Rozhovor s Miroslavom Kriškom o slovenských zberačoch maratónov

ČO MI WEBOVÁ STRÁNKA 42195.SK DÁVA

Na internete som čistou náhodou natrafil na stránku s veľmi zaujímavou adresou: 42195.sk. Nemal som v živote ďaleko k športu, preto mi napadlo, že je zrejme venovaná maratónu. Jej obsah ma neprekvapil, ale prekvapila ma precíznosť s akou je robená. Neskoršie som zistil, že jej autorom je pán Miroslav Kriško. Je jedným zo slovenských maratóncov, ktorý aj napriek blížiacej sa 50-ke pravidelne túto trať beháva. Má za sebou už vyše 200 maratónov. Okrem toho je aj nástenkárom a.s. Slovenkí zberači maratónov. Pozval som si ho preto na rozhovor, aby mi niečo o tejto stránke i sebe vyrozprával. Moje pozvanie prijal a spoločne sme mohli pripraviť tento rozhovor.

- Pán Kriško, ako ste prišli na myšlienku zriadiť práve takúto stránku?

- Skôr ako odpoviem na vašu otázku, dovoľte, aby som sa poďakoval za pozvanie na kus reči s vami a ešte si dovolím pozdraviť vašich poslucháčov, medzi ktorými sú možno aj naši priaznivci. Slovenskí zberači maratónov (SZM) je neformálne združenie bežcov, ktorí za svoj život dokázali absolvovať 50 a viackrát maratón, alebo aj dlhšiu trať ako maratón. Naša skratka SZM, ku ktorej pridávame a.s. čo znamená akciová spoločnosť. Táto skratka už prezrádza, že ide skôr o zábavu, ako o nejakú veľmi vážnu vec. Ide o zábavu, ale o zábavu s presne určenými pravidlami. K vstupu do SZM a objavenie sa na našom rebríku, čo je zoznam členov zoradených podľa počtu odbehnutých vytrvalostných akcií, preto vznikol názov akciová spoločnosť, je potrebná štátna príslušnosť Slovenska a je potrebné predložiť aj zoznam akcií. Nástenka SZM, ako našu webovú stránku nazývame vznikla bezprostredne po založení SZM. Vyplynulo to z potreby rýchlej a hlavne lacnej komunikácie medzi nami. Popudom k tomu bol stý maratón kamaráta Jozefa Bašovského z Nitrianskeho Pravna. Jozef svoj stý maratón odbehol 12. augusta roku 2000 v Rajci. Preto máme v našom rodnom liste v riadku narodený dňa napísané 12. 8. 2000, v riadku miesto máme napísané Rajec, Rajecký maratón. Každoročne v Rajci, ktorý býva v druhú augustovú sobotu teda oslavujeme svoje narodeniny. V roku 2000 sa na internet bežci príliš pozerať nevedeli. Dá sa povedať, že sme boli pred ich zrakom veľmi dobre ukrytí. Dnes sme na tom lepšie, ale stále sú medzi nami bežci, ktorí internet ignorujú a čo nemajú na papieri, to pre nich neexistuje. Ale sú už vo výraznej menšine. Ak sa budeme rozprávať o SZM v roku 2012, určite už budú na internete ako doma.

- Nie som maratónec. Priznám sa, že som k športovcom tejto atletickej disciplíny mal veľký rešpekt a nevedel som si predstaviť, že by som takú diaľku vedel v jednom kuse vydržal bežať Už ako 11 ročný som však hltal správy o vtedy našom československom bežcovi Emilovi Zátopkovi na Olympijských hrách v Helsinkách. Dlho som si odkladal noviny z toho obdobia a bral som si ho vo všeličom za vzor. Dokonca mi moja stará mama povedala, že ma chcela nechať aj pokrstiť menom Emil. Zavážilo však meno, ktoré mal jeden z mojich starých otcov. Čo zavážilo u vás, že sa venujete maratónu? Čo to pre vás znamená?

- Od šiestich rokoch som sa venoval plávaniu. Tréningy sme mávali v Bojniciach, ktoré sú od Prievidze vzdialené 3-4 kilometre. Peniaze, ktoré som od rodičov dostával na mestskú dopravu, som si odkladal a na tréningy som behával. Dá sa povedať, že už v mladosti som bol profesionál, lebo som behával za peniaze. Po plaveckom tréningu sme chodili do teplého plaveckého bazéna a tam po svojich bežeckých tréningoch chodievali prievidzskí maratónci na čele s s Ferom Falatom. Ten vedel o behu veľmi zaujímavo rozprávať. Ja som jeho reči hltal a už ako školák som bol rozhodnutý, že maratón raz odbehnem. S úsmevom si spomínam na jeden priamy prenos z Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, kedy si televízia vedela doceniť to, že máme druhý najstarší maratón na svete a najstarší v Európe. Vysielala celý maratón v priamom prenose. Rozhodol som sa, že od štartu až po dobehnutie víťaza budem utekať pred televízorom na mieste. Napriek protestom suseda, ktorý býval pod nami a ktorému už moje dupanie začínalo liezť na nervy, som vydržal. Posledné kilometre som však dobiehal na vankúšoch, ktoré som si dal pod nohy, aby som ešte viac neiritoval suseda a do cieľa som dobehol po boku víťaza. Určite by som svoj prvý maratón bežal skôr ako v 23 rokoch, ale v 70 rokoch to nebolo možné. V roku 1980 umožnili v Košiciach na MMM bežať každému, tak som si svoj vysnívaný cieľ splnil. Odvtedy som v Košiciach na MMM nechýbal ani raz. Spomínali ste Emila Zátopka. On v podstate maratóncom nebol. V živote odbehol iba dva maratóny, obidva na Olympijských hrách. V 1952 v Helsinkách vyhral a k dvom zlatým na 5 a 10 km pridal svoju tretiu olympijskú medailu v maratóne. O štyri roky v Melbourne sa mu už tak nedarilo a bol šiesty. Emil sa viac zameriaval na kratšie behy. Len pre zaujímavosť: zomrel tri mesiace po založení SZM. Dokonca sa správička dá nájsť aj v archíve správ na našej nástenke.

- Z tabuľky, ktorá je na vašej stránke veľmi podrobne vedená, vyplýva, že tejto disciplíne sa na Slovensku venuje pomerne veľa mužov, ale i žien. Prečo ste sa rozhodli viesť práve takýto prehľad o nich?

- Predpokladám, že máte na mysli zbieranie maratónov, lebo maratónu ako takému sa na Slovensku venuje pomerne málo mužov a hlavne žien. V USA je pomer mužov a žien na niektorých maratónoch 1:1. U nás je to 14:1 v prospech mužov. Ale aj mužov je pomerne veľmi málo. Myslím na počet mužov v 80 rokoch minulého storočia, kedy u nás vrcholil bežecký boom. Uvediem malý príklad. Keď som v roku 1980 bežal v Košiciach svoj prvý maratón, dosiahol som čas 2 hodiny 55 minút, obsadil som s ním 299 miesto. Tento rok v Košiciach s takým istým časom by som obsadil 49 miesto! Dramatický pokles záujmu o beh, a tým samozrejme aj záujem o maratón u nás nastal po roku 1989 a nedarilo sa tento pokles dlho zastaviť. Zdá sa, že rok 2006 by mohol byť tým rokom, kedy by sa pokles podarilo zastaviť a predpokladám, že už budúci rok bude bežcov viac a hlavne, že sa začnú objavovať aj nové tváre viac v prestárlom bežeckom maratónskom peletóne. Ďalej bola otázka, prečo vedieme prehľad. Rád na túto otázku odpovedám vetou pána Nohavicu: "aby historie nezapoměla". Chceme dať bežecký motív bežcom aj vo vyššom veku, keď ich výkonnosť začína klesať. Zberač ten sa totiž zlepšuje stále, lebo počet jeho maratónov rastie každým maratónom. Každým maratónom ide hore. Nie je potrebné zabehnúť lepší čas, ako zabehol pred rokom. Ak je kritériom dosiahnutý čas, po 35 roku sa zlepšuje už veľmi ťažko. A v neposlednom rade chceli sme sa stať autoritou, ktorá dokáže eliminovať samozvaných zberačov s ťažkými stovkami maratónov na svojom konte, o ktorých nik nevedel, kde a hlavne kedy ich odbehli.

- Už dlhší čas na prvom mieste poradia slovenských zberačov maratónov figuruje Alexander Simon. U žien je to Eva Seidlová. Obidvaja popri tom zastávajú pomyselnú funkciu prezidentov Slovenských zberačov maratónov. Podľa fotografií nejde o športovcov v najmladšom veku. Ako sa k tomuto označeniu dostali a čo by ste o nich vedeli prezradiť?

Richard Bottram - strede v červenej čiapke počas v článku spomínanej akcie- Mne sa ich vyšší vek vôbec nezdá divný. Viem, že začínali beh s maratónom v 80 - tych rokoch. Vtedy nebolo mysliteľné zabehnúť 50 maratónov v roku. Človeka by zavreli do blázinca alebo do väzenia, ako rozvracača socialistického štátu. Dnes je situácia iná. Aj v zberačskom hnutí sa posúvajú hranice ľudských možností. Existujú borci a dokonca aj ženy, ktoré odbehli už vyše tisíc maratónov. Sú borci, ktorí za rok vedia absolvovať vyše sto maratónov. Dokonca hranice zberačských možností sa v súčasnosti pokúša posunúť tam, kde ešte neboli 41-ročný Holanďan Richard Bottram. Predsavzal si, že odbehne za rok 365 maratónov. Túla sa Európou, momentálne sa nachádza v Taliansku a má za sebou 145 maratónov. To, že ide o maratóny bez konfrontácie bez súperov podľa mňa vôbec neznižuje jeho obdivuhodný fyzický výkon. Ale vráťme sa domov. Šaňo Simon končí rok 2006 s 394 maratónmi na svojom konte. Alexander SimonEva SeidlováDokázal si tohto roku pripísať 51 maratónov. Je to iba o tri menej ako je jeho slovenský rekord z roku 2004. V tom roku ich dokázal odbehnúť 54. Veľmi ťažko sa bude niekomu po ňom zopakovávať jeho zberačské psie kusy. Pred druhým v poradí na rebríku Petrom Bačíkom z Liptovského Mikuláša má náskok 114 maratónov. Šaňo je prezidentom slovenských zberačov maratónov. Táto funkcia sa nevolí, dá sa jedine vybehať. Prezidentom SZM sa stáva automaticky ten, kto má preukázateľne najviac akcií. Jeho kreslom hodne rokov nedokáže zatriasť žiaden Slovák. Evka Seidlová je prezidentkou toho istého SZM, ktorého je Šaňo prezidentom. SZM má totiž túto funkciu paralelnú. Jeden vládne mužom, druhá vládne ženám. Evka sa začala behu venovať až vo veku 35 rokov a odvtedy sa mu neprestala venovať už 22 rokov. Za ten čas stihla odbehnúť 132 maratónov a 13 ultramaratónov. Rada behá aj kratšie trate. Keby spočítala svoje preteky aj na kratších tratiach, jej počet akcií by o hodne vzrástol. Ale v SZM započítavame iba behy dlhšie alebo rovné trati klasického maratónu, t.j. 42 kilometrov a 195 metrov.

- Akí sú maratónci vo všeobecnosti a čím sa líšia od ostatných svojich kolegov, okrem dĺžky trate, ktorú musia prekonávať?

- Maratónci sú podľa mňa normálni ľudia, ako každý iný. Myslím, že sa neodlišujú nijak výrazne od ostatných ľudí okrem toho, že behajú maratón. Máme vlastnosti, ktoré by sa dali vyzdvihnúť, ale aj odsúdeniahodné.

- Na Slovensku je niekoľko podujatí, ktoré ponúkajú zabehnúť si aj maratónsku trať. Ktoré z nich by ste podľa vás zaradili medzi podujatia s najvyššou známkou kvality a prečo? Čo chýba ostatným, aby sa takými stali?

- Na takéto otázky nemáme vo zvyku odpovedať jednotne ako SZM, lebo už som spomínal, že sme združenie individualít, z ktorých každá má na vec svoj názor. Budem hovoriť len za seba. Podľa mňa bezkonkurenčne najvyššie stojí Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Tradícia a profesionálne zvládnutá organizácia. Tak by som ho stručne definoval. Je to podľa mňa jediný slovenský maratón s vyšším exportným potenciálom, ktorý vie pritiahnuť viac zahraničných bežcov. Medzi pretekármi je veľmi populárny aj Rajecký maratón, ale medzi pretekármi slovenskými. Na tomto maratóne je cítiť, že ho organizujú bežci pre bežcov, ale chýba mu väčšia medzinárodná účasť. V roku 2006 ma veľmi príjemne prekvapil prvý ročník Vyšegrádskeho maratónu, ktorý sa utekal od nás do Poľska. Cieľ bol v poľskom Rytre a štartovalo sa v Podolínci. V roku 2007 sa má bežať z Poľska k nám a ja som veľmi zvedavý, či prekvapivo postavená laťka poľskými organizátormi vydrží na svojom mieste aj po druhom ročníku.

- Aký záujem je medzi súčasnými mladými ľuďmi o maratónsku trať? Vedeli by ste poukázať na zopár talentov? V minulosti bol maratón výsadou starších športovcov, ktorí na krátkych tratiach stratili rýchlosť, ale láska k športu a behu zvlášť ich zaviedla k dlhým tratiam. Ako je to vlastne teraz?

Maratónci počas behu 1. ročníka TBC Maratonu 2.4.2006 v Bratislave. Foto: O.Doboš

- Stále platí, že najlepšie výkony dosahujú maratónci okolo a po 30-ke. Myslím tým samozrejme športovcov vrcholových. Príliš skorá špecializácia býva skôr na škodu ako na úžitok. Posledné roky sa u nás maratón stal zábavkou ľudí po 40. Noví, mladí bežci sa na vytrvalostných tratiach prakticky neobjavovali. Priemerný vek pravidelne rástol o rok za sezónu. Ale tento rok naznačil obrat. Zaznamenali sme o 200 štartov v maratóne viac, ako v roku 2005 a zaznamenali sme aj nové tváre. Keby som povedal, že nevidím ani keď sa pozriem do veľmi mladých ročníkov, bežca, ktorý by v budúcnosti dokázal atakovať hranicu 2 hodiny 15 minút v maratóne, možno by som mal pravdu. Ale ja to nepoviem. Poviem radšej, že keby sa rozhodol bežať maratón Miroslav Vanko, asi by bežal niekde medzi 2:15 hod. a 2:20 hod. V silách Martina Holečka, Imricha Magyara a Romana Arbeta je tiež, aby sa k hranici 2:20 priblížili, ale to by sa museli rozhodnúť, že maratón chcú bežať. Zatiaľ tak neurobili a nemám ani správy, že by to plánovali.

- Blíži sa záver kalendárneho roka. Na rôznych miestach sa bude, alebo už aj bilancuje. Ako by ste hodnotili váš rok, ako maratónca a ako skupiny ľudí, ktorí sa hlásia k akciovej spoločnosti 42195.sk? Bol niečím výnimočný?

- Pre nás je každý rok výnimočný. Rok 2006 nebol výnimkou. Pribudlo nám 10 členov a je nás už 63. Majetok SZM, a.s. sme navršili na 6825 akcií, čo je nárast o 1048. Naši členovia odbehli v roku 2006 351 maratónov a ultramaratónov. Počet členov so 100 akcií vzrástol vďaka tomu o troch nových stovkárov, a stovkárov máme tak už 31. Výnimočnosťou je aj benefícia pre Perlu. Za pár dní sa nám podarilo získať prísľub od 27 našich priaznivcov, že prispejú 200 korunami na zbierku na premeranie trate a vystavenie certifikátu o správnej dĺžke maratónu Perly Karpát v Trenčianskych Tepliciach. Výnimočne kruté bolo aj upozornenie, že na štart maratónu treba nastupovať pripravený a chcieť od seba iba taký výkon, ktorý nás neohrozí. 30 apríla zomrel počas behu na podujatí v Nitre náš člen Štefan Petrikovič z Hrušovian.

-Na záver, pán Kriško,čo vám webová stránka 42195.sk dáva a čo by ste odkázali bežcom maratónskych i dlhších tratí?

- Čo mi webová stránka dáva? Obávam sa, že je jedinou vecou, ktorá ma pri behaní maratónov ešte drží. Bez SZM a nástenky by som ich už asi nebehal. Odkázať bežcom? Nemáme vo zvyku poučovať bežcov. Oni veľmi dobre vedia, čo by chceli. Vedia približne, čo je potrebné pre to urobiť a vedia aj to, koľko z toho sú robiť ochotní. Radšej im zaželám, aby sa im darilo niekde medzi tým ako by si želali a hranicami ich daností. A nech sa nám v roku 2007 darí!

Počúvali ste rozhovor s Miroslavom Kriškom, autorom webovej stránky 42195.sk, ktorý vám porozprával ako a prečo táto stránka vznikla a niektoré ďalšie zaujímavosti o slovenských zberačoch maratónov. Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš, ktorý tento rozhovor pre rádio Gemer pripravil. Verím, že sa pri podobných rozhovoroch stretneme aj v roku 2007. Prajem vám k tomu veľa šťastia a zdravia, priatelia!