Gemerskia povedašky

V Muránskej Dlhej Lúke žil jeden huncút, ktorého, ako aj jeho otca, prezývali "Čert". A ten bol geniálny majster okamžiku, vedel vyťažiť humornú scénku, vystreliť si z niekoho, ale tak, že nikdy nikto nepotreboval reagovať fyzickým útokom na neho. S kamenným ksichtom klamal, zavádzal a ľudia mu to zhltli aj s navíjakom. Jeho priateľom som roky pred jeho nedávnym skonom hovoril, aby sa spojili s pánom Dubovským a aby "Čertove" kúsky zaznamenali. Žiaľ, "Čert" sa už prekára s anjelmi a tak sú len spomienky z druhej ruky ... A Čert ich vedel podať najlepšie ... Ale z iného - nárečového súdka:

O edné druhé

Jeden funkcionár v Revúcej, nie "Gemeršen" potreboval byť o 15:00 v Rožňave, vtedy okresnom meste, v nejakej straníckej záležitosti. A tak sa pýtal svojho šoféra, že teda keď majú byť o 15:00 v Rožňave, kedy im treba z Revúcej vyraziť. A ten dobrý "šlovek mu pódá": "Ta, o edné druhé ..." Funkcionárovi to nebolo jasné a tak sa pýtal kolegu, že kedy to vlastne má byť - o jednej, alebo o druhej ... My zasvätení vieme, že odpoveď znamenala: "tak okolo druhej ..."

Viete, čo sú to "štrgonťi" ... ?!?

Jedni ľudkovia vyhoreli do tla. Koj bulo po šickom, báši, caly zmordovaný a nesťasný si macajú po miaškoch, eby si aspom fajku zapálili. Nenajšli o volajú na nénu: "Ženo, de mi dohán?" Néna mu daš plania odvrkli a tak si báši pod nos zadudrali:"Šertó, dä´bló, deči chyce a dohám mi tam nahá ..." 26.8.2007

Viete, ako Ratkovene sol säli ?

Pódali si, že oni vera nebudú za drahia peneze sol kupovač, že oni si jú dopestujú. No tuš ta zorali kus obecné pastvy a vysä´li sol. Narosla hodná, adaj aj póldruha metra vysoká ... (pržleva). Akhe inak, pán richtár se ustanovili, že oni budú prvý koštývač. Statošne oblizli edon list, nedali na sebe znač, že ich drhne, len uznanlivo pokývali hlavou a oznámili notárovi:" éj, bratku, ale je klätá ..."

Úcta pred majestátom smrti:

Keď mi umreli starý otec, tak som sa zúčastnil tzv. "spievaňá". Keď sa smútočné zhromaždenie po jeho skončení rozchádzalo, švagor nebohého sa pristavil pri nás a okrem iného poznamenal: "Bars peknô spievaňá bulo ... Ale kodihe som búv na Zďichave na ednom spievaňú, tam toho alkoholu veľé dali a chlapi sa tak popili, šo potom o póv noci mrtviho v láďe preskakovali ..."

Viate, šva je to tóšä´r ?
________________
K tej otázke: čo sú to "štrgonťi" ...?
Keď sa zotne strom, tak v strede pňa ostanú obvykle trčať práve tie štrgonťi ...
_________________
27.8.2007

Naposledy som sa bol pýtal, čo je to "tóšä´r" - je to lievik...
_________________

A toto je skutočná príhoda:
Ta koďiže už padneš ...?

Otec a syn zvážali seno a bolo im treba prejsť s naloženým rebrinákom svah po vrstevnici. Keďže bol dosť strmý, vyťali mladého bučka a prepchali ho popod seno tak, aby syn mohol na strane ku svahu voz vyvažovať, aby sa náhodou neprevrátil.
Čo čert nechcel, voz nadskočil na skale, ktorá bola v ceste a milého syna, plnou váhou "visiaceho" na drúku, katapultovalo ponad voz dole svahom, takže situácia to bola dosť nebezpečná ... Našťastie sa mladému šloveku nič nestalo a ani voz sa neprevrátil.
Keď sa potom večer v krčme "pýšili" zážitkom, tak hrdý otec to "zaklincovali" vetou: "Ta, vera, tak ho zalúšilo, že som si aj povedav - ta koďiže už padneš ...?"
15.9.2007

Našä starká z Nandraže nechodžili do školi za velé, ale rozumu, toho zdraviho, sedläckiho, mali na rozdávania:

"Viaš, fiam, najmäkší vankúš je šistia svedomja...

Zdraví šlovek má tisíc želani, chorí chiba to edno - zdravä...

Svojo je len svojo, fiam, a doma je len doma. Doma či aj steni spomohnú...

Koruni si požišeč - to je šertova robota, bo strovíš cudzia a vracäč misíš svojo ...

Aj z najvešiho lajna prestane se za pár šesu parič ...

Koho chce Pán Boh strestač, zobere mu rozum. Staší na edon minút ...

Lakomí väcej stroví a leniví väcej chodží...

Z klbási stohi nebívajú a dobria se najskoréj mine ...

Gde te šva šeká, tä ty pajdeš ..."

POZNÁMKA: ä - čítaj ako dlhé ä
28.9.2007

Jä či dám dedžiny !

Ratkovene si dali na kostolnú vežu namalovač hodžiny a že penezí v obecné kase nebulo velé, tak hodžiny pokezovali poludnia, eby zosporovali ednú rušišku ...
Pozdéši se dáký cudzí pýtá pri príchode do Ratkovej domáciho, že čo je to za dedina. Ratkoven se hrdo vypne a povedá:
"Jä či dám dedžiny, nevidžíš na túrni tia hodžiny ?!?"
1.10.2007
JKk

Ospravedlnenie

Ospravedlňujem sa obyvateľom Ratkovej za nesprávnu informáciu o hodžinách na túrni. Boli to riadne hodiny a dokonca odbíjali aj štvrťhodiny. Ale hrdá odpoveď Ratkoväna cudzincovi to je číročíra pravda.
Kekeňák

Múdrejší tašli gu múdrejším

Štát uvalil dákú novú daň a Ratkovene se pobrali na okres vykladač, že ak to oni nemahú plačič, bo je to za velé, dedžina je ny bohatá, penezí málo. Úradnýk im pódal, že vam s tým nyšt nezrobí, bo to je od štátu, je to v zákone a vam s tým nyšt nezmahe, plačič se misí.
No, ale milí Ratkovene z delegácii len svojo húdli. Koj se to stále len dookola krúčilo, zvolá neščesný úradník:
"A to sem nemohli dakoho múdrejšieho poslať ?!?"
A Ratkovene na to:"Múdrejší tašli gu múdrejším a my zmo tu !"
16.10.2007

Sedliacka matematika

Pán učitel se pýtal v škole Janka: "Máš v ruke jabĺčko a ja ti pridám dve, koľko budeš mať jabĺčok, Janko?"
"Prosím tri, pán učiteľ."
"A keď ti mamka pridajú dve, koľko ich budeš mať potom ?"
"Prosím päť, pán učiteľ."
A keď pôjdeš do sadu a pod stromom nájdeš desať jabĺk, koľko ich budeš mať?"
"Ta, z košärik, pán učiteľ ..."

29.10.2007

Dobrovoľný hasičský zbor v Ratkovej

Ratkovene se rozhodnúli a ustanovili dobrovoľní obecní hasičský zbor. Vrchnošč to bars potešilo a rozhodnúla se darovač obci striekašku. No a na takú slávu miseli hasičskí dobrovolníci cvišič ny len to, šva treba vedeč robič pri hasenú, ale aj slávnosnú parádu. No a potom pán rychtár pred vrchnoščó a novušiškó striekaškó takto zavelili: "Drušstvo ! Ričó gu apatéke ... obráčič !!!

4.11.2007
JKk

Náš starký buli tvrdý chlap.

Bojovali za cisára pána a jeho rodžinu, dva razy buli ranený, edoráz ich z masoviho hrobu cigán vytähnúl a živat mu tak zretoval. Na koncu života im už pameč bars neslúžila a tak som ich edoráz pošúl, ako si šomrú popod nos:"Šva som v prvé vojne robil, šicko si pamätám. Šva som v druhé vojne robil, šicko viam. Ale gde som tot porazený mlatok pred minútom položil, zaboha si nespomnem ...!" Keď sa ženili, dostali grunt pod dom a pól hektára pola. V 53-om im do štátnyho majetku komunysty zveli 8 hektárov zemi, voly, kravy, kone a ovce. A tak ich vera v láske netrímali. Bo šicko si vlasnýma rukamí dorobili. Koj nasypali kurám zrno a prileteli vrabce, tak im edno bulo, šva trafä, schyčili prvia, šva im pod ruku prišlo, šmarili do zmjašeniho kŕdla a zvolali:"Ideš ho do pekla, komunist fšivavý ...!"
28.11.2007
JKk

Kodi už bude tot den?

Na Muránskej doline bola synonymom chudoby Muránska Zdychava, dedinka v hlbokej doline s kolešňami roztrúsenými po strmých svahoch.
V Muránskej Dlhej Lúke sa tradovala veta, ktorá vraj zaznela niekde tam, na začiatku zimy:
"Mamo, ta koďi už buďe tot ďeň, šo sa tak najemo, že sa ani nepohnemo ... ?"
18.12.2007
JKk

Jedna z čertovín dlholúckeho Čerta

"Čert", vášnivý rybár bol aj s priateľmi na rybačke na Hnileckej priehrade. Bol tam s nimi aj nejaký "čehúňsky" profesor a ten si robil zo Slovákov prču. Čert mu to osladil po svojom. "Profesorko" nevedel chytiť nič a Čertovi ryby brali ako by si ich bol predplatil. Profesor sa ho opýtal, na čo že to chytá a Čert, že na červené ribizle. Aj mu ich zdiaľky v dlani ukázal, keď návnadu napichoval na háčik. Čehúň neváhal, odbehol, v dajakej neďalekej záhradke len o vlas unikol pred Dunčom, keď tam kradol nezrelé ríbezle. Ale ryby aj tak nebrali. Čert ho aj naťahoval, že zelené rybám asi veľmi chutiť nebudú a ťahal rybu za rybou. Profesorko obišiel v ten deň naprázdno. Večer, pri poháriku mu to Čert objasnil: "Profesorko, školy máš a nevieš, že dravá ryba ti na ovocie nepôjde ?!? Ja som lapal na kaviár, čo som dostal z Kanady ... !"
11.1.2008
JKk

Bars tvrdý chlap

Môj prastarý otec zo strany maminho otca boli husárom a v C & K armáde to dotiahli "až" na kaprála. Boli to vraj "bars tvrdý chlap". No a raz to došlo tak ďaleko, že dedinský kováč so zubom pomôcť nevedel a tak museli ísť do neďalekého gemerského mesta - "za grajciare" ku zubárovi. Usadili sa do kresla a povedali, ktorý zub bolí a že "nach ho pán dochtor vydrapä tavom, eby búl pokoj".
Náš zákazník, náš pán, zubár súhlasil, lebo prastarý otec nechcel ďalšie grajciare míňať na plomby do "fšivaviho zuba".
No, ale padla kosa na kameň. Zubár to skúšal všeliako, zparava, zľava, zhora, zdola a nič. Zub nie a nie vytiahnuť. Nakoniec aj sedel prastarému otcovi na bruchu, ale nevytiahol. A prastarý otec celý čas ticho sedeli, ústa rozďavené a držali ...
Skončilo to tak, že zúfalý zubár tresol kliešte o zem a zvolal: "Tak čo, dočerta si, hovädo, alebo človek ... ?!?"
Prastarý otec vstali z kresla a bez slova odkráčali z ordinácie.
6.3.2008
JKk

Jáj, mamo, koby ste jú mojima ošima videli ...

Jeden mladý Gemerčan sa zahľadel do dievčiny, ktorá sa do dediny prisťahovala s rodičmi. No a na prišelcov sa zvyklo hľadieť cez prsty ...
A tak mu ju jeho mať chceli "siló-mocó vymlovič". Lebo: "Šva len lude budú o nás hovorič ...?!?"
Suchej nitky na nej nenechali.
A mladík to nakoniec uzavrel: "Jáj, mamo, ale koby ste jú mojima ošima videli ...!"
Aj si ju zobral.
27.3.2008
JKk

Pre porazenuo obeseňá sa šlovek aj doláme

V čase "veľkej krízy" sa jeden Gemerčan - ako konečné riešenie zúfalej situácie - rozhodol spáchať samovraždu. Zbraň nemal a tak zvolil smrť obesením. Na pôjde si nachystal slučku, postavil sa na "stolšok“, sám si ho odkopol ... a ...
"Motúz búv dákí spreťí, pretrhúva sa" - a zúfalec si pri páde vyvrtol členok.
A v tom šoku z rozuzlenia celého zúfalého aktu, sediac na zemi s boľavým členkom si zahundre: "Pre porazenuo obeseňá sa šlovek ešte aj doláme ...!"
28.3.2008
JKk

Nabok tetko, bo nevjam ši aj tä nepajdem

Edon báši se redžigali, kus pod paró, na bicigli z kršmy domó. Dáká néna videli, ak ho vodží po hracké, tak se mu až do garádu vystúpili. Ale báši hvešeli: "Nabok, tetko, bo nevjam ši aj tä nepajdem !"
29.4.2008
JKk

Prečo sa z krčmy na cintorín nemá chodiť

Dáky chlap sa "unavený" z krčmy motal tak, že sa domotal až na cmiter a padol do jamy čerstvo vykopaného hrobu. Vyliezť nevedel a sotva aj - v tom stave - vedel kde je ..., nuž po nejakom čase začal volať: "Zima mi, zima mi.“
Nejaký iný sa tiež dajako tadiaľ motal a počujúc hlas z jamy pre seba si zahundral: "Tak ti treba, načo si sa vykopal ... !"
21. jún 2008
JKk

Ja ti dám hendzap!

Keď boli starý otec v Amerike, odohrala sa tam takáto situácia: Daktorý zo Slovákov išiel s kanvou za mesto na blízku farmu po mlieko, lebo tam mal aj ženu s dieťaťom. Keď sa vracal, v mestečku mu zastúpil cestu lupič s pištoľou v ruke a slovami: "Hands up!" Slovák neváhal ani sekundu a s výkrikom: "Ja ti dám hendzap", ho tou kanvou tak ovalil po hlave, že ho zabil. Bol z toho súd, ale uznali to ako primeranú obranu a oslobodili. A ako si Slováci poslovenčili anglické výrazy: Police Station (polís stejšn) vyslovovali "Polictešín"
14.5.2008
JKk

Predaná nevesta po gemersky

Bola istá rúča a cnostná gemerská deva. O nápadníkov nemala núdzu, ale jej srdiečko bilo len pre jednoho jediného z nich. Ich vzájomná láska a príťažlivosť boli nerozbitné, ale jeden z radu tých bez šance to napriek jasnej situácii stále nechcel vzdať. Ponúkol teda šťastlivcovi kšeft. Namýšľal si, dobrák naivný, že za sedem dní jej srdce obráti naruby. Ako kompenzáciu za to, že ten milý sa celý jeden týždeň so svojou milou nestretne ponúkol fľašu slivovice, mysliac, že lacno kúpil. Mohol ju pokojne vyliať do potoka ...
2.8.2008
JKk

Plač, či spev?

Moja stará mať, ako mladé dievča, boli s otcom na skaly. Keď doštenák naložili kameňom, prastarý otec vpredu „kerovali“ voly a oni išli vzadu za vozom a hamovali, t.j. kľukou priťahovali, alebo povoľovali brzdu. Išli závozom, keď ich napadlo, že vyzrú spoza voza, ako to vyzerá s cestou ďalej. Žiaľ, o bok voza sa trela dosť hrubá ohnutá haluz a oni sa vyklonili v nesprávny čas – na konci voza sa haluz napriamila a oni dostali takú „po papuli“, že od bolesti si aj poplakali. Keď vyšli na rovinu a hamovať už nebolo treba, pobehli „na predok“ a požalovali sa otcovi. A on ju chlácholil: “Jä som se nazdal, eš si spjaváš...“
26.8.2008
JKk

Bunt

V dedžine se lude pre daš búrili a najväc hvékal mladý Džuro. Po chvíli prišli jeho apo a koj videli, že lude majú pravdu, ale bunt plano skonší, nahlas pódali: „Lude, búrte se!“ a synovi šepli: “Džuro, ty hybaj het, eby te neošudžili“.
2.8.2008
JKk

Šertó, däbló, deči chyce a dohán mi tam nahá...

Ední chudáci vyhoreli do tla. Darme pomáhalo, šva ruky nohy malo. Zmordovaný gazda si sednúl na dákú zretovanú stolišku a macal po miaškoch, že si aspom pípu zapálí. Koj nenajšól, volá na gazdinú: "Ženo, de mi dohán?!" Tá v tom trápenú mu daš ni bars peknia odvrkla a báši si zahundrali do bajúsa: "Šertó, ďäbló, deči chyce a dohán mi tam nahá ..."
24.9.2008
JKk

Gde som tot porazený mlatok pred minútom položil?

"Nášmu starkému (môjmu prastarému otcovi), ako väčšine chlapov vo vyššom veku, začínala zlyhávať krátkodobá pamäť. Raz som stál na „gangu“ a divil sa, prečo sa starký – zdanlivo bezcieľne - motkajú po dvore. Až kým som nezačul ako si šomrú popod nos: “Šva som robil v prvé vojne, šicko viam, šva bulo v druhé, tiaš viam, ale gde som tot porazený mlatok pred minútom položil, za tot svet si nespomnem.“
23. januára 2009
JKk

Šedesäčí misä vystúpič

Ratkovene tašli do Pešti a chiba edon z nich - vraj - vedel po maďarsky. Vlak prišól do mestoška HATVAN-u (hatvan je po maďarsky šesťdesiat) a maďarský sprievodca volá: "Hatvan, leszálung!", po našom "Hatvan, vystupovať!" a ratkóskí "tlmočník" povedá:"Šedesäčí misä vystúpič, mašina nevládze".
24.1.2009
JKk

„Pošuješ, Jano?! Užívač, ňi srebač!!!“

Jeden môj priateľ v Muránskej Dlhej Lúke oslavoval narodeniny. Priniesol som mu pollitrovku vodky a v nej čerstvo nazbierané byliny, aby si pomohol pri prípadných zažívacích ťažkostiach. Keď som mu ju dával, jeden miestny „dedko korenár“ vzal tú fľašu, poobzeral a spoznajúc všetky bylinky v nej mi povedal, že ich je tam zbytočne veľa. Namietol som, že to je liek a nie ochutený alkohol na „výkonové“ pitie. A vtedy korenár, podávajúc fľašu oslávencovi vyriekol perlu: „Pošuješ, Jano?!? Užívač, ňi srebač !!!“
7.10.2009
JKk

Nigdaj vécej na mne brechač nebude!

V Muráňskej Dlhej Lúke mal mlynár bars ostriho psa. Vše si mal pajšle vybrechač, koť šiel dakto okolo. Edon báči išli domó z kršmy a pes brechal ak besní. Báči ho ešte dobre vydráždili a pes sa až dusil, ak brechal. Potrundžení báči si poškali, kým psisku dvajšól dych a ak se mocne nadychoval, chrstili mu do pažeráka za hršč piesku. Neborák pes sa temer zadrhnúl. A báči se hrdo motkali domó so slovami: „Éj, ale som ho utíšiv ... ! Nigdaj vécej na mne brechač nebude.“
december 2009

JKk

OTÁZKA:
Povoznýci, pohonyči gemerskí,
viate šva je to „handrlóg“ ... ?!?

Pohľad na Muráň hrad a obec z cesty na Prednú horu

Prekrásna gemerská diaľ

Prekrásna gemerská diaľ

Štítnik, gotický kostol - Národná kultúrna pamiatka. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Brdárske zlato - stovky čerešní. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Brdárka - kostol. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Cintorín v Muránskej Dlhej Lúke. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Jesenná paleta pod Muráňom. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Muránska Dlhá Lúka na jar. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Pohľad z Vdovčíkovho kresla nad Brdárkou. Vpravo, Hanková. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Čas orechov Foto: Ing. Ján Kekeňák

Zimné strechy Foto: Ing. Ján Kekeňák

Jeseň v Muránskej Dlhej Lúke. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Jeseň pod Muráňom. Foto: Ing. Ján Kekeňák

Voda a ľad. Foto: Ing. Ján Kekeňák