Dobšinské zvony dodnes pripomínajú obyvateľom hrôzu tureckého pustošenia

Na Gemeri je mnoho miest a obcí s bohatou, ale i krutou históriou. Mnohé z nich zažili nemilosrdné zdieranie tureckými a cisárskymi vyberačmi daní. Medzi takéto mestá patrilo i mesto Dobšiná. Dobšiná bola v tom čase bohatým mestom s baňami a hámrami, v ktorých sa skujňovalo železo. Ležala v dosahu fiľakovského sandžaku. Turci sa snažili donútiť jej obyvateľstvo, aby sa podvolili a odovzdávali pravidelné dane a poplatky. Najprv vysielali do okolia martalovcov - príslušníkov ľahkej pechoty, alebo jazdy zloženej z balkánskych Slovanov, prevažne kresťanov v službách Osmanskej ríše. Títo odvliekali baníkov a ostatných obyvateľov a neskôr za nich žiadali vysoké výkupné. Každodenné drobné nájazdy a neustále hrozby donútili Dobšinčanov k tomu, aby začali vyplácať nepriateľovi požadovanú daň. Turecké jarmo znášalo naše mesto niekoľko rokov. Turecký defterdár (vyberač daní) vybral v septembri 1584 predpísanú sumu, ale vybrané peniaze begovi do Fiľakova neodviedol a vyhlásil, že Dobšinčania odmietajú platiť dane. Vyslanec mesta sa márne snažil begovi dokázať, že celoročný poplatok už zaplatili a vyberač daní ho ukradol. Turecký vojenský oddiel sa 14. októbra 1584 dostal až k Dobšinej a večer o 21:00 hod. zaútočil. Vylámali brány a chlapov, ženy a deti vyvliekli na priedomie a v snahe zabrániť úteku tým, čo sa schovali na povalách, podpálili ich príbytky. Turci opustili spustošené mesto o 03:00 hod nad ránom. Do zajatia spolu odvliekli 352 obyvateľov. Ako zaznamenal dobšinský kronikár: "Zostali len tí, ktorí v meste zahynuli." Ostatných bosých a polonahých hnali rýchlym krokom smerom na Fiľakovo. Po príchode do Fiľakova tretinu "koristi" odovzdali begovi. Ostatných Dobšinčanov predali na verejnej dražbe. Mnohí zo zajatých sa dostali do Budína, Stoličného Belehradu, Carihradu a inde, kde znášali jarmo otroctva, ktoré bolo ťažšie než smrť. Túto smutnú udalosť dodnes pripomína gotický evanjelický kostol z roku 1480, ktorý pamätným zvonením o 21. a 3. hod. pripomína hrôzu, ktorú mesto Dobšiná zažilo.
Text a foto: Juraj Karika

Poznámka OD:
Prečítajte si na túto tému skladbu Matúša Roškovca, ktorý ju uverejnili začiatkom 17. storočia Kollárove Národné spievanky II. Názov skladby Zpustatěnie uherskej země pod Turky Matúš Roškovec bol o.i. v roku 1608 kazateľom vo Vlachove.
Ďalším, ktorý vo svojom diele zachytil hrdinský odpor v boji proti Turkom na Gemeri, bol Samo Chalupka. Jeho známa báseň Boj pri Jelšave je toho príkladom. Patrí aj k básňam tematicky čerpajúcim z bojov proti nepriateľom, ktorí sa snažia podrobiť si Slovákov. Prvýkrát bola uverejnená v časopise Sokol v roku 1861.