Napísali ste mi

 

Milí rodáci, krajania, kamaráti i náhodní návštevníci. Predovšetkým Vám ďakujem za  maily, ktoré od Vás dostávam. Sú prejavom toho, že si svoje názory na moju stránku nenechávate iba pre seba. Ubezpečujem Vás, že majú pre mňa veľkú hodnotu a preto si ich veľmi vážim. Verím, že budú podnetom nielen pre mňa, ale i pre ďalších, ktorí túto stránku navštívia.

Tu sú niektoré z Vašich postrehov v poradí, ako ich dostávam:

Chcela by som apelovať na všetkých nás, neničme prírodu!

Dobrý deň,
som pravidelnou návštevníčkou vašej webovej schránky a velmi oceňujem Vašu prácu aj príspevky, ktoré zverejňujete. Ako Rakovničanka som hrdá na naše okolie, ale chcela by som apelovať na všetkých nás, neničte prírodu, skládky odpadu napatria do polí, náhrobné kamene nie na pastvy a súkromné pozemky občanov by nemali byť zarastené tak, že znepríjemňujú život susedom a prispievajú k tomu, že sme známi ako bordelári.

Danka

13.8.2008

Oceňujem Vašu stránku, kde sa dá toľko noviniek dozvedieť

Zdravim Vas pan Dobos,

velmi ocenujem Vasu stranku kde sa da tolko noviniek dozvediet z mojho rodneho kraja.

Uz vela rokov zijem v zahranici - v Londyne, a aj ked chodim domov pomerne casto- som z Rakovnice, ale predsa len je to velmi mile takto si to na internete vsetko precitat a popozerat pekne nafotene fotky z kazdodenneho zivota v nasom kraji.

Este raz dakujem - iste aj v mene inych za tuto skvelu myslienku spristupnit nas kraj svetu.


Hudecova Svetlana

10. február 2008

Oživiť si rodný kraj je úžasné

 

17.1.08 som natrafila na Vašu schránku, som nadšená. Pochádzam z Gemera som  v Košiciach 40 rokov, tak oživiť si rodný kraj je úžasné. Srdečne Vám ďakujem a každý môj známy Gemerčan pokiaľ má možnosť bude sledovať. Prajem veľa zdravia a úspechov.

 

darinadaca

18.január 2008

JE TO VÝBORNE!

DAKUJEM ZA PEKNU CHVILU SO SLOVOM A OBRAZOM.

Zoro Záhon

1. január 2008

Gen. Nosko byl významnou osobností slovenských dějin

Dobrý den, pán dr. Doboš,


těší nás Váš zájem o naše stránky, které jsme s mým synem (pravnukem gen. Noska) vytvořili. Zároveň děkujeme za pozdrav paní Noskové (babičce) a paní Čeňkové  (mamince), i když nebydlím s mojimi rodiči v Praze určitě jim přání předáme. Myslíme si gen. Nosko byl významnou osobností slovenských dějin a tyto stránky alespoň poslouží mladší generaci k získání informací. Tyto stránky plánujeme postupně rozšířit a vylepšit. ... ( http://www.nosko.wz.cz )

Přejeme Vám hodně zdraví a mnoho úspěchů s Vašimi stránkami.
S pozdravem

Jan Čeněk.

17.06.2007 18:20

Pozdravujem Vás z Oravy, z Tvrdošína

 

 

Volám sa Dušan Šoltés (syn Heleny, rod. Molnárovej) a už niekoľko mesiacov sledujem stránku, ktorá aj mne približuje moju rodnú obec. Už dávno som Vám chcel napísať a poďakovať za túto stránku, no vždy som na to zabudol, alebo sa mi už neskoro večer nechcelo. Aj teraz je už neskoro, ale my učitelia máme teraz jarné prázdniny (dovolenku), a tak sedím doma pri internete a študujem celý svet. Spomenul som si aj na moju obľúbenú stránku, a tak som klikol. Uvidel som mnohých známych na plese rodákov, na ktorý sa nám tu z Oravy ide veľmi ťažko, keďže je to v zime. O dobrej nálade mi porozprával brat Marek.

Som veľmi rád , že uverejňujete aj foto svojich blízkych, hlavne som bol zvedavý na Ondreja, pretože je to môj rovesník a spolužiak z prvej triedy, ale aj s Mirkom sme vychádzali veľmi dobre.

Preto Vás chcem poprosiť, aby ste ich odo mňa pozdravili – ďakujem.

Vaša stránka sa mi veľmi páči a veľmi rady si ju pozerajú aj naše deti – tri dcéry a jeden syn – a ukazujú ich aj svojim spolužiakom v škole.

Dobré meno našej obce sa snažím šíriť aj ja tu v Tvrdošíne. Na rodný Gemer som zaviedol už nie jednu exkurziu žiakov, či učiteľov z Oravy. Všetkým sa ten náš rodný kraj veľmi páčil a ja som bol a budem vždy naň patrične hrdý. Sám teraz zhromažďujem materiály o Bystrom aj takto na diaľku. Je to dosť náročné, ale mňa ako učiteľa dejepisu, to baví. Do Bystrého som pred časom poslal taký stručný referát pod názvom „Stručné dejiny baníctva v Rožňavskom Bystrom“, dúfam, že to tam ešte majú.

Na záver ešte raz vďaka za stránku a želám Vám veľa dobrého materiálu, aby sme sa mali vždy ako obec čím pochváliť pred svetom.
Všetko dobré, s pozdravom

Mgr. Dušan Šoltés
26.2.2007

 

13.1.2007 – (22.47) - Jedinečná hornogemerská propagácia prostredníctvom rodáka.

AMALIA DSS Rožňava.

 

13.1.2007 – (16.22) - Pozdravujem svojho krajana, som pat rokov mladsi ako Vy, skoro vrstovnici. Moja pochvala je k Vasej velmi peknej a zaroven zaujimavej vebovej stranke, gratulujem. Ja zijem v TN, vo velmi peknom turistickom prostredi v pohori alebo v arei Smoky Mountanins. Je mi tu dobre, rad spominam na minulost a a tesim sa z buducnoati. Inac ja pochadzam so stred. Slov. od Ziaru nad Hronom, ..., ale ked sa zamyslim nad Vasou vebovou strankou urcite poznate moj kraj.  Budem koncit,

 

srdecne Vas a celu rodinu pozdravuje

Milos.

 

10.12.2006 – (22.11) - Želám Vám pohodový decembrový deň. Náhodou som objavila vašu stránku a som milo prekvapená jej vysokou úrovňou. Našla som na nej veľa zaujímavosti a inšpirácií. Dala som si ju medzi obľúbené.

Dr. Zdenka Pšenková.

 

Veverská Bítýška – Česká republika

Jarošův mlýn – 26.2.2006

 

info@jarosuvmlyn.cz

Srděčně vás zdravíme z Jarošova mlýna ve Veverské Bítýšce ve Veverské Bítýve Veverské Bítýpřejeme hezký den. Měli jsme to štěstí, že jsme zcela náhodou objevili Vaše krásné a obsahově bohaté www stránky. Věnovali jsme ji nekolik hodin a jistě jse k nim ještě vrátime. Mnohokrát děkujeme a přejeme hodně zdraví a dny plné radosti.

 

Zdraví

Ing. Karel Zatloukal, mlynář a průvodce z Jarošova mlýna.

 

www.jarosuvmlyn.cz

 

Krišťák: Bola to moja univerzita do života

 

Ján Krišťák - v strede - so svojimi kolegyňami a kolegami v roku 1982

Ján Krišťák bol v rokoch 1959 až 1967 riaditeľom ZDŠ v Rožňavskom Bystrom. Ako študent som mal v tých rokoch s ním veľmi úzke kontakty. Požiadal som ho, aby mi o pôsobení v Rožňavskom Bystrom niečo napísal. Začiatkom februára t.r. môjmu želaniu vyhovel. Jeho spomienky  rozširujú rady tých, ktorým  pôsobenie v tejto obci zanechalo do života hlboké brázdy. Rozhodol som sa, že sa s nimi na mojej  stránke s vami podelím. Tu sú:

 

            „Učiť som začal v roku.1951 na Ľudovej škole v Štítniku. Po roku som bol preložený na Ľudovú školu v Slavci a od 1.9.1953 som prešiel učiť na osemročnú školu do mojej rodnej obce – Rejdovej. Tu som pôsobil do roku 1957. Počas môjho pôsobenia som založil folklórny súbor Hora. Od 1.9.1957 som začal pôsobiť ako riaditeľ osemročnej školy v Krásnohorskom Podhradí, odkiaľ som bol preložený do Rožňavského Bystrého.

V Rožňavskom Bystrom som pôsobil ako riaditeľ školy od 1.9.1959 do 30.7.1967. Moja manželka v škole učila na prvom stupni. Bývali sme v služobnom byte v novej škole.

Nová škola bola otvorená rok pred našim príchodom,  prvým riaditeľom v nových priestoroch bol pán Július Duda.

            Škola mala osem tried, v ročníkoch 1. až 4. boli len žiaci z Rožňavského Bystrého, v piatom až ôsmom ročníku aj žiaci z Rakovnice a Honiec. Po zavedení deväťročnej povinnej školskej dochádzky sa z nej stala Základná deväťročná škola.

            Ako mladý učiteľ som sa aktívne zúčastňoval života v obci -  pracoval som v mládežníckom hnutí – ČSM,  mimo školy som rozvíjal kultúrno osvetovú činnosť – ochotnícke divadlo, vydávanie Miestnych novín, Foto novín  a Živých novín. Pôsobil som aj ako vedúci Osvetovej besedy.

 Z divadelných vystúpení spomeniem aspoň hry „Bičianka z doliny“, „Drotár“, „Buky Podpolianske“, „Za frontom“. V divadle okrem mládeže často a s veľkou radosťou účinkovali aj učitelia školy.

 Za túto dobu sme vytvorili niekoľko „prvých vecí“ v obci, napr.:

v     Za peniaze utŕžené za zber odpadových surovín sme pre školu zakúpili prvý televízny prijímač v obci.

v     Z výťažku z divadelných predstavení bol zakúpený pre potreby školy prvý magnetofón.

v     V rámci pracovného vyučovania bol pred budovou školy zriadený školský sad. V spolupráci s rodičovským združením bolo vybudované pred školou klzisko.

            V Rožňavskom Bystrom sme spolu s manželkou prežili osem rokov našej mladosti, rokov mnohých radostí, pracovných a osobných úspechov. Máme na obec mnoho pekných spomienok, však sa nám tu narodili obe deti.

            Mimo radostí som tu však prežil aj mnoho strastí. Medziľudské vzťahy boli príčinou  mojej nespokojnosti. Preto som sa v roku 1967 vzdal funkcie riaditeľa školy a odsťahoval som sa s rodinou do Rejdovej, kde som pracoval ako zástupca riaditeľa školy. Zároveň som bol vedúcim osvetovej besedy, obnovil som činnosť súboru Hora  ktorý dal impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa dodnes konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal som sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol som vedúcim kina. V roku 1975 sme sa s rodinou presťahovali do Dobšinej, kde sme s manželkou učili na miestnej základnej škole. Stál som pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej.

            Od 1.9.1993 som na dôchodku, venoval som sa svojej záhrade, drobnochovu, a malému podnikaniu.Vzhľadom na vek a zhoršený zdravotný stav, moja aktivita klesá. 

            S odstupom po 38 rokoch hodnotím roky prežité v Bystrom ako úspešné, ale v mnohom aj poučné. Bola to moja univerzita do života. Nelúčil som sa s dedinou v dobrom, o to viac ma tešia dnešné milé stretnutia s mnohými Bystränmi, ktorí si ma ešte pamätajú.

 

4.2. 15:08

 

USA 30.10.2005

Korene predkov z USA siahajú do Štítnika i Honiec

V týchto dňoch som v mojej e-mailovej schránke našiel správu, ktorú mi poslal Carl Kotlarchik zo Spojených štátov amerických. Keďže ide o môjho krajana po starých rodičoch, rozhodol som sa uverejniť jej podstatnú časť. Verím, že svojím obsahom zaujme aj ostatných:

Vážený pán Doboš,

Žijem v USA, ale môj starý otec sa narodil v Štítniku (vtedy sa volal Csetnek) v roku 1874. Prišiel do Ameriky v roku 1902. Bohužiaľ som ho nikdy nepoznal, nakoľko zomrel v roku 1939. Naše priezvisko je Kotlarčík, tu v Amerike sa to vyslovuje ako Kotlarchik. Nedávno som odišiel do dôchodku z Eastman Kodak, kde som bol managerom pre výskum a vývoj filmov. Keďže mám teraz čas, začal som so skúmaním našej rodinnej histórie. Takto som našiel Vašu webovú stránku. Pokúšam sa dozvedieť čo najviac o oblasti okolo Štítnika. Moji prastarí rodičia sa zosobášili v evanjelickom kostole v Štítniku v roku 1872. Našiel som túto informáciu o nich v záznamoch kostola. Meno mojej prastarej matky bolo Mária Vápeníková a pochádzala zo susednej dediny nazývanej Genš, ktorá sa myslím teraz volá Honce. Zistil som, že viacerí členovia rodiny žili v Jelšave, Gemerskom Milhosti, Šiveticiach a iných dedinách v oblasti. Táto časť Slovenska vyzerá byť prekrásna. Dúfam, že ju raz navštívim a možno tam nájdem aj nejakých príbuzných. Teraz predovšetkým hľadám informácie, ktoré by som si o tejto oblasti mohol prečítať a prezerám obrázky. Bohužiaľ nehovorím po slovensky, čo mi to trochu sťažuje. Poznáte niekoho, kto by mohol alebo chcel si so mnou dopisovať a snáď zodpovedať na moje otázky o tejto lokalite? Napríklad niekto, kto by si chcel zlepšiť svoju angličtinu. Ešte raz Vám ďakujem za Vašu odpoveď a za Vaše obrázky z Rožňavského Bystrého. Bolo potešením vidieť ich. S pozdravom. Carl Kotlarchik.

30.10.2005

Pôvodný text v angličtine:

Dear Mr. Dobos,

Thank you so much for your reply to my message. I wanted to tell you that I enjoyed your article very much and enjoyed seeing your pictures. I live in the United States but my grandfather was born in the village of Stitnik (then called Csetnek) in 1874. He came to America in 1902. Unfortunately, I never knew him as he died in 1939. Our family name is Kotlárčik spelled Kotlarchik here in America.

I have recently retired from Eastman Kodak where I was the manager for film research and development. Now that I have time, I have started to research my family history. That is how I found your website. I am trying to learn as much as I can about the area around Stitnik. My great grandparents were married in the Evangelical Church in Stitnik in 1872. I have found out about them from the Church records. My great-grandmother's name was Maria Vapenik and she came from a nearby village called Genes which I believe is called Honce today. I have learned that various family members lived in Jelsava, Gemersky Milhost, Sivetice and other villages in the area.

This area of Slovakia looks quite beautiful. I hope to someday visit it and maybe find some relatives there. In the mean time, I am looking for things to read about the area and view pictures. Unfortunately, I do not speak or read Slovak so that has made it a little more difficult. Do you know of anyone who might be willing to correspond with me and maybe answer my questions about this area? Perhaps someone who wants to practice their English? Your English is very good. Did you ever live in the US or did you learn it in school?

Thank you again for your reply and the sharing of your pictures of Roznavske Bystre.

It was fun to see it. with best regards,

Carl Kotlarchik, USA.

Příbram 3.2.2005

 

Na Rožňavské Bystré rád spomínam

 

Čoveka vždy poteší, keď sa mu z ďalekého sveta ohlási niekto blízky, priateľ, krajan, či nebodaj rodák. Tak, ako mne, keď sa začiatkom februára t.r. z Příbrami e-mailom ohlásil  Jaroslav Makovíny, ktorý sa v roku 1961 v Rožňavskom Bystrom narodil. Už skoro 25 rokov žije v Českej republike, ale na svoju rodnú obec stále spomína. S jeho dovolením list takmer celý uverejňujem:

„V Rožňavskom Bystrom  - v „Lúšku“ sme s rodičmi bývali asi do mojich 11. rokov. Mám dve sestry. Staršiu Alenu a mladšiu Evu. Keď sa navštívime, tak tiež na Bystré zaspomíname. Sestry teraz bývajú v Ľubochni a v Stankovanoch v okrese Ružomberok. V rokoch, keď sme tam bývali, mali sme za susedov Ondreja Strelku, Alexandra Kišša a Jána Ujházyho. Bolo to krásne obdobie môjho detstva. Nerozluční kamaráti ročníka 1961 - Ľubo Sedák, Ondrej Strelka, Stanislav Galata, Ondrej Vester, atď. Dosť si pamätám z toho, čo sme sa spolu navyvádzali. Často si spomínam i na školu, na moje učiteľky Slávku Dorkinovú, Máriu Rudnayovú a podľa fotografie, ktorú ste uverejnil aj na riaditeľa Imricha  Kuriana a jeho auto zn. Volga.

Po ZDŠ-ke som sa dostal na vojenskú školu do Nového Mesta nad Váhom. Bolo to štúdium s elektrotechnickým zameraním, odbor výpočtová technika. V tom čase pre vojakov z povolania nebolo veľmi na výber kam po ukončení školy. Dostal som miesto v Příbrami a som tu stále. Ale už nie v zelenom. Odslúžil som si povinných osem rokov a odišiel do civilu. Samozrejme, mám rodinu. Tri deti. Najstarší syn Radek je už ženatý, býva v Benešove pri Prahe a pracuje v centrále Kauflandu ako správca počítačovej siete. Dcéra Petra podniká. Má zubné laboratórium. A tá posledná - Iva ešte študuje na vysokej škole v Plzni odbor fyzioterapeut.  Moja manželka Dana je momentálne na maródke. Podstúpila operáciu kolena, tak odpočíva. Inak pracuje ako vedúca v predajni Fotolab. Ja sa pracovne pohybujem v oblasti priemyselnej automatizácie a PC, t.j. tvorbe aplikačného softwaru pre riadiace a vizualizačné systémy.

Bolo mi veľmi príjemné to, že som sa na stránkach dočítal i o mojom otcovi a som rád, že som v kontakte s človekom, ktorý môjho otca poznal. Tiež mi urobilo radosť, že máte knižku, ktorej je spoluautorom. Po operácii srdca, keď už mu jeho zdravotný stav nedovoľoval naplno pracovať, rozhodol sa, že zdokumentuje život baníctva v Rožňave a na okolí. Som presvedčený o tom, že sa mu to podarilo, pretože sám bol súčasťou toho diania a života. Bol to vynikajúci človek nielen pre rodinu, ale i pre svoje okolie. Tiež som sa dozvedel z iných zdrojov, že sa na neho v Rožňavskom Bystrom a v Rožňave spomína v dobrom. Bohužiaľ, mesiac pred oslavou 60-ky zomrel. Je to už vyše sedem rokov.

Ďakujem Vám, že ste vytvoril tieto stránky a že ich aktualizujete. Neviem, možno pre miestnych obyvateľov  nemajú taký veľký význam, ale pre nás, ktorí sme tam prežili kúsok svojho života a sme stovky kilometrov vzdialení, majú význam mimoriadny. Na Rožňavské Bystré mám veľmi dobré spomienky. Asi i preto, že som tam strávil detstvo.

Jaroslav Makovíny“

 

Od:

 

gaborv@orangemail.sk   

Dátum:

 31.1.2005 15:58

 

Vazeny pan Doboš!

 

Na Vasu stranku som sa dostal uplnou nahodou, pri prezerani internetu cez google. Ozaj ma prekvapila, samozrejme prijemne. Je len malo ludi v nasom okrese, ktori sa snazia prezentovat to, co tento okres a celkovo Gemer ponuka. Zaujali ma hlavne Vase prispevky k tradiciam, folkloru Roznavskeho Bystreho, tiez receptom ludovych jedal. Prezrel som si aj nahravky tanecnych vystupeni. Mam 25 rokov, zijem v Bratislave, pretoze su tu lepsie pracovne moznosti ako u nas, no vacsinou svojho volneho casu venujem aktivitam suvisiacim s kulturou nasho regionu. Momentalne pracujem na slovniku rejdovskeho narecia, ktory by som chcel po dokonceni kazdopadne vydat. Zatial som v stadiu zberu materialu z knih, aby som sa dostal k roznym archaizmom, ku ktorym sa nemusim dostat pri vyskumoch v terene. Spominate tiez knizku, ktora vysla minuly rok, presne nenapisem jej nazov, su tam pribehy zo Sirka, Muranskej doliny a vraj aj pribeh od pani Brdarskej z Rejdovej. Chcem sa Vas opytat, ci mi neviete poradit, ako sa k nej dostat, pretoze v BA ju v knizniciach a knihkupectvach nemaju. Dost som sa nachodil aj za knihou Zlaty baran, kym sa mi ju podarilo zohnat. V tejto vyskumnej praci Gemera by som chcel aj po dokonceni slovnika pokracovat, pretoze ma zaraza, kolko ludi absolutne nepozna kulturu a rec Gemera i napriek tomu, ze tu preziju svoj zivot. Mam na mysli hlavne Roznavcanov, pretoze sam som Roznavcan a vzdy po prichode domov ma prekvapia nove slova, prebrate zo vsetkych moznych regionov, len nie z nasho. Je mi to zvlastne, pretoze som chodil na VS do Presova, kde kazdy Presovcan poznal rec svojho kraja, inak to nie je ani tu v Bratislave, blizko recovo a kulturne vyrazneho Zahoria. Chcem v ludoch vzbudit zaujem o svoj region, aby mali byt na co hrdi a ak nedosiahnem to, chcem aspon z tradicii a zvykov nazbierat to, co este stale existuje.

Mozno sa mýlim, ale myslim, ze som na pultoch knihkupectva v Rv zazrel aj Vase knihy, urcite tam bolo nieco o Roznavskom Bystrom, no vtedy som koncil skolu, tak mi neostaval cas na citanie. Este raz klobuk dole pred takymi ludmi ako ste vy, pretoze je ich malo.

 

S pozdravom

Gabo Rožai.

 

 

 

Odosielateľ: TIC Roznava, SLOVAKIA <tic.roznava@stonline.sk 

Adresát: Ondrej Doboš 

Kópia:  

Predmet: Re: webova_stranka

 

 

Vazeny pan Dobos,
dovolte nam, aby sme aj my ocenili Vasu snahu o propagaciu nasho krasneho regionu prostrednictvom webovej stranky. Vo vasej cinnosti Vam zelame vela zdaru a uspechov.
S pozdravom
Stefan Matyus
referent TIC
*************
TURISTICKE INFORMACNE CENTRUM ROZNAVA
(Tourist Information Centre)
Namestie banikov 32
SK - 048 01 Roznava, SLOVAKIA
tel.: +421-(0)58-7328101
+421-(0)58-7884420
fax: +421-(0)58-7324837

 

 

Veľmi si vážim email, ktorý som dostal od rodáka z Betliara, ktorý dnes žije v Senci:

 

BUKO 5 <vebe@szm.sk>  

                Dátum: 26.11.2004, 9:52

     Prezrel som si Tvoju stránku a chcel by som Ti k nej pogratulovať. Má všetko to, čo by som chcel niekedy dosiahnuť na svojej stránke i ja. Najmä si cením faktografické údaje z nášho rodného Gemera a dosť som sa poučil o Tvojej rodnej obci, cez ktorú som veru neraz prešiel cestou z Jelšavy do Rožňavy a späť. Moja nateraz posledná cesta cez R. Bystré bola v auguste 1999, kedy som robil okružnú jazdu na bicykli po trase Rožňava - Betliar - Roštár - Ochtiná - Štítnik - Rožňava. Odvtedy som sa už do RV a okolia nedostal. Naposledy som bol na "výlete" do rodného kraja v máji 2004, kde som bol v Revúcej na pomaturitnom stretnutí po 35 rokoch (viď www.revuca1969.szm.sk). Bol som autobusom a nebolo kedy pobehať po "okrese".

Najkrajšie spomienky mám samozrejme na detstvo v prekrásnom prostredí Gemera; hlavne nezabudnuteľné prázdniny v Betliari, či Ochtinej. Túlanie sa po „hvare, či hôre“, výhľad z Volovca, betliarsky kaštieľ a park, rožňavské námestie, krásne gemerské minerály, jaskyne, malebné kostolíky (ECAV), „pálenie sviašok na cmiteri“ a mnoho iných spomienok mi dodnes uľahčuje život na nudnej rovine v Senci.

                                                                                                                                                                                                                                                                        S úctou Vl. Bukovinský

 

"Dudy" <dudy@gogonet.sk>

 

dátum 

15. 02. 2004 14:11

 

 

 

Vážený pán Doboš,

 

Pri hľadaní materiálu pre Virtuálne cintoríny Slovenska www.cemetery.sk cez Google som sa dopracoval na Vašu web stránku. So záujmom som si ju pozrel. Páči sa mi najmä široké spektrum informácií o Vašom rodisku. Našiel som tam aj jeden použiteľný údaj pre moje cemetery. Meno Zuzana Olachová teraz už nájdete aj na www.cemetery.sk. Takto sa cintorín v Rožňavskom Bystrom dostal do databázy cintorínov na internete. V prípade, že máte záujem a čas, môžete doplniť databázu o ďalšie údaje.

S pozdravom

Pavol Knúrovský – Košice.

 

September 2003

 

„S t a r n u t i e   nie je nič iné ako  z l o z v y k,  na ktorý zaneprázdnený človek nemá čas ...“

 

O n d r o,

a keďže Ty taký (bezosporu) si, dovoľ mi aspoň takouto formou Ti k narodeninám poblahoželať a do ďalších rokov popriať dobré zdravie, pevné nervy a veľa – veľa šťastia.

Nech sa Ti darí!

 

Martin L.

10.2.2003

 

Zdravím Ťa, Ondrej!

 

Jeden môj spolupracovník a priateľ občas zo srandy hovorí: „Chceš tri po pysku, alebo kompletnú bitku?“ Sebakriticky musím priznať, že si zaslúžim kompletnú bitku za to,  ako dlho mi trvalo, kým som sa dostal k tomu, aby som Ti napísal tento list. Priznám sa, že písanie listov alebo iný spôsob reagovania na spoločenský život okolo mňa mi vždy robilo problémy z viacerých dôvodov: jeden z hlavných je ten, že to chcem urobiť dôkladne a preto sa na to dlho chystám a druhý známy dôvod je „nedostatok“ času.

Tvoj list nielen mne, ale aj sestre Vlaste a bratovi Edovi urobili naozaj radosť. To, kto mi píše, som vedel hneď. Ale, priznám sa, že na krčmu pod Kartalovcami pri potoku som zabudol a Vlasta mi musela pomôcť spomenúť si na ňu. Rovnako ako Ty aj ja, čím ďalej, tým viac, v mysli zalietavame do rodného kraja, kde som prežíval najkrajšie, bezstarostné obdobie života. V skromných podmienkach, ale boli sme spokojní a nič nám nechýbalo ku šťastiu. Živo si spomínam na mnoho konkrétnych vecí z detstkých rokov v Rožňavskom Bystrom, samozrejme aj na naše športové aktivity. Dodnes mám v pamäti to, ako ma vnútorne zlostilo, že v guli si bol vždy o cca 1 m lepší ako ja (guľa zostala v Roštári, ale 2 disky sú tu, kdesi v pivnici maminho bytu).  Zvlášť Vlasta si dobre pamätá na udalosti a ľudí z Bystrého v tých časoch – je ako živá kronika.

Otec zomrel v decembri 1989. Mama o pár dní bude mať 93 rokov. Samotnú ju už nemôžeme nechať v jej byte a preto žije s nami, najviac u Eda (ako jediný z nás postavil dom) a pri Vlaste. My sme zatiaľ všetci zamestnaní (manželka a dve dcéry). Do dovŕšenia dôchodkového veku mi ostáva už len 3 a pol mesiacov.

To asi vieš, že z Bystrého sme sa odsťahovali v r. 1958 do Roštára, kde sme žili do r. 1973, kedy otec odišiel do dôchodku. Odvtedy sme všetci v Košiciach.

(Otec Igora, Vlasty a Eda ako riaditeľ vyučoval dlhé roky v staručkej jednotriednej škole, kde zároveň všetci bývali. Budova tejto školy dnes už neexistuje. Zachovala sa iba na fotografii, ktorú mi Igor s vďačnosťou poslal. Po postavení novej školy pre 1 - 9. ročník koncom 50 rokov stará začala chátrať, tak ju zrútili a na jej mieste postavili v 70. rokoch dom smútku. Pozn. O.D.)

S pozdravom sa pripája aj Vlasta a Edo.

 

Igor

 

 

4. Dec 2002 18:04

 

Nazdar Ondrej,

 

     mrzí ma, že som Ti hneď neodpisal a tym podnietil Tvoje pochybnosti o tom, ci sa Tvoje spravy dostali az ku mne. Dostal som ich. Dakujem. Tvoju webovu stranku som si tiez pozrel. Len som odkladal zo dna na den odpoved, pretoze som sotva stihal robit to najnutnejsie. Som zaangazovany na mnohe strany. Vyskum, to uz teraz pre mna nie je len praca v laboratoriu, ale i spisovanie projektov pre ziskanie grantov (penazi) pre cely moj pracovny tym, publikovanie vysledkov a spisovanie sprav pre vyuctovanie grantovym agenturam, redakcna praca v odbornych casopisoch, prednasky tu i v cudzine (stale mam este svoj kazdorocny dvojmesacny uvazok na Univerzite P. a M. Curie v Parizi) a mnoho dalsich povinnosti. Tych pribuda a sil naopak ubuda. I ked byvam v praci denne do vecera do siedmej, sotva stiham iba to najnutnejsie. Sukromne veci, ci akekolvek konicky uz davno nie. Este ze mi to rodina toleruje. Manzelka mi pomaha tym, ze sa stara skoro o vsetko doma. Deti odrastli. Starsi syn je zenaty a uz na nas nezavisly. Mladsi este studuje a byva u nas, ale zaroven i podnika (v oblasti informatiky a internetovych produktov). Pre mna vytvoril program na interaktivne usporiadanie databasy ekdysteroidov (co je asi 650 strankova kniha v elektronickej verzii): HYPERLINK „http://www.ecdybase.org/http://www.ecdybase.org. Je to uz zverejnene na internete, takze ak mas cas a zaujem, mozes si to otvorit a pozriet sa na latky, s ktorymi sa uz viac ako jedno desatrocie vedecky i experimentalne zaoberam.

Ale spat k Tvojej sprave. V tej minulej nebol pripojeny dodatok od Mariky, takze som nevedel o co ide. Tym viac ma sokovalo to, co si mi poslal teraz. Petra (Garaja, pozn. O.D.) som mal vzdy pred ocami ako atleta z cias gymnazialnych. Kedze na stretnutia moc nechodil, tak mi zostala v pamati len tato jeho mladicka atleticka podoba. Tym neuveritelnejsi je pre mna jeho predcasny skon. Co sa mu prihodilo? Bol chory? Je mi smutno, ked si spomeniem na ktorehokolvek z nasich spoluziakov ci spoluziacok, ktori uz nie su medzi nami. Z tohto pohladu nariekanie na nedostatok casu, ci ine so zivotom spojene trable, je vlastne ruhanie. Ved dokial sme tu a mozeme plnohodnotne a tvorivo existovat, tak mame vlastne velke stastie! Musime si ho vazit, a podla toho sa chovat a pracovat. No a na tych menej stastnych s uctou spominat. Peter patril medzi tych, ktorych som mal v nasich dvoch triedach opravdu rad. Na sviatok Vsech svatych som bol v Dobsinej a zasiel som i k hrobom svojich starych rodicov do Stitnika, ale nestretol som sa tam s nikym znamym. Takze tuto smutnu spravu som sa nemal od koho dozvediet.

Tesi ma, ze Tebe sa vedie dobre, ze mas mladicke napady a sklony. To myslim na Tvoj zaujem o internet, tvorbu a udrzanie svojej domovskej stranky. Uz davnejsie som videl Tvoju stranku, kde si prezentoval svoje fotky i fotografie inych autorov, co sa Ti na internete pacili. Tentokrat to mas tam viac individualne zamerane. To je dice narocnejsie, ale ma to i vacsiu hodnotu vypovede, vacsiu cenu. Prajem Ti, aby Ta to bavilo rozvijat i nadalej, a aby sa Ti to darilo. Kto by si bol pomyslel v dobe, ked sme sa rozhodovali co pomaturite, a Ty si vtedy koketoval s kameramanstvom, ze raz pride cas ked bude mozne prezentovat svoj pohlad na veci okolo seba takto volne a po svojom, vdaka neuveritelnemu rozvoju elektroniky.

 

Nech sa Ti stel vsetko dari,

a bud zdrav!

 

Juraj.

 

 

2 Dec 2002 16:17 

 

Milý Ondrej,
 
Tvoj mail ma velmi potešil. Ďakujem za prejavenú dôveru. Odkaz na
stránku som hned využila a s radosťou som zistila, že si ďalší z
nemnohých, ktorých by som rada zaradila medzi svoju tzv. "krvnú
skupinu" :-) Prelistovala som krok po kroku celú stránku, pozrela
fotky, prečítala texty, vytlačila recepty:-) a musím sa Ti priznať,
že hoci som ďaleko od svojich, od blízkych, od synov, od mamy, dýchla
na mňa z Tvojej stránky nielen nostalgia, ale najmä domov, pocit, že
Ťa poznám, že poznám miesta, ktoré sú uvedené na fotkách, no a po
prečítaní básničiek mi bolo aj smutno, aj veselo:-) .....
 
Oľga.
 

 

1 Dec 2002 17:50 

 

V prvom rade by som Ti chcela zablahozelat k Tvojim meninam.
Som rada, ze si sa ozval.
Zial, z celeho zoznamu nasich spoluziakov uz jeden zase chyba, je to Peter Garaj,
ktory zomrel v oktobri.

 

Maria

 

 

26 Nov 2002 00:10 

 

Na Tvojej stranke som bol hned ako si pridal svoj zapis do knihy navstev na
stranke Slavosoviec (28.10.2002).
Podla mailu som si adresu vydedukoval a mal som spravny predpoklad, ked ma
niekto mail ....@miesto.sk tak ma na tom serveri aj stranku :-) Popozeral
som si fotky a povedal aj rodicom ci Ta nahodou nepoznaju. Bohuzial nie.
Aj teraz na nu pozeram a vidim nejake zmeny. Trocha to tam samozrejme
prebrusim.
Co sa tyka fotiek z Roka na Gemeri - dufam, ze budu. Ked budu tak ich urcite
dam s nejakym pokecom aj na www.slavosovce.host.sk, ale mozem Ti ich aj
poslat ak chces.
Som rad, ze Tvoj zaujem o rodne miesto neklesa a mame spolocne zaujmy.
Maťo.

 

 

From: <cimo>

Sent: Wednesday, November 20, 2002 3:25 PM

Subject: Pochvala

 

> Pokroky je vidieť zo dňa na deň. Bez nadšenia by to iste nešlo. Klobúk dole.

 

 

13. november 2002 20:31

 

servus ondro,

je to vyborne, pozdravujem,
zoro

 

8. november 2002 0:07

 

No ale toto! Tak Tebe sa podarilo Ondrejko vytvorit takuto stranocku! Aj ja chcem presne taku!!! Budem rada ked prides k nam a spolu by sme mohli vytvorit nieco podobne, lebo pre mna je zatial stale svet pocitacov nieco ako spanielska dedina (nie japonska!). K tym fotkam by si mohol pripisat trosku vysvetliviek, aby to bolo uplne!
Na recepty som sa este nedostala, no ale ja by som bola radsej, kebyze mi to prides osobne navarit resp. upiect, ja som totiz na varenie a pecenie doslova lava, vies tuna je dostat az prilis vela hotovych jedal a polotovarov, akosi som si prilis na to navykla. 
Tuna mame teraz taku typicku japonsku prijemnu jesen, tu dole v Osake mavame cez den okolo 15 az 18 stup., hoci cele severne Japonsko je pod snehom. Ozaj, minule som sa dozvedela z radia Twist, ktore ked som doma tak pocuvam v kuse, ze v Japonsku bolo vacsie zemetrasenie.......sranda a ja som to ani nepocitila. Totiz jedno bolo uplne hore na severe a dalsie zase uplne dolu na juhu, chvalabohu.
Kedze som sa vdaka Tvojmu webu dozvedela, ze si mimo ineho vykonaval aj pracu ucitela, tak teraz Ta budem Ondrejko bombardovat roznymi otazkami na temu \"vychova\", cize
\"doozo, yoroshiku onegai shimasu\" (poprosenie o pomoc).
Cize maj sa krasne a ja sa znovu ozvem.
Ps.: Budem rada, ked budes do webu pridavat aj foto Tvojich vnukov a vnuciek!

Jaj Ondrejko, zabudla som sa podpisat......no ale vsak Ty vies aj bez toho ze som to ja, ze!
zdravi eva z Osaky
(ak mas moznost pozriet sa do Zivota c.44 na 42.stranu, tak to urob)

 

5. november 2002 13:13

 

Dobry den prajem autorovi tejto www stranky :)).

Ahoj, Ondrejko, skusam, ci ti funguje aj takato posta...

Stranka je velmi pekna, ale urcite nie je jednoduche

vytvorit ju...

Nooo, nebudem sa rozpisovat skor, ako nebudem mat

potvrdene, ze tento kanal fungujeeee :))).

Pekny dnik.

Martula..

 

5. november 2002 15:09

 

Musím Ti zablahozelat k vysledku na Tvojej webovej stranke, pretoze to je nieco, co je pre mna uplne nepochopitelne a siaha az na hranice geniality.
Oproti povodnej verzii je tato nova,upravena vcera o hodne putavejsia a uz mozno ma aj reklamnu hodnotu,za co by ti mali otcovia obce Bystre asi platit,alebo byt minimalne vdacni.
Asi si hladanie fotiek naplanujem ako urgentnu ulohu.
Zdravi Ta

Tono.

 

2 Nov 2002 16:02 

 
Ahoj Ondrej,gratulujem Ti k Tvojej sukromnej webovej stranke,prezrel som si 
ju,paci sa mi.Je evidentne,ze mas umelecke sklony - a zrejme i cas.Ten prave 
mne chyba.Srdecne Ta pozdravujem, prajem pevne-aktivne zdravie a niekedy 
dufam-dovidenia – 
Cumo

 

29. október 2002 22:31

 

Milý pán Ondrej!

Preskočím tú časť v ktorej som si všeličo myslela alebo o Vašom biblickom veku alebo o zavádzaniu čitateľov a pokračujem v tom momente, ked mi napadlo že hm - ach - oje! Ved ja som tiež z polovice minulého storočia! Na to si človek musí ešte zvyknúť. Ináč, nikdy by som nepísala takému divnému pánovi čo sa pozeral na mňa z prvej stránky. Keby som Vás nikdy nebola videla (a keby ste nebol Evin priateľ), nemal by ste šancu. Umelecké dielo sem alebo tam.

 ––-

Úplne vážne Vám gratulujem k Vašej web-page, je dobrá a teším sa na dokončenie.

Srdečne

Nadja 

 

 

29. október 2002 8:08

 

Milý Ondrej,

spravili ste kus práce, ktorá je ozaj vydarená. To je skvelý nápad spraviť si svoju osobnú stránku. To Vy všetko sám? Neuvažujete o popiskách vo fotoalbe? Dala som si Vás do Obľúbených fajlov a občas na Vašu stránku zablúdim, isto. Zdravím Vás a prajme krány týždeň, teda my sme začínali až dnes, preto to prianie.

Danica.