1. november - Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské - 1.11.1941 Rožňava) - organista, hudobný skladateľ, pedagóg. Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902-35 pôsobil ako regenschori, po ňom túto funkciu prevzala jeho dcéra. Tvoril menšie inštrumentálne a vokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. Jeho životu a pôsobeniu sa venovala Jana Rendeková v r. 1991 v svojej diplomovej práci (VŠMU v Bratislave). Vo februári 2007 sa v biskupskej katedrále v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, cirkevnou UZŠ a ZUŠ v Rožňave. Koncertu sa zúčastnili i piati rodinní príslušníci, medzi nimi vnučka a pravnučka Gustáva Staníka. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor.

1. november - Vojtech Lazár (1.11.1892 Aita Mare, Rumunsko - 8.11.1978 Košice) - geológ, historik baníctva. Študoval na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. V rokoch 1916-49 pôsobil ako prevádzkový inžinier železorudných baní v Rožňave a v Železníku, riaditeľ železorudných baní v Rožňave, vedúci pracovník v Smolníku, potom pôsobil v Spišskej Novej Vsi. Organizátor bansko-geologického prieskumu, zavádzal progresívne metódy skúmania a otvárania nových ložísk, ťažby a spracovania surovín. Zaoberal sa bansko-geologickou expertíznou činnosťou a výskumom archívnych geologicko-prieskumných materiálov, svoje výskumy z oblasti baníctva spracoval v štúdii Geologicko-ložiskový výskum Spišsko-gemerského rudohoria.

4. november - Miloslav Krčméry (14.5.1860 Hronsek - 4.11.1902 Vyšný Kubín-Jasenová) - hudobný skladateľ, redaktor. Otec básnika, literárneho kritika a spisovateľa Štefana Krčméryho. V rokoch 1871-73 študoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu v Bratislave a na univerzite v Jene. Ako kňaz pôsobil na rôznych miestach, naposledy v Mošovciach a v Jasenovej. Bol funkcionár ev. cirkvi a náboženský spisovateľ, rôznymi osvetovými článkami prispieval do novín a časopisov, bol spoluredaktor časopisu Stráž na Sione, tajomník Tranoscia. Na slová slovenských básnikov komponoval zbory a piesne pre klavír, mužský a miešaný zbor.

4. november - Marína Maliaková (4.11.1861 Nižná Slaná - 13.1.1946 Zvolen) - osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek. Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876-84 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. V r. 1889-99 majiteľska krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, ktoré predstavila o. i. aj v r. 1899 na národopisnej výstave v Prahe. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii.

4. november - Jozef Lipták (4.11.1927 Stratená - 10.5.1973 Bratislava) - drevársky odborník. V r. 1945-49 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a na VŠLD vo Zvolene. Pracoval ako technik na Lesnom závode v Rožňave, neskôr prednášal na VŠLD vo Zvolene. Zaoberal sa problematikou povrchovej úpravy dreva v spracovateľskom priemysle, morením, farbením a zušľachťovaním dreva, rozpracoval a aplikoval metódu objektívneho hodnotenia farby dreva. Vydal vysokoškolské skriptá Povrchová úprava, Technológia výroby nábytku a Farebné zušľachťovanie buka.

4. november - Ján Bartko (4.11.1948 Dúžava (dnes súčasť Rimavskej Soboty) – maliar, pedagóg. Študoval na Strednej všobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote a na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracoval ako učiteľ na Strednej pedagogickej škole v Prešove a pozdejšie, až do odchodu do dôchodku, ako vysokoškolský učiteľ na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove (dnes Prešovská univerzita v Prešove). Jeho umelecký záujem je sústredený na krajinomaľbu, aj z oblasti Gemera (Gemerské elégie, Gemerské pastorále), tvorí prevažne olejomaľby, ale maľuje aj akvarelom a pastelom. Svojou tvorbou sa prezentoval na 40 individuálnych a desiatkach kolektívnych výstavách nielen v domácich galériách a kultúrnych inštitúciách, ale i v zahraničí (Grécko, Taliansko, Česko, Poľsko, Maďarsko a i.). Bol členom v rôznych odborných porotách a v celoštátnej postupovej súťaži Výtvarné spektrum. Venoval sa metodickej činnosti pre výtvarnú výchovu na rôznych stupňoch vzdelávania v školských a kultúrnych inštitúciách. Je autorom učebníc výtvarnej výchovy pre stredné školy, spoluautorom výtvarných projektov, učebných osnov a programov pre rôzne typy výtvarného vzdelávania. Od r. 2001 je člen Slovenskej výtvarnej únie, od r. 2005 člen medzinárodného združenia ARTHOME v Aténach.

5. november - Ondrej Farkas (narodil sa v Gemerskej Panici - zomrel 5.11.1836 v Rožňave) - učiteľ. Do školy chodil v Gemerskej Panici a v Štítniku, kde od roku 1794 pôsobil ako učiteľ. V rokoch 1797-1836 bol profesorom a riaditeľom evanjelického gymnázia v Rožňave. K jeho študentom patril aj Pavol Jozef Šafárik.

5. november - Eliáš Láni (1570/75 Slovenské Pravno - 5.11.1618 Bytča) - zakladajúci a vysoký hodnostár evanjelickej cirkvi, horlivý zástanca reformačných myšlienok, vzdelanec, podporovateľ kultúry, náboženský spisovateľ a básnik. Po štúdiách na domácich školách bol vysvätený na kňaza. Po svojom pôsobení ako učiteľ a evanjelický kazateľ v Jelšave a Mošovciach, zastával v rokoch 1602-1608 funkciu turčianskeho seniora. V r. 1605 bol povolaný uhorským palatínom Jurajom Thurzom do Bytče za riaditeľa bytčianskeho lýcea a vychováteľa jeho syna Imricha. Pôsobil na palatínovom dvore ako jeho dvorný osobný kazateľ a radca. Na Žilinskej synode v r. 1610 bol zvolený za prvého superintendenta, čo v dnešnom ponímaní predstavuje funkciu biskupa. Bol autorom náboženských spisov, kázní, veršovaných modlitieb a duchovných piesní, preložil Lutherov Katechizmus. Ako zástanca vzdelania a kultúry zaslúžil sa o záchranu obrazov a iných výtvarných diel v slovenských chrámoch. Z jeho zachovaného diela je významná kázeň prednesená pri pohrebe Juraja Turzu Kázání pohřební v roku 1617. Eliáš bol v roku 1609 spolu so svojím bratom Danielom povýšený kráľom do šľachtického stavu a obdržal erb. Pochovaný je v krypte bytčianskeho kostola.

6. november - Svätopluk Kámen (27.5.1921 Bratislava - 6.11.1992 Tisovec) - speleológ, pedagóg, publicista, ochranca prírody. Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954-1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. V krátkom čase sústredil okolo seba záujemcov o prírodu a kras. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase: Michňová, Bobačka, Netopierov, Jazerná, Teplica, Kostolík, Veľká drienčanská jaskyňa atď. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali "Katastre krasových javov", neskôr "Identifikačné karty jaskýň", fotodokumentácia a mapovú dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, školy v prírode, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva - Rimavskou a Muránskou dolinou a Za svetlom karbidky.

6. november - Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné - 6.11.1874 Chyžné) - botanik, regionalista, učiteľ. Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači.

8. november - Milan Podrimavský (8.11.1943 Teplý Vrch - 24.9.2011 Bratislava) – historik, vedecký pracovník. Základnú školu ukončil v roku 1957 v Ratkovej, maturoval na Gymnáziu (vtedy JSŠ) v Moldave nad Bodvou, študoval na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, vedecké hodnosti získal na FF UK v Bratislave a v Historickom ústave SAV. Pracoval v Historickom ústave SAV v Bratislave, v rokoch 1995-2006 ako zástupca riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameral na politické dejiny Slovenska 1848-1918 so zreteľom na ideové, koncepčné, programové a organizačné aspekty slovenskej politiky v kontexte národnostnej politiky v Uhorsku. Bohatá je jeho publikačná činnosť, napísal vyše 100 odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách. Je autorom monografie Slovenská národná strana v druhej polovici XIX. storočia (1983), bol vedúcim autorského kolektívu, zostavovateľom a spoluautorom publikácie Dejiny Slovenska III. (1992), Dejiny Slovenska IV. (1986), Pramene k dejinám Slovákov X (2008). Gemeru sa venoval v štúdiách Gemerské mestečká v národnom hnutí 1848-1918, O štátoprávnych aspektoch slovenskej politiky 1848–1914, Slovenské dejiny v diele Š. M. Daxnera a i. Bol členom v mnohých vedeckých spoločnostiach, vedeckých radách a redakčných radách, zostavovateľ a redaktor viacerých zborníkov. V roku 2004 mu bola udelená Cena Daniela Rapanta za prínos do rozvoja slovenskej historickej vedy, so zvláštnym dôrazom za zásluhy o prehĺbenie poznania našich národných dejín.

11. november - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava - 26.9.1946 Budapešť) - operná speváčka. Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od roku 1915 bola členkou štátnej opery v Budapešti. Popredná interpretka operných postáv, aj interpretka piesní a oratóriií. Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta, opernú divu Máriu Basilidesovú.

13. november - Karol Terray (13.11.1812 Rozložná - 7.3.1881 Lučenec) - pedagóg, publicista. Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850-52 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie.

14. november - Mária Bancíková (14.11.1913 Klenovec - 7.1.1962 Zvolen) - herečka a učiteľka. Už v mladosti sa prejavil jej záujem o divadlo a pôsobila v ochotníckom krúžku v Klenovci. V rokoch 1934 - 1938 študovala u J. Borodáča na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. Ako herečka pôsobila v SND už od roku 1936. Prvé angažmán trvalo desať rokov, potom v rokoch 1946 - 1951 pôsobila na Novej scéne, od r. 1951 bola opäť členkou činoherného súboru SND. Učiteľskému povolaniu sa venovala v rokoch 1941 - 1951 ako externá učiteľka na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V divadle, filme a televízii vytvorila okolo 130 významných hereckých postáv, zúčastnila sa aj na rozvoji rozhlasového herectva. Zaoberala sa aj prekladom hier z češtiny a ruštiny. V r. 1955 je bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.

15. november - Ján Eugen Čech (15.11.1882 Revúca - 30.8.1950 Revúca) - verejný činiteľ, gemerský regionalista. Študoval v Kežmarku, právo v Prešove a na univerzite v Cluji, Rumunsko. V rokoch 1910-1930 pracoval ako hlavný mestský notár, okresný náčelník a radca politickej správy v Revúcej. Pôsobil aj v Slavošovciach, Gelnici, bol úradníkom Krajinského úradu v Bratislave. Od r. 1943 bol na dôchodku v Revúcej. Počas pôsobenia v Revúcej od r. 1924 presadzoval budovanie železničnej trate Tisovec - Muráň, ktorá sa začala budovať v r. 1940, ale nikdy nebola dokončená. Zaoberal sa regionálnym výskumom a bol aj aktivistom vo viacerých kultúrno-spoločenských organizáciách.

16. november - Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno - 14.8.1866 Turčianske Teplice) - básnik, prozaik, odborný spisovateľ, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár, člen Tatrína, prvý podpredseda Matice slovenskej, člen matičného vyslanstva k cisárovi. Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Tvorivo zužitkoval podnety ľudovej slovesnosti, je autorom svojráznych balád. Veľký význam majú jeho štúdie týkajúce sa literárnej estetiky. Hľadačstvo nových ciest vo vývine slovenskej literatúry sa zreteľne prejavilo v jeho redakčnej práci, založil a redigoval časopis Hronka. Po jeho zániku prispieval do mnohých časopisov.

16. november - Rudolf Krivoš (16.11.1933 Tisovec - 18.10.2020 Bratislava) - maliar, jeden zo zakladateľov slovenskej maliarskej moderny v 60. rokoch, venuje sa komornej figurálnej maľbe, ilustrácii i monumentálnej tvorbe pre architektúru. V rokoch 1951-1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení figurálnej tvorby u prof. Jána Mudrocha. Do povedomia slovenskej umeleckej verejnosti sa zapísal už v roku 1957, keď sa prezentoval na výstave pod názvom Obrazy a sochy. Výstava bola manifestačným vystúpením mladých umelcov a zároveň zakladateľov skupiny Mikuláša Galandu, ktorej vznik a tvorba bola jednou z kľúčových udalostí v modernom slovenskom výtvarnom umení. Osobitosť jeho tvorby je charakterizovaná originálnou výtvarnou formou s použitím bohatých povrchových štruktúr, maľby sú sochársky robustné, bez zdôrazňovania detailov, jeho obľúbené sú farby zeme, lávy a popola. Dáva dôraz na výrazné maliarske kvality obrazu, na expresívny kolorit i s použitím rozličných štruktúr v kombinácii s pieskom a nástrekmi nitrolakom. Jeho obrazy možno nájsť v štátnych galériách takmer na celom Slovensku, ale aj v súkromných domácich a zahraničných zbierkach. Jeho tvorbe je venovaná monografia:. Klára Kubíková: Rudolf Krivoš. Bratislava, Slovenský Tatran 1998, 240 s. B. Bachratý: Rudolf Krivoš: Svedectvá, signály, odkazy, 2015; J. Mojžiš: Rudolf Krivoš, 2017. V januári 2014 si prevzal jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Pribinov kríž I. triedy.

18. november - Dionýz Andráši (Andrássy) - (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie - 23.2.1913 Palermo) - veľkostatkár, majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén. Bol posledným mužským potomkom monockej (dlholúckej) vetvy Andrášiovcov. Študoval súkromne, po účinkovaní ako člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti, sa venoval umeniu. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Jeho nemalá zbierka diel prevažne súdobých umelcov bola známa v celom Uhorsku. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum na dokumentovanie slávy, moci a bojových hrdinstiev jeho bývalých majiteľov. Po svadbe s dcérou riaditeľa viedenského konzervatória, herečkou českého pôvodu Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1908 venoval svoj veľkostatok v Monoku Lige na ochranu detí. Po smrti manželky dal v rokoch 1903–1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908- 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Išlo skutočne o modernú obrazáreň s teplovzdušným vykurovaním, klimatizáciou a elektrickým osvetlením. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu.

18. november - Jozef Karol Mayer (1760 Levoča - 18.11.1826 Rožňava) - kníhtlačiar. Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa, Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače

22. november - Július Farkaš (22.11.1923 Ratkovské Bystré - 23.10.2012 Bratislava) – redaktor, rozhlasový pracovník. Základné vzdelanie získal v Ratkovej, študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdií práva na UK v Bratislave nastúpil v roku 1952 do Československého rozhlasu v Bratislave ako redaktor, neskôr ako šéfredaktor Hlavnej redakcie pre deti a mládež. Pracoval ako dramaturg rozhlasových hier pre mládež, od roku 1972 pôsobil ako šéfredaktor regionálneho a národnostného vysielania. Adaptoval do dramatickej podoby asi 30 slovenských ľudových rozprávok, ktoré sa vysielali v pravidelnom nedeľnom termíne hier pre deti a mládež. Pripravil asi 20 dramatizácií románov a noviel zo slovenskej, českej a ruskej literatúry pre mládež. Od roku 1978 bol pravidelným autorom "Živých slov". Do svojich prác čerpal aj podnety z rodného kraja, najmä v dramatizáciách Dobšinského rozprávok. Bol pri zrode Detského speváckeho zboru Československého rozhlasu, kde dlhé roky bol jeho ideovým vedúcim, napísal preň "Detský rok v pesničkách, riekankách a v rozprávaní“, ktorý vyšiel na dvoch gramoplatniach v Opuse. Významným návratom do rodného kraja je jeho rozhlasová hra s prvkami v ratkovskom nárečí „Bolože to v tej Ratkovej dávno“, ktorá bola viackrát vysielaná v Slovenskom rozhlase. Je nositeľom viacerých vyznamenaní.

23. november - Oľga Textorisová (23.11.1880 Revúca - 4.6.1938 Blatnica, okr. Martin) - spisovateľka, učiteľka. Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Štiavnici a Prešove. Učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Príslušníčka generácie národných učiteľov, ktorá svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Svoje novely uverejňovala v časopise Dennica, z ktorých pre poznanie života slovenskej inteligencie sú dokumentárne cenné prózy Z brehov Mútňanky a Fijalôčky, tu uverejňovala aj svoje básnické prvotiny. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov.

25. november - Jozef Škultéty (25.11.1853 Potok, okr. Rimavská Sobota - 19.01.1948 Martin) - literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár, redaktor. Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie. V r. 1863-1967 študoval v Rimavskej Sobote, 1867-69 na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a na univerzite v Prahe. V rokoch 1877-79 pracoval ako úradník na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote pri zostavovaní školských učebníc, potom pôsobil v Martine ako redaktor a vedecký pracovník, od r. 1919 sa stal doživotným správcom Matice slovenskej. Literárnokritickej práci sa venoval hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín. Veľkú pozornosť venoval obdobiu národného obrodenia a reprezentantom štúrovskej literatúry. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk. Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a štúdiách. Významné je jeho vedecké dielo Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života (1920).

26. november - Ján Grendel (26. 11. 1928 Ratková) - organizátor miestnej kultúry. Stredoškolský učiteľ na dôchodku, žije v Kalinove. Pracuje aktívne v zbore pre občianske záležitosti, je dlhoročným členom cirkevného spevokolu v obci, venuje sa folklóru, organizuje kultúrne a spoločenské podujatia k rôznym výročiam a udalostiam.

26. november - Ján Ďurovič (30.8.1894 Lehota nad Rimavicou - 26.11.1955 Skalica) - literárny a cirkevný historik, redaktor, kňaz, kronikár. V r. 1905-1914 chodil do základnej školy a študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životopisu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.

27. november - Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová - 27.11.1911 Banská Bystrica) - pedagóg, publicista, osvetový pracovník. Brat Ivana Branislava Zocha, otec Samuela a Gustáva Zocha, dcéra Elena bola manželkou Martina Rázusa. Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu v Cerove. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov.

28. november - Ondrej Gálik (28.11.1815 Brzotín – 18.6.1885 Košice) - zverolekár, spisovateľ, svetobežník, zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA), plukovník americkej armády. Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848-49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval vo vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť plukovníka, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie vyštudoval veterinárnu medicínu a plne sa jej venoval. Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil z Ameriky a žil u syna v Košiciach.

28. november - Otokar Zikmunda (28.11.1930 Slavošovce - 17. 3. 2010 Praha) - meteorológ, pedagóg. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, pracoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, v súčasnosti je jej externý pracovník. Publikuje v časopise Meteorologické zprávy, vydal vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor - Model pro předpověď trvalých srážek a frontální oblačnosti, Úvod do termodynamiky atmosféry, Objektivní metody předpovědi v synoptické meteorologii, Fyzika mezní vrstvy atmosféry a iné.

30. november - Andrej Rojko (30.11.1824 Liptovská Sielnica - 10.12.1907 Lom nad Rimavicou) - osvetový pracovník, publicista, katolícky kňaz. Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil na rôznych miestach, o. i. v Gemerskej Jablonici, v r. 1860-64 v Tisovci, kde sa v r. 1863 postaral o obnovu tisovského chrámu, neskôr účinkoval v Podkriváni a v Muránskej Hute, v rokoch 1885-1892 ako farár a správca farnosti v Šoltýske. Najdlhšie pôsobil v Lome nad Rimavicou – v rokoch 1864-1883 ako kňaz a od roku 1892 na odpočinku. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol často prekladaný, v rokoch 1883-1884 a 1888-1889 väznený, za svoje články a verejné vystupovanie až do roku 1904 perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác.

Posledná úprava 26.4.2024 (Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)