V týchto dňoch vzniká na Slovensku historicko-romantický film o živote slávnej gemerskej primášky známej pod menom Cinka Panna. Malú úlohu v ňom si zahrala i Rožňavsko-bystrianska rodáčka Ivona Ďuričová - Lengová.

Nakrúcajú nový historicko - romantický film o gemerskej primáške Cinke Panne

Meno hudobníčky, husľovej virtuózky a slávnej primášky Cinka Panny, básnikmi označovanej ako „rómska Sapfó“ je uvádzané nielen v hudobných lexikónoch, ale aj v zahraničných encyklopédiách. O tom, že sa na Cinku Pannu dodnes nezabudlo a jej rozhodne zaujímavý legendami opradený príbeh má čo povedať aj súčasníkovi, svedčí aj skutočnosť, že pod vedením režiséra Dušana Rapoša vzniká na Slovensku nový historicko-romantický film s jednoduchým a príznačným názvom Cinka Panna. Vlastným menom Anna Cinka (1711 – 1772) sa narodila v rómskej rodine v obci Gemer neďaleko Rožňavy. Vyrastala v hudobne založenej rodine, jej otec a bratia pôsobili na dvore Františka Rákocziho. Od detstva skúšala najprv tajne hrať na otcových husliach. Jej nevšedný výnimočný talent neušiel pozornosti statkára Lániho, ktorý sa v neprítomnosti jej otca správal k nej ako tútor a podporoval ju natoľko, že jej vybavil a umožnil štúdium v Rožňave u kapelníka Jána Nepomuka Palackého.

Ako veľmi mladá sa vydala Anna za miestneho rómskeho kováča – tiež hudobníka Dányiho. On spolu so svojimi bratmi založil kapelu, ktorá žala úspechy v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku. Novou primáškou jeho kapely sa stala jeho manželka – Cinka Panna. Jej kapela hrávala piesne, ktoré prevzala po svojom otcovi a prepracovala ich (napríklad piesne Tristo vdov, Tanec mŕtvych alebo Pieseň starých otcov).

Sto päťdesiat rokov od bitky pri Moháči poznačilo nielen Gemer, ale aj celé Uhorsko po stránke hospodárskej, sociálnej aj kultúrnej vyspelosti. Existovalo málo škôl, do cudziny chodili študovať iba jednotlivci z bohatých rodín. Absentovali aj školení muzikanti, speváci či skladatelia v oblasti svetskej hudby na rozdiel od Talianska či Nemecka. Unikátne kvalitné husle Antonia Stradivariho, Amattiho a ďalších majstrov už uzreli svetlo sveta a ich povesť nádherného zvuku určite lákala aj mladú huslistku Cinku Pannu. Neskôr sa tento sen stal pre ňu aj skutočnosťou, keď jej osud prostredníctvom podpory grófa Imricha Csákyho umožnil hrávať na originálnom talianskom nástroji od Andrea Amattiho.

Uhorsko ohrozovali koncom 17. a začiatkom 18. storočia boje o moc vo vnútri monarchie a turecké nájazdy Osmanskej ríše. V tomto čase sa vytváral aj osobitný hudobný štýl s názvom kurucké piesne pomenovaný podľa prebiehajúcich kuruckých vojen. Vznikajúce melódie odrážali atmosféru smútku za padlými vojakmi. Smutné a ťahavé piesne (bujdošó nóta) sa stali základom neskorších tiež pomalých melancholických, zádumčivých a často rozžialených piesní s maďarským názvom „halgató“. Aj interpretačným umením Cinka Panny sa stali tieto piesne populárne v celom Uhorsku. Podľa maďarského hudobného historika Káldyho najúspešnejšie skladby vznikali okolo roku 1735 a Cinku Pannu považuje za priekopníčku tvorby kompozícií halgató. Medzi najznámejšie patrili jej skladby Pomalé uhorské alebo Lastovička leť. Najväčšie diela Cinka Panny sú zachytené v Uhorskej zbierke z roku 1730, ktorá obsahuje 64 maďarských piesní, 15 slovenských piesní, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb.Aj ďalšie zbierky, napríklad Kuruc dalok obsahujú stovky skladieb. Okrem huslí ovládala Cinka Panna hru na citaru, píšťalku, fleuru, kolovrátok, dudy, fajfarku, zvonce i mulitánku. Na svoju dobu to bola veľmi moderná, emancipovaná, zmyselná a impulzívna žena, ktorá uspela v tradične mužskej profesii.

O výzore Cinka Panny sa historické pramene nezhodnú, niektoré ju opisujú ako krásnu ženu, iné tvrdia opak. Zhodujú sa v tom, že sa obliekala do mužských šiat a vystupovala s fajkou v ústach. Pre vystúpenia svojich členov kapely navrhla kostýmy z kuruckej uniformy a gemerského kroja.

Ako jediná Rómka na Slovensku má Cinka Panna na počesť postavený pomník vo svojej rodnej obci Gemer, kde ju pochovali 5.februára 1772.

Cinku Pannu spomína slovenský literát Ján Botto v povesti Báj Maginhradu. Aj pre viacerých maďarských umelcov sa stala inšpiráciou pre legendy, piesne, básne, stala sa námetom pre divadelnú hru (napr.Mór Jókai: Milovaná do smrti, Béla Balász: O baladách Cinky Panny).

Scenárista Ľubomír Slivka sa inšpiroval okrem života Cinka Panny aj bohatými osobnými skúsenosťami s rómskou kultúrou. So svojim otcom Martinom Slivkom, etnografom a filmárom kedysi robil seriál Deti vetra, nakrúcaný od Gibraltáru po Ural. Podľa neho má tento film pripomenúť Rómom ich vlastné korene, hrdosť a hodnotový systém.

Film vzniká v slovensko-maďarskej koprodukcii a zachytáva prvých 17 rokov života, od narodenia až po jej triumfálne účinkovanie na cisárskom dvore. Cinku Pannu stvárňuje mladá šestnásťročná gruzínska herečka Anna Gurji. Okrem hlavnej hrdinky účinkujú vo filme Jozef Vajda, Zuzana Kronerová, Marián Slovák, Martin Huba, Lucia Vrablicová, Martin Dejdar a ďalší slovenskí a maďarskí herci, i súbor Romathan z Košíc. Hudbu k filmu skomponoval Ján Berky Mrenica ml.

Príbeh sa odohráva v časoch, keď ešte Rómovia kočovali, boli slobodní, spätí s prírodou a venovali sa remeslám. Film by mal priblížiť naturel, životnú filozofiu a osobitosti rómskej komunity a aj samotným Rómom pripomenúť ich dávny vzor, na ktorý môžu byť právom hrdí. Cinka Panna stále aktuálnym príbehom temperamentnej ženy, v snahe dosiahnuť svoje ciele a hľadajúcej svoje dôstojné miesto v živote. Je to i nadčasový príbeh, ktorý by mal pripomenúť, že pokiaľ dnešná civilizácia umožní rómskemu etniku zachovať si svoju slobodu, tak prestane byť problémovou súčasťou širšej koexistencie a stane sa jej „folklórnym šperkom“.

Film bude realizovaný v štyroch verziách: slovenskej, českej, maďarskej a anglickej. Plánovaná premiéra v slovenských kinách je začiatok leta 2008.

Na záver slovo režiséra Dušana Rapoša:
„Husľová virtuozita Cinka Panny je pre mňa symbolom toho, že hudba dokáže citovo premostiť všetkých ľudí sveta a to bez ohľadu na ich národnosť, náboženstvo, kmeňovú príslušnosť, stavovskú príslušnosť, či dokonca časovo-priestorové súradnice. Náš film by mohol divácky atraktívnym a všeobecne zrozumiteľným spôsobom toto poznanie pripomenúť a na jej individuálnom osude posunúť do obecnej roviny. Cieľavedomá Cinka Panna opustila svoju komunitu, nespreneverila sa však jej ideálom. Preto za jej smútkom je potrebné hľadať nielen obetu, ktorú podstúpila, ale aj večný nepokoj kočovníka.

Film považujem za verejné rozprávanie o veciach intímnych. Pripomenúť aj nám ostatným našu intimitu, náš priestor, kde sme sami sebou, kde dušu i telo odhaľujeme iba tým, ktorých milujeme a ktorým veríme. V prípade nomádov ide o intimitu veľmi špecifickú, dokonca tzv. „intimitu kolektívnu“, ale prečo nie? Všetci sme predsa detičky božie...A pokiaľ sa naučíme rešpektovať intimitu toho druhého, nehľadať na ňom za každú cenu len chyby, ale naopak – vážiť si ho za to, čo je na ňom dobré, budeme si viac vážiť aj samých seba“.
22.september 2007

Ivona Ďuričová

Tabuľa na pomníku Cinka Panny v dedinke Gemer Český herec Martin Dejdar počas prestávky nakrúcania Pohľad do osady - vpravo Zuzana Kronerová ako vedma Malú úlohu si zahrala aj Ivona Ďuričová - Lengová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Tanec súboru Romathan - na Jolaninej svadbe Režisér D.Rapoš dáva pokyny kuruckým vojakom Vedúci výroby s kameramanom Jánom Ďurišom Filmová osada pri Lozorne Herec Jozef Vajda vo filme hrá úlohu vajdu Hlavná prestaviteľka filmu Anna Gurji Herci v čase oddychu (Cinka a Jolana)