![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 18 - NYC - mesto neobmedzených možností
|
![]() |
Silvester na Námestí baníkov bude patriť pesničkám, hudbe a ohňostroju
|
![]() |
Katedrálou sa niesli melódie vianočného ďakovného koncertu
|
![]() |
Verejné ocenenia kraja Ondrejovi Hroncovi i Silvii Petrenkovej
|
![]() |
Martin Kanaba: "Ako sa zachránila Findurka"
|
![]() |
Rozšírenie Schengenu je nádherným vianočným darčekom pre všetkých
|
![]() |
Ján Slovinec: "Moje prvé Vianoce v USA"
|
![]() |
Slobodný pohyb v Európskej únii aj pre Slovákov z Gemera
|
![]() |
Už voňajú rozkrojené jabĺčka s hviezdou uprostred
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 17 - NYC - mesto neobmedzených možností
|
![]() |
Gemeru som ostal verný a neľutujem, i keď to mohlo byť aj lepšie
|
![]() |
Mikuláš ani tohto roku Bystränské deti nesklamal
|
![]() |
Z rožňavských udalostí v novembri 2007 - Ihrisko pomenovali po Jurajovi Szőllősovi
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 16. časť - Odlet do Ameriky (2)
|
![]() |
Nech sú Vianoce naplnené aj spolupatričnosťou človeka v človeku
|
![]() |
Rožňavská Obchodná akadémia má štyridsať rokov
|
![]() |
Čo sa dialo po siedmom dni od stvorenia sveta
|
![]() |
Nepoznanú krásu prírody zvečňuje do čarovných fotografií
|
![]() |
Hubárske chodníčky sú nám otvorené celoročne
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 15. časť - Odlet do Ameriky
|
![]() |
Vianočné recepty zákuskov sa ponúkajú tvorivým rukám šikovných gazdiniek
|
![]() |
Birku a Horečného spája spoločná umelecká i ľudská filozofia
|
![]() |
520 rokov od založenia Zväzu hornouhorských banských miest
|
![]() |
Pribudla ďalšia gemerská povedaška od Jána Kekeňáka
|
![]() |
Slovenská ľudová pieseň, tance i obyčaje Gemera – Malohontu nezaniknú
|
![]() |
Cesta Evy Seidlovej z Tlmáč na svoj 157. maratón do New Yorku
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 14. časť - Rysovalo sa na lepšie časy
|
![]() |
Osemdesiatpäť rokov matičiarskej práce v Rožňave
|
![]() |
Železničnú trať z Plešivca do Muráňa postavili pred 115 rokmi za pol roka
|
![]() |
Medaila na majstrovstvách sveta pre slovenských dráhových automodelárov
|
![]() |
Na bezpečnosť občanov a dodržiavanie zákona budú dohliadať aj kamery
|
![]() |
Gymnázium v Dobšinej oslavuje polstoročie vzniku
|
![]() |
Rožňavské listy obnovujú tradíciu mestských novín
|
![]() |
Z Nižnej Slanej cez Repisko a Tureckú do Rožňavy pochodovali turisti
|
![]() |
Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 13. časť - Bitkári
|
![]() |
Jeho Veličenstvo cár Ferdinand Coburg prišiel na Muráň na drevenom aute
|
![]() |
Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 12. časť - Bicyklisti
|
![]() |
Neopakovateľné farebné pohľadnice z jesennej Rakovnice
|
![]() |
Mária Kleinová, jediná žena horného Gemera, ktorá pokorila 35 maratónov
|
![]() |
Rok na Gemeri tohto roku bude po prvýkrát v Slavošovciach i v Rožňave
|
![]() |
Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 11. časť - Balet kamzíkov
|
![]() |
Čas, keď tíško pokľakneme k menám vytesaným do kameňa
|
![]() |
Ján Slovinec, st.: Ako sa zo šustra učiteľ stal, 10. časť - Rozchod ...
|
![]() |
Jesenné pohľadnice zpod našich nebotyčných veľhôr
|
![]() |
Dobšinské zvony dodnes pripomínajú obyvateľom hrôzu tureckého pustošenia
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 9. časť - Dlhé čakanie
|
![]() |
Pozdrav z Muránskej Zdychavy, kde bola odpustová slávnosť
|
![]() |
Žófia Vrbiarová z Dobšinej sa venuje vyšívaniu odmalička
|
![]() |
Máte možnosť posielať aj pohľadnice k rôznym príležitostiam
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 8. časť - Práca II
|
![]() |
Prečo sa v rakovnických studniach stráca pitná voda
|
![]() |
Pani Pástorová z Rakovnice vlastní nevídanú zbierku náprstkov
|
![]() |
Nasadne na budúci rok do konského sedla aj jedina primátorka v Gemeri?
|
![]() |
Monografia do vašej knižnice: Pamätnica mesta Revúca
|
![]() |
Gemerčania sa rozlúčili so svojimi významnými ľudovými rezbármi
|
![]() |
Poteší Pavla Dobšinského kráľ detských čitateľov?
|
![]() |
Využitie informačno-komunikačných technológií vo vyučovacích predmetoch
|
![]() |
Môžem sa vás opýtať kedy ste si naposledy dali pohárik "ostrého"?
|
![]() |
Kto by sa nepochválil takým úlovkom kapra ako pán Kráľovič?
|
![]() |
Využije gemerský folklór tohtoročný enormný záujem o jeho vystúpenia?
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 6. časť - Odchod z domoviny
|
![]() |
Cestou poznávania prírodných krás a historických pamiatok Gemera
|
![]() |
Gemerskia povedašky
|
![]() |
Gemerský rodák, básnik Ctibor Štítnický už neoslávil svoje 85. narodeniny
|
![]() |
Generál Rudolf Viest je natrvalo vpísaný do stránok povstaleckej histórie
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 5. časť - Odchod z domoviny
|
![]() |
Nakrúcajú nový historicko-romantický film o gemerskej primáške Cinke Panne
|
![]() |
Na Gotickej ceste zaznie historická hudba európskych regiónov
|
![]() |
Povesť o objavení liečivých prameňov v Trenčianskych Tepliciach
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 4. časť - Odchod z domoviny
|
![]() |
Najvyššie vyznamenania NOC pre gemerské folkloristky - jubilantky
|
![]() |
Mažoretky z Pukanca šíria radosť z pohybu a dobrú náladu
|
![]() |
Helena Novotná: "Tohtoročná Rejdová bola i do smiech i do plaču"
|
![]() |
Aktivačné práce využívajú v Nižnej Slanej na zveľaďovanie obce
|
![]() |
Ján Slovinec: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 3. časť
|
![]() |
Gemerskia povedašky
|
![]() |
Stretnutím rodákov oslávi Gočovo 580 výročie prvej písomnej zmienky
|
![]() |
John J. Slovinec, Sr.: Ako sa zo šustra učiteľ stal. 2. časť
|
![]() |
Spovednica vyhradená pre 93 ročnú Nižnoslanku Máriu Rusnákovú
|
![]() |
Maestro Miroslav Dvorský vzácny hosť Revúckych augustových koncertov
|
![]() |
John J. Slovinec, Sr.: Ako sa zo šustra učiteľ stal
|
![]() |
Siedmaci z Pukanca na školskom výlete v Slovenskom raji
|
![]() |
Tých, ktorí prišli na púť na Magdolénu, čakalo niekoľko zaujímavostí
|
![]() |
Bude raz náš južný dopravný koridor zaradený medzi európske koridory?
|
![]() |
Takým bol Samuel Pellionis - dobšinský spisovateľ a básnik
|
![]() |
Pozvánku na VII. Gemersko-turniansky folklórny festival otvorili v Košiciach
|
![]() |
Čo viete o kostolíku sv. Márie Magdalény v Rakovnici?
|
![]() |
Barbara: "Do USA si v srdci beriem aj kus rodného kraja našej starej matere"
|
![]() |
Talentovaných autorov umeleckej fotografie má aj Rožňava
|
![]() |
Mementom zostáva tragédia 265 karpatských Nemcov neďaleko Přerova
|
![]() |
Cítili sme sa naozaj ako doma
V utorok 3.júla t.r. sa vrátila po trojdňovej návšteve vo Vojvodine v Srbsku kultúrna delegácia Matičiarov z Rožňavy, s dedinskými folklórnymi súbormi z Rakovnice a Vyšnej Slanej,
aby takto vrátili nedávnu návštevu Slovákov z Aradáča na hornom Gemeri. Zo svojej cesty nám poslali krásny list. Prečítajte si, čo v ňom píšu:
Viac
|
![]() |
Folklórne slávnosti pod Poľanou aj za účasti Gemerčanov
Dnes sa začína 42. ročník Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Svojími programami obohatia toto známe folklórne podujatie aj folklórne súbory z Gemera. V sobotu popoludní o 16.00 hodine v pásme nazvanom Obrázky z Gemera postupne vystúpia DFS: Hôra z Rejdovej, Dolina z Gemerskej Polomy, Radzim z Vyšnej Slanej, Veršinok z Rakovnice a Folklórny súbor Haviar z Rožňavy. Časť jeho vystúpenia „V Bystrom vo felescimre“ obohatí aj 8-členná folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého.
Rádio Gemer bude zásluhou On-line rádia Janka Hraška tento program vysielať v priamom prenose.
Viac
|
![]() |
Nalaďte si rádio GEMER - znovu vysiela
Po vyše dvojmesačnej vynútenej technickej prestávke rádio Gemer znovu vysiela. Tentoraz ho nájdete každý deň okrem víkendových dní od 10.00 hod do 12.00 hod a popoludní od 15.00 hod do 17.00 hod na adrese http://live.goq.cz/radio10286 . Rádio vysiela predovšetkým zvukové záznamy z folklórnych súborov a hudobných skupín z Gemera, ale jeho cieľom je prinášať aj zaujímavosti zo spoločenského života v tomto regióne. Redakcia privíta aj vlastné zvukové záznamy, ktoré môžete posielať na adresu radiogemer@szm.sk a to v rozsahu 2 až 3 MB. Väčšie záznamy môžete posielať na CD, alebo DVD nosičoch. Záznamy sa odvysielajú zdarma v dohodnutom termíne. Domová stránka rádia Gemer je webová stránka http://dobos.webpark.sk, kde sa môžete obrátiť s vlastnými nápadmi, príspevkami, prípadne otázkami týkajúce sa spolupráce s rádiom Gemer.
Viac
|
![]() |
Druhá vicemiss Kežmarok 2007 býva v Rožňave
(Podtatranské noviny) - V sobotu 23. júna patrilo Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku voľbe prvej Miss Kežmarok 2007. Dvanásť finalistiek, ktoré boli z celého regiónu, sa predstavilo v štyroch disciplínach – rozhovor, voľná disciplína, promenáda v plavkách, prehliadka v svadobných šatách.
Viac
|
![]() |
Vystavovali dobšinskí rezbári Sarnovský a Gálik
Nie je ešte tak dávno, čo sa v Kultúrnom dome v Dobšinej uskutočnila výstava ľudových rezbárskych remesiel dobšinských rezbárov Jána Sarnovského a Ondreja Gálika. Obidvaja sa tohto roku dožívajú pekného životného jubilea. Ján Sarnovský v apríli dovŕšil 80 rokov a od detstva sa venuje rezbárskemu remeslu.
Viac
|
![]() |
Z Horného Gemera medzi Slovákov do Vojvodiny
Koncom apríla a začiatkom mája bola na pozvania MO MS v Rožňave a starostov obcí Vyšná Slaná a Rakovnica delegácia Slovákov žijúcich v Aradáči z Vojvodiny. V piatok 29. júna t.r. na oplátku medzi našich Slovákov v spomínanej oblasti na juhu Európy odcestujú zástupcovia obce Rakovnica s folklórnou skupinou Vešinok a zástupcovia obce Vyšná Slaná s folklórnou skupinou Radzim spolu so zástupcami Matice Slovenskej z Rožňavy. Počas troch dní 45 člennú delegáciu Hornogemerčanov čaká v Srbsku bohatý program.
Viac
|
![]() |
Nezabudnuteľné dni Aradáčanov na Hornom Gemeri
Na pozvanie MO Matice Slovenskej v Rožňave koncom apríla a začiatkom mája boli na Hornom Gemeri na návšteve Slováci žijúci v obci Aradáč vo Vojvodine (Srbsko). V Rožňave, Vyšnej Slanej a v Rakovnici sa predstavili hrou „Dbaj tak, aby ju nebolelo“. Prečítajte si, čo o svojom pobyte medzi našimi obyvateľmi napísali v novinách Hlas ľudu.
Viac s foto
|
![]() |
Prejdite sa tunelom Sitina, ale bez auta
Bratislava – Vodiči prechádzajúci Bratislavou smerom na Prahu a opačne od 24. júna t.r. dostanú od Diaľničnej služby pekný darček. Tunelom Sitina sa vyhnú známej križovatke na Patrónke, ktorá bola miestom častých dopravných nehôd. Spomínaným tunelom, ktorý začali raziť v lete 2004 od severozápadného portálu sa vodiči napoja na diaľničný úsek cesty D2 v úseku Lamačská cesta – Staré grunty.
Viac s videom
|
![]() |
Pozvanie na Dni mesta Revúca
Mesto Revúca v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na Dni mesta Revúca, ktoré sprevádza bohatý kultúrny a športový program.
Viac s programom
|
![]() |
Storočie od narodenia nášho Gemerčana genpor. Júliusa Noska
Dňa 6. júna si mesto Tisovec, Slovenské národné múzeum a Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pripomenuli nedožitých 100 rokov genpor. Júliusa Noska. Spomienkového stretnutia a semináru o jeho živote sa zúčastnili pamätníci II. svetovej vojny, riaditeľ múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev, predseda BBSK Milan Murgaš, členovia klubu vojenskej histórie Golian a ďalší hostia.
Viac
|
![]() |
K. Horník: Pán Šajtlava, neposúvajte nám ľudí s ktorými si neviete poradiť!
Nemôžem nezareagovať na článok uverejnený v denníku Nový čas – REGIÓN VÝCHOD, zo dňa 5.6. 2007, strana 10, pod názvom „Neplatiči drancujú historické budovy“.
O čo v ňom ide ? Primátor mesta Kežmarok I. Šajtlava prišiel na „unikátny“ spôsob zbavovania sa problémových prevažne rómskych rodín. Tvrdí, že neprispôsobiví občania, problémové rodiny, ktoré obývajú historické Hlavné námestie devastujú budovy, ich správanie vzbudzuje pohoršenie.
Viac
|
![]() |
60 rokov od návratu Novoklenovčanov na Slovensko
Prvý máj nie je pre Novoklenovčanov len Sviatkom práce. V ten deň oslavujú najmä návrat do starej vlasti. A nebol to hocaký návrat. Celá jedna dedina Slovákov ušla vtedy zo „sovietskeho raja“. Prvého mája 1947 prešiel cez hranicu Sovietskeho zväzu a Československa prvý transport s obyvateľmi zakarpatskej dediny Nový Klenovec. O deň na to ho nasledoval druhý. Spolu sa sťahovalo 171 rodín, 841 osôb. Boli to potomkovia kolonistov z malohontského Klenovca,
Viac
|
![]() |
Manželia Čarnokí z Dediniek oslávili diamantovú svadbu
(Podľa TN Markízy) - Manželia Čarnokí z Dediniek v prítomnosti svojich najbližších a pred televíznymi kamerami Markízy 25. mája 2007 oslávili diamantovú svadbu. Svoji sú už 60 rokov a zobrali sa po niekoľkotýždňovej známosti. 86-ročný ženích Štefan a o dva roky mladšia nevesta Júlia to považujú za úplne prirodzené...
Viac + video
|
![]() |
Pani Alžbeta Polláková z Revúcej sa dožila 100 rokov
Revúcke listy č. 10 - Významného životného jubilea 100 rokov sa dožila pani Alžbeta Polláková z Revúcej. K tomuto krásnemu sviatku a zároveň ako najstaršej obyvateľke mesta jej prišli zablahoželať a popriať všetko najlepšie aj primátorka Revúcej pani Eva Cireňová, prednostka MsÚ pani Eva Kučeráková a pani Anna Vrbiarová z matriky.
Pani Polláková sa narodila 15. mája 1907 v obci Zlatno.
Viac
|
![]() |
Kvety pani Virágovej sú sladké, trvanlivé a marcipánové
Revúcke listy v jednom z tohtoročných čísel uverejnili zaujímavý rozhovor s Máriou Virágovou z Revúcej, ktorá sa ešte pred pár rokmi doma vytešovala z pečenia iba tradičných zákuskov a tort. V príspevku vám prezradí, ako sa dostala k svojmu obľúbenému koníčku - k pečeniu krásnych a náročných tort, ktorých kvety sú sladké, trvanlivé a marcipánové.
Viac
|
![]() |
Zhmotnený emocionálny svet sochára Ľubomíra Birku
V mojom archíve sa nájde i fotografia, keď sa ešte ako žiak základnej školy na výstavke ručných prác v Rožňavskom Bystrom prezentoval peknými výrobkami z dreva a vyslúžil si prvé ocenenie. Odvtedy veru prešlo pár pekných desaťročí a dnes sa PaedDr. Ľubomír Birka, rodák z malej gemerskej obce Rakovnica v Rožňavskom okrese, naplno venuje v novom bydlisku v Snine sochárskej tvorbe.
Viac
|
![]() |
Prečo na Turíce bude Dobšinský jarmok i festival dychoviek a mažoretiek?
V baníckom mestečku Dobšiná si baníci hámorníci, kováči v roku 1863 založili podporné banícke združenie, ktoré im vypomáhalo pri úrazoch a v nezamestnanosti. Členovia združenia sa okrem iných činností zúčastňujú na dôstojnej rozlúčke zosnulých druhov a občanov mesta Dobšiná. Raz v roku - na Turíce (keďže sú baníckym sviatkom) - sa odohráva i akt prijímania nových členov do združenia. V podvečer postavia baníci pred brány občanov symbol jari - mladé briezky. V nedeľu sa koná sprievod v baníckych rovnošatách ulicami mestečka za zvukov dychovky, ktorá na úvod vždy zahrá banícku hymnu pred baníckym domom.
Viac
|
![]() |
Medzinárodné preteky automobilov do vrchu aj toho roku
Po vlaňajšom ročníku, kedy sa v Dobšinej za účasti 75 pretekárov uskutočnili okrem už tradičných súťaží aj preteky Majstrovstiev ČR a s ich priebehom vyslovili všetci zúčastnení spokojnosť, sme sa domnievali, že aj v nasledujúcich ročníkoch budeme môcť rátať s účasťou českých jazdcov a mať v Dobšinej pre divákov
Viac
|
![]() |
Druhá svetová vojna stále mementom
Už po 62-krát si začiatkom mája pripomíname ukončenie jednej z najtragickejších udalostí novodobých dejín - druhej svetovej vojny. Vojna sa začala 1. septembra 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a trvala 6 rokov. Celkovo si vyžiadala podľa najnovších zistení vyše 60 miliónov ľudských životov, z toho značnú medzi civilným obyvateľstvom, vystavenému leteckému bombardovaniu. Adolf Hitler vyhrával jeden útok za druhým až kým nenapadol Sovietsky zväz.
Viac
|
![]() |
Prvý máj - medzinárodný Sviatok práce aj v Gemeri
Prvý máj je medzinárodným Sviatkom práce. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály ešte v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii robotníkov v americkom meste Chicago, ktoré sa konali tri roky predtým za 8-hodinový pracovný čas. Na celom území USA, od New Yorku až po San Francisco, sa zdvihla vlna protestov a demonštrácií. Centrom boja sa stalo práve Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 1886 až 40 tisíc štrajkujúcich.
Viac
|
![]() |
Bratislava má nové reprezentačné divadlo
Galakoncertom operných sólistov začalo v sobotu 14. 4. 2007 Slovenské národné divadlo oficiálne svoju prevádzku v nových priestoroch na ľavom brehu Dunaja. Postupne na scéne sa predstavili Gabriela Beňačková, Jolana Fogašová, Katarína Polakovičová, Sergej Larin, Martin Babjak, Eva Jenisová, Dalibor Jenis, Sergej Kopčák, Peter Dvorský, Peter Mikuláš, Adriana Kohútková, Adriana Kučerová, Ľudovít Ludha, Ľubica Rybárska, Eva Urbanová a Michal Lehotský.
Viac
|
![]() |
Rozhovor s poslancom NR SR Ing. Jánom Babičom
Rakovnické obecné noviny vychádzajú už siedmy rok. V ich hlavičke sa uvádza, že všetky náklady spojené s vydávaním a rozširovaním hradí obec Rakovnica.
Za ten čas si získali slušnú obľubu u svojich čitateľov. V tohtoročnom druhom čísle priniesli o.i. aj exkluzívny rozhovor s poslancom NR SR a KSK Ing. Jánom Babičom.
Viac
|
![]() |
Rakovnica na jar
Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo. Keď sa v tejto obyčajnej obci náhodou zastavíte, dozviete sa viac. Niečo vám napovedia i fotografie, ktoré tejto jari vyhotovil Dr. Jozef Sabo.
Viac
|
![]() |
Sloboda, alebo rovnosť?
Oveľa častejšie ako po slobode túžia ľudia po rovnosti. Sloboda je možnosť výberu a to je niekedy dosť zložité. Keď máte na výber, znervózniete. Čo si mám vybrať ? Ktorá možnosť bude najvhodnejšia ? Vyberáte, pravdaže, po zrelej úvahe. Sú ľudia, ktorí nad zrelou úvahou strávia celé roky. Niektorí aj celý život. A umierajú nerozhodnutí, ale s pocitom, že mali možnosť. Sú takí, čo sa rozhodnú a vyberú si. A až potom nastane peklo. Vybral som si správne? A tam sa to spustí. Dôvod zlého rozhodnutia nájdete rýchlo.
Viac
|
![]() |
Na 2. ročníku TBCM v Bratislave kraľovali Poliaci
Nádherné jarné počasie pripravilo v nedeľu 1. apríla 2007 Bratislavčanom pekný zážitok. Pričinili sa o to pretekári i organizátori Tatra Banka City Marathónu, ktorý si tohto roku
zapísal svoj druhý ročník. Oproti minuloročnému organizátori pripravili pre prihlásených maratóncov i nový profil trate. Kým vlaňajšia bola dlhá 42 195 m, tohto roku sa bežalo na okruhu dlhom 21 100 m. Zrejme si to vynútili i hodnotenia vlaňajšieho ročníka, ktorý nebol práve najlepším. V hlavnej súťaži zvíťazil Poliak Blasinski A. časom 2:25:09, čo je nový traťový rekord,...
Viac
|
![]() |
Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej sa dožíva životného jubilea
Práve v týchto dňoch oslavuje okrúhle výročie – 70-te narodeniny pani Mária Brdárska -Janoška z Rejdovej. Dovolím si tvrdiť, že v súčasnosti jedna z najznámejších Gemerčanov, pokračovateľka ľudových tradícií. A nielen to. Je nielen ich nositeľka, ale aj vzor pre všetkých mladých, ktorých s nadšením učí a odovzdáva im všetko, čo sama vie a dokázala. Je víťazkou mnohých aj celoštátnych súťaží nielen v speve, ale aj ako ľudová rozprávačka. V roku 2006 dostala ocenenie laureát - za spev a folklórna skupina Hôra z Rejdovej pod jej vedením dosiahla prekrásny úspech na celoslovenskej súťaži folklórnych skupín. V roku 2004 vydala CD s Rejdovskými piesňami pod názvom " A v Rejdovej pri kostele" za doprovodu hudby Ondreja Molotu. Hodne zdravia, šťastia, pani Brdárska! (Jana Molčanová)
Viac
|
![]() |
Revúca sa pripravuje na 650. výročie
REVÚCA - mesto Prvého slovenského gymnázia sa tohto roku pripravuje osláviť 650. výročie najstaršej zachovalej písomnej zmienky o meste, ktorá je z roku 1357. Viac ako pol tisícročia sa tu rozvíjalo železiarstvo. V druhej polovici 19. storočia Revúca sa stala centrom slovenského národného života. V rokoch 1862 - 1874 tu svoju činnosť vyvíjalo Slovenské ev. a. v. gymnázium, ktoré poznáme pod názvom Prvé slovenské gymnázium.
Viac
|
![]() |
"Bezproblémová práca v zahraničí"
Z každej strany sa na nás hrnú pracovné ponuky rôznych sprostredkovateľských firiem, ktoré ponúkajú vysoké zárobky v členských štátoch EÚ. Sú ale naozaj dodržiavané sľuby agentúr? Starajú sa naozaj o svojich zamestnancov a spĺňajú si všetky svoje povinnosti? Pán Peter nám o chvíľu vyrozpráva svoj príbeh o ceste do Slovinska, ktorý nás donúti pouvažovať nad vidinou dobrého zárobku v zahraničí. "Asi pred mesiacom som v inzertných novinách našiel ponuku agentúry, ktorá sprostredkovávala prácu v Slovinsku ...
Celý článok
|
![]() |
Reakcia J. Kariku na Stanovisko Ing. L. Vagnera k príspevku "Kto zachráni Ruffinyiho vilu v Dobšinej?"
Nie jednoduchá situácia okolo Ruffínyiho vily v Dobšinej rozprúdi širší záujem zainteresovaných? Prvé reakcie svedčia, že viacerým nie je ľahostajné, ako sa ďalší jej vývoj bude uberať. Tentoraz na Stanovisko Ing. L. Vagnera reagoval autor príspevku "Kto zachráni
Ruffínyiho vilu v Dobšinej?" - Juraj Karika.
Celý článok
|
![]() |
Gubek: Som hrdý na moju prvú autorskú výstavu
V galérii Gemerského osvetového strediska v Rožňave od 31. 1. 2007 do konca februára 2007 predstavuje svoju umeleckú tvorbu neprofesionálny umelec Marian Gubek. Jeho doménou je kresba ceruzkou a maľba. Tento mladý autor, ktorý nemá ani 35 rokov, žije a tvorí v Gemerskej Polome. Pre jeho bližšie spoznanie položil som mu niekoľko otázok, na ktoré vďačne odpovedal.
Celý článok
|
![]() |
Stanovisko Ing. Ladislava Vagnera k príspevku: Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?
Iba nedávno som uverejnil príspevok Juraja Kariku Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?, v ktorom okrem 83. výročia od smrti objaviteľa
Dobšinskej ľadovej jaskyne spomínal aj nelichotivý stav spomínaného objektu. Po pár dňoch sa ozval Ing. Ladislav Vagner, riaditeľ neziskovej organizácie GOEX.
Požiadal ma, aby som jeho stanovisko k príspevku uverejnil. Robím to tak aj v snahe celú záležitosť pohnúť ďalej.
Celý článok
|
![]() |
Veršinok z Rakovnice dôstojne reprezentuje obec
Dedinská folklórna skupina "Veršinok" z Rakovnice sa zatiaľ stáva známou iba na území Rožňavského okresu. Ako to obyčajne býva, aj ich skupinu tvoria
väčšinou ženy, alebo diečatá. Mužov by sme mohli narátať na prstoch jednej ruky. Pre nich to ale nie je podstatné. Hlavne, že majú kde a ako tráviť voľný čas
a sem tam na niektorom z podujatí predviesť niečo z ľudových tradícií rodnej obce i okolia.
Celý článok
|
![]() |
Mesto moje zabudnuté, alebo modlitba dôchodcu
Dobšiná bolo tiché mestečko, popretkávané starými štôlňami.
Voľakedy sa tu vedľa prašných a blatistých ciest chúlili domčeky baníkov s malými oknami.
Potok, ktorý ho obmýval z oboch strán, neraz mohutnou silou bral všetko, čo mu stálo v ceste.
Dnes sú na jeho mieste rozkopané chodníky a cesty, ktoré ostali po zavedení plynu a oprave mestského vodovodu, ktorý už mal svoje roky.
V januári roku 1945 bolo od východu i severu vidieť záblesky, ktoré Ti mesto moje zvestovali, že sa blížia osloboditelia.
Celý článok
|
![]() |
Pomôžme "večným deťom" prežiť chvíle radosti
Rožňava - 24.1.2007 - Kto chce pomôcť deťom v Domove sociálnych služieb Amalia v Rožňave, nájde si spôsob i príležitosť kedy to prejaviť. Myslím si to práve teraz, keď som sa dozvedel, že vedenie Domova sa obrátilo listom aj na hornogemerčanov žijúcich mimo Rožňavy, krajanov, niektorých ľudí, firmy, rodinných príslušníkov a na dobrých priateľov so žiadosťou o poskytnutie finančnej, alebo materiálnej podpory.
Celý článok
|
![]() |
Neskorá jeseň v okolí Dobšinej
Bratislava – 14. januára 2007 – Vždy ma poteší, keď sa mi prostredníctvom elektronickej poštu, alebo aj ináč, ozve, hoci i mne neznámy krajan, navyše žijúci dlhé roky mimo rodiska. Ešte viac poteší, ak prispeje na moju stránku vlastným príspevkom. Jedným z takých, ktorí sa mi začiatkom tohto roka ozvali, je aj RNDr. Jozef Vozár, DrSc.
Viac aj s fotografiami..
|
![]() |
Kto zachráni Ruffínyiho vilu v Dobšinej?
Keď počujem, alebo čítam meno Eugen Ruffínyi, vybaví sa mi krása Dobšinskej ľadovej jaskyne. Aj vám? Dnes je už známe, že rodina Ruffinyiovcov pochádzala z Talianska. Do Dobšinej sa prisťahovali ako banskí odborníci. Pochádzali zo starého váženého rodu, keďže jeden z ich predkov bol biskupom. Eugenov otec, Pavol, bol banským inžinierom a vynikajúcim banským meračom. Eugen ako dieťa chodil do základnej školy najskôr v Dobšinej, ale strednú školu navštevoval v Rožňave a v Kežmarku, neskôr v Košiciach.
Celý článok
|
![]() |
V poézii nikomu nič nedarujem
Pavol Garan, autor poézie, ktorý sa do povedomia mladej nastupujúcej básnickej generácie dostal pravidelným publikovaním v literárnych periodikách a úspešnou účasťou na literárnych súťažiach (Wolkrova Polianka 2002 – čestné uznanie, W. Polianka 2003 – cena WP, W. Polianka 2004 – 2. miesto, WP 2005 – cena primátorky Spišskej N. Vsi, Literárny Zvolen 2004 – 2. miesto, Literárny Zvolen 2005). I v roku 2006 si prvú cenu v kategórii poézie za súbor básní názvom Revolver a neha odniesol Pavol Garan, mladý nadaný básnik z Dobšinej.
celý článok
|
![]() |
Ladislav Klembala - Užíva si srdce, ktoré odumieralo
Krásnohorské Podhradie - 8.1.2007 - Denník Nový čas priniesol zaujímavú informáciu o 52-ročnom Ladislavovi Klembalovi z Krásnohorského Podhradia, ktorému pred dvomi rokmi lekári dokázali takmer nemožné.
Jeho srdiečko po dvoch infarktoch pracovalo iba na štvrtinu. Keď chcel žiť, musel podstúpiť náročnú operáciu. Vraj to bola unikátna operácia, aká na Slovensku nemá obdodu. Prečítajte si o tom radšej
celý článok
|
![]() |
Tradičné gemerské jedlá z kuchýň starých materí
Rožňava 3. 1. 2007 - Riaditeľka GOS pani Helena Novotná mi okrem novoročného vinšu povedala, že na ich webovej stránke svojim návštevníkom práve predostreli časť najnovšieho receptáru gemerských jedál. Prispeli doň členovia dedinských folklórnych súborov v takej podobe, ako ich získali od svojich predkov. Preto sú niektoré recepty napísané len tak odoka, ako sa voľakedy varilo. Pripomeniem vám aspoň zopár názvov: Bobálky, Boucha, Bryndzové halušky, Bystränský grúlovník, Cigán – bedere, Cíbliky, Gerhé, Gója, Grulikuchen, Grúlovníky, Guľky po Novoklenovsky,
Celý článok
|
![]() |
![]()
Novoročný vinš od kamaráta Petra Gossányiho
|
![]() |
Pred 150 rokmi P. Dobšinský začal písať cirkevnú kroniku
"Ve jménu Otce i Syna i Ducha Svatého. V Roku Páně 1857-ho dne 9-ho Martiusa, na den památky sv. Apoštolov slovenských Cirylla a Methoda, začatý je tento Pamatník
cirkve Evanjelickej podla Augsburskeho Vyznania Bystränsko - Rekenskej tým cielom, aby sa do neho vpísalo najprv to, čo pamatného úcty a zachovania hodného ... Viac ...
|
![]() |
Novoročné stretnutie bývalých gemerských richtárov
Novoročné stretnutia rodákov žijúcich v Bratislave bývajú rôzne. V poslednom období viac náhodné a uskutočňujú sa zväčša medzi príbuznými, alebo priateľmi, hoci v minulosti dávali o sebe vedieť aj organizovaním Dní Gemerčanov.
Tentoraz som zvečnil stretnutie Ondreja Dányiho a Jána Doboša na Námestí SNP v Bratislave krátko po Novom roku. Obidvaja zastávali v nedávnych rokoch čestné funkcie gemerských richtárov.
Veru, mali sme si spolu čo povedať...Viac
|
![]() |
Nový kanál RSS už aj na tejto stránke
Milí priatelia!
Svet informácií okolo nás rýchlo napreduje. Rozmýšľal som, ako by som to dal najavo aj ja na mojej stránke. Veľké webové stránky ponúkajú svojim stálym návštevníkom tzv. RSS formát.
Na jednej webovej stránke som sa dozvedel, že RSS je skratkou pre "Really Simple Syndication".
Viac ...
|
![]() |
Čo mi webová stránka 42195.sk dáva
Na internete som čistou náhodou natrafil na stránku s veľmi zaujímavou adresou 42195.sk. Nemal som v živote ďaleko k športu, preto mi napadlo, že je zrejme venovaná maratónu. Jej obsah ma neprekvapil, ale prekvapila ma precíznosť s akou je robená. Neskoršie som zistil, že jej autorom je pán Miroslav Kriško. Je jedným zo slovenských maratóncov, ktorý aj napriek blížiacej sa 50-ke pravidelne túto trať beháva. Má za sebou už vyše 200 maratónov.
Celý článok
|
![]() |
Komunálne voľby 2006 v Gemeri
|
![]() |
Rok na Gemeri po dvanástykrát
Už dvanástykrát sa 9. decembra 2006 zídu folkloristi z Gemera i Malohontu, aby si v Slavošovciach pripomenuli, ako zvyky a obyčaje pracovitého
ľudu tejto malebnej časti Slovenska umožňovali zabúdať i tešiť sa z jeho dennodenných starostí. Tohto roku pre vďačných divákov členovia dedinských folklórnych súborov i skupín zo svojho umenia predstavia: Hôra z Rejdovej
ukáže ako to bolo "Ráno pred svadbó", Celý článok
|
![]() |
Folkloristi preverovali svoje umenie
Rožňava bola 11. novembra 2006 dejiskom Krajskej súťaže hudobného folklóru dospelých nazvanej "Hlase moj, hlase moj". Podľa výsledkov, ktoré sú uverejnené na webovej stránke GOS, nedopadla pre súbory z Gemera najlepšie. Ani v jednej kategórii neobsadili miesto, ktoré by ich oprávňovalo účasti na celoslovenskej súťaži.
Titul Laureát krajskej súťaže tohto roku patrí: Celý článok
|
![]() |
Spomíname si aj na Laca Doboša
Ladislav Doboš. Môj menovec, rodák, sused, veselý mládenec. Vždy upravený, bez ktorého sa nezaobišla v kultúrnom dome ani jedna zábava. Už ako maturant zaujal svojou eleganciou, vystupovaním i tancom nie jedno mladé dievča. Túžil po slobode, chcel poznať nové a nepoznané. Tak, ako aj jeho predchodcovia. Aj on, ako mnoho jemu podobných, využil prvú príležitosť a koncom roka 1968 odišiel do Francúzska - v tom čase musel ilegálne. Mal niečo cez 21 rokov. Nebolo to jednoduché ani pre jeho najbližších, spolužiakov i rodákov. Odišiel v tichosti z rodiska, aby sa ešte tichšie do neho vrátil. Jeho trvalé miesto je však dnes už len na bystränskom cintoríne...
Celý článok
|
![]() |
Jeseň na Kuchajde
Príjemné tohtoročné jesenné počasie lákalo každý deň návštevníkov do areálu jazera na Kuchajde v Bratislave. Ponúkam vám niekoľko fotografií z tohto prostredia.
|
![]() |
Historická hudba na Gotickej ceste
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva usporiada v dňoch 29. septembra až 2. októbra 2006 už 5. ročník Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste. Koncerty historickej hudby sa postupne uskutočnia v Štítniku, na hrade Krásna Hôrka, v Moldave nad Bodvou, v Glogowe Malopolskom (PL), v Rožňave, v Spišských Vlachoch a v Letohrádku Dardanely v Markušovciach.
Viac o podujatí TU
|
![]() |
Brdárka oslávila 450. výročie založenia
Druhý augustový víkend na Gemeri je už tradične spätý s folklórnym večerom a tanečnou zábavou v obci Brdárka. Tohtoročný, už dvanásty ročník, bol výnimočný hneď z niekoľkých dôvodov. K tým príjemným patrilo, že Brdárka slávila 450. výročie založenia obce. S tým súviselo aj odhalenie erbu obce, ktorého krstným otcom sa stal richtár Gemerčanov pod Tatrami, Ján Vilim. Krstilo sa, pre tento región známy svojou valašskou tradíciou, typickým mokom, žinčicou. Celý článok.
|
![]() |
V malej dedinke pripravili veľké oslavy
V Brdárke - najmenšej to obci rožňavského okresu dňa 12. augusta 2006 sa uskutočnia oslavy 450. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti
bude odhalený erb obce. V amfiteátri nad dedinkou sa uskutoční už 12. ročník Folklórneho večera s bohatým programom a po prvýkrát súbežne s uvedenými podujatiami budú prebiehať Valašské dni na Gemeri. Bližšie o oslavách v Brdárke sa dozviete, keď kliknete TU!
|
![]() |
Malá Bystränka Evička Dovcová laureátkou celoslovenskej súťaže
Evička Dovcová z Rožňavského Bystrého sa stala laureátkou celoslovenskej súťaže Detského hudobného folklóru 2006, ktorá sa 24. júna 2006 uskutočnila v Košiciach. O tejto neočakávanej, ale príjemnej správe, som sa dozvedel z príspevku pani Heleny Novotnej, riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ktorú som našiel na ich webovej stránke www.gos.sk. O mojej malej krajanke pani Novotná napísala: (Celý článok)
|
![]() |
Moja rodná obec Rožňavské Bystré umelecky stvárnená maliarom Zbyškom Nyšponským. Fotoreprodukcia: Ondrej Kožár.
![]() |
Krišťák: Bola to moja univerzita do života
|
![]() |
Dunaj v Bratislave patril otužilcom
|
![]() |
V znamení spomienok a oživenia tradícií
Vyvrcholením folklórneho hnutia na Gemeri sú Slávnosti zvykov a obyčají ROK NA GEMERI, ktoré sa v sobotu 3. decembra 2005 už jedenástykrát konali v rodisku slovenského rozprávkára Pavla Emanuela Dobšinského – v Slavošovciach. Organizátorom podujatia je už tradične Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Slavošovce.
Prvý adventný týždeň na Gemeri sa končil v duchu spomienok a oživení ľudových tradícií, zvykov a obyčají. Raz do roka, vďaka milovníkom folklóru na jeden nezabudnuteľný večer opäť sa spojí historický Gemer, aby prostredníctvom dedinských folklórnych skupín a súborov si zaspomínali na to, čo odvial čas a pripomenuli si dávno zabudnuté zvyky a obyčaje,
(Celý článok)
|
![]() |
Bol to výnimočný festival nielen pre Gemer, Spiš a Abov
V uplynulých dňoch (ako to na inom mieste píšem) sa uskutočnil výnimočný, možno v tomto žánri ojedinelý festival, nielen v rámci Košického kraja, ale snáď aj na Slovensku. Výnimočný a ojedinelý práve tým, že diela starých majstrov zneli počas štyroch festivalových dní v rámci troch historických regiónov Slovenska - Gemera, Spiša a Abova na trase Gotickej cesty. Zazneli skladby v podaní renomovaných umelcov z Českej republiky, Maďarska, Poľska, ale samozrejme aj zo Slovenska, počnúc 14. storočím až po súčasnosť. V jedenástich historických stavbách - v kostoloch a chrámoch, na Hrade Krásna Hôrka, v kaštieli v Betliari, v Letohrádku Dardanely, v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, atď. - opäť ožila stará hudba, spev, ale aj ...
(Celý článok)
|
![]() |
Korene predkov z USA siahajú do Štítnika i Honiec
|
![]() |
ARS ANTIQUA EUROPAE 2005
|
![]() |
Ako sme sa bavili v Rejdovej
|
![]() |
Víno a zdravie idú ruka v ruke
|
![]() |
Piesne horného Gemera
|
![]() |
Ako sa niekedy chodilo "na oriašky"
|
![]() |
Aj taká je banícka nátura
|
Rožňavské divadlo aj v Chile
Z Gemerského denníka som sa dozvedel, že Rožňavskí divadelníci účinkujúci v Mestskom divadle ACTORES sa v roku 2003 zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile. Moja internetová priateľka Mária, žijúca v Santiagu de Chile, sa chcela s nimi stretnúť, ale nakoniec mi poslala preklad článku z tamojších novín EL LANQUIHUE, ktorý je reakciou na ich vystúpenie. Možno budete zvedaví aj vy, čo sa o mojich krajanoch písalo za veľkou mlákou.Viac...: |
![]() |
O stolnotenisovom dianí...
|
![]() |
Sedemdesiatnik s dušou tridsiatnika
|
![]() |
Z cestovania po Novom Zélande
April 9, 2004 6:41 PM
|
![]() |
Fajnia anďalbeďere
Koj zmo buli malia ďeči, strašne zmo mali radži anďalbeďere. To bi zmo buli pristáli, kobi nám jich buli varili aj kažďí druhí ďen. "Ba džuga", pódali macstará, "a ši vi viaťe, kelo je s ťím roboťi? Rašé vám navarím bvabu a koj bi vám ani tot nechučiv, tag buďeťe ješč báršva." Jä som vara na to "báršva" nemav chuč. ... "Celý článok"
|
![]() |