Už voňajú rozkrojené jabĺčka s hviezdou uprostred

So starými mýtmi zimného slnovratu o večnom víťazstve svetla nad tmou, o vítaní znovu sa rodiaceho Slnka, o zrode nového roku i o zrode nového života, spolu s legendou o zrode viery, nádeje a lásky, k nám prichádzajú Vianoce. Je to čas, keď si sadáme k prestretému stolu s jedným tanierom navyše pre pútnika, keď stojíme pri stromčeku, ktorý nám spieva Čas radosti veselosti, keď hľadíme do rozžiarených očí svojich malých i veľkých, keď si uvedomujeme, že pokoj, priateľstvo a láska sú nadovšetko. Už voňajú rozkrojené jabĺčka s hviezdou uprostred, už sa nám sype šošovicové bohatstvo, už s cesnakom v nás rastie sila a zdravie, už cítime pokoj v medovej oblátke... Už plamienkom blikavým i jasným osvetľuje naše duše aj posledná adventná sviečka, už nám znejú piesne koledníkov, hlas fujary s pastierskym zvestovaním i mohutný hlas organu, ktorý cez pastorále nebadane prechádza do Tichej noci. Štedrý večer, Dohviezdny večer, Hody, Krašún, Kračún, Vilia či Svätý večer - vedno kráčajú naším priestorom a obláčiky pary z ľudských slov stúpajú až k oblohe a spájajú všetkých ľudí dobrej vôlre.
(Marta Mikitová)