Sedemdesiatnik s dušou tridsiatnika

 

Pamätám sa ne neho ešte z čias, keď som pracoval v redakcii okresných novín Zora Gemera v Rožňave, do ktorých si ma vybral ich vtedajší vedúci redaktor Tomáš Ichnatolia ako jedného z mladých aktívnych dopisovateľov. Bolo to v roku 1968. Odvtedy naše životné cesty idú povedľa seba. Reč je o Doc. PhDr. Jozefovi Virčíkovi, CSc., dnes už síce 73-ročnom dôchodcovi (r.1932), ale stále aktívnom vedecko-pedagogickom pracovníkovi Katedry marketingovej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorému výchova mladej novinárskej obce prirástla k srdcu tak silno, že život bez nej si nevie predstaviť.

-                     Jozef, ale to, aby som Ťa predstavil na tejto internetovej stránke, by bolo málo iba napísať, že si často prichádzal do môjho rodného kraja, aby si svojimi fundovanými prednáškami na rôznych kurzoch pre dopisovateľov pomáhal zvyšovať úroveň regionálnej tlače. Veď Ty si Zemplínčan, priamo z Palína. Čo Ťa ešte viaže k môjmu Gemeru?

-                     Musím sa pochváliť, že už ako budúci absolvent FF UK som si vybral na napísanie diplomovej práce monografiu o Petrovi Zábojovi Hostinskom, (vlastným menom Peter Kellner) – významnej všestrannej  štúrovskej osobnosti nielen Gemera, ale celého nášho národa. Venoval som mu vyše sto strán, čo bolo na to obdobie veľmi podnetný čin, pretože o tomto štúrovcovi sa dovtedy veľmi málo vedelo i písalo. Odvtedy ani na mňa Polomčania, kde sa narodil, nezabúdajú a som akoby ich rodákom.

Nedávno jeden novinár o docentovi Virčíkovi napísal, že stretnutie s ním je pre neho vždy sviatkom. „Plný energie, entuziazmu, príštiacim optimizmom je priam nákazlivý. Sedemdesiatnik s dušou tridsiatnika. Desaťročia žije v Bratislave, no akoby ho rodný Zemplín neustále priťahoval.“  K tomu sa môžem smelo podpísať aj ja. Vysoká postava, dnes ešte s hustými, ale postriebrenými vlasmi, sa nemôže len tak stratiť hoc i v spleti hustého davu bratislavských ulíc. Tá pripomína, že v mladosti aktívne športoval. Sám potvrdzuje, že ako študent hrával basketbal, venoval sa i ľahkej atletike a istý čas bol dokonca kapitánom futbalistov Palína, ktorí v tom čase hrávali krajské majstrovstvá. Kde-kto ho na ulici osloví, prehodí zopár slov, či už jeho starší kolegovia, alebo i študenti. To svedčí, že patrí medzi obľúbené postavy tak medzi študentami, ako i medzi kolegami pracujúcimi v masmédiách, ale aj inde. Trúfam si povedať, že Jozefa Virčíka pozná hádam od Ašu až po Malacky každý, kto má niečo do činenia s novinárskou profesiou.

-         Ako to Jozef robíš, že máš stále taký úspech?

-               S úsmevom mi prezradí, že vždy sa snažil na prednáškach medzi študentami pôsobiť sviežo, niekedy aj s humorom, najmä u študujúcich popri zamestnaní. – „Vo vzťahu k poslucháčom preferujem vzájomnú úctu a partnerstvo. Staviame spoločne na tom, čo študent ovláda. Je predsa nelogické, aby som od neho žiadal to, čo nevie. Aj na skúške rozvíjame dialóg, ktorý prinesie niečo nielen poslucháčovi, ale aj mne. Myslím, že aj toto je o tolerancii...“, dádáva.

O tejto téme sme sa viackrát rozprávali. Nezabudol na ňu ani pred začiatkom nového akademického roku na Trnavskej univerzite, keď mi prezradil, ako začne svoj prvý tohtoročný vstup medzi študentov - „Budem zvedavý, čo mi odpovedia na otázku, aký je rozdiel medzi psychológiou a sociológiou“. Zamýšľa sa nad problematikou súčasného diania v kolektívoch redakcií, nad ich úrovňou a smutno konštatuje, že kým v minulosti problém vzťahu vedúcej úlohy strany k novinárom sa prejavoval i v negatívnom svetle, dnes je podobný príklad vo vzťahu majiteľ média - novinár. Vzťah, ktorý veľmi negatívne narúša odbornú úroveň toho ktorého média, ale i novinára.

            Hoci bol jedným z prvých frekventantov odboru žurnalistiky, pracovať začal ako pedagóg na michalovskej SPTŠ-ke. Začiatok šesťdesiatych rokov ho však zastihol na Novinárskom štúdijnom ústave v Bratislave. Tu sa začala jeho kariéra pedagóga a výskumného pracovníka, na ktorej nemalý vplyv mal i vtedajší riaditeľ ústavu Doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc. Dnes na jeho rováši sú odvtedy zapísané roky s pôsobnosťou šéfredaktora Otázok žurnalistiky, ale aj vyše tridsaťročné pôsobenie v pedagogickej činnosti a výchove mladého žurnalistického dorastu na svojej alma mater – FF UK v Bratislave. Tu obhájil v roku 1981 kandidátsku prácu a v roku 1984 sa stal docentom žurnalistiky. Výsledky jeho práce vravia o ňom, že dokázal spojiť sociológiu so žurnalistikou, najmä v predmetoch sociológia médií, propagácie a verejnej mienky. Podieľal sa na napĺňaní všetkých profilujúcich predmetov na novozniknutej katedre propagácie FiF UK. Je členom väčšiny skúšobných komisií, školiteľom diplomových a záverečných prác doktorandského štúdia i ďalších pedagogických a vedeckovýskumných aktivít. Známe sú aj jeho mimoškolské aktivity. Bol členom Rady vlády SR pre masmédiá (1995 – 96), členom vedeckej rady NŠÚ, redakčnej rady odborného časopisu Otázky žurnalistiky a pod.

Ďalej je to množstvo samostatných vedeckých prác a monografií zamerané na sociológiu čitateľa regionálnych novín, obsahovú analýzu slovenských denníkov. Svojimi štúdiami prispel k obsahovej konfrontácii denníkov a účinnosti žurnalistiky i verejnej mienky. Bohatú zbierku predstavujú i jeho recenzie rôznych novinárskych publikácií, ktoré vyšli tak v Otázkach žurnalistiky, ale aj v iných významných zborníkoch v Čechách i na Slovensku.

Pýšiť sa môže i michalovskou pobočkou masovej kominikácie, ktorá od roku 1998 začala oficiálne pôsobiť pri Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, čím sa naplnil jeho projekt štúdia marketingovej komunikácie určený predovšetkým študujúcim pôsobiacim v zemplínskom regióne na vyplnenie medzery ich odborného rastu. 

-                           Bolo mi to treba na staré kolená? – s úsmevom sa ma pýta pri našom nedávnom stretnutí a zdôrazňuje: „Okrem úväzku na bratislavskej univerzite ma presvedčili, aby som prijal menší úväzok na Trnavskej univerzite. Som už v rokoch, keď treba myslieť už aj na oddych. Sem tam sa ozýva i zdravie a pripomína mi, že aj ono potrebuje moju pozornosť. Chcem však ešte byť v kurze diania a odovzdať mojim poslucháčom čo najviac z toho, čo som za uplynulé roky svojou vedeckopedagogickou prácou získal. Je toho mnoho, ale snáď sa mi podarí vydať pre nich aspoň knižku o sociológii marketingovej komunikácie, ktorá im tak chýba.

Ako by to bolo, keby naše rozprávanie neskončilo pri vínku. Zemplínčania majú veľa spoločného s Gemerčanmi aj v Bratislave. Krásny folklór, príťažlivé piesne, statočných rodákov. Medzi takých patrí i môj dlhoročný kamarát docent Virčík, rodák z Palína, ktorému som venoval tieto riadky.