V ZNAMENÍ SPOMIENOK A OŽIVENIA TRADÍCIÍ

Pohľadnica z 11. ročníka Slávností zvykov a obyčají "Rok na Gemeri" v Slavošovciach

Vyvrcholením folklórneho hnutia na Gemeri sú Slávnosti zvykov a obyčají ROK NA GEMERI, ktoré sa v sobotu 3. decembra už jedenástykrát konali v rodisku slovenského rozprávkára Pavla Emanuela Dobšinského – v Slavošovciach. Organizátorom podujatia je už tradične Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a Obec Slavošovce.

Prvý adventný týždeň na Gemeri sa končil v duchu spomienok a oživení ľudových tradícií, zvykov a obyčají. Raz do roka, vďaka milovníkom folklóru na jeden nezabudnuteľný večer opäť sa spojí historický Gemer, aby prostredníctvom dedinských folklórnych skupín a súborov si zaspomínali na to, čo odvial čas a pripomenuli si dávno zabudnuté zvyky a obyčaje, ktoré sa tradovali a na mnohých miestach nášho regiónu sa tradujú dodnes. Zvyky a obyčaje, ktoré sú spojené s každodenným životom našich predkov, teda tak s prácou na poli či na gazdovskom dvore, ako aj rôznymi radostnými ale aj smutnými životnými udalosťami, ako svadby, krstiny, pohreby, dedinské zábavy, rôzne povery a čarovania, ktoré sa tradujú v čase Vianoc alebo príchodu Nového roka. Prípravy organizátorov na toto podujatie sú každoročne náročnejšie, keďže záujem účinkujúcich ale aj vzácnych hostí a divákov z rôznych kútov Slovenska, vrátane médií je čoraz väčší. Tento fakt je mimoriadne potešujúci, ale vyžaduje to tak od účinkujúcich ako aj organizátorov mimoriadnu disciplínu, pochopenie, tolerantnosť a veľakrát aj vynaliezavosť, ak sa stane, že narýchlo treba niečo „hasiť“ a „zachraňovať, slovom improvizovať.

Do tohtoročného podujatia sa zapojilo 240 účinkujúcich a množstvo domácich dobrovoľníkov – poslanci Obecného zastupiteľstva v Slavošovciach, pracovníci Obecného úradu ale aj Dobrovoľný hasičský zbor, vrátane odborného dohľadu -metodičky Gemerského osvetového strediska.

Vo vyše dvojhodinovom programe sa predstavilo desať folklórnych kolektívov z troch okresov (Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec) a dvoch krajov (Košický a Banskobystrický).

Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej sa predstavila pásmom Hrebašky, ktoré vyrozprávalo obyčajný pracovný deň na lúkach, keď od dediny na niekoľko kilometrov vzdialenej lúke ženy pri hrebačkách museli aj prenocovať, aby skoro ráno bola tráva za prvých slnených lúčov už roztrasená a sušila sa.

Folklórna skupina z Tisovca sa predstavila párovým tancom V tom Tisovci v choreografii Jozefa Fabu.

V podaní Folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty mali sme možnosť vidieť premiéru pásma pod záhadným názvom Idemo se varkat. Lehoťanky nám to vysvetlili takto: „ Na Krivú stredu (záver fašiangov) pred začatím pôstu v Lehote sa nepochovávala basa, ale v domovoch sa piekli pampúšiky a šišky a pri tom mládež spievala, tancovala a vymýšľala rôzne hry. Tomu večeru sa hovorievalo várky.“

Z Rakovnice Folklórna skupina Veršinok nám predviedla pásmo V Rekeňu pred svadbó. V tejto gemerskej dedine svadba bola záležitosťou celej dediny, nielen blízkej rodiny. Svadobná atmosféra sa niesla dedinou už niekoľko dní pred svadbou, okrem zabíjačky, pečenia a upratovania sa pripravovala aj posteľ pre mladú nevestu. Úlohou žien z Rakovnice bolo túto posteľ previesť do domu mladého zaťa a vypýtať si za ňu oldomáš. Nechýbali pri tom žarty, spevy a tance.

Atmosféra dedinskej svadby bola námetom aj pre Folklórnu skupinu Berkö z Brzotína-Kružnej. O tom, že svadba na Gemeri mala svoje špecifiká, čaro a isté hodnoty, nám predviedol tento maďarský kolektív. Gemerská svadba, či už na slovenskej alebo maďarskej dedine – stále je prekrásna.

Folklórna skupina Hôra z Rejdovej prichádzala na scénu s pásmom Na moste, v ktorom zaprezentovali typický rejdovský ženský kruhový tanec.

Naši priatelia z Folklónej skupiny Škorec z Vidinej svoj námet čerpali z jesenných prác, keď sa po dobrej úrode sliviek varil a dedinou zaváňal dobrý slivkový lekvár. Varenie slivkového lekváru nenechali si ujsť ani susedky, pretože o dobrú zábavu, veselé príhody, spev a pohodu na gazdovskom dvore bolo vždy postarané. Len gazda smútil za slivkami, ktoré by radšej videl v podobe slivovice ako lekváru, ale ako v závere povedal „ no čo už, keď ženy takto rozhodli, takto musí byť…“

Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy divákom priblížila prädky tak, ako sa tradovali v tejto dedine. Štrnásťročné dievčatá, ktoré boli prijímané za „dievšice“ museli priniesť trojpletkový beräc. Nechýbali pri tom tance, spev a zábava, čo sa skončilo o pólnoci a to preto, aby sa dievky a mládenci sa vyhli nečistým silám, a aby bol každý o pól noci „doma pod porédkom“.

Vianočnú atmosféru navodila Folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého s pásmom Na oriašky. Ide o zvyk, viažúci sa ku druhému dňu vianočnému – na Štefana, kedy už neplatili všetky tie prísne obmedzenia, ako v predchádzajúce dni. Mládenci sa schádzali u jednej z dievok na oriašaky, keď najprv zavinšovali a mládenec, ktorému sa dievčina z tohto domu páčila, priniesol aj nejaký ten vianočný darček.

Záverečný program pripravil Folklórny súbor Haviar z Rožňavy a predstavili sa choreografiou na tému Na dedine v keršme, keď na pohárik prišli aj chlapi zo susednej dediny a pri pálenke sa spievalo, tancovalo a niekedy veru aj kamaráta bolo treba ratovať a domov ho na chrbte odniesť.

Zaujímavým spestrením druhej časti večera bola súťaž Papcún o najchutnejšie tradičné gemerské jedlo. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska do odbornej poroty menovala zástupcu Gemerského Richtára z Košíc pána Franka, prednostku Obecného úradu v Slavošovciach pani Klobušníkovú, riaditeľku Krajského osvetového strediska v Košiciach pani Kovalčíkovú a vedúceho odboru kultúry Úradu Košického samosprávneho kraja pána Balúna. Po dlhom a zodpovednom koštovaní sa rozhodli, že absolútne víťazstvo získajú pirohy s hruškami z Rakovnice. Druhé miesto pripadlo bryndzovým lokšiam z Rožňavského Bystrého a tretie získala baba z Čiernej Lehoty.

Nuž, ako som v úvode písala o menších a neplánovaných „haváriách“, opäť sa potvrdilo, že ak sa „bohovia nahnevajú“ nepomôže nič, len rýchlo to zlo a nešťastie predýchať, čarovať a improvizovať. Stalo sa, že týždeň pred podujatím sme sa dozvedeli, že niekto ukradol zo spoločenskej sály rúry od kúrenia, mali sme úraz palca, ktorý sa skončil tromi stehmi, rozbili sa keramické džbány, ktoré boli pripravené ako darčeky pre účinkujúcich, stratil sa ďakovný list pre kolektív Bystränky, dokonca nejaký dobrák chcel podrezať priviazanú kozu, ktorá mala účinkovať v rámci sprievodného programu. Ale verím, že napriek týmto nehodám všetci sa bavili dobre a v plnom zdraví o pár týždňov privítajú Nový Rok na Gemeri.

Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.