Stanovisko Ing. Ladislava Vagnera k príspevku:

Kto zachráni Ruffínyiho vilu Dobšinej?

Článok pána Juraja Kariku s týmto názvom ma okamžite zaujal. Autor ho uviedol ako spomienku pri príležitosti 83.výročia od smrti objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne Eugena Ruffínyiho a čerpajúc z histórie opísal niekoľko okamihov zo života tohto významného muža. Rád by som vnímal článok ako deklarovanú spomienku, ale už jeho názov našepkáva, že autora zaujíma niečo iné. Záver článku to jednoznačne potvrdzuje.

Ak na jednej strane autor dokáže čerpať z historických údajov, očakáva sa od neho, že je schopný objektívne vnímať aj dnešné aktuálne dianie. Pekný článok končí odstavcom z ktorého je cítiť, že autor nekompetentne a bez snahy získať a overiť si základné informácie uvádza nepravdivé tvrdenia. Pekný článok sa mení na bulvárny príspevok.

Skúsme si ale naozaj položiť otázku: "Kto zachráni Ruffínyiho vilu?" Táto otázka ma trápi už dlhú dobu.

Ruffínyiho vilu si pamätám nie ako historickú pamiatku nielen slovenského, ale i svetového významu tak ako ju vníma pán Karika. Pamätám si ju ako veľký, studený a chladný dom, v ktorom žili v zúfalých podmienkach dve staré ženy na ktoré zabudol celý svet. Boli to pani Ruffínyiová a moja teta Margita Vagnerová. Kam sa podela ta nádhera ktorú pozná história? Kam sa podela naša pamäť? Za 600 korún, ktoré pani Ruffínyiová nemala z čoho zaplatiť aby zaplatila vyrubenú daň bola odsúdená na pobyt vo väzení. Aby sa vykúpila, odovzdala 14 ha pôdy do JRD. Pamätám si ako sme im nosili jedlo, aby mali aspoň čo jesť. Z mizernej penzie sa zo všetkých síl snažili prežiť a uchrániť Ruffínyiho vilu pred vydrancovaním. Nechceli ju opustiť a chránili ju. Nenašiel sa nik, kto by im podal pomocnú ruku.

Čierny Peter v mojich rukách. Aj tak by som mohol nazvať Ruffínyiho vilu v ten deň, keď som ju zdedil s prosbou rodiny, aby som sa o ňu postaral. Prejdite sa po Dobšinej. Veľmi výstižne ju charakterizuje názov článku p.P. Burgera - Mesto moje zabudnuté, alebo modlitba dôchodcu.

Neviem či je to osud, alebo irónia osudu, ale práve osud oboch žien z Ruffínyiho vily prispel k tomu, že dnes pracujem ako riaditeľ domova dôchodcov. Veľmi dobre poznám problémy starých ľudí a ovládam problematiku sociálnej starostlivosti o túto skupinu obyvateľov. Aj keď nemám voľné milióny, robím všetko čo je v mojich silách, využívam všetky svoje vedomosti a skúsenosti, na záchranu Ruffinyiho vily. Za tie roky som spoznal veľa odborníkov, ktorí vedia ako zachrániť Ruffinyiho vilu. Veľa ľudí pozná riešenie a všetkým som povďačný za ich nezištnú pomoc. Smutné je len to, že reálne nepomohol nik.

Zámer vybudovať v Dobšinej Stredisko sociálnych služieb pre dôchodcov vznikol v roku 2001, kedy som dal vypracovať Štúdiu vytvorenia domova dôchodcov v Dobšinej. Štúdia mala za cieľ zistiť vhodnosť budovy na požadovaný zámer a zadefinovať približné náklady potrebné na realizáciu zámeru. Štúdiu sme prerokovali s mestským zastupiteľstvom v Dobšinej, Krajským úradom v Košiciach a Krajským pamiatkovým úradom. Zámer sa stretol s podporou u všetkých zúčastnených strán. Na základe spracovanej štúdie sme v roku 2002 pristúpili v spolupráci so Stavebnou fakultou Žilinskej univerzity k spracovaniu výkresovej dokumentácie realizačného projektu.

Ani jedna finančná inštitúcia na Slovensku však nebola ochotná projekt podporiť. Ani jedna.

Nádej sa objavila v tej chvíli, keď SR začala čerpať prostriedky z EU. Prekvapuje ma informácia, keď počujem, že naše organizácie nie sú pripravené na čerpanie financií z EU.

Náš projekt sme predložili na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 1.3.2004 hneď v prvom kole. Boli sme pripravení tak ako málokto. Kód žiadosti (pre ITMS): 1-14-3-01-3-0043. Názov operačného programu: Operačný program Základná infraštruktúra
Číslo a názov opatrenia: 3.1.3. Budovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry
Názov projektu: Vybudovanie strediska sociálnych služieb pre dôchodcov v Dobšinej
Kód projektu: 2004-OPZI-313-KE-0043

Pravidlá presne definovali termíny, v rámci ktorých mali kompetentné úrady zaujať k projektom stanovisko. Pravidlá boli porušené. Boli vypísané ďalšie kolá na predkladanie nových projektov, ktoré sa schvaľovali bez toho, aby sa vyhodnotili projekty z prvého kola.

Stanovisko MVRR SR k našej žiadosti sme dostali až po urgovaní 16. mája 2005 pod číslom: MVRR-2005-6838/24863-2. Jej záver znel: ... žiadosť registrovaná pod číslom 2004-OPZI-313-KE-0043 s názvom Vybudovanie strediska sociálnych služieb pre dôchodcov v Dobšinej bola schválená - zaradená do zásobníka projektov ... Trvalo jeden rok dva mesiace a 16 dní, kým sa niekto vyjadril k projektu hodnota ktorého sa merala v státisícoch korún.

V roku 2005 sme získali v rámci programu Obnovme si svoj dom od Ministerstva kultúry SR dotáciu vo výške 80.000.- Sk na zabezpečenie ochrany Ruffinyiho vily. Opravili sme oplotenie, zadebnili okná, odstránili divo rastúcu vegetáciu, vybudovali sme elektrickú prípojku a nainštalovali bezpečnostnú signalizáciu. Celkové náklady na realizáciu opatrení za zabezpečenie ochrany objektu predstavovali 150.000.- Sk.

Na záchranu Ruffinyiho vily som vynaložil mimoriadne veľké úsilie. Môžem potvrdiť, že na regionálnej úrovni som sa stretol len s porozumením a podporou všetkých zainteresovaných organizácií a z nečinnosti ich viniť nemôžem. Ako riaditeľ neziskovej organizácie GOEX, ktorá dnes vilu vlastní konštatujem, že vynaložené úsilie na obnovu Ruffinyiho vily nás stálo viac ako 600.000.- Sk.

Na záver už len pár slov. Uvítame akúkoľvek reálnu pomoc od každého, komu naozaj leží osud Ruffínyiho vily na srdci. Napísaním článku od stola v teplej kancelárii sa žiaľ veci nedajú vyriešiť. Asi by sme sa mali skutočne všetci zamyslieť nad úctou, či skôr neúctou k našej histórii. Zároveň aj nad úctou, či skôr neúctou jeden voči druhému v každodennom živote. Aj keď radi nostalgicky spomíname na zašlú slávu našich predkov, realita je iná. V zrkadle vidíme už len "mesto moje zabudnuté, alebo modlitba dôchodcu".

05.02.2007 17:46

Ing. Ladislav Vagner,
Riaditeľ neziskovej organizácie GOEX