60 rokov od návratu Novoklenovčanov na Slovensko

Evanjelický kostol, ktorý si Novoklenovčania postavili v novom bydlisku v Králi Prvý máj nie je pre Novoklenovčanov len Sviatkom práce. V ten deň oslavujú najmä návrat do starej vlasti. A nebol to hocaký návrat. Celá jedna dedina Slovákov ušla vtedy zo "sovietskeho raja". Prvého mája 1947 prešiel cez hranicu Sovietskeho zväzu a Československa prvý transport s obyvateľmi zakarpatskej dediny Nový Klenovec. O deň na to ho nasledoval druhý. Spolu sa sťahovalo 171 rodín, 841 osôb. Boli to potomkovia kolonistov z malohontského Klenovca, ktorí sa pred 120 rokmi dali zlákať vidinou lepších zárobkov a dostupnejšieho majetku na východe vtedajšej habsburskej ríše. Neďaleko Mukačeva vyklčovali les, postavili si domy a evanjelický chrám, založili Nový Klenovec. Teraz boli radi, že im sovietske úrady vyplatia za dom s hospodárskymi budovami v prepočte 4 500 korún!

Len ten, kto pozná pomery bezprostredne po vojne, môže naplno oceniť husársky kúsok Novoklenovčanov. Po pripojení Zakarpatska k ZSSR sa hranice medzi oboma štátmi začiatkom roku 1946 nepriedušne uzavreli. Dohoda, ktorú ešte počas vojny podpísali Beneš a Stalin, síce počítala s možnosťou zakarpatských Slovákov a Čechov optovať, čiže zvoliť si štátnu príslušnosť, sovietska strana však opčné právo spravidla ignorovala. Koncom novembra 1946 sa však dvaja Novoklenovčania, Pavel Turis a Ján Láska, podujali na riskantný kúsok. Po kolená v snehu nelegálne prekročili hranice a potom desať dní cestovali po Slovensku aj Čechách, čistili kľučky v kanceláriách rôznych prednostov a povereníkov a prosili. "Chceme preč, žiadajte nás späť." Zdá sa, že to malo úspech.

Podľa zistení českého historika Karla Kaplana však bolo treba v prospech optantov intervenovať aj neskôr. Sovietske úrady totiž robili všemožné prieky. Najprv s návratom osôb, potom s majetkovým vysporiadaním.

Na stanici v Košiciach ich však čakalo prvé prekvapenie. Nešli pod Tatry, ale na južné pohraničie. Pôvodne ich mali rozmiestniť v Huncovciach, Žakovciach a ďalších podtatranských oblastiach. Napokon si Novoklenovčania museli hľadať nový domov v Králi, Abovciach, Číži.

Dnes mnohí ich potomkovia žijú aj v Revúcej a v sobotu 28. mája si pripomenuli 60. výročie návratu stretnutím prisídlencov z celej republiky v Králi.
Uverejnené v 9.čísle