Povesť o objavení liečivých prameňov v Trenčianskych Tepliciach

V neďalekej obci pri Váhu žil chudobný pastier oviec. Jeho hlava už prešedivela, chrbát sa zhrbil, staré údy ho boleli, telo malátnelo. Za svojim stádom už len pokrivkával o palici, vlečúc svoje ochromené nohy. Odjakživa rád hnal svoje stádo do teplického údolia. Pri svojich potulkách údolím vídal často stúpať pary z barín, ktorých zápach sa mu zdal byť zriedkavý a neznámy. Raz sa už ako chromý starec dovliekol so svojim stádom do teplického údolia, zastal pri jazierku z ktorého vystupovala biela para a šíril sa podivný zápach. Ako tak v podumaní stál, vidí, že jedna z jeho oviec, ktorá mala od vlčích zubov chromú nohu, zanechala pašu a zašla do pariacich sa barín. Pochytil ho o ovečku strach a tak ju pozoroval v jej počínaní. V nasledujúcich dňoch ovečka opäť zašla do barín a po čase spozoroval, že do jej ochromenej nohy sa vrátila opäť pohyblivosť. Starý pastier v šťastnej predtuche odložil palice, pastiersku kapsu i odev a ponoril rozboľavené údy do teplých vôd jazierka nad prameňmi. Deň čo deň sa potom kúpaval, pociťujúc úľavu a o mesiac mu nohy slúžili zasa. Chýr o tejto liečivej vode letel od úst k ústam, šíril sa Považím, na Moravu i do ďalekých krajín a trpiaci nemocní prichádzali, aby sa vykúpali v prameňoch tejto živej vody.