Počas slnečnej a veľmi horúcej nedele 22. 7. 2007 sa konala v Rakovnici púť na Magdolénu ku Kostolu sv. Márie Magdalény. Do nádherného a skrytého údolia pod vrchom Turecká neprišlo mnoho návštevníkov. No tých, čo prišli, čakalo niekoľko zaujímavých udalostí.
Najdôležitejšou akciou celého dňa bola omša v kostolíku pochádzajúceho z 2. tretiny 13. storočia. Malý vekmi dýchajúci kostol dokladá vznik uhliarskej osady Szénégeto-Rakonczás nad obcou Rakovnica, ktorá vznikla na území panstva Brzotín ako majetok Ákosovcov. Po vpáde Turkov v polovici 16. stor. sa presunula nižšie do doliny ku Honskému potoku, na miesto, kde leží súčasná dedinka.
Spomínaný kostolík sa stal pútnickým miestom v roku 1796 na základe povolenia pápeža Pia VI. Odvtedy sa využíva až do dnes.
Po omši sa konalo vysvätenie blízkeho prameňa, ktorý má vraj liečivé účinky. Každý, kto prišiel, sa z neho snažil napiť aspoň dúšok. Zaručil si tak zdravie na najbližší rok.
Mnohých zúčastnených zaujala výstava o zaniknutej osade a tradičnej kultúre na Gemeri. Okrem starých fotografií z dedín Rejdová, Rožňavské Bystré, Gemerská Poloma a ľudového odevu pastiera ste tu mohli vidieť uniformu baníka, banícke prilby, karbitky, banícke pracovné náradie - želiezko a kladivo. Návštevníci sa dočítali o Turkoch a ich plienení na Gemeri, ľudových náhrobníkoch i o uhliaroch a spôsobe pálenia dreveného uhlia. Tí smelší si vyskúšali hru na ľudové hudobné nástroje - fujaru, fujaru - trombitu, pastierske píšťaly, heligónku, či plieskanie bičom. A tí, ktorí po zaujímavom a veselom dni vyhladli, si mohli pochutnať na guláši pri tónoch gitary.
Výstavu pripravili Mgr. Štefan Lipták, Pavol Horváth a Jana Švarcová v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Košice a občianskym združením Vesna z Gemerskej Polomy.
O zábavu a občerstvenie po omši sa postarali Saleziáni don Bosca z Rožňavy spolu s Obecným úradom v Rakovnici a dobrovoľníkmi z radov miestneho obyvateľstva.
Jej obyvatelia sa venovali okrem pálenia dreveného uhlia aj ťažbe železnej rudy, roľníctvu, furmanstvu, chovu oviec, od 18. stor. pestovali ľan, konope, zemiaky a vinič. Počas 2. svetovej vojny Rakovnica patrila Maďarsku.
Autor: Jana Švarcová
Foto: Mgr. Štefan Lipták