Čo viete o Kostole sv. Márie Magdelény v Rakovnici?
Kostol sv. Márie Magdalény bol donedávna v podstate neznámy. Objavili ho pracovníci Okresnej pamiatkovej správy v Rožňave niekedy v polovici 70. rokov. Práve oni sa zaslúžili o jeho zapísanie do zoznamu kultúrnych pamiatok a iniciovali jeho zameranie i jeho neskorší pamiatkový výskum. Výskumom sa zistilo, že kostol je v zásade jednotnou stavbou, zachovanou v hmote, pôdoryse i detailoch z doby svojho vzniku, i keď s niektorými nevýraznými úpravami a doplnkami. Vznik Rakovnického kostola i iných kostolov tohto typu na Gemeri možno vzťahovať k banskej kolonizácii a niektoré z nich k obdobiu po tatárskom vpáde.
Najstaršia zmienka o obci je z roku 1327, o kostole z roku 1416, z jeho umeleckohistorickej analýzy ale vyplýva, že je o mnoho starší. Podľa monografistu B. Ilu osada Rakunchas (1327), Scenegetew (1329) vzniká ešte v 2. polovici 13. storočia ako uhliarska dedina v istej závislosti od susednej obce Rudná. Pôvodné miesto osady dokladuje jej kostol, ktorý je situovaný severne od dnešnej Rakovnice.
Prvotná osada vznikla uprostred lesa na miernej náhornej planine. Jej založenie nebolo jednorázové, predpokladá sa staršie osídlenie. Podnetom založenia Rakovnice je hlavný prúd rozšírenia kvadratických chórov v celej strednej Európe v 13. storočí. Rakovnický kostol je medzi gemerskými pamiatkami azda najarchaickejší, hoci nie osamotený. Ako celok je relatívne slohovo čistý. Dobu jeho vzniku môžeme klásť do druhej tretiny 13. storočia.
Kostolu chýba sakristia, čo môže byť dokladom malého počtu obyvateľov v zakladajúcej dobe, a veža. Západná tribúna mohla slúžiť ako empora škultétska (richtárska) alebo išlo len o rozšírenie priestoru, či vytvorenie speváckej tribúny. Za vytvorenie vstupu do lode zo severu snáď môžu terénne danosti, pretože kostol je zo severu chránený horským hrebeňom
Niektoré regionálne spracovania kolonizačných jednolodí s rovným záverom zo strednej Európy identifikovali východisko najmä v architektúre kláštorných kostolov, zvlášť cisterciánskych.
V roku 1658 bol kostol zničený, čo je potvrdené zhoreným trámom zo zaniknutej drevenej empory. K obnove kostola v druhej polovici 17. storočia sa viaže niekoľko stôp po maľovanej výzdobe exteriéru, ako je nárožné kvádrovanie s červeným diamantovaním na východnej stene, evokujúce renesančné princípy i nálezy okenných paspárt s rímsou a polkruhovým štítkom na východnej stene i okolo okna v západnom štíte, doplnené ornamentálnymi vlysmi, (kvetinová ornamentika na západnom štíte, voluty i stopy figurálneho výjavu - Ukrižovanie - blízke ľudovému ornamentu a štylizácii.
Podľa pápežského povolenia z roku 1796 sa kostol stal pútnickým miestom. Vďaka tomu sa využíva aj dnes, každý rok 22. júla na Magdalénu.
Autor: Janka Švarcová
Foto: Mgr. Štefan Lipták