650 rokov prvej písomnej zmienky o Revúcej

V tomto roku si pripomíname 650. výročie prvej písomnej zmienky o našom meste. Preto sme pre vás vybrali niekoľko zaujímavých udalostí, medzníkov, či osobností, ktoré v tomto období tvorili jeho históriu.

1357 - doteraz v najstaršom zachovanom písomnom zázname sa Revúca spomína pod názvom Nagy Reucze. Píše sa v ňom o súdnom spore so susednou obcou Muránskou Dlhou Lúkou o časť poľa nachádzajúceho sa na hranici ich chotárov. Keďže už vtedy Revúca existovala, predpokladá sa, že história jej osídlenia sa písala niekoľko desiatok rokov pred týmto sporom. Revúca sa vyvíjala ako poddanská osada.

- v centre Revúcej postavili rímskokatolícky kostol, súčasný Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Niektorí autori uvádzajú, že bol postavený v 14. storočí. Ďalší uvažujú, že vznikol pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia.

Začiatok 16. storočia - pri rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona bola pravdepodobne zriadená farnosť. Dokladom toho by mohol byť odtlačok pečatidla, doteraz najstaršej známej zmienky o revúckej cirkvi. V jeho kruhopise je text: "Sigill. Eccl. N. Rötz. ad. s. Laur. Mart. 1509", čo v preklade znamená: Pečať Cirkvi Veľko-Revúckej svätého Vavrinca Mučeníka 1509.

Júl 1556 - Nájazdom do Muránskej doliny vtrhli Turci aj do Revúcej. Záznamy o ich pustošení sa nezachovali. Traduje sa, že ju vyrabovali a vypálili tak, že na Malorevúckej, dnešnej Tomášikovej ulici, založili na troch miestach oheň. Horiacim vencom vytvoreným zo smoly zapálili Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Väčšia časť mesta ľahla popolom a zhorel aj mestský archív. Koľko ľudí zahynulo alebo bolo odvlečených do tureckého zajatia, nie je známe.

1557 - po tureckom pustošení v Revúcej ubudlo 42 usadlostí. Zostalo 33, z nich 20 želiarskych a 13 roľníckych.

1557 - v urbáre Muránskeho panstva je Revúca zapísaná ako "oppidum" (mesto). Je to najstarší zachovaný písomný záznam, v ktorom sa Revúca uvádza ako mesto.

1557 - v najstaršom zachovanom zázname o železiarstve v Revúcej sa uvádza, že tu bolo 8 taviacich pecí, z ktorých tri boli zničené tureckým nájazdom a sedem hámrov. Ich počet nás presviedča, že Revúčania sa železiarstvom intenzívne zaoberali najmenej o sto rokov skôr.

1560 - na hrade Muráň prijali za kazateľa Cypriána Friedta, ktorý sa stal agilným vodcom reformácie. V roku 1574 zostavil cirkevné zákony - Muránske artikuly. Tak sa v tomto roku dokázali spojiť evanjelické cirkevné zbory z muránskej, štítnickej a ratkovskej oblasti v Muránske bratstvo.

1560 - tento rok sa považuje za zrod Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Revúcej.

1573 Richtárom Revúcej bol Benedik Šteller, železiarsky podnikateľ. Je najstarším známym richtárom Revúcej, lebo starší záznam o mene zvoleného revúckeho richtára zatiaľ nepoznáme.

9. 3. 1585 Kapitán hradu Muráň Julius Herberstein vydal Artikuly šteliarov muránskeho údolia, ktorými boli písomne upravené vzájomné vzťahy medzi šteliarmi a vzťahy medzi nimi a robotníkmi. Šteliari sa združili do šteliarskeho cechu. V cechu boli aj šteliari z Revúcej, kde vtedy bolo viac hámrov ako v Jelšave.

Pred 1596 Revúca mala právo voľby richtára a mestskej rady.

5.2. 1596 Známy je najstarší erb Revúcej zo zachovanej pečate. Erb pripomína tradíciu železiarstva. Jeho nosičom je sv. Quirin, patrón západných kolonistov. Martýr, svätec je znázornený ako rytier v ľavej ruke držiaci masívny meč a v pravej ruke štít, na ktorom je hámornícke náčinie - kliešte a kladivo. V kruhopise pečate je text: S. QVIRNVSPATRONVSRAVSCHENBACH. Predpokladá sa, že pečatidlo v tomto období malo viac ako sto rokov. Stalo sa základom pre tvorbu súčasného erbu mesta.

16.- 17. storočieRevúca prekvitala zásluhou rozvoja železiarstva a remesiel. K prosperujúcim tkáčom, súkenníkom a kováčom sa v meste usadzovali kožušníci, ševci, remenári, čižmári, valchári, garbiari, gubári, sviečkari, hrnčiari, mlynári a pribúdali ďalší. Remeselníci sa združovali v cechoch.

6.1. 1612 Pán Muránskeho panstva Tomáš Séči Revúcej udelil povolenie na právo výčapu nápojov - piva a vína, za čo platila panstvu hradu Muráň 450 zlatých ročne.

15.2. 1616 Juraj Séči potvrdil predchádzajúce výsady Revúcej a dal jej ďalšiu - právo vydržiavať týždenné trhy: "My, Georg Széchy... povoľujeme každú nedeľu držať jarmok... Okrem toho sme im povolili aj mimo mesta, na území panstva slobodne obchodovať so železom, voskom, lojom, soľou a inými tovarmi..." Výsadami a vhodnou polohou sa mesto stalo centrom obchodu pre Horehronie, Spiš a Dolnú zem. Listina je najstaršou výsadnou listinou, v ktorej sa Revúca po prvýkrát uvádza ako mesto. Ako "oppidum" (mesto) Revúca je zapísaná v urbáre panstva hradu Muráň už v roku 1557.

1652 V Revúcej bolo 5 nemeckých hámrov a pri každom po 2 taviace pece (slovenské pece).

1687 Pravdepodobne vznikla v Revúcej prvá rímskokatolícka ľudová škola, v dome v blízkosti Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona, a trvala do roku 1703, kedy dom prešiel do rúk evanjelickej a. v. cirkvi. Rímskokatolícka ľudová škola svoju činnosť obnovila v roku 1711.

1688 Narodil sa v Revúcej Ján Sextius, evanjelický kňaz, rodoľub.

1690 V Revúcej skončila turecká nadvláda. Do tohto roku musela platiť Turkom poplatky - daň, ktorú neustále zvyšovali. Zároveň bolo potrebné platiť poplatky zemskému panstvu.

1690 Zo 48 rodín z roku 1551 do konca tureckej nadvlády v Revúcej ostalo 13 roľníckych a 20 želiarskych rodín.

1691 V Revúcej sa ubytovali cisárske vojská, ktoré prenasledovali Turkov. Zotrvali tu do roku 1696.

1694 - Známe je najstaršie pečatidlo revúckeho cechu - čižmárskeho cechu.

1696 - Z Revúcej sa odsťahovali cisárske vojská, ktoré sa tu usadili v roku 1691 pri prenasledovaní Turkov.

1696 - Známa je pravdepodobne najstaršia zachovaná listina zaznamenávajúca život revúckych cechov. Výsadná listina kráľa Leopolda I. bola udelená mlynárskemu cechu.

1697 - Vyhotovené bolo druhé najstaršie známe pečatidlo revúckeho cechu - mlynárskeho cechu.

1699 - Na cenzus (dávku), ktorou sa Revúca vykupovala z roboty, každý občan (roľník) musel prispieť sumou 13 zlatých, čo bola hodnota jednej kravy.

18. storočie - Revúčania sa začali intenzívnejšie zaoberať pestovaním ľanu.

4.10.1703 - Mikuláš Berčéni, najvýznamnejší predstaviteľ stavovského povstania vedeného Františkom II. Rákocim, napísal pre Revúčanov ochranný list: "... týmto vydávame a prikazujeme všetkým dôstojníkom jazdných i peších vojsk, ktoré sú v službách Jeho milosti kniežaťa Františka Rákociho, aby chránili ich životy a majetky v ich domovoch i mimo ich domovov, v lesoch i na poli, v kostoloch, farách i školách tak, aby sa im žiadna krivda nestala. Všetci tí, ktorí by sa opovážili konať proti tomuto rozkazu..., neujdú môjmu prísnemu trestu."

1709 - 1710 - Revúcu zasiahol mor, na ktorého následky zomrelo 128 osôb, z toho 32 hláv rodín. Zomierali predovšetkým obyvatelia z najslabších sociálnych vrstiev. V meste ostalo 24 opustených domov.

1711 - Známy je odtlačok revúckeho pečatidla, ktoré malo od predchádzajúceho (1596) nové tipárium. Po stranách sv. Quirina, ktorý bol tvarovo menší, malo vkomponovaný letopočet 1711. V kruhopise sa nachádzal pozmenený text: S. QUIRINVS PATRONVS RAVSCHENBACH.

1712 - Štefan II. Koháry vyhnal z Muránskej doliny všetkých evanjelických kňazov a učiteľov. Evanjelici mali zákaz vykonávať bohoslužby pod pokutou 100 zlatých. V meste nastalo obdobie katolizovania.

1713 - V Revúcej pôsobilo 16 remeselníckych majstrov. Najpočetnejšími boli tkáči, čižmári, ševci a kováči.

13.2.1743 - Narodil sa v Revúcej Pavel Šramko, evanjelický kňaz, veršovník, jazykovedec.

30.8.1744 - Narodil sa v Revúcej Michal Ferdinandi, učiteľ, evanjelický kňaz, podnikateľ.

Polovica 18. storočia - Pred vežou Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona zrúcali drevenú zvonicu a asi 20 metrov juhozápadne postavili novú, murovanú, nazývanú aj strážnou vežou alebo campanellou. Bola nižšia, ale širšia ako kostolná veža. V prízemí mala veľkú miestnosť, ktorá slúžila ako byt pre kampanátora, tak Revúčania nazývali katolíckeho zvonára.

1771 - 1773 - V Revúcej sa uskutočnila Tereziánska urbárska regulácia.

30.8.1774 - Narodil sa v Revúcej Michal Ferdinandy, orientalista.

2.1.1784 - Na základe tolerančného patentu evanjelický a. v. cirkevný zbor dostal povolenie na zriadenie elementárnej školy.

25.4.1784 - Evanjelici po službách Božích položili základný kameň pre výstavbu kostola.

24.4.1785 - Veľký požiar zničil v meste za necelé tri hodiny 192 domov aj s príslušnými hospodárskymi stavbami. Takmer všetko obyvateľstvo mesta ostalo bez strechy nad hlavou. Zhorel mestský dom, po druhýkrát zhorel aj mestský archív ako i fara s archívom rímskokatolíckej cirkvi.

16.10.1785 - Evanjelický a. v. kostol bez veže slávnostne posvätil jelšavský evanjelický kňaz Pavol Valaský, literárny, kultúrny a cirkevný historik.

8.1.1787 - Evanjelický a. v. cirkevný zbor dostal povolenie na výstavbu kostolnej veže a zakúpenie zvonov.

18.5.1787 - Veriaci položili základný kameň pre výstavbu veže evanjelického a. v. kostola. Dokončili ju 17.7.1788, kedy na ňu osadili kríž.

1787 - Zachoval sa najstarší známy protokol zo zasadnutia revúckeho mestského výboru (mestskej rady). Písaný je po latinsky.

16.9.1791 - Po šiestich rokoch vypukol v meste opäť požiar. Zhorelo 76 novopostavených alebo po predchádzajúcom požiari opravených domov. Zničená bola aj dopestovaná úroda. Dva veľké požiare zruinovali Revúcu tak, že Gabriela Koháryová, grófka z hradu Muráň, darovala pre pohorelcov 3000 zlatých. Podporu rozdelili 123 obyvateľom.

1792 - Pečatidlo Revúcej nahradili novotvarom, v ktorom už nebol sv. Quirin. V spodnej časti oválneho modrého štítu bola nákova a po jej oboch stranách sa nachádzali kliešte. V hornej časti štítu boli skrížené banícke kladivá. K jeho vedľajším častiam patrila zlatá korunka a nosiči, ktorými boli dva levy v zlatej farbe. Pečať tvoril kruhopis s textom SIGILLUM OPPIDI NAGY RÖCZE 1792. Tento erb sa s menšími úpravami používal až do 50-tych rokov 20. storočia.

9.1.1794 - Kráľ František I. vo Viedni udelil práva Revúcej vydržiavať štyri jarmoky v roku.

1795 - V Revúcej zomrelo na šarlach, "drobnice a horúce nemoce" 115 obyvateľov, z toho bolo najviac detí.

1797/1798 - Známy je najstarší zachovaný záznam o množstve navareného piva v revúckom pivovare. Urobili 44 várok, na ktoré použili asi 40 000 kg jačmeňa a okolo 1777 kg chmeľu. Navarili 105 600 holieb (asi 89 591 litrov) piva.

1799 - Zvonicu pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Vavrinca diakona, nazývanú aj strážnou vežou, nadmurovali tak, že dosiahla výšku až 15 siah (takmer 28,5 metrov). Odvtedy patrila k ozdobám mesta.

Koniec 18. storočia Skalka - zemianska kúria- Asi v 80tych rokoch (niektorí autori uvádzajú v roku 1795) bola Ondrejom Šramkom, železiarskym podnikateľom, postavená na Skalke zemianska kúria. V druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia bola výletným miestom obyvateľov Revúcej. V 60tych rokoch 20. storočia ešte stála, ale o desaťročie neskôr už bola v ruinách.

19. storočie - V Revúcej sa konali jarmoky trikrát do roka 19. marca (na Jozefa), 13. júna (na Matúša) a 16. decembra. Neskôr opäť pribudol aj štvrtý jarmok, ktorý bol každoročne 21. septembra.

1800 - Revúca mala 1611 obyvateľov a 262 domov.

November 1806 - Majiteľ baní a železiarsky podnikateľ Martin Šturman ponúkol Revúcej na predaj svoju mašu (vysokú pec) a hámor. Stalo sa tak v období, keď v Revúcej nastal najväčší rozmach železiarskeho podnikania v jeho celej histórii. Výroba v slovenských peciach sa už stávala nerentabilnou. Rokovania trvali dlhšie. Dňa 2. 3. 1807 uzavreli dohodu.

25.12. 1806 - Narodil sa v Revúcej Ondrej Viest, sviečkar, spolkový činiteľ, funkcionár, národovec.

2.3. 1807 - Revúca sa stala podnikateľom v železiarskom priemysle. Za podpory revúckych železiarov a remeselníckych cechov odkúpila od Martina Šturmana mašu (vysokú pec) a hámor za 46 964 zlatých a vstúpila do spoločenstva s podnikateľom Ondrejom Šramkom, ktorý do spoločného užívania pridal svoje pece a hámre. To bolo podnetom k vzniku Železnej kompánie.

1.4.1807 - V Revúcej podpísali dohodu o založení Železnej kompánie, ktorá mala jednu mašu (vysokú pec) a dve slovenské pece, tri hámre, ako i železorudné bane v Železníku. Majetok mal hodnotu 93 000 zlatých. Vlastníkmi boli po jednej polovici mesto Revúca a Ondrej Šramko. Výrobu organizoval Ondrej Šramko a už v prvom roku svojej existencie kompánia preukázala životaschopnosť. Ondrej Šramko všetkých presviedčal, aby do Železnej kompánie prijali aj ďalších podnikateľov.

3.5.1808 - V Revúcej vznikla prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku podnikajúca v železiarstve s názvom Muránska únia. Únia mala 25 účastín, z ktorých najviac, 6 účastín patrilo mestu Revúca. Sídlom Muránskej únie sa stala hámorná osada Bartova, ktorá stála v priestore dnešného revúckeho futbalového štadióna. Úradnou rečou bola slovenčina. Pri založení Muránska únia vyrábala ročne okolo 15 000 viedenských centov železa (asi 850 ton).

1809 – 1811 - Revúca splatila všetky pôžičky a záruky, ktoré mala pri založení Muránskej únie, prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. V Revúcej sa začalo s výstavbou Novej, súčasnej Muránskej ulice.

Po 1810 - V Revúcej sa začalo s výstavbou Novej, súčasnej Muránskej ulice.

24.4.1812 - Evanjelická a. v. cirkev si za svojho kňaza povolala farára Samuela Reussa, učiteľa, osvietenca, historika, folkloristu, zberateľa slovenských ľudových rozprávok a povestí, zakladateľa slovenského národopisu.

Od 1812 - Revúca, ako najväčší účastinár železiarskej spoločnosti Muránska únia, začala dostávať z príjmov dividendy od 10 000 do 25 000 zlatých ročne. Spravoval ich samostatný pokladník oddelene od ostatných mestských peňazí v takzvanej handelskej kase. Stav pokladnice sa pred úradmi utajoval. Peniaze z tejto pokladnice dávali najčastejšie na podpory, pôžičky, školy, pre obidve cirkvi v meste, alebo na platenie daní za mešťanov.

14.5.1814 – Narodil sa v Revúcej Juraj Kalina ml., sviečkar, mydlár, kupec, veľkopodnikateľ, richtár, mecén.

1814 – 1844 – Ulice centra Revúcej, ktoré boli neustále zablatené, vyštetovali a koryto riečky Zdychava zregulovali.

13. 4. 1815 - Zomrel v Revúcej richtár Ondrej Šramko, železiarsky podnikateľ, funkcionár, mecén. Bol zakladateľom revúckej spoločnosti Železná kompánia a stál pri zrode Muránskej únie, prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Zomrel bez dedičov. Testamentárne poručil 800 zlatých na postavenie revúckej nemocnice. Taktiež venoval Revúcej svoju zemiansku kúriu na Skalke.

Ing. Július Gustáv Reuss7. 6. 1816 - Narodil sa v Revúcej Ing. Július Gustáv Reuss (foto), zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, spolkový činiteľ.

29. 10. 1817 - Narodil sa v Revúcej Ondrej Adolf Tóth, notár, advokát, národovec, cirkevný činiteľ v evanjelickom a. v. zbore.

31. 10. 1817 - Predstavitelia Revúcej pod vedením richtára Martina Bartóffyho sa rozhodli, že na námestí postavia mestský dom. Mestský notár Jozef Morávek predložil návrh, podľa ktorého mestský dom mal mať dve zasadacie miestnosti (jednu letnú a druhú zimnú), archív, miestnosť pre notára, miestnosť pre lekára, miestnosť pre obchodníka, miestnosť pre lekáreň, miestnosti pre krčmára väčšiu pre pijanov, menšiu pre hostí, ďalej pre krčmára kuchyňu a izbu ako i 4 izby pre hostí. Zároveň tu mali byť 2 depozitáre, 3 pivnice a 1 väznica. 30. 3. 1818 bol slávnostne položený základný kameň.

MUDr. Gustáv Maurícius Reuss4. 1. 1818 - Narodil sa v Revúcej MUDr. Gustáv Maurícius Reuss (foto), lekár, národopisec, botanik, historik, etnograf, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, polyhistor.

1818 - Bol vyhotovený prvý protokol mestského výboru (mestskej rady) v Revúcej napísaný po slovensky.

21. 1. 1820 - Narodil sa v Revúcej Štefan Václav Homola, učiteľ, evanjelický kňaz, osvetový pracovník.

19. 5. 1820 - Narodil sa v Revúcej Augustín Šulek, evanjelický kňaz, národný buditeľ.

9. 6. 1820 - Pernikári v Rožňave sa združili do pernikárskeho cechu. Do nového cechu vstúpili aj pernikári z Revúcej.

Mestský dom v Revúcej

14. 11. 1820 - Narodil sa v Revúcej básnik Ján Jaroslav Tomes.

1820 - Na dnešnom Námestí slobody odovzdali do užívania nový mestský dom, v súčasnosti sídlo mestského úradu. Bola to vtedy po rímskokatolíckom a evanjelickom a.v. kostole tretia najväčšia stavba v meste.

Okolo 1820- v areáli železiarskej osady Maša Kiešková, postavila Muránska únia dve dvojpodlažné budovy. V tej väčšej bol prvý strojársky závod svojho druhu v Uhorsku. Vyrábal strojové zariadenie najmä pre železiarne v Ózde a Borsodnádasde. Vzácnu budovu v polovici 80. rokov 20. storočia asanovali. Dodnes stojí vedľajšia budova, do ktorej sa z osady Bartova premiestnila v 20. rokoch 19. stor. správa Muránskej únie.

1.4.1822 - narodil sa v Revúcej Rudolf Homola, evanjelický kaplán, pedagóg, ľudovýchovný pracovník.

18.4 1822 - narodil sa v Revúcej Ľudovít Adolf Reuss, evanjelický kňaz, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, hudobný teoretik.

21.4. 1822 - v Revúcej založili evanjelickú knižnicu, prvú slovenskú knižnicu v meste. Aj keď vznikla ako školská knižnica, považujeme ju za prvú slovenskú verejnú knižnicu, lebo slúžila aj obyvateľom mesta. O jej vznik sa pričinil evanjelický kňaz Samuel Reuss.

3.10.1822 - narodil sa v Revúcej Karol Drahotín Hrenčík, evanjelický kňaz, profesor, osvetový pracovník.

25.12.1822 - narodila sa v Revúcej Mária Nandrássyová, rod. Čenková, obchodníčka, vlastenka.

1822 - pri požiari v meste musel zasiahnuť richtár, keď "všeckým krčmárom klúče odebral a tak nemali lidé prístup k ožralství ale šli oheň hasiť".

19.4.1823 - Revúcu zničil veľký požiar, ktorý opäť priniesol obyvateľom mesta utrpenie.

6.12.1823 - Narodil sa v Revúcej Adolf Titus Reuss, ekonóm, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí.

1823 - richtár vydal prísne policajné nariadenia, ktorými sa mali obyvatelia mesta riadiť v prípade požiaru "Porjatky, které se mají zachovat kdy ohen vznikne".

1.7.1824 - narodil sa v Revúcej Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ, autor učebníc, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí.

1829 - Richtár Jozef Morávek požiadal župného lekára MUDr. Juraja Marikovského z Rožňavy, aby urobil prieskum prameňa s mierne mineralizovanou vodou, ktorý objavil v Doline a určil, na aké choroby je vhodný.

1829 - Započalo sa s výstavbou mestských kúpeľov. Po dobudovaní stála hlavná budova, ktorá mala 6 hosťovských izieb a na druhej strane smerom k svahu 8 kadí (vaní). Vedľa, nad pivnicou, bola vybudovaná krytá tanečná sieň, pri ktorej bola kolkáreň a tenisový kurt.

1829 - 1830 - V Revúcej zomrelo na "neznámu chorobu" 147 obyvateľov.

1831 - v Revúcej vypukla cholera, ktorá usmrtila 132 obyvateľov.

16.7.1836 - Narodil sa v Revúcej Karol Pavol Štefančok, mestský notár, funkcionár.

4.5.1842 - Narodil sa v Revúcej Gustáv Florián Nandrássy, obchodník, spolkový činiteľ, národovec.

1842 - Revúca začala s výstavbou novej cesty Revúca Železník, lebo stará cesta bola už v nevyhovujúcom stave pre vozenie železnej rudy z vrchu Železník pre revúcke maše.

19.6.1844 – Narodil sa v Revúcej Karol Viest, pedagóg, národný, osvetový, ľudovýchovný a organizačný pracovník.

September 1844 - Do Revúcej za evanjelickým kňazom Samuelom Reussom prišiel Janko Kráľ.

13.7.1845 - Narodila sa v Revúcej Karolína Hermína Kohútová, rod. Nandrássyová, funkcionárka Živeny.

1847 – 1848 - V Revúcej vypukol týfus, ktorý v prvom roku usmrtil 107 a v druhom roku 104 obyvateľov.

5.5.1848 - Narodil sa v Revúcej Štefan Maliak, tkáč, osvetový pracovník, mecén.

August 1848 - V tomto mesiaci vyvrcholilo cvičenie a ozbrojovanie národnej gardy v Revúcej. Zástavu pre ňu vyrobili v Košiciach a stála 139 zlatých. Gardisti mali strážiť južné hranice Uhorska.

November 1848 – Štatariálny súd v Plešivci súdil slovenských národovcov. Odsúdení boli aj Revúčania. Ľudovíta Adolfa Reussa odsúdili na dva týždne za rozširovanie ohlasu "Bratja Slováci". Samuel Reuss dostal prísne pokarhanie za pohostenie a prenocovanie hlavných obvinených Daxnera a Francisciho, keď išli na súd.

1848 – Muránska únia so sídlom v Revúcej sa začala podieľať na zbrojnej výrobe. V revolučných rokoch 1848 -1849 dodala pre revolučnú armádu 11 515 kusov delových gúľ.

26. 2. 1849 – smerom do Muráňa spoločne vyrazili ratkovská, kameňanská, jelšavská a revúcka vyzbrojená garda, asi 450 mužov, kde vypukla osudová bitka medzi košútovským vojskom a slovenskými dobrovoľníkmi. Bitka skončila porážkou slovenských dobrovoľníkov. Revúcka garda sa v bojoch nijako nevyznamenala, dokonca ju upodozrievali, že mala styky so slovenskými dobrovoľníkmi "hurbanovskou pliagou".

11. 3. 1849 – Revúcki mešťania vydali vyhlásenie, že boli prinútení zúčastniť sa bitky pri Muráni.

17. 7. 1849 – narodil sa v Revúcej Karol Bakoš, remenár, starosta, organizátor hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života, národovec.

13. 9. 1849 – pod vedením Jána Kučeru prišli z Muráňa do Revúcej jednotky slovenských dobrovoľníkov. Revúčania ich prosili o zhovievavosť a odpustenie.

17. 10. 1948 – Samuel (Samo) Tomášik a Matej Nandrássy napísali správu o ceste na panovnícky dvor do Viedne, kde ako zástupcovia Muránskej doliny niesli žiadosť o slovenské národné požiadavky obsahujúce záruku vzdelávania a cirkevných obradov v slovenskom jazyku.

1849 – Mestá Revúca a Jelšava uzatvorili vzájomnú dohodu, že poštu budú dovážať spoločne na vlastné náklady. Zásielky vozili až štyri razy do týždňa, čo však netrvalo dlho.

Prvá polovica 19. storočia – Revúca mala významný podiel vo výrobe železa na Slovensku. V tomto období sa tu vyrobilo až 15% celoslovenskej výroby železa.

1850 - 1855- V Revúcej pôsobil slúžnodvorský adjunkt Peter Kellner-Hostinský, filozof, historik, redaktor, básnik, dramatik, publicista, ekonóm.

1851 v Revúcej sa usadil natrvalo MUDr. Gustáv Maurícius Reuss, aby tu pôsobil ako mestský lekár.

6.7.1852 - zlúčením Muránskej únie, Rimavskej koalície a Spolku gemerských železiarov, ktorý sa pripojil 13. augusta, vznikla jedna z najvýznamnejších železiarskych spoločností v Uhorsku, Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezovom. Spoločnosť vyrábala surové železo v revúckych mašiach. Za mestom, smerom na M. D. Lúku, v maši Šramkova (Vyšná maša), v maši Kiešková a v maši Rudná (Pri rudných cestách), ktorá stála takmer oproti dnešnej pekárne na Priemyselnej ulici. Surové železo spracúvali v hámroch v osade Bartova (stála v priestoroch súčasného futbalového štadióna), v hámroch Nad viničkou a v hámroch Úkorová (stála povyše Skalky).

22.12.1852 - zomrel v Revúcej Samuel Reuss, evanjelický kňaz, učiteľ, osvietenec, historik, folklorista, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, nestor slovenského národopisu.

30.1.1854 narodil sa v Revúcej Rudolf Viest, farbiar, národovec. Po vzniku Československej republiky sa stal od 11.1.1919 mešťanostom Revúcej.

17.2.1854 narodil sa v Revúcej Jozef Maliak, pedagóg, historik, filológ, prekladateľ, redaktor, národno-kultúrny pracovník.

1854 - Revúca sa stala ochozným - okresným mestom.

1854 - 1856 - v Revúcej pôsobil notár Timotej Ignác Bohuslav Nosák, evanjelický kňaz, učiteľ, úradník, spisovateľ, prekladateľ.

13.10.1855 - do Revúcej prišla Božena Němcová. Navštívila Ľudovíta Adolfa Reussa, od ktorého chcela zbierku slovenských ľudových rozprávok a povestí.

1855 - železiarska výroba v Revúcej predstavovala 10% celouhorskej výroby.

31.5.1861 - Matej Nandrássy predniesol mestu návrh, aby Revúca vyslala v dňoch 6.-7. júna do Martina na slovenské národné zhromaždenie svojich zástupcov. Návrh bol prijatý, ale neskôr mesto svojich zástupcov na zhromaždenie neposlalo. Ako súkromné osoby tam odcestovali Matej Nandrássy a Karol Pavol Štefančok, kvôli čomu mali nepríjemnosti. Už 6. júna Nandrássyho zbavili funkcie senátora a Štefan-čoka zbavili funkcie člena mestského výboru.

9.2.1862 - evanjelický kňaz Ľudovít Adolf Reuss zvolal presbyteriálnu poradu, kde po takmer desaťročí opäť prerokovali myšlienku založenia slovenského evanjelického a. v. gymnázia.

5.1.1867 - narodila sa v Revúcej Malvína Oľga Daxnerova, rod. Ormisová, národnokultúrna pracovníčka, divadelná ochotníčka.

20.1.1867 - v Revúcej vznikla Vzájomná pomocnica, prvý finančný ústav svojho druhu v Uhorsku.

23.6.1867 – na Prvom slovenskom gymnáziu sa uskutočnili po prvýkrát verejné skúšky z telocviku.

1867 - PhDr. I. B. Zoch, profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, vystavoval na svetovej výstave v Paríži prístroj na meranie rýchlosti šírenia zvuku v rozličných plynoch. V meste založil meteorologickú stanicu, kde robil pozorovania.

1867 - Revúca stratila sídlo ochozu (okresu), ktorým sa stala v roku 1854. Jelšavčania prejavili veľké úsilie, aby sídlo okresu bolo preložené do Jelšavy. Revúca sa tlaku neubránila a hlavnoslúžnovský úrad bol preložený z Revúcej do Jelšavy.

J. Francisci4.2.1868 - Š. M. Daxner požiadal o uvoľnenie z funkcie hlavného dozorcu Prvého slovenského gymnázia, lebo sa presťahoval do Debrecína. Za nového hlavného dozorcu zvolili J. Francisciho.

2. - 6.6.1868 - na Prvom slovenskom gymnáziu sa konali prvé slovenské maturity v celých dejinách slovenského národa. V nich študenti robili preklad z latinčiny do slovenčiny a naopak, ako aj preklad z gréčtiny do slovenčiny. Ich súčasťou bola tiež kompozícia v slovenčine, maďarčine a v nemčine, ako i tri príklady z matematiky a fyziky. Ústne skúšky sa začali 22. júna.

1.9.1868 - svoju činnosť začalo Učiteľské semenisko (ústav). Bolo jediným v Uhorsku, na ktorom sa vyučovalo iba v slovenskom jazyku.

Jeseň 1869 - z podnetu Samuela Ormisa bol založený Potravný spolok v Revúcej, prvé potravné družstvo a zároveň aj prvé nákupné a zásobovacie stredisko v Uhorsku. Spolok sa stal základným kameňom spotrebného družstevníctva na Slovensku. Neskôr si prenajal priestory a zriadil obchod v dnes už asanovanom dome terajšej Tomášikovej ulici, kde Ormisove aktivity pripomína pamätná tabuľa.

2.12.1869 - na zasadnutí mestského výboru mešťanosta Matej Nandrássy informoval prítomných o podmienkach pre výstavbu železnice Revúca - Tisovec s prepojením do Jesenského.

1869 - PhDr. I. B. Zoch zriadil v Revúcej kameňopisný ústav, pravdepodobne prvú tlačiareň (litografický ústav) v meste.

28.6.1870 - narodil sa v Revúcej Dr. Aladár Ferdinandy, zverolekár, vynálezca. V Báčke 10.1.1899 predviedol svoj vynález, ktorým sa dal za pohybu mechanicky odpojiť záprah koni od voza alebo koča, keď sa splašili a zabrániť tak nešťastiu. Vynález si dal patentovať vo viacerých štátoch Európy.

14.8.1870 - Kalinčiakov Orol uverejnil Ormisov obsiahly náčrt o Nakladateľskom spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a možnosti stať sa jeho členom.

6.1.1871 - Samuel Ormis oznámil v Národných novinách, že v Revúcej vznikol súkromný Dievčenský vychovávací ústav. Bol prvým slovenským dievčenským výchovným ústavom v Uhorsku.

26.2.1871 - narodil sa v Revúcej Fedor Samuel Ormis, evanjelický kňaz, krajanský národný pracovník, publicista.

12.4.1871 - na námestí, na mieste dnešnej budovy štátnych lesov, položili základný kameň pre výstavbu lekárne. Dom dokončili 20.11.1871. Novozriadená lekáreň mala ochranný názov Lekáreň ku dobrému pastierovi.

1.5.1871 - po potrebných prípravách začali kopať základy novej prízemnej budovy Prvého slovenského gymnázia

1871/1872 - 1873/1874 - na gymnáziu študoval Martin Kukučín, vlastným menom MUDr. Matej Bencúr, lekár, spisovateľ. Zo spomienok na študentské roky v Revúcej je jeho úsmevná próza Úvod k vakáciám a rozsiahla novela Mladé letá.

1871 - PhDr. I. B. Zoch, profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, vystavoval na Svetovej výstave vo Viedni "Model kachiel na povetrnie kúrenie" a "Nového spôsobu dzierzonák" (o stavbe úľov z odboru včelárstva).

15. 11. 1850 - v Revúcej zložil kandidátsku kňazskú skúšku Pavol Emanuel Dobšinský, evanjelický kňaz, pedagóg, folklorista, redaktor, básnik, prekladateľ, divadelník. Skúšajúcim bol Samuel Reuss, administrátor tiskej superintendencie, ktorý si ho vzal potom ako kaplána za svojho tajomníka. Dobšinský pôsobil v Revúcej do 17.7.1852.

21.4.1872 - zomrel v Revúcej Ing. Július Gustáv Reuss, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, spolkový činiteľ.

12.9.1872 - na patronát nom konvente oznámili, že J. 1 Francisci nemôže vykonávať V funkciu hlavného dozorcu gymnázia, lebo sa odsťahoval z Revúcej do Martina. Funkcie sa znovu ujal Š. M. Daxner.

24.11.1872 - v meste sa vyskytla cholera. Do 20.2.1873 zaznamenali 19 chorých pacientov,z ktorých šiesti zomreli.

12.1.1873 - superintendent Štefan Czékus oznámil vedeniu Prvého slovenského gymnázia, že predtým povolenú zbierku na výstavbu novej budovy gymnázia príslušné ministerstvo zakázalo. Stalo sa tak preto, lebo revúcke gymnázium stále viac obviňovali z "protinárodného" ducha.

4.2.1873 - novú budovu Prvého slovenského gymnázia vysvätil evanjelický kňaz Samuel (Samo) Tomášik. Stavba merala na dĺžku 22 siah a bola 7 siah široká (41,70 x 13,20 m). Koncom januára 1873 ju dobudovali tak, že v piatich "svetliciach" sa mohlo začať učiť a zároveň pokračovali v dokončovaní započatého diela.

20.5.1873 - narodil sa v Revúcej Július Zorkóczy, maliar, akvarelista. Urobil niekoľko zátiší z Revúcej.Tu svoje práce vystavoval so svojím priateľom, maliarom Antalom Neográdym.

10.6.1873 - zomrel v Revúcej Juraj Kalina ml., sviečkar, mydlár, kupec, veľkopodnikateľ, richtár, mecén. Stál pri zrode Prvého slovenského gymnázia. V testamente vyčlenil financie na dobročinné účely.

1873 - vyšiel Krátky návod k vyučovaniu v telocviku..., ktorý napísal PhDr. I. B. Zoch. V prvej slovenskej metodickej príručke telesnej výchovy vytvoril prvé slovenské telocvičné názvoslovie a nakreslil 140 obrázkov znázorňujúcich vzory cvičení. Svojím prístupom k zavádzaniu telesnej výchovy do škôl, ale aj prvých verejných telovýchovných vystúpení a súťaží, položil základy telesnej výchovy na Slovensku a stal sa jej priekopníkom. Počas pôsobenia v Revúcej sa stal už v roku 1866 zakladateľom Sokola na Slovensku.

18.5.1874 - v Prvom slovenskom gymnáziu sa začalo vyšetrovanie s úsilím zavrieť prvú úplnú slovenskú strednú školu spolu s vtedy jediným slovenským Učiteľským semeniskom (ústavom). Medzi obvinených patrili všetci členovia patronátneho konventu.

30. - 31.7.1874 - dištriktuálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi, ktorý zasadal v Miškovci, vyniesol rozsudok: "...veľkorevúcke veľgymnázium sa za tým za učebný ústav dištriktu nášho neuznáva více, právo jestvovaní tomuto ústavu povolené týmto odníma od neho..."

20.8.1874 - podpisom Františka Jozefa I. zatvorili Slovenské evanjelické a. v. gymnázium - Prvé slovenské gymnázium.

26.9.1874 - po zavretí Prvého slovenského gymnázia bola na tento deň vyhlásená jeho inventarizácia. M. Nandrássy spolu s A. H. Škultétym vyvíjali snahy chrániť majetok a nechceli nič vydať. Odvolávali sa na to, že majetok je tých, ktorí za gymnázium prinášali najväčšie obete. Za asistencie hajdúchov a policajtov bol zhabaný archív - protokoly a všetky písomnosti a prenesený do mestského domu.

Pred 1875 - známa je najstaršia zachovaná fotografia pohľadu na Revúcu.

11.10.1875 - zomrel v Revúcej Štefan Maliak, tkáč, osvetový pracovník, mecén.

Samuel Ormis18.10.1875 - zomrel v Revúcej Samuel Ormis, evanjelický kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ, autor učebníc, dramatik, popularizátor ovocinárstva, moderného poľnohospodárstva, včelárstva, hasičstva, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok.

1875 - začalo sa s výstavbou mestského hostinca.

1876 - na revúckom námestí pri vodnom toku Zdychava sa objavil prameň petroleja. Mestom povolaný odborník vyhlásil, že nálezisko je nádejné. Preto v Revúcej vznikla účastinná spoločnosť pod názvom Gemerský petrolej. Neskôr sa zistilo, že predpovede o petroleji neboli hodnoverné.

13.1.1877 - na námestí dokončili výstavbu mestského hostinca a v jeho veľkej dvorane uskutočnil prvý ples. Mestský hostinec bol po kostoloch treťou najväčšou stavbou v meste.

1877 - zachovala sa doteraz najstaršia známa fotografia revúckej železiarskej osady Maše Kieškovej.

18.7.1878 - uskutočnila sa zakladajúca schôdza dobrovoľného hasičského spolku. Vo voľbách z 52 členov spolku najväčšiu dôveru dostal učiteľ štátnej meštianskej školy Jozef Nierensee a stal sa hlavným veliteľom. Do funkcie jeho námestníka zvolili Gustáva Floriána Nandrássyho, syna Mateja Nandrássyho.

29.9.1878 - novovytvorený dobrovoľný hasičský spolok zasahoval po prvýkrát, keď v meste vypukol požiar. Vďaka rýchlemu zásahu členov spolku zhorelo len sedem domov.

JUDr. Milan Botto29.10.1878 - narodil sa v Revúcej JUDr. Milan Botto, právnik, verejný pracovník, cirkevný činiteľ v evanjelickom a. v. zbore, organizátor spolkového života, národovec.

20.9.1879 - Revúcu zachvátil požiar.

1879 - vežu Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona, ktorá mala zakončenie strechy cibuľovitého tvaru, klasicisticky upravili do ihlanu.

V meste po prvýkrát zriadili nočnú strážnu službu. Vykonávali ju dvojčlenné hliadky. V letných mesiacoch slúžili od 21.00 do 04.00 hodiny.

23.11.1880 - narodila sa v Revúcej Oľga Textorisová, učiteľka, spisovateľka.

1880 - v Revúcej sa usadili prví štyria Židia - obchodníci, ktorí museli predložiť žiadosť o povolenie s uvedením, ako sa budú živiť, svedectvo o mravnej zachovalosti a zaplatiť poplatok od 5 do 15 zlatých.

V Revúcej zanikla železiarska osada Bartova, ktorá stála v priestoroch súčasného futbalového štadióna.

Revúca mala 1897 obyvateľov. Z toho bolo 1630 Slovákov, 212 Maďarov, 49 Nemcov a 6 iných.

29.8.1882 - v meste založili Spoločnosť milovníkov umenia. Jej predsedom sa stal Dezider Mihálik. Cieľom spoločnosti bolo stmeliť všetky vlastenecké (maďarské) sily k aktívnemu odporu a potláčaniu protivlasteneckých (slovenských) snáh.

23.10.1882 - narodil sa v Revúcej Ing. Ivan Viest, železničný inžinier, konštruktér, publicista, prekladateľ, účastník ilegálneho protifašistického hnutia.

15.11.1882 - narodil sa v Revúcej JUDr. Ján Eugen Čech, verejný činiteľ, gemerský regionalista.

29.10.1882 - v štátnej meštianskej škole zriadili stolársku dielňu, v ktorej sa žiaci priúčali umeleckému stolárstvu.

15.1.1884 - narodila sa v Revúcej Alma Repická, rod. Textorisová, učiteľka, zberateľka ľudových výrobkov, funkcionárka Živeny a Československého Červeného kríža, účastníčka protifašistického odboja.

29.3.1884 - narodila sa v Revúcej Oľga Johana Kraftová, rod. Viestová, vlastenka, protifašistická bojovníčka.

1884 - mešťanosta Karol Pavol Štefančok pri rokovaní mestského zastupiteľstva a mestského výboru zaviedol namiesto slovenčiny úradnú reč maďarskú. Po maďarsky sa úradovalo a písali protokoly do roku 1918.

Ako prvú v poradí odstavili mašu Šramkova, známu aj pod názvom Vyšná maša, ktorá bola pri vodnom toku Muráň, za mestom smerom na Muránsku Dlhú Lúku.

Pokračovanie

Dušan Dubovský, Revúcke listy č.2,č.3,č.4, č.5, č.6, č.7, č.8, č. 9, č.10, č.11,12, 13, 14, 15, č.16, 17, 18/2007