Z Vernisáže výstavy Mariana Gubeka v galérii Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Foto: GOS

Predstavuje sa Marian Gubek, neprofesionálny umelec z Gemerskej Polomy

Som hrdý na moju prvú autorskú výstavu


V galérii Gemerského osvetového strediska v Rožňave od 31. 1. 2007 do konca februára 2007 predstavuje svoju umeleckú tvorbu neprofesionálny umelec Marian Gubek. Jeho doménou je kresba ceruzkou a maľba. Tento mladý autor, ktorý nemá ani 35 rokov, žije a tvorí v Gemerskej Polome. Pre jeho bližšie spoznanie položil som mu niekoľko otázok, na ktoré vďačne odpovedal.

Prečo ste si vybrali Gemerskú Polomu za miesto svojej tvorby. Kto má, najväčšiu zásluhu na tom, že sa venujete práve výtvarníctvu?
- Žijem a bývam v Gemerskej Polome, teda som rodený Polomčan, aj keď v rodnom liste mám miesto narodenia Rožňavu. Pochádzam z obyčajnej rodiny. Otec pracoval na ČSAD, mama v Štátnej banke československej. Mám staršieho brata, ktorý na základnej aj na strednej škole tiež maľoval - a veľmi pekne. Teraz sa tomu vôbec nevenuje. Ukončil základnú umeleckú školu - pri učiteľovi Oravcovi. Naozaj neviem, po kom sme zdedili talent, nadanie a zručnosť. Jedno je isté, že ako 10 ročný som sa snažil v maľovaní napodobniť brata. Maľovali a kreslili sme autá a motorky. On sa vôbec nebál maľovať, bol v tom veľmi zručný, mne šlo lepšie kreslenie. Už vtedy som sa snažil zachytiť svoju fantáziu.

Čo je Vašou hlavnou činnosťou, keď tvrdíte o sebe, že ste neprofesionálny výtvarník a aký to má vplyv na túto Vašu záľubu?
- Bola to kratochvíľa, dlhé obdobie zhruba od r.1986 (mal som 14.r.) až do 1996 - čiže 10 rokov som kreslil to, čo ma bavilo: portréty, reklamy, písmomaliarske práce (kroniky), olejomaľby na sololit a plátno, maľby na steny, na výkresy: autá, motorky - ich design. Mojím snom bolo stať sa designérom. Doteraz mám odložené nákresy a štúdie karosérií a interiérov áut, život to zariadil inak. Už viackrát sa stalo, že som si doma niečo navrhol a o rok na to som to uvidel v časopise, napr.: moped PUCH (1990), alebo odpružená konštrukcia hybridného motocykla. Tiež konštrukčné riešenie odpruženia kostry horských (cross) bicyklov. No a posledy som urobil návrh imidžového mobilného telefónu v tvare pera so zaujímavým otočným vytáčaním čísel - a minidisplejom a čuduj sa svete, o polroka som našiel v DiGi Revue, veľmi podobný model od NOKII. Ale to som už odbočil od hlavnej témy.

Kto má najväčšiu zásluhu na tom, že sa venujete práve výtvarníctvu?
- Čiže, žiaľ, na moju škodu, nevyštudoval som žiadnu školu umeleckého smeru, všetko som sa naučil sám. Kto má najväčšiu zásluhu na tom? Asi rodina - prostredie, v ktorom žijem, bolo a stále je priaznivé tejto bohumilej činnosti.

Aj keď sa blížite k 35 rokom, ste stále mladým výtvarníkom. Kde hľadáte inšpirácie pre vlastnú tvorbu?
- Už v r. 1993 a 1994 vznikli dva zaujímavé obrazy SEN a ČAS. Koncom r.1996 som pristúpil k vlastnej tvorbe, vznikla malá séria kreslených abstraktov - téma bola dobrá, ale zdali sa mi nevýrazné, a tak som začal maľovať farebné abstrakty. Keďže veľmi obľubujem písmomaliarske práce (kaligrafiu), snažím sa tieto tvary preniesť aj do abstraktnej tvorby - tieto obrazy nazývam "moje grafosféry". Inšpirácia? Niečo som videl na výstavách, niečo v telke, internet doma nemám, no a v práci zasa nemám čas na surfovanie. Aj tak sa nakoniec vždy spolieham na vlastnú fantáziu.

Kde všade ste už vystavovali a s akými výsledkami?
- Kolektívne výstavy: 1997 - Amatérska výtvarná tvorba Rožňava (Cena), 1998 - Košická paleta - krajská výstava (Čestné uznanie), 1998 - Obecný úrad a priestory kina v rámci dní obce Gemerská Poloma, 2004 - Výtvarné spektrum Rožňava (Cena), 2005 - Košická paleta - krajská výstava (Čestné uznanie) - Výtvarné spektrum - celoslovenská výstava Humenné (účasť), 2006 - Neprofesionálna výtvarná tvorba Rožňava (Cena).
Čo sa týka ďalších výstav, ak sa mi naskytne príležitosť, rád by som svoju tvorbu prezentoval napríklad aj v Bratislave, alebo ďalej v Čechách. Všetko závisí od kontaktov.

Vaše záľuby sa prejavujú iba vo výtvarníctve, alebo máte aj iné koníčky?
- Moje ďalšie koníčky sú: motoveterány - hľadanie, oprava, renovácia, kompletizovanie, jazdenie, zrazy. Samozrejme aj klasické autá majú svoje čaro. Drobné renovácie starožitných vecí z domácností, ako sú hodiny, mlynčeky na kávu, ručná drevená práčka zo začiatku 20 stor., atď. Istý čas som zberal staré sklenené fľaše. Mám peknú zbierku, veľmi sa mi páčia starožitnosti - porcelán, hodiny, olejomaľby.

Čo nám poviete na záver, pán Gubek. Vaša výstava v Rožňave raz skončí, čo ďalej?
- Perspektívne uvažujem vytvoriť obrazy aj na tému moja rodná obec a jej okolie. Som riadne zamestnaný. Mám mladú rodinu, dve dcéry - 5 ročnú a 14 mesačnú. Práca ma maximálne vyťažuje, teraz nemám čas tvoriť. O to viac ma potešila možnosť prezentovať svoju tvorbu v spolupráci s Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave - je to moja prvá veľká autorská výstava a som na to hrdý!
Som veľmi rád, že sa takýmto spôsobom dostávam do povedomia ľudí, že vy rodák z Gemera ste prejavili záujem o moju tvorbu, veľmi ma to teší a som za to spropagovať horný Gemer. Je tu viac takýchto neprofesionálnych umelcov, napr. v Štitníku Milko, v Henckovciach Grančák, ... Albert Šmihula, atď. Možno niekedy by sa dala zorganizovať prezentačná výstava neprofesionálnych umelcov horného Gemera.

Ďakujem za rozhovor pán Gubek a držím vám palce, aby ste neustále nachádzali nové inšpirácie, predovšetkým vo svojom okolí. Ľudia akosi lepšie vnikajú do tajov umenia, keď im je materiál, z ktorého vzniklo, bližší. Nech sa vám tiež podarí splniť všetky vaše predsavzatia.

Ondrej Doboš, 7. február 2007