Na pamiatku mi členky
dedinského folklórneho súboru z Rožňavského Bystrého v polovici tohto roka
(2003) poslali jedinečnú knižku Ondreja Hericha (na obr.) pod názvom:
"Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy". Príjemným prekvapením pre
mňa bolo, keď som v nej našiel piesne nielen z môjho rodiska, ale aj z obcí
Čierna Lehota, Gemerská Poloma, Kobeliarovo, Rakovnica, Rejdová, Vlachovo a
Vyšná Slaná. Zbierka obsahuje vyše 450 piesní a prvýkrát ju autor predstavil na
25. Gemerských folklórnych slávnostiach v Rejdovej, ktoré boli 25. augusta
2001, ako svoju už druhú zbierku.
Ondreja
Hericha poznám už veľmi dávno. Prvýkrát som sa s ním stretol, keď som
ako maturant cez prázdniny „brigádoval“ v okresných novinách Zora Gemera
v Rožňave, kde v tom čase pracoval už ako ich skúsený redaktor.
Narodil sa 9. januára 1934 v obci Sirk, pod známym vrchom Železník
v strednom Gemeri. V súčasnosti žije v Revúcej a vo svojom
okolí je známy ako kultúrny pracovník, folklorista a zberateľ ľudových
piesní z gemerského regiónu. Mnohí ho poznajú aj ako člena ľudovej hudby
folklórnej skupiny Lykovec z Revúcej. V ostatných rokoch spracováva
veľké piesňové bohatstvo obyvateľov Gemera.
Začiatkom mája 1998 vyšla jeho prvá zbierka – Piesne stredného Gemera. Zozbieral a v notovej úprave zapísal v dialektoch vyše 400 piesní z 13 obci: Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré.
Pomerne v krátkom čase – v roku 2001 vydal druhú zbierku – Piesne horného Gemera.
V roku 2002 publikoval v gemerských nárečiach zaujímavú knižôčku s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, alej aj inďe v Gemeri. Čitateľ tejto malej 92 stránkovej knižôčky sa môže precvičiť v gemerskom nárečí a predstaviť si, aké sú ťažké nárečia (a to len) stredného Gemera. Jeden príbeh je aj od Márie Brdárskej st. rodáčke z Rejdovej.
V septembri 2003 vydal Ondrej Herich
tretiu publikáciu s pesničkami – Piesne Nového Klenovca, ktorej
vydavateľom je Miestny odbor Matice slovenskej v Králi. Zbierka obsahuje
166 strán piesní a scenáre hier: Betlehemci, Krstenie v Novom
Klenovci, ktoré autorsky spracoval Michal Hruška, veľmi zanietený matičiar
v Králi.
Ondrej Herich už ako známy zberateľ mi prezradil, že v súčasnosti pripravuje ďalšiu zbierku ľudových piesní, tentoraz z obcí Beňuš a Braväcovo a možno aj zo Šumiaca.
V liste sa mi takto zdôveril: Napísal som niečo, čo bude možno o mojej práci v minulosti vhodné spomenúť ako o práci folkloristu a zberateľa ľudových piesní z nášho Gemera, ktorý bol niekoľko rokov všade zaznávaný. Zo všetkých regiónov sa vedelo o pesničkách, ktoré bolo počuť v rozhlase i v televízii, len Gemerčania akoby nevedeli spievať. Možno sme spolu s Jánom Jasenkom prelomili ľady aj v tomto smere.
A teraz si spolu so mnou, prostredníctvom spomínanej zbierky O. Hericha, zaspievajte túto Bystränskú pieseň:
Žäl
mi je za tím Bistrím ...
Žäl
mi je za tim Bistrim,
Že ho
zanechat musím.
Žäl
mi je za mojó miló,
Že sä uš
snó rozlúšim.
Jä
lis písat nebudem,
Ani počtu
konati.
Lem kot ti
jä rás odkäžem,
Mažeš to
dobre znati.
Mažeš to
dobre znati,
Že jä
tebä milujem,
Že jä
tebä do Bistriho
Bars pekne
pozdravujem.