Prečo sa v rakovnických studniach stráca pitná voda

Problematika pitnej vody je v obci Rakovnica stále aktuálna. K myšlienke a rozhodnutiu napísať k tejto problematike článok som dospel na základe toho, lebo sa v dedine hovorí, že vraj obec je banskými prácami poddolovaná a to je príčina malého prítoku a úplného vyschnutia našich studní.

Tento článok som napísal aj preto, lebo tejto problematike som sa venoval skoro celý môj pracovne aktívny čas od 30. 6. 1952 do 31. 12.1987.

Strata vody v studniach sa prvýkrát objavila koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, najmä na východnej strane Hostinca (studne Ľudovíta Fabiána, Jána Lindáka, Ondreja Fabiana) a neskôr aj Dediny (Ondreja Čapóa, Ladislava Leštáka, Ľudovíta Jesenského, Milana Hlaváča a iných).

V roku 1968 banskými dielami prevádzkovanými úsekmi Rudná západ pod Viničkami a severne od Viničiek bola nafáraná rudná žila s mocnosťou 2 až 10 metrov. Žila bola sledovaná smerom na západ a mala úklon k severu 120 až 300. Po sklone bola sledovaná aj južným smerom k povrchu.

Ak chceme pochopiť vodný systém je treba vychádzať zo stavby zemskej kôry. Zemská kôra je popretkávaná poruchami od povrchu až do hĺbok. Poruchy majú mocnosť od 1 do 50 cm. Tieto poruchy sú vyplnené rozdrtenou horninou alebo ílom (milonit) s bohatým obsahom vody. Pri odkrytí porúch banskými dielami voda z nich odteká do bane. To je tá voda, ktorá v minulosti po nepriepustných horninách stekala do doliny a napájala prídomové studne a vytvárala aj malé močiare pod Viničkami a na Širokom (starší ľudia si to pamätajú). Pri dobývaní vznikajú aj veľké otrasy, ktoré majú vplyv na sťahovanie vody do banských priestorov.

Vodný systém bol ovplyvnený aj vyrazením vetracieho komína v lese Viničiek nad Tuzovou záhradou. Komín zobral značné množstvo vody. Banskou chodbou, na úrovni 24. obzoru t. j. s nulovou výškou nad morom, bol nafáraný aj hlbinný vrt, ktorý uskutočnil Geologický prieskum Nová Baňa v rokoch 1957- l958 (Adamec, Šály). Z vrtu vyteká voda cca 1 liter za sekundu s teplotou 20°C.

Strata vody v potôčiku z Magdalény v miestach, kde je urobeniá planírka (miesto plánovanej 500 metrov hlbokej Šachty) je spôsobená poddolovaním. V týchto miestach bolo objavené najzápadnejšie pokračovanie rudnej žily s mocnosťou 2 až 5 metrov.

Zrudnenie bolo vydobyté nad 12-ty obzor až po 15-ty obzor Mních východ a ešte nižšie. kde zrudnanie vykliňovalo.

Otázka, prečo sa voda po odstavení bane neobjavila v studniach, je na mieste. Veď baňa bola odstavená v roku 1993. Za tých 14 rokov sa už mohli banské priestory vodou zaplniť.

Príčinu treba hľadať v banských dielach. Banské diela Sadlovský a Štefan boli razené z Rožňavskej bane a Nadabulej. Dôvodom bola koľajová doprava a odvodňovanie. Konkrétne dedičná chodba Štefan siaha nad 12. obzorom až pod Mních. Na úrovni 24. obzoru je prepojenie Mníchu so Sadlovskou. A tu je tá hlavná príčina, prečo sa banské diela v našej oblasti nezaplnia a voda odteká a bude naďalej odtekať do Rožňavy. Tu je tá podstata nedostatku vody v Rakovnici.


Autor článku:- Ján -
Fotografie: Dr. Jozef Sabo, Rakovnica

Poznámka: Článok pod názvom: "Voda v studniach sa stratila i stráca" bol uverejnený v Rakovnických obecných novinách č.5 v roku 2007.