Zhmotnený emocionálny svet sochára Ľubomíra Birku

Ľubomír BirkaĽ. Birka: Anjel strážny (epoxid) V mojom archíve sa nájde i fotografia, keď sa ešte ako žiak základnej školy na výstavke ručných prác v Rožňavskom Bystrom prezentoval peknými výrobkami z dreva a vyslúžil si prvé ocenenie. Odvtedy veru prešlo pekných pár desaťročí a dnes sa PaedDr. Ľubomír Birka, rodák z malej gemerskej obce Rakovnica v Rožňavskom okrese, naplno venuje v novom bydlisku v Snine sochárskej tvorbe.

Z jeho stručného životopisu sa dozvedám, že Ľubo Birka sa narodil v roku 1960 v Rožňave, ale keďže rodičia bývali v Rakovnici, tam prežil i detstvo a svoje prvé drevené plastiky vyrobil ešte v otcovej dielni. Aj tie dali smerovanie jeho budúcemu umeleckému životu.

V roku 1985 ukončil štúdium výtvarnej výchovy na prešovskej univerzite u akademického sochára doc. Júliusa Machaja. Po ukončení štúdia popri pedagogickej práci sa venoval aj svojmu obľúbenému koníčku - sochárskej tvorbe.

Z prezentácie tohto mladého umelca sa dozvedám, že jeho práce vznikali najprv bez dlhodobo koncipovaného programu, skôr spontánne ako reakcie na vonkajšie i vnútorné bytostné podnety súčasného ľudského bytia. Stredobodom jeho výtvarného záujmu je figúra a jej premeny - metamorfózy realizované v dreve, epoxide, v kameni či v kove.

Ľ. Birka: Torzo (olovo)V jeho sochárskej tvorbe môžeme vnímať dve polohy. V prvej polohe Ľubo Birka vytvára mužské a ženské torzá, ktoré prerastajú do prírodných vegetatívnych či zoomorfných tvarov, čím vznikajú kompozične zaujímavé plastiky - hybridy ako výsledok autorovho emocionálneho sveta. Autor rešpektuje materiál v tvarovej oblasti, kde uplatňuje charakteristickú mieru štylizácie v prospech vedúcej myšlienky.

Zámerne zdrsňuje povrch, čím dosahuje kontrast medzi čistou a štrukturovanou plochou. V druhej polohe, charakteristickej pre posledné obdobie, autor vytvára dvojpohľadové drevené doskové sochy - objekty v kombinácii s textilom i kovom so silnou tvarovou štylizáciou, u ktorých vďaka použitiu rôznych materiálov dosahuje pôsobivé štrukturálne efekty, umocnené výraznou patinou či maliarskym koloritom.

V tvorbe Ľuba Birku cítiť potrebu hľadania a experimentu s určitým podielom náhodnosti v prospech celkového výrazu a myšlienkového náboja diela.

Ľubo Birka sa od roku 1987 zúčastnil mnohých výstav a sympózií. Od roku 1995 vystavuje samostatne.

O tom, že sa Ľubo Birka ubral správnym smerom, svedčí aj jeho účasti na týchto samostatných výstavách: 1995 - Humenné - Snina, 1996 - Michalovce, 1997 - Snina - Bratislava, 1998 - Prešov, 1999 - Rožňava, 2000 - Bardejov, 2001 - Jásbéreny - Maďarsko, 2002 - Rožňava, 2003 - Revúca. Spoločné výstavy a sympóziá: 1997 - Humenné - Snina, 1998 - Humenné, 1989 - Horný Smokovec, 1997 - Prešov, 1999 - Spišská Nová Ves, 1998 - 5. Výtvarný festival Snina, 2001 - 8. Výtvarný festival Snina, 2002 - 2004 Výtvarný festival Humenné, 2002 - Výtvarný festival Bratislava, 2002 - 2004 Sochárske sympózium Brač - Chorvátsko. Realizované práce v architektúre: Busta J.A. Komenský (epoxid), Snina, Reliéf Strom života (drevo), Humenné, Fontána Kvet (travertín), Humenné.

V posledných dvoch rokoch mal tieto výstavy: 2005 - Przemysl - Poľsko - Autorská výstava, 2005 - Krajský sochársky salón - Šarišská galéria Prešov, 2006 - Vihorlatské osvetové stredisko Humenné - Autorská výstava, 2006 - Krajský salón - Šarišská galéria Prešov. Diela Ľuba Birku sú súčasťou súkromných zbierok doma i v zahraničí.

Na zábere práce Ľ. Birku -z ľava: Strom života II (drevo), Flóra (epoxid), Metamorfózy (drevo), Strom života I (epoxid)