Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 18 - NYC - mesto neobmedzených možností

Vilko dorazil hromžiac na celý svet a nedokázal sa ani utíšiť, i keď ľudia z vedľajších izieb ukazovali prstom na pery: "Pssst!!!". Nedokázal sa utíšiť a pokračoval na izbe v licitáciách o svojom sklamaní. Trvalo mi to chvíľku, kým som ho konečne dokázal ukľudniť a on mi to všetko "vysypal" ako drobné na stôl z jeho plných vrecák: "Honzo, vieš, ja som znovu išiel do toho salónu a tešil som sa, že..." (Celý článok)

Silvester na Námestí baníkov bude patriť pesničkám, hudbe a ohňostroju

To na rozlúčku so starým a vítanie nového roka na Silvestra 31. decembra t.r. Mestský úrad v Rožňave pre obyvateľov mesta pripravil zaujímavý program. Pretože si tohto roku pripomenieme aj 15. výročie vzniku Slovenskej republiky, bude program oproti predchádzajúcim rokom bohatší. O 22.00 hodine sa začína koncert skupiny PEHA s Katkou Knechtovou... (Celý článok)

Katedrálou sa niesli melódie vianočného ďakovného koncertu

V biskupskej katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave sa 19. decembra 2007 uskutočnil už XI. ročník Vianočného ďakovného koncertu s medzinárodnou účasťou. Na tohtoročnom ročníku účinkoval spevácky zbor Umeleckej únie mesta Rožňavy pri ZŠ Ulica zeleného stromu, Spevácky zbor z Českého Tešína a Spevácky zbor z mesta Szerencz z Maďarska... (Celý článok)

Verejné ocenenia kraja Ondrejovi Hroncovi i Silvii Petrenkovej

Plaketu predsedu Košického samosprávneho kraja v polovici decembra 2007 na zasadnutí Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja v Kongresovom centre v Rožňave si prevzali Prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc. a Silvia Petrenková. Predseda KSK na zasadnutí odovzdal verejné ocenenia trinástim jednotlivcom a kolektívom. Pozrime sa bližšie, čo predchádzalo, kým sa obidvaja dopracovali k spomínaným oceneniam... (Celý článok)

Martin Kanaba: "Ako sa zachránila Findurka"

Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu... (Celý článok)

Rozšírenie Schengenu je nádherným vianočným darčekom pre všetkých

Rozšírenie Schengenu je nádherným vianočným darčekom pre všetkých ľudí Európy. Uviedol to 22. decembra 2007 predseda vlády SR Robert Fico pri otváraní maďarsko-rakúskeho hraničného priechodu Hegyeshalom-Nickelsdorf, kde sa zavŕšilo trojdňové symbolické "lámanie závor" pri vstupe nových členských krajín EÚ do schengenského priestoru. Aj otvorenie hranice Domica-Aggtelek na okraji Rožňavského okresu v Gemeri sprevádzali oslavy s nečakaným počtom ľudí... (Celý článok)

Ján Slovinec: "Moje prvé Vianoce v USA"

Už som bol v Spojených štátoch amerických takmer pol roka a nadišiel čas oslavovať sviatky, ktoré sú každému človeku tak milé. Nebol a nie som výnimkou, pretože vždy som sa na ne tešil od detstva, keď sa stromček vyberal, staval a nakoniec ozdoboval. Boli to vždy príjemné chvíle strávené v kruhu svojich blízkych a priateľov. Najkrajšie spomienky sú predsa len z detstva, pretože tá nevinnosť detská a naivita bolo to, čo nás ako deti, tak vždy vzrušovalo... (Celý článok)

Slobodný pohyb v Európskej únii aj pre Slovákov z Gemera

Dvadsiateho prvého decembra 2007 v noci nastane deň, keď Slovensko a ďalších osem členských štátov dostane k Vianociam krásny darček: začne platiť voľný pohyb osôb v rámci Schengenského acquis. Od spomenutého dňa sa Európa prestane deliť na západnú a východnú. Obrazne povedané, hociktorý občan Gemera, napríklad z Muránskej Zdychavy, môže autom bez zastavenia prefrčať cez všetky hranice až do luxemburského Schengenu a tam si vychutnať nielen cengot pohárov „moselského" vína, ale tiež precítiť spolupatričnosť k eurooptimistom.... (Celý článok)

Už voňajú rozkrojené jabĺčka s hviezdou uprostred

So starými mýtmi zimného slnovratu o večnom víťazstve svetla nad tmou, o vítaní znovu sa rodiaceho Slnka, o zrode nového roku i o zrode nového života, spolu s legendou o zrode viery, nádeje a lásky, k nám prichádzajú Vianoce. Je to čas, keď si sadáme k prestretému stolu s jedným tanierom navyše pre pútnika, keď stojíme pri stromčeku, ktorý nám spieva Čas radosti veselosti, keď hľadíme do rozžiarených očí svojich malých i veľkých, keď si uvedomujeme, že pokoj, priateľstvo a láska sú nadovšetko. Už voňajú rozkrojené jabĺčka s hviezdou uprostred, už sa nám sype šošovicové bohatstvo, už s cesnakom v nás rastie sila a zdravie, už cítime pokoj v medovej oblátke... (Celý článok)

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 17 - NYC - mesto neobmedzených možností

Prebudili sme sa neskoršie, niečo po 10 hodine ráno, ale všimol som si zaujímavý fakt, nakoľko sme bývali východ - západ, že je dosť šero a slnko sa k nám nejako ešte nedostalo. Ono ani nemohlo, pretože ten zaujímavý prírodný jav bol ľahko vysvetliteľný. Budovy sú príliš vysoké, všade tam stáli dookola samé mrakodrapy a tak sa slnko dosť ťažko prediera. Až trošku neskoršie,... (Celý článok)

Gemeru som ostal verný a neľutujem, i keď to mohlo byť aj lepšie

Mgr. Martin Kanaba z Nižnej Slanej „Milý Ondrej! Som rád, že sme sa po dlhšom čase skontaktovali. Roky bežia a ja som už starý dedko. Práve teraz na Martina som dovŕšil 79 rokov...“ Tak začínal list, ktorý som nedávno dostal od môjho bývalého spolupracovníka a priateľa Martina Kanabu, ešte z čias keď som pôsobil ako redaktor a i vedúci redaktor Zory Gemera v Rožňave. V tom čase pracoval v Baníckom múzeu v Rožňave a nadviazali sme veľmi dobrú spoluprácu.... (Celý článok)

Mikuláš ani tohto roku Bystränské deti nesklamal

Tak ako vlani, aj tohto roku sa v predvečer sviatku sv. Mikuláša pobral dobrý Mikuláš medzi všetky deti v Rožňavskom Bystrom do 10 rokov veku. Dlho sa pripravoval, zháňal prekvapenie pre každého. Mal dlhočiznú bielu bradu, pre ktorú sa zopár deťom v očku zaleskla aj slzička. Chýbal mu však minuloročný koník,... Viac

Z rožňavských udalostí v novembri 2007 - Ihrisko pomenovali po Jurajovi Szőllősovi

Viacúčelové ihrisko s umelou trávou v hodnote poldruha milióna korún odovzdali do prevádzky v stredu 7. novembra t.r. v areáli Základnej školy na Ulici pionierov v Rožňave. Je pomenované po Jurajovi Szőllősovi, bývalom rožňavskom hráčovi aj trénerovi hádzanej, ktorý tu učil telesnú výchovu vyše dvadsať rokov. Rožňavčania si pomenovaním ihriska po Mgr. Jurajovi Szőllősovi uctili pamiatku človeka, ktorý sa celý svoj život venoval športu a výchove detí a mládeže,... Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 16. časť - Odlet do Ameriky (2)

Ani to dlho netrvalo a lietadlo začalo pomaly prisadať smerom dolu. Nevedel som, čo sa deje, ale rýchlo som sa dozvedel, že máme medzipristátie vo Frankfurte nad Mohanom, v Západnom Nemecku a budeme tam asi tri alebo štyri hodiny čakať na priamy prípoj do New Yorku. Po pristátí sme boli už v neutrálnej zóne a len tam sme sa mohli pohybovať. Miesto, kde sme trávili tie hodiny, bolo nádherné, až som bol šokovaný... Viac

Nech sú Vianoce naplnené aj spolupatričnosťou človeka v človeku

V týchto dňoch vyšlo 6. tohtoročné číslo Rakovnických obecných novín. Nájdte v ňom príhovor starostu obce Ing. Ondreja Lorku a iné zaujímavosti z obce i jej okolia. Starosta Lorko sa zamyslel v príhovore nielen nad čarom a atmosférou Vianoc, ktoré sú o.i. aj o ľudskosti a úcte. Hodnotil aj rok 2007, ktorý bol pre nich prvým rokom tohto volebného obdobia. Podarilo sa im uskutočniť niektoré predsavzatia v rozsahu finančných možností obecného rozpočtu. Viac sa dozviete v časti Z Rakovnice, keď si otvoríte 6. číslo obecných novín. (Celý článok)

Rožňavská Obchodná akadémia má štyridsať rokov

Už štyridsať rokov uplynulo od chvíle, kedy v Rožňave otvorila svoje brány Stredná ekonomická škola, v súčasnosti Obchodná akadémia. Píšu o tom Rožňavské listy vo svojom druhom tohtoročnom čísle. Jej prvým riaditeľom bol Martin Kriak, súčasný riaditeľ PaedDr. Viktor Baláž, ktorý takto v krátkosti zhodnotil jej štyridsaťročnú činnosť: (Celý článok)

Čo sa dialo po siedmom dni od stvorenia sveta

Na počiatku pokryl Boh zem brokolicou, karfiolom a špenátom, zelenou, žltou a červenou zeleninou všetkého druhu, aby muž a žena mohli žiť dlho a zdravo. A satan stvoril Algidu a Rafaelo. A opýtal sa: "Ešte pár horúcich višní k tej zmrzline?" A muž odpovedal: "Áno, rád". A žena poznamenala: "Mne prosím ešte horúce vafle so šľahačkou." A tak každý pribral 5 kilogramov... (Celý článok)

Nepoznanú krásu prírody zvečňuje do čarovných fotografií

Robert Benedikty Amatérsky fotograf Robert Benedikty pochádza z Dobšinej, ale počas jeho detských rokov sa rodičia presťahovali do Rožňavy, kde žije doteraz. Hoci jeho koníčkom od detstva boli autá a všetko okolo nich, neštudoval tento odbor, ale ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú v Rožňave. V súčasnosti je súkromný podnikateľ v oblasti obchodu. Amatérskemu fotografovaniu sa venuje 17 rokov.... (Celý článok + komentár)

Hubárske chodníčky sú nám otvorené celoročne

Hlavná hubárska sezóna sa síce iba nedávno skončila, ale medzi tých, ktorí sa tešia z nej po celý rok je aj Rudolf Pellionis, dôchodca z Košíc. Najlepšie sa však cíti v rodnej Dobšinej, v malom baníckom mestečku na Gemeri. Čo-to nám o svojej záľube prezradil v nasledovnom príspevku: "Na obrázku je jedna z mojich obľúbených ciest vedúcich zo sedla Besník, pod Kráľovou hoľou a z tejto cesty vedú moje najvzácnejšie hubárske chodníčky... (Celý článok + komentár)

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 15. časť - Odlet do Ameriky

Ráno pred odletom som bol dosť vynervovaný, lebo som ani dobre nespal, ale hlavne preto, že sme sa dlho do noci o všeličom rozprávali a najmä o tom, aké som mal štastie, že už konečne letím. Z tábora sme išli iba dvaja, Vilo a ja. Obaja sme boli Čechoslováci, jeden Slovák a jeden Čech - Moravák, taktiež bývalý "horník" a solídny futbalista, myslím, že bol z Havířova, alebo odniekadiaľ z okolia. Pôvod mal taliansky, aspoň to tak tvrdil, a aj vyzeral tak trošku potmavší... Viac

Vianočné recepty zákuskov sa ponúkajú tvorivým rukám šikovných gazdiniek

Na tejto webovej stránke pribudol receptár zákuskov vhodný na vianočné pečenie. Nájdete ho, keď kliknete na baner pod názvom "Pečte na Vianoce". Jedna z mojich čitateliek z Bratislavy mi ho poslala, aby pomohol gazdinkám vyriešiť otázku, čo nového napiecť tohto roku k štedrovečernej večeri okrem tradičných vianočných jedál. Verím, že si z 53 rôznych receptov vyberiete tie správne recepty a pomôžete tak vo svojej rodine vytvoriť príjemnú idylu pri vianočnom stromčeku... Viac

Birku a Horečného spája spoločná umelecká i ľudská filozofia

Slávnostné otvorenie výstavy dvoch mladých východoslovenských umelcov zo Sniny, sochára Ľubomíra Birku a maliara Martina Horečného, bolo 1. decembra t.r. o 17-tej hodine v priestoroch hotela Remy v Bratislve na Starej Vajnorskej 37/A. Účastníkom vernisáže predstavil oboch umelcov riaditeľ hotela Ing. Ľubomír Gerek. Po prezentácii svojich prác z výtvarného plenéru na výstave, konanej v tomto hoteli pred piatimi rokmi, sa do už známeho priestoru spomínaní umelci vrátili, aby prítomným... Viac

520 rokov od založenia Zväzu hornouhorských banských miest

V piatok 30. novembra t.r si účastníci medzinárodnej konferencie v Rožňave pripomenuli 520 rokov od založenia Zväzu hornouhorských banských miest. Podujatie, o ktorom priniesla správu TASR, sa konalo za účasti zástupcov miest Gelnica, Smolník, Jasov, Spišská Nová Ves, Rožňava, Telkybánya a Rudabánya z Maďarskej republiky, ktoré sa v decembri 1487 dohodli, že sa v banských záležitostiach budú riadiť gelnickým banským právom... Viac

Pribudla ďalšia gemerská povedaška od Jána Kekeňáka

Posledný tohtoročný novembrový týždeň obohatila webovú stránku Maj Gemer ďalšia z gemerských povedašiek, ktoré píše náš krajan Ján Kekeňák. Tentoraz ju napísal o jeho starkom, ktorý "buli tvrdý chlap. Bojovali za cisára pána a jeho rodžinu, dva razy buli ranený, edoráz ich z masoviho hrobu cigán vytähnúl a živat mu tak zretoval..." Povedašky obohatil fotografiou, ktorú nazval "Jesenná paleta pod Muráňom". Viac

Slovenská ľudová pieseň, tance i obyčaje Gemera – Malohontu nezaniknú

V dňoch 23. – 24.11.2007 sa konal 13. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu „Rok na Gemeri“, ktorý organizuje už tradične Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v spolupráci s obcou Slavošovce. Tentoraz sa konal na dvoch miestach a to prvý deň v Kultúrnom dome v Slavošovciach a druhý deň v Obchodno-kultúrnom centre v Rožňave. V Slavošovciach sa po prvýkrát konal festival pod názvom „Z kasny do priaškrinka“. Bola to prezentácia v speve,... Viac + komentáre

Cesta Evy Seidlovej z Tlmáč na svoj 157. maratón do New Yorku

Znie to síce neuveriteľne, ale nakoniec sa splnila veľká túžba bežkyne Evy Seidlovej z Tlmáč. Žije v Tekove, ale stále sa cíti Gemerčankou. Veď otec Vojtech Tóth sa narodil v Dobšinej, mama v Revúcej a ona v Rimavskej Sobote. V mladosti však väčšinu prázdnin trávila v Revúcej, kde má i najviac kamarátov. Stala sa priamou účastníčkou NYC maratónu, jedného z najväčších na svete. Svoj v poradí takmer 160-ty maratón si zabehla práve tam, 4. novembra 2007. Sama hovorí, že tento počet maratónov... Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 14. časť - Rysovalo sa na lepšie časy

Každý mal možnosť sa zapísať do nejakej spoločnosti, ktorá mu potom pomáhala uskutočniť jeho plány. Ja som bol členom AFCR, ale boli tam aj iné, hoci tá moja organizácia pomáhala výlučne len Čechoslovákom, ktorí mali potom dvere otvorené do Ameriky. Bola tam aj katolícka organizácia, do ktorej sa prihlásilo dosť ľudí práve z našej republiky a volala sa Caritas a potom tam bola ešte jedna s názvom, ktorý začínal písmenom I... Viac

Osemdesiatpäť rokov matičiarskej práce v Rožňave

V Rožňave sa dňa 8.11.2007 konala slávnostná akadémia pri príležitosti 85. výročia vzniku prvého Miestneho odboru Matice slovenskej, a to za účasti zástupcu Matice slovenskej v Martine - 1. podpredsedu Igora Kovačoviča, zástupcu primátora mesta Rožňavy Ing. Františka Kardoša, prednostu Mestského úradu Ing. Jána Štefana, zástupcov cirkví,... Viac

Železničnú trať z Plešivca do Muráňa postavili pred 115 rokmi za pol roka

Stručné údaje o železničnej trati Plešivec - Muráň v hornom Gemeri, ktoré uvádza Dušan Dubovský v 20. čísle Revúckych listov vravia, že v novembri roku 1892 schválili výstavbu železničnej trate Plešivec-Revúca-Muráň. S výstavbou tejto železničnej trate začali už v marci 1893. Pracovalo na nej vyše 1 000 robotníkov. Prví robotníci boli Taliani, za nimi prišli z južných častí Uhorska Maďari... Viac

Medaila na majstrovstvách sveta pre slovenských dráhových automodelárov

V hoteli Hrádok v Jelšave sa od 6. - 13. októbra 2007 konali majstrovstvá sveta dráhových modelov automobilov. Prezentovalo sa na nich 133 súťažiacich (doteraz najvyšší počet súťažiacich na MS) zo 17 štátov: z Austrálie, Brazílie, Českej republiky, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Malty, Rakúska, Ruska, Španielska, Švédska, Talianska, Ukrajiny, USA, Veľkej Británie a Slovenskej republiky... Viac

Na bezpečnosť občanov a dodržiavanie zákona budú dohliadať aj kamery

Michal Gergoš, náčelník mestskej polície v Dobšinej Kamerový systém v Dobšinej realitou a je pripravený na spustenie, ktoré je naplánované na 1. decembra 2007. Kamery budú monitorovať verejné priestranstvá na Námestí baníkov, Ulici SNP a časť sídliska Rozkvet. Spolu tak budú na bezpečnosť občanov a dodržiavanie zákona dohliadať tri kamery... Viac

Gymnázium v Dobšinej oslavuje polstoročie vzniku

V dvanástom čísle pripomínaju Dobšinské noviny 50 výročie vzniku Gymnázia v Dobšinej. Autori článku PaedDr. J. Ďurajová a RNDr. Vladimír Nemčko informujú, že škola, poskytujúca stredné všeobecné vzdelanie s ťažiskom na prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium ako predchodca súčasného gymnázia, vznikla v Dobšinej 1.9.1957. V priebehu rokov niesla pomenovania jedenásťročná stredná škola, dvanásťročná stredná škola a stredná všeobecnovzdelávacia škola... Viac

Rožňavské listy obnovujú tradíciu mestských novín

S dátumom 1.11.2007 vyšli vopred ohlasované Rožňavské listy. Mesačník samosprávy mesta Rožňava začína vychádzať dvojjazyčne a vo svojich schránkach si ho nájde každá domácnosť. V úvode listov primátor mesta MUDr. Vladislav Laciak píše, že takto chce obnoviť tradíciu mestských novín, ktore v poslednom období vychádzali dosť nepravidelne. Ako ďalej zdôraznil: „ ...sú prostriedkom, ako dať viac vedieť širokej verejnosti, čo robia pracovníci mestského úradu na čele so mnou, na čom sa uznesú poslanci, na čo by občan nemal zabudnúť, akí zaujímaví ľudia žijú medzi nami, čo nového v kultúre i športe, atď. „ Viac

Z Nižnej Slanej cez Repisko a Tureckú do Rožňavy pochodovali turisti

Z 3. čísla Nižnoslanských novín, ktoré vyšli v novembri t.r., som si vybral, pre ich lepšiu informovanosť v hornom Gemeri, príspevok Dušana Vandrášika s titulkom Postopách starej banskej činnosti. Uvádza sa v ňom: "Turistický oddiel Sosna Nižná Slaná, banský spolok Bratstvo Rožňava v spolupráci s Obecným úradom Nižná Slaná a Baníckym múzeom Rožňava dňa 29. 9. 2007 zorganizovali 4. ročník pochodu z Nižnej Slanej do Rožňavy. Dvadsaťpäť turistov sa zhromaždilo pred Obecným úradom v Nižnej Slanej, kde starosta ... Viac

Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 13. časť - Bitkári

Emigrácia a pobyt v tábore si vždy vyžiada nejaké neočakávané situácie. Poznávanie s mnohými bolo veľakrát príjemné a porozumeli sme si veľmi dobre. Dokonca tam bola aj mamička, ktorá porodila len tesne pred príchodom do tábora a tak tam bola aj s malým dieťatkom, na ktoré sme sa chodievali pozerať ako na zázrak, na zjavenie. Bolo to niečo iné ako denné rozjímanie o tom, čo s nami bude. Človek videl nový život, ktorý sa pred ním rozvíjal... Viac

Jeho Veličenstvo cár Ferdinand Coburg prišiel na Muráň na drevenom aute

Jeho Veličenstvo cár Ferdinand Coburg prišiel na Muráň na drevenom aute, rozhadzoval deťom peniaze a cukríky. Touto vetou začína svoje rozprávanie každý, kto si ešte pamätá časy, keď na Muráň a Prednú Horu zavítal bulharský cár Ferdinand Coburg. Tunajšia krajina a príroda mu učarovali. Na Prednej Hore si dal postaviť drevený zámoček, ktorý si dal previezť z viedenskej poľovníckej výstavy výstavy začiatkom 20. storočia. Oblasť Muráňa má výnimočnú faunu a flóru a práve táto skutočnosť ho sem priťahovala ako prírodovedca a výskumníka... Viac ...

Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 12. časť - Bicyklisti

Konečne sme boli už pod samotným vrcholom, kde už strmé skaly neboli, ale len akási plošina na vrchole, kde bola obrovská pokrývka snehu, ktorú sme aj z diaľky videli. Boli sme celkom vysmädnutí, však sme nevypili počas toho celého výstupu ani trochu vody. Vypotili sme všetko a potom som zistil, že ten výlet mi dal zabrať a spustil som ďalšie 4 kilogramy. Boli sme obaja totálne dehydrovaní, nemali sme ani trochu zvyšnej tekutiny v sebe... Viac

Neopakovateľné farebné pohľadnice z jesennej Rakovnice

Obec Rakovnica, v hornom Gemeri, je obklopená lesom, ktorý v jeseni ponúka nezvyčajné a neopakovateľné farebné pohľady. Naša malá fotoprehliadka vám priblíži ukážky z hubárskej sezóny, spomienky na Dušičky i krásu prírodnej scenérie. Pohľady na obec, rodinné domy, ukážky zo starých i nových včelínov, citlivo upravený starý – historický dom a pohľady na okraj Plešiveckej planiny doplňujú a dokresľujú históriu obce i jesennú náladu... Viac

Mária Kleinová, jediná žena horného Gemera, ktorá pokorila 35 maratónov

Meno: Mária Kleinová, Vek: 55 rokov, Manžel - Tibor: 64 rokov, Pre oboch druhé partnerstvo. Pracuje už 39 rokov ako sústružníčka v SIDERITE s.r.o. Nižná Slaná. Behu sa venuje 20 rokov, zabehla 35 maratónov. Šport a práca sa v prípade oboch manželov výrazne dopĺňajú. Mária sama vraví, že nebyť kondície, ktorú z každodenných tréningoch má, náročnú prácu sústružníčky by fyzicky ani psychicky nezvládla... Viac

Rok na Gemeri tohto roku bude po prvýkrát v Slavošovciach i v Rožňave

Moji krajania mi poslali plagát, ktorým Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, Obec Slavošovce spoločne s Mestom Rožňava pozývajú milovníkov folklóru už na 13. ročník Slávností zvykov a obyčají Rok na Gemeri. Tohto roku sa po prvýkrát uskutoční počas dvoch dní. Dňa 23. novembra o 17.00 hod v kultúrnom dome v Slavošovciach uvedú program Z kasny do priaškrinka. Predstavia sa v ňom rodiny Zvarových z Klenovca, Birkových z Rakovnice, Lalikových zo Slavošoviec a ich hostia - ľudová hudba Vepor a heligonkári z Klenovca, V. Petrinec z Rimavskej Soboty, I. Adler z Rožňavy, FS Lehoťanka z Čiernej Lehoty, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec a Tibor Koblíček z Turíčiek. Viac na priloženom plagáte. Viac

Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 11. časť - Balet kamzíkov

Vašek prišiel za mnou s nápadom ísť na bicykloch na výlet do hôr a ja som s tým samozrejme súhlasil. Už sme boli vytrénovaní, lebo som na bicykli strávil nejednu chvíľu. Rád som jazdieval aj predtým, koncom 60-tych rokov z Banskej Bystrice cez Harmanec do kopcov na Šturec, smerom na Martin. Teraz som už mal solídnu kondíciu a cítil som sa výborne, celkom zotavený z môjho zápalu pľúc, ktorý som mal iba pred štyrmi mesiacmi. Viac

Jesenné počasie dáva príležitosť tešiť sa aj z nálezov krásnych hríbov

Minulé jesenné dni dali mnohým návštevníkom prírody možnosť sa poprechádzať po svojich obľúbených miestach a spojiť príjemné s užitočným. Viacerým sa pri prechádzkach lesom pošťastili krásne úlovky. Takým sa potešil nedávno aj Ján Šály z Rakovnice, ktorý už na dôchodku využíva voľný čas aj na zber hríbov. Foto: dr. Jozef Sabo.

Čas, keď tíško pokľakneme k menám vytesaným do kameňa

S príchodom novembra nezadržateľne prichádza posledné obdobie nekonečne sa opakujúcej premeny prírody od je zrodu, cez žitie, až po umieranie. Nie náhodou začiatkom novembra padajúce už neživé lístie a jesenné nebo znížené ťažkými mrakmi až k zemi núti chladom schúleného človeka pokľaknúť k menám vytesaným do kameňa. Každý má svoju minulosť ukrytú pod kôpkou hliny, na ktorú vŕši ako krehké lupienky chryzantém svoju budúcnosť. A v tomto súzvuku minulosti a budúcnosti bytostne cítiť prítomnosť tých, ktorí tu zanechali niečo pre večnosť, ktorí mlčiac oslovujú ďalšie generácie a dokazujú, že každý človek si sám pribíja na svoj kríž posolstvo vlastného srdca. (Marta Mikitová)

Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 10. časť - Rozchod ...

Alica bola pre mňa všetkým, dňom slnečným i nocou mesačnou, všetkým, čo len človek potrebuje, aby šťastný mohol žiť. Bola to veľká láska, aká sa každý deň nezažije. Poznali sme sa už viac ako štyri mesiace a ja som ju videl všade, kadiaľ som chodil. Niečo podobné som naposledy poznal doma, keď som miloval jednu mladú dievčinu a chodil som ako omámený. Ale to je u každého ... Viac

Jesenné pohľadnice zpod našich nebotyčných veľhôr

Z jesenných Vysokých Tatier mi v týchto dňoch poslala zopár fotografií KIKA, aby sa podelila s vami o krásne zážitky z nich. Vysoké Tatry mám aj ja rád, lebo okrem svojej nedotknuteľnej sily, poskytujú i nádherný pohľad všetkým, ktorí ich navštívia. Každé ročné obdobie oblieka tieto naše veľhory do iného „odevu“. Nie nadarmo sa vraví o Vysokých Tatrách, že najkrajšie sú v jeseni... Viac

Dobšinské zvony dodnes pripomínajú obyvateľom hrôzu tureckého pustošenia

Na Gemeri je mnoho miest a obcí s bohatou, ale i krutou históriou. Mnohé z nich zažili nemilosrdné zdieranie tureckými a cisárskymi vyberačmi daní. Medzi takéto mestá patrilo i mesto Dobšiná. Dobšiná bola v tom čase bohatým mestom s baňami a hámrami, v ktorých sa skujňovalo železo. Ležala v dosahu fiľakovského sandžaku. Turci sa snažili donútiť jej obyvateľstvo, aby sa podvolili a odovzdávali pravidelné dane a poplatky. Najprv vysielali ... Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 9. časť - Dlhé čakanie

Už som sa akosi v Rakúsku udomácnil a nechcelo sa mi z neho odchádzať. Chcel som v ňom žiť a tak som čakal na politický azyl, na výsledky, ktoré boli vyvesené na hlavnej bráne na oknách. Vždy tam boli mená v abecednom poradí, ale moje som tam nikdy neuvidel. Bol som v Rakúsku už štvrtý mesiac, od februára a teraz bol už jún a nikde nebolo moje meno. Niektorí moji priatelia azyl dostali, i "horí!" si niekto nahlas mohol povedať, ale ... Viac

Pozdrav z Muránskej Zdychavy, kde bola odpustová slávnosť

Nový kostol v Muránskej Zdychave Posielam vám pozdrav z Muránskej Zdychavy pri príležitosti konania odpustovej slávnosti v kostole, ktorý bol v roku 1995 vysvätený rožňavským biskupom mons. Eduardom Kojnokom. Táto moderná stavba, ktorú postavili svojpomocne veriaci pod vedením pána Gordiana, je zasvätená Povýšeniu svätého kríža. Možno celkom náhodou toto miesto pripomína Golgotu. Strmá cesta ku kostolu si z nižnej Zdychavy vyžaduje často veľkú obetu... Viac

Žófia Vrbiarová z Dobšinej sa venuje vyšívaniu odmalička

Žófia Vrbiarová z Dobšinej. Foto: J. Karika Určite ste už mnohokrát videli krásny vyšívaný obrus, alebo dokonca obraz. Každý si zaiste povie – aká nádhera. No iba tí, ktorí dokážu vyčariť z nití, ale hlavne svojej pevnej vôle tieto nádherné diela, vedia, koľko námahy, práce a času stojí zhotovenie tejto krásy. Jednou z takýchto nadaných ľudí je aj pani Žófia Vrbiarová (64) z Dobšinej, ktorá sa venuje vyšívaniu odmalička. Ako hovorí: "Vyšívam od tretieho ročníka vtedajšej Národnej ľudovej školy. Učila ma pani učiteľka ... Viac

Máte možnosť posielať aj pohľadnice k rôznym príležitostiam

Foto: dr. Jozef Sabo, Rakovnica Prostredníctvom portálu svetpohladnic.sk môžete odteraz (20.10.2007) z tejto stránky posielať aj pohľadnice k rôznym príležitostiam. Či už má niekto meniny, narodeniny, alebo sa práve žení, či promuje, alebo si pripomína iný sviatok. Stačí, keď si vyhľadáte v menu POŠLI POHĽADNICE a kliknete. Z možnosti, ktoré Vám poskytuje spomínaný portál, si potom vyberiete to, čo Vám najviac vyhovuje a odošlete na vybranú e-mailovú adresu. Za odoslanie takejto pošty nič neplatíte, iba potešíte prijímateľa takého pozdravu. Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 8. časť - Práca II

Pracovali sme dlhé hodiny až do tmy, ale nám to nevadilo, pretože sme to chceli čo najskôr dokončiť, aby sme mohli dostať ďalšiu prácu. Ináč, bola to súkromná stavebná firma, ktorá mala veľmi veľa zákaziek. Naša skupina sa veľmi dobre osvedčila a tak sme mali práce vyše hlavy. Ale stávali sa aj situácie, že niektorí museli opustiť našu družinu, najmä z dôvodu odchodu do cudziny natrvalo, čo každý z nás mal v úmysle. Majiteľ sa s nimi ... Viac

Prečo sa v rakovnických studniach stráca pitná voda

Problematika pitnej vody je v obci Rakovnica stále aktuálna. K myšlienke a rozhodnutiu napísať k tejto problematike článok som dospel na základe toho, lebo sa v dedine hovorí, že vraj obec je banskými prácami poddolovaná a to je príčina malého prítoku a úplného vyschnutia našich studní. Tento článok som napísal aj preto, lebo tejto problematike som sa venoval skoro celý môj pracovne aktívny čas od 30. 6. 1952 do 31. 12.1987 ... Viac

Pani Pástorová z Rakovnice vlastní nevídanú zbierku náprstkov

Obec Rakovnica vydala v septembri už 5. číslo svojich Rakovnických obecných novín. Na 12 stránkach prinášajú najnovšie informácie z udalostí, ktoré sa udiali v obci, ale tiež uznesenia z 5. zasadnutia obecného zastupiteľstva. V novinách približujú o.i. zážitky z návštevy dedinskej folklórnej skupiny Veršinok, ktorú podnikli koncom júna a začiatkom júla t.r. v Srbsku. Oplatili tak návštevu vojvodinských Slovákov z Aradáča v ich obci i v rožňavskom okrese. V rubrike Krátke informácie sa čitatelia dozvedia prečo ich študentka ... Viac

Nasadne na budúci rok do konského sedla aj jedina primátorka v Gemeri?

Celkovým víťazom 8. ročníka tradičnej hornogemerskej jazdy sv. Huberta v Revúcej sa v sobotu 29. septembra t.r. stal Július Antalík ml. na koni Tristan z Mokrej Lúky. Pred poludním na štart týchto, na Gemeri, nevšedných pretekov sa postavilo 28 koní a jazdcov z Gemera, z Košíc a Popradu. V spolupráci so spolkom chovateľov koní horného Gemera podujatie zorganizovalo Mesto Revúca pod patronátom primátorky Evy Cireňovej... Viac

Monografia do vašej knižnice: Pamätnica mesta Revúca

Tohto roku si Revúca pripomína 650. výročie najstaršej zachovanej písomnej zmienky. Ako žili naši predkovia v dávnych časoch, čím sa živili, ako prežili morovú epidémiu, turecké nájazdy, požiare, prírodné katastrofy, aké náboženstvo uznávali, ale aj akými remeslami sa zaoberali - na tieto, ale aj ďalšie otázky vám odpovie vynikajúce dielo z pera autora Dušana Dubovského - Pamätnica mesta Revúca (Fragmenty 1357- 2007). Človek s úctou berie do rúk knihu, ktorej názov sám o sebe vypovedá o jej zameraní... Viac

Gemerčania sa rozlúčili so svojimi významnými ľudovými rezbármi

Iba nedávno utržilo ľudové rezbárske remeslo v hornom Gemeri veľkú ranu. V dňoch 27. a 28. septembra totiž zomreli dvaja významní dobšinskí ľudoví rezbári - Ján Sarnovský a Ondrej Galík. Ešte koncom augusta t.r. na folklórnych slávnostiach v Rejdovej pán Sarnovský prezentoval návštevníkom svoje rezbárske umenie. Ján Sarnovský sa narodil 12. apríla 1927 a od detstva sa venoval rezbárskemu remeslu. Táto záľuba mu prirástla k srdcu a tak i v dospelosti každú voľnú chvíľu trávil vo svojej dielni a nachádzal potešenie v drevorezbe. Viac

Poteší Pavla Dobšinského kráľ detských čitateľov?

Turčianska knižnica v Martine sa rozhodla v spolupráci s Knižnicou Hany Zelinovej vo Vrútkach v júni roku 2008 v Martine zrealizovať celoslovenský snem kráľa detských čitateľov venovaný životu a dielu Pavla Dobšinského. Predchádzať mu budú súťaže o kráľa detských čitateľov, ktoré si knižnice budú organizovať samé a ktoré si svojho najlepšieho čitateľa budú aj korunovať. Celú súťaž vrátane regionálnych či miestnych kôl Kráľa čitateľov je orientovaná na ľudovú slovesnosť a dielo Pavla Dobšinského, ... Viac

Využitie informačno-komunikačných technológií vo vyučovacích predmetoch

V troch mestách Trenčianskeho kraja (Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Handlová) dňa 24. 9. 2007 sa uskutočnila Prvá videokonferencia o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovacích predmetoch. Organizátorom konferencie bolo Metodicko-pedagogické centrum v Trenčíne, pod záštitou predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja MUDr. Pavla Sedláčka, MPH. Počas jednej hodiny sa z 5 rôznych miest prihlásili so svojimi krátkymi príspevkami odborníci, ktorí s využívaním a zavádzaním IKT majú... Viac

Môžem sa vás opýtať kedy ste si naposledy dali pohárik "ostrého"?

Môžem sa vás takto opýtať, kedy ste si naposledy dali pohárik "ostrého"? Ja si od istého času už takmer ani nepamätám. Tuším v septembri t.r. na moje narodeniny sme si dali, aj to iba becherovku, a iba po jednom poháriku. Je to dosť, či málo? Poviete si, ako komu, kedy a s kým. V stredu 3. októbra som sa dozvedel v denníku Korzár, ako je to v mojom rodnom Gemeri. Píše sa tam o tom, že alkohol je stále spoločensky najtolerovanejšou drogou, ... Viac

Kto by sa nepochválil takým úlovkom kapra ako pán Kráľovič?

Kto by sa nepochválil takým úlovkom, ako vidíte na obrázku. Neurobil to ináč ani pán Rudolf Kráľovič z Bratislavy, ktorý tohto poriadneho kapra ulovil na jazere vo Vajnoroch ešte 15. septembra t.r. večer o pol šiestej. Ako návnadu pri tom použil medovú megakukuricu a rybu zdolával asi 20 minut. Viac

Využije gemerský folklór tohtoročný enormný záujem o jeho vystúpenia?

Gemerský folklór sa ešte stále drží na pozadí celoslovenských pomerov. Cítiť to aj z vysielania slovenských rozhlasových i televíznych staníc, ktoré stále dávajú prednosť tradičným súborom. Macošsky sa k nemu stavajú aj ich regionálne vysielania. Keď sa gemerskí folkloristi dostanú na rôzne folklórne slávnosti, je to pre nich stále veľký sviatok. Aj preto je dosť ťažko v súčasnosti udržať nejaký súbor pospolu Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 6. časť - Odchod z domoviny

S Alicou sme sa dohodli, že sa stretneme v najbližšiu sobotu. Celý týždeň som na ňu stále myslel i nákladiak by ma mohol prejsť, čo som po mestečku taký zamyslený chodieval. Boli to predlhé dni, nekonečné. Postupne prichádzal ten deň a sobota bola tu. Boli sme dohodnutí, kedy sa asi vo Viedni ukážem. Už bol aj čas na odchod, aby som stihol vlak, pretože ďalší išiel až o hodinu a ona ma mala čakať na Oper-Ringu, neďaleko Ružového sadu. Viac

Cestou poznávania prírodných krás a historických pamiatok Gemera

Najstarší organ na Slovensku na nachádza v Štítniku Babie leto plné šípiek, trniek, slnka a dažďa, prichádzajúcou jeseňou sfarbené úbočia a zeleno-žlto-červené voňajúce lesy, z hmlistých rán vynárajúce sa obrysy skalnatých brál, modrá obloha... Takáto poetická a romantická nálada volá do prírody! A tak sme si predĺžili víkend, sadli do auta a vyrazili. Naším cieľom boli Dedinky, obec v Hnileckej doline pri hladine vodnej nádrže Palcmanská Maša, viac známej len ako priehrada Dedinky. Viac

Gemerskia povedašky

Našä´ starká z Nandraže nechodžili do školy za velé, ale rozumu, toho zdraviho, sedlä´ckiho, mali na rozdávanya: "Viaš, fiam, najmäkší vankúš je šistya svedomja... Zdravý šlovek má tysíc želaný, chorý chyba to edno - zdravä´... Svojo je len svojo, fiam, a doma je len doma. Doma či aj steny spomohnú... Koruny si požišeč - to je šertova robota, bo strovíš cudzia a vracäč mysíš svojo ... Aj z najvešiho lajna prestane se za pár šesu parič ... Viac

Gemerský rodák, básnik Ctibor Štítnický už neoslávil svoje 85. narodeniny

Takmer presne pred desiatimi rokmi priniesla TASR túto správu: "Významného životného jubilea - 75 rokov - sa dožíva v sobotu 6. septembra básnik Ctibor Štítnický. Táto osobnosť sa zaradila do básnickej generácie prvej polovice štyridsiatych rokov, keď sa nadrealizmus dostával do centra literárneho procesu. V nevyslovenej opozícii voči nemu sa tak začala dvíhať nová generačná vlna, nadväzujúca v básnickej tvorbe na novosymbolizmus lukáčovsko-beniakovského typu. ..." Viac

Generál Rudolf Viest je natrvalo vpísaný do stránok povstaleckej histórie

Dôstojný a pôsobivý akt odhalenia busty svojho slávneho rodáka armádneho generála Rudolfa Viesta sa uskutočnil koncom augusta na revúckom námestí pred Kohútom pri oslavách 63. výročia SNP a 650. výročia najstaršej zachovalej písomnej zmienky o meste. Okrem obyvateľov tohto gemerského mesta na akte bol prítomný zástupca vzdušných ozbrojených síl SR gen. Peter Vojtek, primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, charge d.affaires ČR na Slovensku Miroslav Zozulák, Ivan Šimko, syn Tatiany Šimkovej, netere gen. Viesta a autor busty Peter Repka. Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 5. časť - Odchod z domoviny

Život v lágri bol zaujímavý v každom smere, denno-denne sa na mňa niečo nalepilo a mal som zrazu viac skúseností. Spočiatku som však bol oslabnutý, bez nálady, stále veľmi bledý, ani pľúca som ešte nemal celkom v poriadku a navyše som počas môjho pobytu v nemocnici schudol 5 kíl. Bol som v akomsi útlme a tento stav ma držal príliš dlho. Každý, kto prežil nejaký ten čas v nemocnici, vie dobre o čom hovorím. Človek je taký nijaký zo všetkého, veľmi unavený a veľmi nesvoj. Počúval som rádio, pozeral televíziu a čítal denne noviny, ale nejako sa to vôbec nelepšilo. Viac

Nakrúcajú nový historicko-romantický film o gemerskej primáške Cinke Panne

Meno hudobníčky, husľovej virtuózky a slávnej primášky Cinka Panny, básnikmi označovanej ako „rómska Sapfó“ je uvádzané nielen v hudobných lexikónoch, ale aj v zahraničných encyklopédiách. O tom, že sa na Cinku Pannu dodnes nezabudlo a jej rozhodne zaujímavý legendami opradený príbeh má čo povedať aj súčasníkovi, svedčí aj skutočnosť, že pod vedením pána režiséra Dušana Rapoša vzniká na Slovensku nový historicko-romantický film s jednoduchým a príznačným názvom Cinka Panna. Viac

Na Gotickej ceste zaznie historická hudba európskych regiónov

Medzinárodná prehliadka európskych regiónov na Gotickej ceste známa u nás ako Ars Antiqua Europae si píše tohto roku už šiesty ročník existencie. Začína sa už 28. septembra t.r. v Rožňave otvorením výstavy výtvarných prác v evanjelickom kostole a.v. pod názvom Skvosty na Gotickej ceste. Miestom slávnostného otvorenia podujatia je už tradične o 17.00 hod. Vodný hrad v Štítniku, kde sa predstaví divadelná a šermiarska skupina Aramis a bude pokračovať o 18.00 hodine v miestnom evanjelickom kostole – národnej kultúrnej pamiatke, kde sa predstaví Zbor svätej Cecílie a Komorný zbor Dómu svätej Alžbety v Košiciach. Viac na priloženom pagáte

Povesť o objavení liečivých prameňov v Trenčianskych Tepliciach

V neďalekej obci pri Váhu žil chudobný pastier oviec. Jeho hlava už prešedivela, chrbát sa zhrbil, staré údy ho boleli, telo malátnelo. Za svojim stádom už len pokrivkával o palici, vlečúc svoje ochromené nohy. Odjakživa rád hnal svoje stádo do teplického údolia. Pri svojich potulkách údolím vídal často stúpať pary z barín, ktorých zápach sa mu zdal byť zriedkavý a neznámy. Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 4. časť - Odchod z domoviny

Konečne som bol vo Frei lágri a odišiel som v sprievode policajta na izbu, kde som prehodil zopár slov na uvítanie so svojimi krajanmi a rýchlo som si odložil svoje veci do mne určenej skrine a zamkol som ju. Musel som sa poponáhľať, pretože policajt netrpezlivo prestupoval pri dverách a niečo si pohundrával. Už sa nemohol dočkať, aby ma mohol odviesť na ďalšie pokračovanie registrácie a ... Viac

Najvyššie vyznamenania NOC pre gemerské folkloristky - jubilantky

Ocenenie NOC si prevzala aj pani Mária Puškášová z Gemerskej Polomy K tohoročnému 34. ročníku Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2007 patrilo i odovzdanie ocenení pre naše folkloristky – jubilantky, ktoré sa v tomto roku dožili svojho významného životného jubilea – M. Brdárska – Janoška, M. Puškášová a Z. Birková. Chvala bohu, že tie živé klenotnice sú medzi nami a štedro rozdávajú svoje umenie a ľudskú múdrosť. Viac

Mažoretky z Pukanca šíria radosť z pohybu a dobrú náladu

Súbor mažoretiek funguje v ZŠ Pukanec už štvrtý rok ako krúžková činnosť. Má 32 členiek. Navštevujú ho dievčatá ročníkov 6.-9. Pracujú v dvoch skupinách: mladšie mažoretky, ktoré majú zelené kostýmy a staršie mažoretky majú červené kostýmy. Snažíme sa pracovať tak, aby sa úroveň súboru z roka na rok zvyšovala. Je to pre dievčatá niekedy aj tvrdá práca, ale výsledok stojí za to. Viac

Helena Novotná: "Tohtoročná Rejdová bola i do smiech i do plaču"

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave má na svojej webovej stránke o.i. aj riport z 34. ročníka Gemerských folklórnych slávností, ktoré sa uskutočnili aj tohto roku v Rejdovej. Riaditeľka GOS pani Helena Novotná riport začína takto: „Dobrá atmosféra, pohostinnosť miestnych obyvateľov, gemerské špeciality, spev, tance, ľudová muzika, teda pravá vôňa Gemera - takýto bol skvelý začiatok festivalu. Viac

Aktivačné práce využívajú v Nižnej Slanej na zveľaďovanie obce

Väčšina obyvateľov obcí aj v Rožňavskom okrese má záujem, aby ich bydlisko vyzeralo po každej stránke ako sa patrí. Tam, kde sa o to stará aj obecný úrad, ako je to v Nižnej Slanej, tam sa oplatí prísť aj pozrieť. Preto som prijal fotografie od nich, ktorými ma chceli presvedčiť, že aktivačné práce, ktoré sú v ich obci už nerozlučne spojené s jej skrášľovaním a zveľaďovaním, nie sú iba slová do vetra. Viac

Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 3. časť

Čas pomaly ubiehal a ja som si ani neuvedomil, že to bol skoro mesiac, čo som strávil v nemocnici. Bol som veľmi rád, že som spoznal Alicu, ktorá bola mojou priateľkou i milou, pretože sme sa naozaj veľmi zblížili, i keď mala o pár rôčkov viac ako ja. Tak sa začína 3. časť spomienok Ján Slovinca nazvaných Ako sa zo šustra učiteľ stal. Nájdete ju iba na tejto webstránke a vysiela ju aj rádio Gemer každý deň tohto týždňa hneď dvakrát. Viac

Gemerskia povedašky

V Muránskej Dlhej Lúke žil jeden huncút, ktorého, ako aj jeho otca, prezývali "Čert". A ten bol geniálny majster okamžiku, vedel vyťažiť humornú scénku, vystreliť si z niekoho, ale tak, že nikdy nikto nepotreboval reagovať fyzickým útokom na neho. S kamenným ksichtom klamal, zavádzal a ľudia mu to zhltli aj s navijakom. Jeho priateľom som roky pred jeho nedávnym skonom hovoril, aby sa spojili s pánom Dubovským a aby "Čertove" kúsky zaznamenali ... Ale z iného - nárečového súdka: Viac

Stretnutím rodákov oslávi Gočovo 580 výročie prvej písomnej zmienky

Obec Gočovo v Rožňavskom okrese pri príležitosti 580 výročia prvej písomnej zmienky pripravuje v dňoch 1. a 2. septembra 2007 Stretnutie rodákov. V rámci neho organizátori pripravili bohatý program, ktorý začína 1. septembra o 8-ej hod. pred obecným úradom zrazom účastníkov turistického výstupu na Trostie. Viac

John J. Slovinec, Sr.: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 2. časť

Predkladám vám druhú časť spomienok Johna J. Slovinca, Sr., ktoré nazval: Ako sa zo šustra učiteľ stal. V nej autor zachytil dramatické udalosti, ktoré prežil vo Viedni po tom, čo sa rozhodol emigrovať zo Slovenska do USA. Druhú časť spomienok vysiela aj rádio Gemer celý týždeň. Viac + odkazy

Spovednica vyhradená pre 93 ročnú Nižnoslanku Máriu Rusnákovú

Máriu Rusnákovú prišiel pozdraviť aj starosta Nižnej Slanej Ing. Ján Vieloha Nižnoslanské noviny patria medzi tých niekoľko obecných novín v hornom Gemeri, ktoré si pravidelným vychádzaním vytvárajú pevné zázemie medzi svojimi obyvateľmi. Vo svojom druhom tohtoročnom čísle o.i. priniesli rozhovor s najstaršou obyvateľkou Nižnej Slanej - Máriou Rusnákovou, ktorej vek už prekročil 93 rokov a je tak najstaršou občiankou tejto baníckej obce. Odpovede pani Rusnákovej redakcia NN ponechala v autentickej podobe a nezasahovala do nich ani štylisticky a tak sme ich ponechali aj my. Viac

Maestro Miroslav Dvorský vzácny hosť Revúckych augustových koncertov

Svetoznámy operný spevák Miroslav Dvorský pravidelne hosťuje v najprestížnejších operných domoch, ako La Scala Milano, Kráľovská opera Covent Garden London, Staatsoper Wien, či Opera National de Paris. Dnes patrí medzi najžiadanejších tenoristov na svete. Za jeho speváckym umením cestujú fanúšikovia z Japonska, Talianska, či Nemecka. Miroslav Dvorský viac hosťuje v zahraničí ako doma. Jeho vystúpenie na Slovensku je vzácnosťou. Medzi júlovým vystúpením na letnom festivale „Schleswig-Holstein Musik Festival“ a septembrovým hosťovaním v Santiago de Chile si maestro Miroslav Dvorský našiel čas na vystúpenie v Revúcej. Viac

John J. Slovinec, Sr.: Ako sa zo šustra učiteľ stal

Na prvý pohľad jeho podobizeň nič zvláštne neprezrádza. Keď sa však rozhovorí, zistíte, že jeho život nebol taký jednoduchý. Preto aspoň v krátkosti o tom, kto vlastne John J. Slovinec, Sr. je. Narodil sa v Bratislave, ale vyrastal v Oravskom Veselom. Vyučil sa za obuvníka zákazkovej výroby. Určité obdobie pracoval aj ako obuvník, ale potom v ZDA Partizánske pracoval na pásovej výrobe. Po základnej vojenskej službe zmenil svoje pôsobisko a presťahoval sa do Trnavy. Tu sa jeho život začal veľmi rýchlo meniť z dobrého na peklo. Príčinou boli aj nezhody so "súdruhmi" funkcionármi. Napriek tomu, že študoval na večernej strojníckej priemyslovke, zažil časté príkoria. Zo závozníka sa síce stal vedúci aj šéfom skladu, ale všetko malo iba krátke trvanie. Viac

Siedmaci z Pukanca na školskom výlete v Slovenskom raji

Celá akcia sa začala v stredu ráno 6. júna. Deti už netrpezlivo čakali na vlak, niektoré išli vlakom prvýkrát. Po štyroch hodinách sme vystúpili v Dedinkách. S veľkými kuframi sme kráčali okolo priehrady do dediny, kde nás už vítal pán Kalapoš, u ktorého sme boli ubytovaní. Naobedovali sme sa a po krátkom oddychu sme sa vybrali na prvú turistickú trasu. Kráčali sme z Dediniek cez Biele vody, na Zejmarskú roklinu .. Viac

Tých, ktorí prišli na púť na Magdolénu, čakalo niekoľko zaujímavostí

Počas slnečnej a veľmi horúcej nedele 22. 7. 2007 sa konala púť na Magdalénu ku Kostolu sv. Márie Magdalény. Do nádherného a skrytého údolia pod vrchom Turecká neprišlo mnoho návštevníkov. No tých, ktorí prišli, čakalo niekoľko zaujímavostí. Najdôležitejšou akciou celého dňa bola omša v kostolíku pochádzajúceho z 2. tretiny 13. storočia. Malý vekmi dýchajúci kostol dokladá vznik uhliarskej osady Szénégeto–Rakonczás nad obcou Rakovnica, ktorá vznikla na území panstva Brzotín ako majetok Ákosovcov. Viac

Bude raz náš južný dopravný koridor zaradený medzi európske koridory?

Eva Cireňová, primátorka mesta Revúca Pani MVDr. Evu Cireňovú si občania mesta Revúca zvolili v novom volebnom období za svoju primátorku. Revúcke listy odvtedy vedú s ňou pravidelný dialóg, v ktorom sa zdôveruje o svojich dôležitých krokoch, či rozhodnutiach. Tak tomu bolo i v tohtoročnom 13. čísle v rozhovore, ktorý venovala rozvoju mesta Revúca i regiónu. Revúcke listy: Váš diár je každý mesiac absolútne plný, môžete zhodnotiť niektoré dôležité júnové stretnutia? Viac

Takým bol Samuel Pellionis - dobšinský spisovateľ a básnik

Samuel Pellionis Na svojho starého otca Samuela Pellionisa, narodeného 27.júna 1870 v Dobšinej, pochádzajúceho zo starej baníckej rodiny, sa pamätám už len ako na starčeka, ktorý zomrel vo veku 83 rokov dňa 12.7.1953 v Dobšinej. Práve som chodil do tretej triedy základnej školy. Napriek tomu som o ňom veľa počul z rozprávania svojich rodičov, ako aj starších občanov Dobšinej ako vždy veselom a optimistickom človekovi, ... Viac

Pozvánku na VII. Gemersko-turniansky folklórny festival otvorili v Košiciach

Haviar z Rožňavy Pódium pri Dolnej bráne v Košiciach patrilo minulý týždeň (18. 7.) folklórnemu súboru Haviar z Rožňavy. Napriek horúčave prišli pozvať všetkých okoloidúcich na Gemersko – turniansky festival, ktorý sa koná v dňoch od 19.7. do 29.7.2007 na rôznych pätnástich miestach bývalej Gemersko – turnianskej oblasti na území Slovenskej a Maďarskej republiky. Bližšie na priloženom plagáte .. Viac

Čo viete o kostolíku sv. Márie Magdalény v Rakovnici?

Kostol sv. Márie Magdalény bol donedávna v podstate neznámy. Objavili ho pracovníci Okresnej pamiatkovej správy v Rožňave niekedy v polovici 70. rokov. Práve oni sa zaslúžili o jeho zapísanie do zoznamu kultúrnych pamiatok a iniciovali jeho zameranie i jeho neskorší pamiatkový výskum. Viac

Barbara: "Do USA si v srdci beriem aj kus rodného kraja našej starej matere"

Barbara s bratrancom Emilom Koltášom Minulého roku navštívili Rakovnicu manželia Barbara a Gordon Plaskettovci. Obidvaja pochádzajú z mestečka King City, štát California v USA. Pani Barbara pátrala v histórii rodiny a objavila, že jej predkovia pochádzajú z tejto obce. Zistila aj to, že jej stará mama sa narodila v Rakovnici. Jej celoživotným cieľom bolo navštíviť a na vlastné oči vidieť krajinu, obec a miesto narodenia starej mamy. Jej sen i túžba sa splnili, keď sa rozhodli pricestovať do Európy. Viac sa dozviete ak si kliknete na Viac

Talentovaných autorov umeleckej fotografie má aj Rožňava

Veronika Tomoryová v skupine juniorov do 16 rokov a Lukáš Szölös v skupine autorov do 21 rokov (obidvaja z Rožňavy) obsadili prvé miesta na krajskej súťažnej výstave talentovaných autorov umeleckej fotografie AMFO 2007 v Košiciach. Do súťaže, ktorej výsledky vyhlásili 26. júna t.r., sa prihlásilo 107 autorov so 458 fotografiami. Internetový portál gos.sk informoval, že prostredníctvom Gemerského osvetového strediska rožňavský okres reprezentovalo 9 autorov s 58 farebnými fotografiami a 2 kolekciami na CD. Viac

Mementom zostáva tragédia 265 karpatských Nemcov neďaleko Přerova

Pomník v Dobšinej zavraždeným etnickým Nemcom po 2. svetovej vojne. Foto: Juraj KarikaV tieni oficiálnych podujatí a osláv 62. výročia od ukončenia druhej svetovej vojny si málokto spomenul na tragédiu karpatských Nemcov neďaleko severomoravského Přerova. O tejto udalosti sa nepíše vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, ani v žiadnych oficiálnych encyklopedických publikáciách ... Viac

Cítili sme sa naozaj ako doma

Foto: Gejza Benedikty

V utorok 3.júla t.r. sa vrátila po trojdňovej návšteve vo Vojvodine v Srbsku kultúrna delegácia Matičiarov z Rožňavy, s dedinskými folklórnymi súbormi z Rakovnice a Vyšnej Slanej, aby takto vrátili nedávnu návštevu Slovákov z Aradáča na hornom Gemeri. Zo svojej cesty nám poslali krásny list. Prečítajte si, čo v ňom píšu: Viac

Folklórne slávnosti pod Poľanou aj za účasti Gemerčanov

Dnes sa začína 42. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Svojími programami obohatia toto známe folklórne podujatie aj folklórne súbory z Gemera. V sobotu popoludní o 16.00 hodine v pásme nazvanom Obrázky z Gemera postupne vystúpia DFS: Hôra z Rejdovej, Dolina z Gemerskej Polomy, Radzim z Vyšnej Slanej, Veršinok z Rakovnice a Folklórny súbor Haviar z Rožňavy. Časť jeho vystúpenia „V Bystrom vo felescimre“ obohatí aj 8-členná folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého. Rádio Gemer bude zásluhou On-line rádia Janka Hraška tento program vysielať v priamom prenose. Viac

Nalaďte si rádio GEMER - znovu vysiela

Po vyše dvojmesačnej vynútenej technickej prestávke rádio Gemer znovu vysiela. Tentoraz ho nájdete každý deň okrem víkendových dní od 10.00 hod do 12.00 hod a popoludní od 15.00 hod do 17.00 hod na adrese http://live.goq.cz/radio10286 . Rádio vysiela predovšetkým zvukové záznamy z folklórnych súborov a hudobných skupín z Gemera, ale jeho cieľom je prinášať aj zaujímavosti zo spoločenského života v tomto regióne. Redakcia privíta aj vlastné zvukové záznamy, ktoré môžete posielať na adresu radiogemer@szm.sk a to v rozsahu 2 až 3 MB. Väčšie záznamy môžete posielať na CD, alebo DVD nosičoch. Záznamy sa odvysielajú zdarma v dohodnutom termíne. Domová stránka rádia Gemer je webová stránka http://dobos.webpark.sk, kde sa môžete obrátiť s vlastnými nápadmi, príspevkami, prípadne otázkami týkajúce sa spolupráce s rádiom Gemer. Viac

Druhá vicemiss Kežmarok 2007 býva v Rožňave

(Podtatranské noviny) - V sobotu 23. júna patrilo Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku voľbe prvej Miss Kežmarok 2007. Dvanásť finalistiek, ktoré boli z celého regiónu, sa predstavilo v štyroch disciplínach – rozhovor, voľná disciplína, promenáda v plavkách, prehliadka v svadobných šatách. Viac

Vystavovali dobšinskí rezbári Sarnovský a Gálik

Nie je ešte tak dávno, čo sa v Kultúrnom dome v Dobšinej uskutočnila výstava ľudových rezbárskych remesiel dobšinských rezbárov Jána Sarnovského a Ondreja Gálika. Obidvaja sa tohto roku dožívajú pekného životného jubilea. Ján Sarnovský v apríli dovŕšil 80 rokov a od detstva sa venuje rezbárskemu remeslu. Viac

Z Horného Gemera medzi Slovákov do Vojvodiny

Koncom apríla a začiatkom mája bola na pozvania MO MS v Rožňave a starostov obcí Vyšná Slaná a Rakovnica delegácia Slovákov žijúcich v Aradáči z Vojvodiny. V piatok 29. júna t.r. na oplátku medzi našich Slovákov v spomínanej oblasti na juhu Európy odcestujú zástupcovia obce Rakovnica s folklórnou skupinou Vešinok a zástupcovia obce Vyšná Slaná s folklórnou skupinou Radzim spolu so zástupcami Matice Slovenskej z Rožňavy. Počas troch dní 45 člennú delegáciu Hornogemerčanov čaká v Srbsku bohatý program. Viac

Nezabudnuteľné dni Aradáčanov na Hornom Gemeri

Na pozvanie MO Matice Slovenskej v Rožňave koncom apríla a začiatkom mája boli na Hornom Gemeri na návšteve Slováci žijúci v obci Aradáč vo Vojvodine (Srbsko). V Rožňave, Vyšnej Slanej a v Rakovnici sa predstavili hrou „Dbaj tak, aby ju nebolelo“. Prečítajte si, čo o svojom pobyte medzi našimi obyvateľmi napísali v novinách Hlas ľudu. Viac s foto

Prejdite sa tunelom Sitina, ale bez auta

Bratislava – Vodiči prechádzajúci Bratislavou smerom na Prahu a opačne od 24. júna t.r. dostanú od Diaľničnej služby pekný darček. Tunelom Sitina sa vyhnú známej križovatke na Patrónke, ktorá bola miestom častých dopravných nehôd. Spomínaným tunelom, ktorý začali raziť v lete 2004 od severozápadného portálu sa vodiči napoja na diaľničný úsek cesty D2 v úseku Lamačská cesta – Staré grunty. Viac s videom

Pozvanie na Dni mesta Revúca

Mesto Revúca v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na Dni mesta Revúca, ktoré sprevádza bohatý kultúrny a športový program. Viac s programom

Storočie od narodenia nášho Gemerčana genpor. Júliusa Noska

Dňa 6. júna si mesto Tisovec, Slovenské národné múzeum a Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pripomenuli nedožitých 100 rokov genpor. Júliusa Noska. Spomienkového stretnutia a semináru o jeho živote sa zúčastnili pamätníci II. svetovej vojny, riaditeľ múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, predseda BBSK Milan Murgaš, členovia klubu vojenskej histórie Golian a ďalší hostia. Viac

K. Horník: Pán Šajtlava, neposúvajte nám ľudí s ktorými si neviete poradiť!

Nemôžem nezareagovať na článok uverejnený v denníku Nový čas – REGIÓN VÝCHOD, zo dňa 5.6. 2007, strana 10, pod názvom „Neplatiči drancujú historické budovy“. O čo v ňom ide ? Primátor mesta Kežmarok I. Šajtlava prišiel na „unikátny“ spôsob zbavovania sa problémových prevažne rómskych rodín. Tvrdí, že neprispôsobiví občania, problémové rodiny, ktoré obývajú historické Hlavné námestie devastujú budovy, ich správanie vzbudzuje pohoršenie. Viac

60 rokov od návratu Novoklenovčanov na Slovensko

Kostol Novoklenovčanov v Králi

Prvý máj nie je pre Novoklenovčanov len Sviatkom práce. V ten deň oslavujú najmä návrat do starej vlasti. A nebol to hocaký návrat. Celá jedna dedina Slovákov ušla vtedy zo „sovietskeho raja“. Prvého mája 1947 prešiel cez hranicu Sovietskeho zväzu a Československa prvý transport s obyvateľmi zakarpatskej dediny Nový Klenovec. O deň na to ho nasledoval druhý. Spolu sa sťahovalo 171 rodín, 841 osôb. Boli to potomkovia kolonistov z malohontského Klenovca, Viac

Manželia Čarnokí z Dediniek oslávili diamantovú svadbu

Júlia Čarnokyová a Štefan Čarnoký z Dediniek sa tešia z diamantovej svadby

(Podľa TN Markízy) - Manželia Čarnokí z Dediniek v prítomnosti svojich najbližších a pred televíznymi kamerami Markízy 25. mája 2007 oslávili diamantovú svadbu. Svoji sú už 60 rokov a zobrali sa po niekoľkotýždňovej známosti. 86-ročný ženích Štefan a o dva roky mladšia nevesta Júlia to považujú za úplne prirodzené... Viac + video

Pani Alžbeta Polláková z Revúcej sa dožila 100 rokov

Jubilantka pani Alžbeta Polláková s primátorkou Revúcej Evou Cireňovou

Revúcke listy č. 10 - Významného životného jubilea 100 rokov sa dožila pani Alžbeta Polláková z Revúcej. K tomuto krásnemu sviatku a zároveň ako najstaršej obyvateľke mesta jej prišli zablahoželať a popriať všetko najlepšie aj primátorka Revúcej pani Eva Cireňová, prednostka MsÚ pani Eva Kučeráková a pani Anna Vrbiarová z matriky. Pani Polláková sa narodila 15. mája 1907 v obci Zlatno. Viac

Kvety pani Virágovej sú sladké, trvanlivé a marcipánové

Revúcke listy v jednom z tohtoročných čísel uverejnili zaujímavý rozhovor s Máriou Virágovou z Revúcej, ktorá sa ešte pred pár rokmi doma vytešovala z pečenia iba tradičných zákuskov a tort. V príspevku vám prezradí, ako sa dostala k svojmu obľúbenému koníčku - k pečeniu krásnych a náročných tort, ktorých kvety sú sladké, trvanlivé a marcipánové. Viac

Zhmotnený emocionálny svet sochára Ľubomíra Birku

V mojom archíve sa nájde i fotografia, keď sa ešte ako žiak základnej školy na výstavke ručných prác v Rožňavskom Bystrom prezentoval peknými výrobkami z dreva a vyslúžil si prvé ocenenie. Odvtedy veru prešlo pár pekných desaťročí a dnes sa PaedDr. Ľubomír Birka, rodák z malej gemerskej obce Rakovnica v Rožňavskom okrese, naplno venuje v novom bydlisku v Snine sochárskej tvorbe. Viac

Prečo na Turíce bude Dobšinský jarmok i festival dychoviek a mažoretiek?

V baníckom mestečku Dobšiná si baníci hámorníci, kováči v roku 1863 založili podporné banícke združenie, ktoré im vypomáhalo pri úrazoch a v nezamestnanosti. Členovia združenia sa okrem iných činností zúčastňujú na dôstojnej rozlúčke zosnulých druhov a občanov mesta Dobšiná. Raz v roku - na Turíce (keďže sú baníckym sviatkom) - sa odohráva i akt prijímania nových členov do združenia. V podvečer postavia baníci pred brány občanov symbol jari - mladé briezky. V nedeľu sa koná sprievod v baníckych rovnošatách ulicami mestečka za zvukov dychovky, ktorá na úvod vždy zahrá banícku hymnu pred baníckym domom. Viac

Medzinárodné preteky automobilov do vrchu aj toho roku

Po vlaňajšom ročníku, kedy sa v Dobšinej za účasti 75 pretekárov uskutočnili okrem už tradičných súťaží aj preteky Majstrovstiev ČR a s ich priebehom vyslovili všetci zúčastnení spokojnosť, sme sa domnievali, že aj v nasledujúcich ročníkoch budeme môcť rátať s účasťou českých jazdcov a mať v Dobšinej pre divákov Viac

Druhá svetová vojna stále mementom

Už po 62-krát si začiatkom mája pripomíname ukončenie jednej z najtragickejších udalostí novodobých dejín - druhej svetovej vojny. Vojna sa začala 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a trvala 6 rokov. Celkovo si vyžiadala podľa najnovších zistení vyše 60 miliónov ľudských životov, z toho značnú medzi civilným obyvateľstvom, vystavenému leteckému bombardovaniu. Adolf Hitler vyhrával jeden útok za druhým až kým nenapadol Sovietsky zväz. Viac

Prvý máj - medzinárodný Sviatok práce aj v Gemeri

Prvý máj je medzinárodným Sviatkom práce. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály ešte v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii robotníkov v americkom meste Chicago, ktoré sa konali tri roky predtým za 8-hodinový pracovný čas. Na celom území USA, od New Yorku až po San Francisco, sa zdvihla vlna protestov a demonštrácií. Centrom boja sa stalo práve Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 1886 až 40 tisíc štrajkujúcich. Viac

Bratislava má nové reprezentačné divadlo

Galakoncertom operných sólistov začalo v sobotu 14. 4. 2007 Slovenské národné divadlo oficiálne svoju prevádzku v nových priestoroch na ľavom brehu Dunaja. Postupne na scéne sa predstavili Gabriela Beňačková, Jolana Fogašová, Katarína Polakovičová, Sergej Larin, Martin Babjak, Eva Jenisová, Dalibor Jenis, Sergej Kopčák, Peter Dvorský, Peter Mikuláš, Adriana Kohútková, Adriana Kučerová, Ľudovít Ludha, Ľubica Rybárska, Eva Urbanová a Michal Lehotský. Viac

Rozhovor s poslancom NR SR Ing. Jánom Babičom

Ing. Ján Babič, poslanec NR SR

Rakovnické obecné noviny vychádzajú už siedmy rok. V ich hlavičke sa uvádza, že všetky náklady spojené s vydávaním a rozširovaním hradí obec Rakovnica. Za ten čas si získali slušnú obľubu u svojich čitateľov. V tohtoročnom druhom čísle priniesli o.i. aj exkluzívny rozhovor s poslancom NR SR a KSK Ing. Jánom Babičom. Viac

Rakovnica na jar

Foto: J. Sabo

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo. Keď sa v tejto obyčajnej obci náhodou zastavíte, dozviete sa viac. Niečo vám napovedia i fotografie, ktoré tejto jari vyhotovil Dr. Jozef Sabo. Viac

Sloboda, alebo rovnosť?

Na Slavíne. Foto: O. Doboš

Oveľa častejšie ako po slobode túžia ľudia po rovnosti. Sloboda je možnosť výberu a to je niekedy dosť zložité. Keď máte na výber, znervózniete. Čo si mám vybrať ? Ktorá možnosť bude najvhodnejšia ? Vyberáte, pravdaže, po zrelej úvahe. Sú ľudia, ktorí nad zrelou úvahou strávia celé roky. Niektorí aj celý život. A umierajú nerozhodnutí, ale s pocitom, že mali možnosť. Sú takí, čo sa rozhodnú a vyberú si. A až potom nastane peklo. Vybral som si správne? A tam sa to spustí. Dôvod zlého rozhodnutia nájdete rýchlo. Viac

Na 2. ročníku TBCM v Bratislave kraľovali Poliaci

Prví dvaja víťazi TBCM v Bratislave Bogdan Dzjuba a Artur Blasinski z Poľska

Nádherné jarné počasie pripravilo v nedeľu 1. apríla 2007 Bratislavčanom pekný zážitok. Pričinili sa o to pretekári i organizátori Tatra Banka City Marathónu, ktorý si tohto roku zapísal svoj druhý ročník. Oproti minuloročnému organizátori pripravili pre prihlásených maratóncov i nový profil trate. Kým vlaňajšia bola dlhá 42 195 m, tohto roku sa bežalo na okruhu dlhom 21 100 m. Zrejme si to vynútili i hodnotenia vlaňajšieho ročníka, ktorý nebol práve najlepším. V hlavnej súťaži zvíťazil Poliak Blasinski A. časom 2:25:09, čo je nový traťový rekord,... Viac

Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej sa dožíva životného jubilea

Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej

Práve v týchto dňoch oslavuje okrúhle výročie – 70-te narodeniny pani Mária Brdárska -Janoška z Rejdovej. Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti jedna z najznámejších Gemerčanov, pokračovateľka ľudových tradícií. A nielen to. Je nielen ich nositeľka, ale aj vzor pre všetkých mladých, ktorých s nadšením učí a odovzdáva im všetko, čo sama vie a dokázala. Je víťazkou mnohých aj celoštátnych súťaží nielen v speve, ale aj ako ľudová rozprávačka. V roku 2006 dostala ocenenie laureát - za spev a folklórna skupina Hôra z Rejdovej pod jej vedením dosiahla prekrásny úspech na celoslovenskej súťaži folklórnych skupín. V roku 2004 vydala CD s Rejdovskými piesňami pod názvom " A v Rejdovej pri kostele" za doprovodu hudby Ondreja Molotu. Hodne zdravia, šťastia, pani Brdárska! (Jana Molčanová) Viac

Revúca sa pripravuje na 650. výročie

REVÚCA - mesto Prvého slovenského gymnázia sa tohto roku pripravuje osláviť 650. výročie najstaršej zachovalej písomnej zmienky o meste, ktorá je z roku 1357. Viac ako pol tisícročia sa tu rozvíjalo železiarstvo. V druhej polovici 19. storočia Revúca sa stala centrom slovenského národného života. V rokoch 1862 - 1874 tu svoju činnosť vyvíjalo Slovenské ev. a. v. gymnázium, ktoré poznáme pod názvom Prvé slovenské gymnázium. Viac

"Bezproblémová práca v zahraničí"

Z každej strany sa na nás hrnú pracovné ponuky rôznych sprostredkovateľských firiem, ktoré ponúkajú vysoké zárobky v členských štátoch EÚ. Sú ale naozaj dodržiavané sľuby agentúr? Starajú sa naozaj o svojich zamestnancov a spĺňajú si všetky svoje povinnosti? Pán Peter nám o chvíľu vyrozpráva svoj príbeh o ceste do Slovinska, ktorý nás donúti pouvažovať nad vidinou dobrého zárobku v zahraničí. "Asi pred mesiacom som v inzertných novinách našiel ponuku agentúry, ktorá sprostredkovávala prácu v Slovinsku ... Celý článok

Reakcia J. Kariku na Stanovisko Ing. L. Vagnera k príspevku "Kto zachráni Ruffinyiho vilu v Dobšinej?"

Nie jednoduchá situácia okolo Ruffínyiho vily v Dobšinej rozprúdi širší záujem zainteresovaných? Prvé reakcie svedčia, že viacerým nie je ľahostajné, ako sa ďalší jej vývoj bude uberať. Tentoraz na Stanovisko Ing. L. Vagnera reagoval autor príspevku "Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?" - Juraj Karika. Celý článok

Gubek: Som hrdý na moju prvú autorskú výstavu

V galérii Gemerského osvetového strediska v Rožňave od 31. 1. 2007 do konca februára 2007 predstavuje svoju umeleckú tvorbu neprofesionálny umelec Marian Gubek. Jeho doménou je kresba ceruzkou a maľba. Tento mladý autor, ktorý nemá ani 35 rokov, žije a tvorí v Gemerskej Polome. Pre jeho bližšie spoznanie položil som mu niekoľko otázok, na ktoré vďačne odpovedal. Celý článok

Stanovisko Ing. Ladislava Vagnera k príspevku: Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?

Iba nedávno som uverejnil príspevok Juraja Kariku Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?, v ktorom okrem 83. výročia od smrti objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne spomínal aj nelichotivý stav spomínaného objektu. Po pár dňoch sa ozval Ing. Ladislav Vagner, riaditeľ neziskovej organizácie GOEX. Požiadal ma, aby som jeho stanovisko k príspevku uverejnil. Robím to tak aj v snahe celú záležitosť pohnúť ďalej. Celý článok

Veršinok z Rakovnice dôstojne reprezentuje obec

Dedinská folklórna skupina "Veršinok" z Rakovnice sa zatiaľ stáva známou iba na území Rožňavského okresu. Ako to obyčajne býva, aj ich skupinu tvoria väčšinou ženy, alebo diečatá. Mužov by sme mohli narátať na prstoch jednej ruky. Pre nich to ale nie je podstatné. Hlavne, že majú kde a ako tráviť voľný čas a sem tam na niektorom z podujatí predviesť niečo z ľudových tradícií rodnej obce i okolia. Celý článok

Mesto moje zabudnuté, alebo modlitba dôchodcu

Dobšiná bolo tiché mestečko, popretkávané starými štôlňami. Voľakedy sa tu vedľa prašných a blatistých ciest chúlili domčeky baníkov s malými oknami. Potok, ktorý ho obmýval z oboch strán, neraz mohutnou silou bral všetko, čo mu stálo v ceste. Dnes sú na jeho mieste rozkopané chodníky a cesty, ktoré ostali po zavedení plynu a oprave mestského vodovodu, ktorý už mal svoje roky. V januári roku 1945 bolo od východu i severu vidieť záblesky, ktoré Ti mesto moje zvestovali, že sa blížia osloboditelia. Celý článok

Pomôžme "večným deťom" prežiť chvíle radosti

Rožňava - 24.1.2007 - Kto chce pomôcť deťom v Domove sociálnych služieb Amalia v Rožňave, nájde si spôsob i príležitosť kedy to prejaviť. Myslím si to práve teraz, keď som sa dozvedel, že vedenie Domova sa obrátilo listom aj na hornogemerčanov žijúcich mimo Rožňavy, krajanov, niektorých ľudí, firmy, rodinných príslušníkov a na dobrých priateľov so žiadosťou o poskytnutie finančnej, alebo materiálnej podpory. Celý článok

Neskorá jeseň v okolí Dobšinej

Foto: RNDr. Jozef Vozár, DrSc.

Bratislava – 14. januára 2007 – Vždy ma poteší, keď sa mi prostredníctvom elektronickej poštu, alebo aj ináč, ozve, hoci i mne neznámy krajan, navyše žijúci dlhé roky mimo rodiska. Ešte viac poteší, ak prispeje na moju stránku vlastným príspevkom. Jedným z takých, ktorí sa mi začiatkom tohto roka ozvali, je aj RNDr. Jozef Vozár, DrSc. Viac aj s fotografiami..

Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?

Eugen Ruffínyi objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu - svetový prírodný skvost - jeho vila dnes chátra.

Keď počujem, alebo čítam meno Eugen Ruffínyi, vybaví sa mi krása Dobšinskej ľadovej jaskyne. Aj vám? Dnes je už známe, že rodina Ruffinyiovcov pochádzala z Talianska. Do Dobšinej sa prisťahovali ako banskí odborníci. Pochádzali zo starého váženého rodu, keďže jeden z ich predkov bol biskupom. Eugenov otec, Pavol, bol banským inžinierom a vynikajúcim banským meračom. Eugen ako dieťa chodil do základnej školy najskôr v Dobšinej, ale strednú školu navštevoval v Rožňave a v Kežmarku, neskôr v Košiciach. Celý článok

V poézii nikomu nič nedarujem

Pavol Garan z Dobšinej

Pavol Garan, autor poézie, ktorý sa do povedomia mladej nastupujúcej básnickej generácie dostal pravidelným publikovaním v literárnych periodikách a úspešnou účasťou na literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka 2002 – čestné uznanie, W. Polianka 2003 – cena WP, W. Polianka 2004 – 2. miesto, WP 2005 – cena primátorky Spišskej N. Vsi, Literárny Zvolen 2004 – 2. miesto, Literárny Zvolen 2005). I v roku 2006 si prvú cenu v kategórii poézie za súbor básní názvom Revolver a neha odniesol Pavol Garan, mladý nadaný básnik z Dobšinej. celý článok

Ladislav Klembala - Užíva si srdce, ktoré odumieralo

Ladislav Klembala. Foto: Nový čas

Krásnohorské Podhradie - 8.1.2007 - Denník Nový čas priniesol zaujímavú informáciu o 52-ročnom Ladislavovi Klembalovi z Krásnohorského Podhradia, ktorému pred dvomi rokmi lekári dokázali takmer nemožné. Jeho srdiečko po dvoch infarktoch pracovalo iba na štvrtinu. Keď chcel žiť, musel podstúpiť náročnú operáciu. Vraj to bola unikátna operácia, aká na Slovensku nemá obdodu. Prečítajte si o tom radšej celý článok

Tradičné gemerské jedlá z kuchýň starých materí

Polomské bobálky

Rožňava 3. 1. 2007 - Riaditeľka GOS pani Helena Novotná mi okrem novoročného vinšu povedala, že na ich webovej stránke svojim návštevníkom práve predostreli časť najnovšieho receptáru gemerských jedál. Prispeli doň členovia dedinských folklórnych súborov v takej podobe, ako ich získali od svojich predkov. Preto sú niektoré recepty napísané len tak odoka, ako sa voľakedy varilo. Pripomeniem vám aspoň zopár názvov: Bobálky, Boucha, Bryndzové halušky, Bystränský grúlovník, Cigán – bedere, Cíbliky, Gerhé, Gója, Grulikuchen, Grúlovníky, Guľky po Novoklenovsky, Celý článok

PF°07 - Peter Gossányi
Novoročný vinš od kamaráta Petra Gossányiho

Pred 150 rokmi P. Dobšinský začal písať cirkevnú kroniku

"Ve jménu Otce i Syna i Ducha Svatého. V Roku Páně 1857-ho dne 9-ho Martiusa, na den památky sv. Apoštolov slovenských Cirylla a Methoda, začatý je tento Pamatník cirkve Evanjelickej podla Augsburskeho Vyznania Bystränsko - Rekenskej tým cielom, aby sa do neho vpísalo najprv to, čo pamatného úcty a zachovania hodného ... Viac ...

Novoročné stretnutie bývalých gemerských richtárov

Novoročné stretnutia rodákov v Bratislave bývajú peknou tradíciou aj v hlavnom meste SR.

Novoročné stretnutia rodákov žijúcich v Bratislave bývajú rôzne. V poslednom období viac náhodné a uskutočňujú sa zväčša medzi príbuznými, alebo priateľmi, hoci v minulosti dávali o sebe vedieť aj organizovaním Dní Gemerčanov. Tentoraz som zvečnil stretnutie Ondreja Dányiho a Jána Doboša na Námestí SNP v Bratislave krátko po Novom roku. Obidvaja zastávali v nedávnych rokoch čestné funkcie gemerských richtárov. Veru, mali sme si spolu čo povedať...Viac

Nový kanál RSS už aj na tejto stránke

Milí priatelia! Svet informácií okolo nás rýchlo napreduje. Rozmýšľal som, ako by som to dal najavo aj ja na mojej stránke. Veľké webové stránky ponúkajú svojim stálym návštevníkom tzv. RSS formát. Na jednej webovej stránke som sa dozvedel, že RSS je skratkou pre "Really Simple Syndication". Viac ...

Čo mi webová stránka 42195.sk dáva

Na internete som čistou náhodou natrafil na stránku s veľmi zaujímavou adresou 42195.sk. Nemal som v živote ďaleko k športu, preto mi napadlo, že je zrejme venovaná maratónu. Jej obsah ma neprekvapil, ale prekvapila ma precíznosť s akou je robená. Neskoršie som zistil, že jej autorom je pán Miroslav Kriško. Je jedným zo slovenských maratóncov, ktorý aj napriek blížiacej sa 50-ke pravidelne túto trať beháva. Má za sebou už vyše 200 maratónov. Celý článok

Komunálne voľby 2006 v Gemeri


Ján Babič - starosta obce Rožňavské BystréRožňavské Bystré - V komunálnych voľbách pozíciu starostu obhájil aj Ján Babič, môj rodák z Rožňavského Bystrého. Ku blahoželaniu k znovuzvoleniu sa pripájam a želám jemu i poslancom obecného zastupiteľstva pri plnení volebného programu veľa úspechov. Za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení: 1. Ing. Ján Gajdoš - 131 hlasov, 2. Peter Urban - 129, 3. Želmíra Gonosová - 111, 4. Július Molnár - 103, 5. Ľubomír Sedlák - 101, 6. Miroslav Tomko - 97, a 7. Silvia Lengová - 96 hlasov. Viac.

Rok na Gemeri po dvanástykrát

Mária Sabová a Mária Koltášová, dve z členiek dedinskej folklórnej skupiny Veršinok z Rakovnice

Už dvanástykrát sa 9. decembra 2006 zídu folkloristi z Gemera i Malohontu, aby si v Slavošovciach pripomenuli, ako zvyky a obyčaje pracovitého ľudu tejto malebnej časti Slovenska umožňovali zabúdať i tešiť sa z jeho dennodenných starostí. Tohto roku pre vďačných divákov členovia dedinských folklórnych súborov i skupín zo svojho umenia predstavia: Hôra z Rejdovej ukáže ako to bolo "Ráno pred svadbó", Celý článok

Folkloristi preverovali svoje umenie

Rožňava bola 11. novembra 2006 dejiskom Krajskej súťaže hudobného folklóru dospelých nazvanej "Hlase moj, hlase moj". Podľa výsledkov, ktoré sú uverejnené na webovej stránke GOS, nedopadla pre súbory z Gemera najlepšie. Ani v jednej kategórii neobsadili miesto, ktoré by ich oprávňovalo účasti na celoslovenskej súťaži. Titul Laureát krajskej súťaže tohto roku patrí: Celý článok

Spomíname si aj na Laca Doboša

Hrob Ladislava Doboša na cintorine v Rožňavskom Bystrom

Ladislav Doboš. Môj menovec, rodák, sused, veselý mládenec. Vždy upravený, bez ktorého sa nezaobišla v kultúrnom dome ani jedna zábava. Už ako maturant zaujal svojou eleganciou, vystupovaním i tancom nie jedno mladé dievča. Túžil po slobode, chcel poznať nové a nepoznané. Tak, ako aj jeho predchodcovia. Aj on, ako mnoho jemu podobných, využil prvú príležitosť a koncom roka 1968 odišiel do Francúzska - v tom čase musel ilegálne. Mal niečo cez 21 rokov. Nebolo to jednoduché ani pre jeho najbližších, spolužiakov i rodákov. Odišiel v tichosti z rodiska, aby sa ešte tichšie do neho vrátil. Jeho trvalé miesto je však dnes už len na bystränskom cintoríne... Celý článok

Jeseň na Kuchajde

Obrázky z jesennej Kuchajdy v Bratislave

Príjemné tohtoročné jesenné počasie lákalo každý deň návštevníkov do areálu jazera na Kuchajde v Bratislave. Ponúkam vám niekoľko fotografií z tohto prostredia.

Historická hudba na Gotickej ceste

Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva usporiada v dňoch 29. septembra až 2. októbra 2006 už 5. ročník Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste. Koncerty historickej hudby sa postupne uskutočnia v Štítniku, na hrade Krásna Hôrka, v Moldave nad Bodvou, v Glogowe Malopolskom (PL), v Rožňave, v Spišských Vlachoch a v Letohrádku Dardanely v Markušovciach. Viac o podujatí TU

Brdárka oslávila 450. výročie založenia

Druhý augustový víkend na Gemeri je už tradične spätý s folklórnym večerom a tanečnou zábavou v obci Brdárka. Tohtoročný, už dvanásty ročník, bol výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. K tým príjemným patrilo, že Brdárka slávila 450. výročie založenia obce. S tým súviselo aj odhalenie erbu obce, ktorého krstným otcom sa stal richtár Gemerčanov pod Tatrami, Ján Vilim. Krstilo sa, pre tento región známy svojou valašskou tradíciou, typickým mokom, žinčicou. Celý článok.

V malej dedinke pripravili veľké oslavy

V Brdárke - najmenšej to obci rožňavského okresu dňa 12. augusta 2006 sa uskutočnia oslavy 450. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti bude odhalený erb obce. V amfiteátri nad dedinkou sa uskutoční už 12. ročník Folklórneho večera s bohatým programom a po prvýkrát súbežne s uvedenými podujatiami budú prebiehať Valašské dni na Gemeri. Bližšie o oslavách v Brdárke sa dozviete, keď kliknete TU!

Malá Bystränka Evička Dovcová laureátkou celoslovenskej súťaže

Evička Dovcová z Rožňavského Bystrého sa stala laureátkou celoslovenskej súťaže Detského hudobného folklóru 2006, ktorá sa 24. júna 2006 uskutočnila v Košiciach. O tejto neočakávanej, ale príjemnej správe, som sa dozvedel z príspevku pani Heleny Novotnej, riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ktorú som našiel na ich webovej stránke www.gos.sk. O mojej malej krajanke pani Novotná napísala: (Celý článok)

Moja rodná obec Rožňavské Bystré umelecky stvárnená maliarom Zbyškom Nyšponským. Fotoreprodukcia: Ondrej Kožár.

Krišťák: Bola to moja univerzita do života

Ján Krišťák bol v rokoch 1959 až 1967 riaditeľom ZDŠ v Rožňavskom Bystrom. Ako študent som mal v tých rokoch s ním veľmi úzke kontakty. Požiadal som ho, aby mi o pôsobení v Rožňavskom Bystrom niečo napísal. Začiatkom februára t.r. môjmu želaniu vyhovel. Jeho spomienky rozširujú rady tých, ktorým pôsobenie v tejto obci zanechalo do života hlboké brázdy. Rozhodol som sa, že sa s nimi na mojej stránke s vami podelím. Tu sú: "Učiť som začal v roku 1951 na Ľudovej škole v Štítniku. Po roku som bol preložený na Ľudovú školu v Slavci a od 1.9.1953 som prešiel učiť na osemročnú školu do mojej rodnej obce – Rejdovej. Tu som pôsobil do roku 1957. Počas môjho pôsobenia som založil folklórny súbor Hora. Od 1.9.1957 som začal pôsobiť ako riaditeľ osemročnej školy v Krásnohorskom Podhradí, odkiaľ som bol preložený do Rožňavského Bystrého. (Celý článok)


Dunaj v Bratislave patril otužilcom

Hlavné mesto SR Bratislava a náš najväčší riečny tok Dunaj privítali v nedeľu 8. januára 2006 nezvyčajných návštevníkov. Vyše 50 otužilcov z celého Slovenska, a dokonca dvaja z Čiech a jeden až z Belgicka, si prišli spoločne zaplávať po Dunaji. Popoludní trasu pozdĺž rieky lemovalo od mosta Lafranconi, až po námestie Ľudovíta Štúra, tisícky zvedavých Bratislavčanov. Otužilcom i zvedavcom prialo slnečné počasie. Teplota vzduchu 2.8 stupňov celzia, spolu s teplotou vody, ktorá ukazovala 2 stupne celzia, vytvárali priaznivé podmienky tak pre plávajúcich, ako aj pre zvedavcov. Tí, ktorí ich sledovali po chodníku veru nestačili s plávajúcimi držať krok a do cieľa pri brehu neďaleko pontónu osobného prístavu prišli najskôr otužilci. (Celý článok)

V znamení spomienok a oživenia tradícií

Vyvrcholením folklórneho hnutia na Gemeri sú Slávnosti zvykov a obyčají ROK NA GEMERI, ktoré sa v sobotu 3. decembra 2005 už jedenástykrát konali v rodisku slovenského rozprávkára Pavla Emanuela Dobšinského – v Slavošovciach. Organizátorom podujatia je už tradične Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Slavošovce. Prvý adventný týždeň na Gemeri sa končil v duchu spomienok a oživení ľudových tradícií, zvykov a obyčají. Raz do roka, vďaka milovníkom folklóru na jeden nezabudnuteľný večer opäť sa spojí historický Gemer, aby prostredníctvom dedinských folklórnych skupín a súborov si zaspomínali na to, čo odvial čas a pripomenuli si dávno zabudnuté zvyky a obyčaje, (Celý článok)

Bol to výnimočný festival nielen pre Gemer, Spiš a Abov

V uplynulých dňoch (ako to na inom mieste píšem) sa uskutočnil výnimočný, možno v tomto žánri ojedinelý festival, nielen v rámci Košického kraja, ale snáď aj na Slovensku. Výnimočný a ojedinelý práve tým, že diela starých majstrov zneli počas štyroch festivalových dní v rámci troch historických regiónov Slovenska - Gemera, Spiša a Abova na trase Gotickej cesty. Zazneli skladby v podaní renomovaných umelcov z Českej republiky, Maďarska, Poľska, ale samozrejme aj zo Slovenska, počnúc 14. storočím až po súčasnosť. V jedenástich historických stavbách - v kostoloch a chrámoch, na Hrade Krásna Hôrka, v kaštieli v Betliari, v Letohrádku Dardanely, v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, atď. - opäť ožila stará hudba, spev, ale aj ... (Celý článok)

Korene predkov z USA siahajú do Štítnika i Honiec

V týchto dňoch som v mojej e-mailovej schránke našiel správu, ktorú mi poslal Carl Kotlarchik zo Spojených štátov amerických. Keďže ide o môjho krajana po starých rodičoch, rozhodol som sa uverejniť jej podstatnú časť. Verím, že svojim obsahom zaujme aj ostatných: Žijem v USA, ale môj starý otec sa narodil v Štitniku (vtedy sa volal Csetnek) v roku 1874. Prišiel do Ameriky v roku 1902. Bohužiaľ som ho nikdy nepoznal, nakoľko zomrel v roku 1939. Naše priezvisko je Kotlarčík, tu v Amerike sa to vyslovuje ako Kotlarchik. Nedávno som odišiel do dôchodku z Eastman Kodak, kde som bol managerom pre výskum a vývoj filmov. Keďže mám teraz čas, začal som so skúmaním našej rodinnej histórie. Takto som našiel Vašu webovú stránku. Pokúšam sa dozvedieť čo najviac o oblasti okolo Štítnika. (Celý článok)

ARS ANTIQUA EUROPAE 2005

Tak je pomenované významné kultúrne podujatie, ktoré v dňoch 30. 9. - 3. 10. 2005 v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva a IV. ročníka medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov, organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Priestory poskytnú vzácne gotické kostoly a historické pamiatky Gotickej cesty na Gemeri a Spiši. Takými postupne budú: vodný hrad a evanjelický kostol v Štítniku, Dóm sv. Alžbety a Dom umenia v Košiciach, evanjelický kostol v Ardove, koncertná sieň jaskyne Baradla v Aggteleku (MR), hradná kaplnka na Krásnej Hôrke, katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, kostol Sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch, letohrádok Dardanely v Markušovcich, kaštieľ v Betliari a kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. Vystúpia v nich interpréti historickej hudby zo 16. – 18. stor. a renomované hudobné i spevácke telesá, tak zo Slovenska, ako aj Čiech a Maďarska. Počas nich tiež odznejú odborné výklady o hudobnom a literárnom umení majstrov spomínaných storočí. (Viac na plagáte)

Ako sme sa bavili v Rejdovej

Posledný augustový víkend v rázovitej obci Rejdová v Rožňavskom okrese už tradične patrí ľudovej kultúre, folklóru a dobrej nálade. Tohtoročný festivalový víkend bol predĺžený, keďže gemerskí folkloristi už od štvrtka 25.8. 2005 boli na cestách – na prizývačkách, ako sa tomu u nás hovorí. V Košiciach sa im v neskorých večerných hodinách podarilo roztancovať aj jedno nemenované nákupné stredisko a podobne veselo bolo aj v piatok večer v Rožňave. "(Viac o festivale...)"

Vitajte v hornom Gemeri!

Šikovné ženy z Rožňavského Bystrého na námestí v Rožňave

V závere roku 2004 usporiadali v Rožňave 10. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu pod názvom Rok na Gemeri. V priamom televíznom prenose sa predstavil i ženský folkórny súbor Bystränky a pásmom Z krstín na víno pobavili účastníkov týchto slávností i televíznych divákov. Okrem spevu a tanca predviedli prípravu obľúbených bystränských grúlovníkov. Na obrázku Marta Molnárová a Magda Štefanová odpovedajú na zvedavé otázky moderátora STV Mariána Galajdu. V pozadí starosta obce Ján Babič spokojne sleduje ako im to všetko od ruky ide. Fotoreportáž z podujatia nájdete, ak kliknete na "Viac:


Poďte s nami do Rejdovej

Rejdová, rázovitá obec neďaleko Dobšinej v Rožňavskom okrese, sa stane v dňoch 26. a 27. augusta 2005 strediskom prehliadky najkrajšieho, ale aj najzachovalejšieho folkóru v mojom rodnom Gemeri. Viac "( tu )"


Na Rožňavské Bystré rád spomínam

Človeka vždy poteší, keď sa mu z ďalekého sveta ohlási niekto blízky, priateľ, krajan, či nebodaj rodák. Tak, ako mne, keď sa začiatkom februára t.r. z Příbrami e-mailom ohlásil Jaroslav Makovíny, ktorý sa v roku 1961 v Rožňavskom Bystrom narodil. Už skoro 25 rokov žije v Českej republike, ale na svoju rodnú obec stále spomína. S jeho dovolením list takmer celý uverejňujem:
"V Rožňavskom Bystrom - v „Lúšku“ sme s rodičmi bývali asi do mojich 11. rokov. Mám dve sestry. Staršiu Alenu a mladšiu Evu. Keď sa navštívime, tak tiež na Bystré zaspomíname. " Viac:"

Víno a zdravie idú ruka v ruke

Juraj Harmatha je mojím spolužiakom z JSŠ v Rožňave. Už viac ako 30 rokov žije a pracuje v hlavnom meste Českej republiky v Prahe. Keď som sa mu na konci uplynulého roka posťažoval, že som pár dní pobudol zo zdravotných dôvodov v jednej z bratislavských nemocníc, mi napísal: „Viem si veľmi dobre predstaviť, čo si musel podstúpiť, pretože ma niečo podobné postihlo v r. 1996. Nemusíš sa ale obávať. Ak budeš dávať na seba pozor, tak sa z toho dostaneš. "Viac:


Piesne horného Gemera

Na pamiatku mi členky dedinského folklórneho súboru z Rožňavského Bystrého poslali jedinečnú knižku Ondreja Hericha (na obr.) pod názvom: "Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy". Príjemným prekvapením pre mňa bolo, keď som v nej našiel piesne nielen z môjho rodiska, ale aj z obcí Čierna Lehota, Gemerská Poloma, Kobeliarovo, Rakovnica, Rejdová, Vlachovo a Vyšná Slaná. Zbierka obsahuje vyše 450 piesní a prvýkrát ju autor predstavil na 25. Gemerských folklórnych slávnostiach v Rejdovej, ktoré boli 25. augusta 2001 ako svoju už druhú zbierku. "Viac:"


Ako sa niekedy chodilo "na oriašky"

Na druhý sviatok vianočný, teda na Štefana, sa už na dedine nedodržiavali všetky tie prísne obmedzenia ako počas predchádzajúcich dní. Atmosféra už bola uvoľnenejšia a veselšia. No stále platilo, že z domu sa nepožičiavalo. Na sviatočnom stole bol položený celý chlieb, koláče a iné poľnohospodárske plodiny ako: jablká, orechy, cesnak. V kúte nad stolom visel vianočný stromček, ktorý bol ozdobený doma napečenými medovníkmi, orechmi zabalenými v pozlátku, jabĺčkami a slamenými či papierovými ozdobami. "Celý článok"


Aj taká je banícka nátura

Ondrej Žúdel (25.3.1940) nepochádza z mojej rodnej obce, ale asi kilometer na východ z malej gemerskej dediny Rakovnica, alebo Rekeň, ako sme ju po starom zvykli nazývať. Možno sme s Ondrejom aj nejaká vzdialená rodina, lebo taká blízkosť dedín vždy mala za následok, že sa ľudia navzájom nielen poznali, ale často zakladali i rodiny. Preto sú tieto dve banícke obce k sebe tak blízke. K tomu napomáhali aj ekonomické vzťahy. Veď staré železorudné bane nad obidvomi dedinami umožňovali zamestnávať ľudí z obidvoch obcí a tak sa upevňovali i medziľudské vzťahy. "Viac: ..."


Rožňavské divadlo aj v Chile

Z Gemerského denníka som sa dozvedel, že Rožňavskí divadelníci účinkujúci v Mestskom divadle ACTORES sa v roku 2003 zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile. Moja internetová priateľka Mária, žijúca v Santiagu de Chile, sa chcela s nimi stretnúť, ale nakoniec mi poslala preklad článku z tamojších novín EL LANQUIHUE, ktorý je reakciou na ich vystúpenie. Možno budete zvedaví aj vy, čo sa o mojich krajanoch písalo za veľkou mlákou.Viac...:


O stolnotenisovom dianí...

Jedným z organizátorov stolnotenisového diania v Rožňavskom okrese bol profesor gymnázia v Rožňave PhDr. Ján Kováč. Od roku 1965 vedie kroniku Geológu Rožňava. Má v nej zachytené počiatky stolného tenisu v Rožňave a na okolí za uplynulých 40 rokov. Nedávno mi o tomto druhu športu napísal príspevok."Viac: ..."


Sedemdesiatnik s dušou tridsiatnika

Pamätám sa ne neho ešte z čias, keď som pracoval v redakcii okresných novín Zora Gemera v Rožňave, do ktorých si ma vybral ich vtedajší vedúci redaktor Tomáš Ichnatolia ako jedného z mladých aktívnych dopisovateľov. Bolo to v roku 1968. Odvtedy naše životné cesty idú povedľa seba. Reč je o Doc. PhDr. Jozefovi Virčíkovi, CSc., dnes už síce 73-ročnom dôchodcovi (r.1932), ale "Viac: ..."


Z cestovania po Novom Zélande
April 9, 2004 6:41 PM

Po takmer ročnom pobyte sa nedávno vrátil od „protinožcov“, ako my nazývame ľudí žijúcich na južnej pologuli, môjho krajana syn Ing. Andrej Gajdoš. V snahe podeliť sa o svoje zážitky, poslal mi príspevok, aby vám priblížil pre našinca neznámy svet.
„Nový Zéland je krajina neobyčajne rozmanitá, plná krásnej prírody a poskytujúca obrovské množstvo silných zážitkov. Touto, alebo podobnou poučkou, začína väčšina sprievodcov po miestach, ktoré mi za dva týždne expresnej návštevy zobrali srdce. Stále si však myslím, že na opis nádhery, ktorá je tam na každom kroku, tuším ani slov niet. "Viac: ..."

Fajnia anďalbeďere

Koj zmo buli malia ďeči, strašne zmo mali radži anďalbeďere. To bi zmo buli pristáli, kobi nám jich buli varili aj kažďí druhí ďen. "Ba džuga", pódali macstará, "a ši vi viaťe, kelo je s ťím roboťi? Rašé vám navarím bvabu a koj bi vám ani tot nechučiv, tag buďeťe ješč báršva." Jä som vara na to "báršva" nemav chuč. ... "Celý článok"