Na Rožňavské Bystré vždy rád spomínam

Človeka vždy poteší, keď sa mu z ďalekého sveta ohlási niekto blízky, priateľ, krajan, či nebodaj rodák. Tak, ako mne, keď sa začiatkom februára t.r. z Příbrami e-mailom ohlásil Jaroslav Makovíny, ktorý sa v roku 1961 v Rožňavskom Bystrom narodil. Už skoro 25 rokov žije v Českej republike, ale na svoju rodnú obec stále spomína. S jeho dovolením list takmer celý uverejňujem: "V Rožňavskom Bystrom - v „Lúšku“ sme s rodičmi bývali asi do mojich 11. rokov. Mám dve sestry. Staršiu Alenu a mladšiu Evu. Keď sa navštívime, tak tiež na Bystré zaspomíname. Sestry teraz bývajú v Ľubochni a v Stankovanoch v okrese Ružomberok. V rokoch, keď sme tam bývali, mali sme za susedov Ondreja Strelku, Alexandra Kišša a Jána Ujházyho. Bolo to krásne obdobie môjho detstva. Nerozluční kamaráti ročníka 1961 - Ľubo Sedák, Ondrej Strelka, Stanislav Galata, Ondrej Vester, atď. Dosť si pamätám z toho, čo sme sa spolu navyvádzali. Často si spomínam i na školu, na moje učiteľky Slávku Dorkinovú, Máriu Rudnayovú a podľa fotografie, ktorú ste uverejnili, aj na riaditeľa Imricha Kuriana a jeho auto zn. Volga. Po ZDŠ-ke som sa dostal na vojenskú školu do Nového Mesta nad Váhom. Bolo to štúdium s elektrotechnickým zameraním, odbor výpočtová technika. V tom čase pre vojakov z povolania nebolo veľmi na výber kam po ukončení školy. Dostal som miesto v Příbrami a som tu stále. Ale už nie v zelenom. Odslúžil som si povinných osem rokov a odišiel do civilu. Samozrejme, mám rodinu. Tri deti. Najstarší syn Radek je už ženatý, býva v Benešove pri Prahe a pracuje v centrále Kauflandu ako správca počítačovej siete. Dcéra Petra podniká. Má zubné laboratórium. A tá posledná - Iva ešte študuje na vysokej škole v Plzni odbor fyzioterapeut. Moja manželka Dana je momentálne na maródke. Podstúpila operáciu kolena, tak odpočíva. Inak pracuje ako vedúca v predajni Fotolab. Ja sa pracovne pohybujem v oblasti priemyselnej automatizácie a PC, t.j. tvorbe aplikačného softwaru pre riadiace a vizualizačné systémy. Bolo mi veľmi príjemné, keď som sa na stránkach dočítal aj o mojom otcovi a som rád, že som v kontakte s človekom, ktorý môjho otca poznal. Tiež mi urobilo radosť, že máte knižku, kde je spoluautorom. Po operácii srdca, keď už mu jeho zdravotný stav nedovoľoval naplno pracovať, rozhodol sa, že zdokumentuje život baníctva v Rožňave a na okolí. Som presvedčený o tom, že sa mu to podarilo, pretože sám bol súčasťou toho diania a života. Bol to vynikajúci človek nielen pre rodinu, ale i pre svoje okolie. Tiež som sa dozvedel i z iných zdrojov, že sa na neho v Rožňavskom Bystrom a v Rožňave spomína v dobrom. Bohužiaľ, mesiac pred oslavou 60-ky zomrel. Je to už vyše sedem rokov. Ďakujem Vám, že ste vytvoril tieto stránky a že ich aktualizujete. Neviem, možno pre miestnych obyvateľov nemajú taký veľký význam, ale pre nás, ktorí sme tam prežili kúsok svojho života a sme stovky kilometrov vzdialení, majú význam mimoriadny. Na Rožňavské Bystré mám veľmi dobré spomienky. Asi aj preto, že som tam strávil detstvo. Jaroslav Makovíny.