Septembrový kalendár významných osobností Gemera


Generál Ján Paškan1. september - Ján Paškan (27.1.1907 Ochtiná - 1.9.1989 Bratislava) - lekár, generálmajor. Maturoval na gymnáziu v Rožňave, promoval na Lekárskej fakulte UK v Prahe. Pracoval na ministerstve národnej obrany, kde sa zapojil do príprav zdravotníckeho zabezpečenia SNP. Roku 1944 odišiel do Ružomberka za veliteľa vojenskej nemocnice. Dňa 30.8.1944 ho ustanovili do funkcie prednostu Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. V r. 1946 bol povýšený na generála. Bol významnou osobnosťou aj civilného zdravotníctva. Neúnavne pracoval v Červenom kríži a v zdravotníckych orgánoch v Bratislave. Bohatá je aj jeho publikačná a prednášková činnosť. Jeho prácu v zdravotníckej službe ocenili mnohé domáce i zahraničné inštitúcie. Je držiteľom viac ako 55 vyznamenaní za boj proti fašizmu, za budovanie a obranu vlasti, za zdravotnícke služby a za upevňovanie mierového spolunažívania národov.

Samuel Hruškovic1. september - Samuel Hruškovic (1.4.1694 Krupina - 1.9.1748 Banská Bystrica) - evanjelický kňaz, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, básnik, prekladateľ, editor. Študoval v Jelšave, Gemeri, Rožňave a vo Wittenbergu, kde študoval aj fyziku, medecínu, matematiku, právo a jazyky. Pracoval ako domáci učiteľ a vychovávateľ v zemianskych rodinách, od r. 1737 ako evanjelický farár v Banskej Bystrici. Skladal latinské príležitostné verše, epigramy a najmä náboženskú lyriku, pokúsil sa aj o drámu, písal slovenské modlitby, latinské dišputy, katechizmus. Zachovalo se jeho 17 vlastných piesní a 74 prekladov piesní z nemčiny. Bol editorem dvoch vydaní Cithary sanctorum Juraja Tranovského, v ktorom uviedol novú slovenskú piesňovú tvorbu. Ján Kollár ho nazval spolu s Tranovským a Krmanom „tromi kvietkami“ slovenskej reformácie.

2. september - Štefan Tóbik (7.2.1909 Hnúšťa - 2.9.1969 Hnúšta) - jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista. Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor a riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, neskôr ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk ( 1966 ). Zhromažďoval nárečový materiál z Gemera a tomuto bádaniu sa venoval celý život. Z rozsiahlej zbierky gemerského nárečového materiálu publikoval vedecké štúdie o členení, hláskosloví a kvantite gemerských nárečí.

2. september - Andrej Vrábel (2.9.1910 Mokrá Lúka - 10.3.1991 Levice) - pedagóg a matematik. Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno.

Martin Šimon3. september - Martin Šimon (3.9.1975 Rožňava) - hudobný skladateľ, gitarista, experimentálny umelec, pedagóg. Študoval hudobnú vedu na FFUK v Bratislave, v r. 2000 – 2003 kompozíciu a počítačovú, elektroakustickú a filmovú hudbu na Brooklyn College v New Yorku. Venuje sa skladbe a aranžovaniu vo vážnej hudbe a džeze. Pôsobil ako pedagóg klasickej gitary v Bratislave, bol členom speváckeho zboru Lúčnica, neskôr členom, spoluzakladateľom a umeleckým vedúcim viacerých hudobných zoskupení v New Yorku, od r. 2004 univerzitný pedagóg kompozície, elektronickej hudby, zvukového designu a hudobnej produkcie pre film, video a animáciu na Pratt Institute New York a spolupracuje na rôznych medzinárodných hudobných projektoch. Je nositeľom viacerých cien a vyznamenaní.

3. september - Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná - 16.11.1856 Kiskőrös) - poetka. Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Jozefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, ale taktiež zostavovala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národné zpievanky.

Jaroslav Augusta4. september - Jaroslav Augusta (4.9.1878 Humpolec pri Pelhřimove - 28.2.1970 Banská Štiavnica) - akademický maliar, publicista, pedagóg. Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote, kde chodil do školy a už tu prejavil svoje výtvarné nadanie. V roku 1894 sa rodina presťahovala do Tisovca, kde si jeho otec za prispenia Ivana Daxnera zriadil dielňu na umelú vlnu. Tu maľoval portréty podľa fotografií, o. i. aj portrét Štefana Marka Daxnera. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a v Mníchove a v súkromných školách. V Prahe pôsobil v spolku Detvan. Od roku 1920 bol profesorom kreslenia v Banskej Štiavnici. Objaviteľ Detvy ako maliarskej témy a zakladateľ tamojšej maliarskej kolónie (1901-08). Zorganizoval výstavu slovenských maliarov z Uhorska v Žiline (1903), pričinil sa o založenie Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Spolu s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom založil maliarsku kolóniu vo Važci (1911-14). Ústrednou témou jeho tvorby je predovšetkým Detva, ale aj podsitniansky kraj, Orava, Liptov, Vajnory, Čičmany, Važec. V roku 1962 vydal autobiografickú knihu Spomienky. V roku 1961 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec.

Bohuslav Tablic5. september - Bohuslav Tablic (5.9.1769 České Brezovo - 23.1.1832 v Kostolné Moravce) - básnik, prekladateľ, literárny historik, ev. kňaz, básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. Vzdelanie získaval v Ožďanoch a Dobšinej, v Bratislave a v Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu a jazyky. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom slovanskú spoločnosť a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske knihy s ľudovýchovným zameraním, ale bol aj uznávaným prekladateľom, organizátorom vzdelávania slovenskej mládeže a buditeľom literárneho života. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov.

Ctibor Štítnický6. september - Ctibor Štítnický - vlastným menom Tibor Dörner (6.9.1922 Štítnik - 12.6.2002 Bratislava) - básnik, prekladateľ, publicista. Študoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr v Tisovci, kde sa stal iniciátorom skupinového života začínajúcich autorov. V tejto činnosti pokračoval aj v Bratislave ako redaktor študentského časopisu Nový rod. V roku 1944 sa stal členom partizánskej skupiny Sláva v Gemeri. Bol aj hlásateľom a redaktorom Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici a frontového vysielača v Košiciach. Bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Kultúrneho života, riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ i Čs. filmu v Bratislave. Vo svojej tvorbe vyjadroval generačné pocity a protivojnové nálady, ústiace do snahy o zmeny v životoch ľudí v povojnovom Slovensku (Presýpacie hodiny, Červená šatka, Slnovrat). Neskôr sa venoval ľúbostnej poézii (Ostaň tu ešte chvíľku), tvorbe pre deti a mládež (Jarný karneval), písal reportáže a prekladal z maďarského a ruského jazyka.

Samuel Reuss8. september - Samuel Reuss (8.9.1783 Slovenská Ľupča - 22.12.1852 Revúca) - etnograf, historik, ev. kňaz. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, na evanjelickom lýceu v Kežmarku a v Bratislave, neskôr teológiu, filozofiu, filológiu, históriu, botaniku a mineralógiu na univerzite v Jene. V rokoch 1807-1809 pôsobil ako kaplán a učiteľ v Tisovci, potom ako farár v Kraskove, od 1812 farár v Revúcej a administrátor Potiskej superintendencie. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, zakladateľ knižnice v Revúcej. Podporovateľ štúrovského programu v revolúcii 1848-1849. Zaoberal sa históriou Slovanov a cirkevnými dejinami. Autor národopisných štúdií, zberateľ ľudovej slovesnosti. Počas štúdií v Jene sa zaujímal o prírodné vedy, zoznámil sa s básnikom J. W. Goethem, ktorý ho navrhol za tajomníka nerastopisného spolku a s ktorým udržiaval písomné kontakty aj po odchode z Jeny. Jeho menom je pomenovaná Mestská knižnica v Revúcej.

Lujza Blahová8. september - Lujza Blahová (8.9.1850 Rimavská Sobota - 18.1.1926 Budapešť) - herečka, operetná a operná speváčka. Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti. V rokoch 1863-1896 stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala svojimi besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít.

9. september - Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava - 20.9.1969 Bratislava) - fyzik, pedagóg. Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Veľa času a úsilia venoval príprave skrípt a učebníc, napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Jeho vedecký záujem sa sústredil na teoretickú mechaniku, osobitne na analytickú mechaniku a mechaniku kontinua. Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií.

Martin Kvetko9. september - Martin Kvetko (9. 9.1912 Muránska Dlhá Lúka - 3.6.1995 Bratislava, pochovaný v rodinnom hrobe v Muránskej Dlhej Lúke) - politik, pedagóg, rozhlasový redaktor, publicista, vydavateľ, spoluzakladateľ a významný predstaviteľ Demokratickej strany, pôvodne veterinár a poľnohospodár. Do r. 1948 povereník SNR pre poľnohospodárstvo. Po r. 1948 žil v emigrácii v Anglicku, Nemecku a USA. Bol členom exilovej Rady slobodného Československa, v r. 1954-60 spoluriaditeľ Československého oddelenia Rádia Slobodná Európa v Mníchove. V r. 1989 sa vrátil na Slovensko, v r. 1990 bol zvolený za čestného predsedu Demokratickej strany.

Samuel Tomášik10. september - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice - 10.9.1887 Chyžné) - jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného evanjelického života na Slovensku v 19. storočí. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela na územie Muráňa, resp. do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera - Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny muránskeho zámku. Pri príležitosti vedeckého seminára o jeho živote a diele v r. 1997 mu bola v Chyžnom slávnostne otvorená pamätná izba v budove bývalého mliekárenského družstva.

Belo Cajchan10. september - Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin - 10.11. 1991 Hnúšťa) - divadelný ochotník, zanietený športovec, turista, dlhoročný predseda Matice slovenskej v Hnúšti. Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval v Tatra banke v Hnúšti. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch, v ktorých vytvoril vyše päťdesiatky divadelných postáv. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky.

František Ulrich11. september - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně - 20.10.1941 Praha) - geológ, univerzitný profesor. Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.

12. september - Samuel Čerňanský (12.9.1759 Hnúšťa - 12.2.1809 Bátovce, okres Levice) - básnik, spisovateľ, biskup. Študoval v Ožďanoch, Bratislave a Jene. Bol korektorom slovenských kníh v bratislavskej tlačiarni. Zaujímal sa o zemepis, fyziku a astronómiu. Zhotovoval mapy a do kalendára Juraja Palkoviča na rok 1807 zhotovil astronomické hodiny. Bol autorom mnohých duchovných piesní, ako súčasti evanjelického Zborníka. Prekladal nemeckého básnika Gellera. O rozvoj slovenskej prózy sa pričinil voľným spracovaním nemeckého originálu Pamätné príhody grófa Beňovského. Bol autorom piesní v Tranovského kancionáli, osvetovým pracovníkom, spoluzakladateľom Ústavu česko-slovenskej reči a literatúry pri lýceu v Bratislave.

Jozef Volný14. september - Jozef Volný (12.3.1819 Spišské Vlachy - 14.9.1878 Ožďany) - hutný inžinier. Modernizátor uhorského železiarstva a hutníctva na Slovensku. Študoval na gymnáziu, vo filozofickom kurze a na právnickej akadémii v Košiciach, na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako banský inžinier Komorského úradu v Banskej Bystrici, tajomník komisára banských miest Ľ. Benického, hutný inžinier v Pohorelej. Po roku 1852 ako riaditeľ zdokonalil železiareň v Betliari, postavil novú vysokú pec, prestaval valcovňu tyčového železa a pod., neskôr bol hlavným inšpektorom Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti, potom riaditeľom Salgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Salgotarjáne a v Budapešti. V roku 1876 bol vyznamenaný Radom Františka Jozefa. Autor knihy, venovanej uhorskému banskému zákonodárstvu, článkov o železiarstve a štúdie o prameňoch k dejinám baníctva a hutníctva na Gemeri.

14. september - Elemír Rákoš (14.9.1935 Rimavská Sobota - 6.9.2003 Bratislava) - archivár a historik. Študoval archívnictvo na FF UK v Bratislave. Celý život pracoval v Štátnom ústrednom archíve SSR (neskôr Slovenskom národnom archíve). Externe prednášal archívnictvo a diplomatiku najnovšieho obdobia na FF UK. Patril medzi najvýznamnejších archívnych teoretikov na Slovensku. Odborne sa zameriaval na otázky archívnej teórie, metodiky a praxe spracúvania archívnych písomností. Bol priekopníkom vydávania prameňov k dejinám 20. storočia. Bol prvým predsedom Spoločnosti slovenských archivárov, ktorá každoročne od roku 2007 udeľuje mladým archivárom na jeho počesť Cenu Elemíra Rákoša za najlepšiu štúdiu v odbore archívnictva a pomocných vied historických. V roku 2003 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy.

Michal Jakabčic14. september - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec - 29. 10. 2001 Bratislava) - maliar. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéroch u profesorov Čemického a Mudrocha. Autor figurálnych kompozícií s poeticko-surrealistickým nábojom a špičkový predstaviteľ nášho imaginatívneho maliarstva. Zohráva jednu z kľúčových úloh v slovenskom umení, najmä v prúde metafyzickej maľby. Dominuje mu figúra, ale aj krajinomaľby, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho dielo sa stretalo s odozvou na viacerých medzinárodných súťažiach a na mnohých prestížnych výstavách výtvarného umenia v Sao Paolo, Cagnes sur Mer, Sofii, Helsinkách, Paríži, Tokiu, Washingtone a inde. Je nositeľom mnohých cien, o. i. získal Zlatú medailu na prestížnom Jesennom salóne v Paríži v r. 1983. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic (248 strán), ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. Jeho dielo je v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Národnej galérie v Prahe, v galériách v Paríži, Zürichu, Londýne, Tokiu a inde.

Ján Majko 17. september - Ján Majko (17.9.1900 Sereď - 29.12.1985 Trnava) - jaskyniar. Pôsobil ako príslušník pohraničnej stráže, v rokoch 1945 - 63 v rôznych podnikoch cestovného ruchu. V roku 1926 objavil jaskyňu Domica na južnom okraji Silickej planiny. Objavil vchod do jej priestorov, našiel spojenie Domice s Čertovou dierou. Preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu, spodnú časť Silickej ľadnice, Mestskú priepasť, Kečovskú vyvieračku, objavil jaskyne Matilda a Milada a iné jaskyne v Slovenskom krase. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929. O tri roky neskôr sa z kvapľovej výzdoby mohli tešiť aj turisti. Najväčšia sieň jaskyne Domica nesie jeho meno - Majkova sieň. Publikoval vyše 30 článkov so speleologickou problematikou. V roku 1985 mu bola udelená zlatá medaila Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Vladimír Clementis20. september - Vladimír Clementis (20.9. 1902 Tisovec - 3.12.1952 Praha) - politik, právnik, spisovateľ, prekladateľ, komunistický činiteľ a publicista. Po vyštudovaní práva v Prahe pôsobil ako advokát v Bratislave. V roku 1924 spoluzakladal a až do roku 1935 redigoval kultúrno-politickú revue DAV. V rokoch 1939-1945 sa zúčastnil zahraničného odboja vo Francúzsku a Veľkej Británii, kde sa stal redaktorom československého vysielania BBC, pracoval ako publicista, vydal aj viacero brožúr politického obsahu, zostavil dva zborníky slovenskej poézie Zem spieva (1942) a Hnev svätý (1944). Po návrate domov v rokoch 1945-1948 bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí, 1948-1950 minister zahraničných vecí ČSR. Po vykonštruovanom procese bol v roku 1951 zatknutý a v decembri 1952 ho v Prahe popravili. V roku 1963 bol rehabilitovaný. Autor ľavicovo orientovanej literárnej publicistiky: Usmerňované Slovensko, Slováci a Slovanstvo, Odkazy z Londýna, O kultúre a umení a osobne memoárovo ladených kníh: Nedokončená kronika, Listy z väzenia a i. V Tisovci má pomník, múzeum v rodnom dome, pamätnú tabuľu s portrétom a jeho menom je pomenovaná miestna základná škola.

Jozef Orlovský20. september - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA - 28.7.1990 Bratislava) - jazykovedec, pedagóg, knihovník. Študoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935-41 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566-1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné.

Vladimír Cirbes21. september - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca - 29. 10. 2006) - filozof, sociológ, pedagóg. Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách a bol vymenovaný za člena korešpondenta a za akademika SAV a ČSAV. Jeho vedecká a odborná činnosť svojou polytematickosťou bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. V oblasti filozofie sústredil pozornosť najmä na špecifiká a zákonitosti spoločenských zmien, v oblasti sociológie na problematiku zmeny sociálnej štruktúry na Slovensku a zmien vo vedomí ľudí, teoretické a metodologické otázky sociálneho rozvoja a sociálneho prognózovania a v oblasti pedagogiky na analýzu mladej generácie, jej výchovy, spoločenského postavenia, technickej tvorivosti, jej adaptability v procese jej zaraďovania do života a pod. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.

Ján Valach22. september - Ján Valach (22.9.1925 Hnúšťa) - dirigent, organista, pedagóg a skladateľ. Hudobnú školu navštevoval v Tisovci, kde vystupoval na rôznych koncertoch a v literárno-hudobných pásmach. Pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žije v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Úspešné bolo i jeho pôsobenie na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťovanie v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Zaujíma sa o hudobný život a hudobné školstvo na Slovensku. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu aj so svojou manželkou Blankou, kde sa zúčastnili jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže v predmete hudobná náuka „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoruje. ZUŠ Hnúšťa vydala na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari..., ktorá vznikla zo záujmu o jeho umeleckú činnosť a tvorbu.

24. september - Rudolf Viest (24. 9. 1890 Revúca - 1945 Flossenburg, Nemecko) - generál, veliteľ povstaleckej armády počas Slovenského národného povstania. Od roku 1939 príslušník slovenskej armády, patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom. Člen Československého národného výboru v Paríži a veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku. Po odchode do Anglicka sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. V auguste 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR a odtiaľ 6. 10. 1944 s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku. V novembri 1944 bol zajatý, odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore bol pravdepodobne popravený spoločne s Jánom Golianom. In memoriam bol vyznamenaný mnohými československými a zahraničnými medailami a povýšený do hodnosti armádneho generála. 28.8.2007 mu v Revúcej bola odhalená busta.

25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, USA) - kultúrny a osvetový pracovník medzi slovenskými vysťahovalcami v USA a činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista. Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio. V rokoch 1927-1949 pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne (Ohio), neskôr v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V roku 1938 bol členom delegácie Slovenskej ligy v USA, ktorá navštívila ČSR. S cieľom vydať svedectvo o rodákovi z Brdárky a po rodičoch z Rejdovej, sa v slávnostne vyzdobenom evanjelickom chráme v Rejdovej konali v dňoch 24.-26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.

Miroslav Rovný 25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava - 17.12.1991 Bratislava) - vysokoškolský pedagóg, tréner, účastník SNP. Po maturite v Rožňave študoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Revúcej, neskôr na pedagogickej škole v Bratislave. Potom profesor a dlhoročný vedúci Katedry teórie a metodiky hier na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Priekopník v oblasti pohybových hier a autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc - Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. Publikoval v odborných časopisoch a podieľal sa na riešení vedecko-výskumných úloh v oblasti športu. Bol aj aktívny hráč a tréner v hádzanej a volejbale. Vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu (1968), v r. 1973 mu bol udelený titul zaslúžilý učiteľ. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom.

Igor Daxner26. september - Igor Daxner (26.9.1893 Tisovec - 18.4.1960 Bratislava) - právnik, protifašistický bojovník. Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939-1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázany do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom.

Daniel Michal Fakla 27. september - Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková - 19.5.2010 Radvaň) - ev. kňaz, básnik. Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v Klenovci v júli 1949. Kaplánske roky prežil vo Zvolene. Potom bol námestným kňazom v Nedede a zborovým farárom v Radvani a v Kremnici. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, nešporné služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. V roku 1993 sa presťahoval do Radvane. Vydal básnické zbierky Na milosť čakám (1992) a Hľadanie v úzkosti (1997). Publikoval články, úvahy a najmä básne v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cestou svetla, Cirkevné listy, Tvorba T a v iných.

Eva Krajčiová27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava - 14.8.1982 Rožňava) - knihovníčka, archivárka. Narodila sa v rodine známeho rožňavského lekára L. Friedmanna. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole. Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.

Michal Tompa28. september - Michal Tompa (28.9.1817 Rimavská Sobota - 30.7.1868 Chanava) - básnik. Študoval filozofiu, právo a teológiu. Po revolúcii v r. 1849 sa stal kňazom v dedinke Chanava pri Rimavskej Sobote, kde žil až do smrti. Jeho lyrika vrcholí v dobe absolutizmu, keď filozoficky a spoločensky angažovaný obsah vyjadril alegorickou formou. Vo svojej lyrike hovorí o celonárodných problémoch, idyle rodinného života a prírode (Povesti o kvetinách). Po páde Bachovho režimu sa Tompova poézia stáva optimistickejšou. Nový Simeon, Ikarus a iné hlásajú revolučné myšlienky z 1848. Tompa popri Petöfim a Aranyovi patrí k významným predstaviteľom maďarskej národnej lyriky. V Chanave má náhrobník s pomníkom a pamätnú izbu, v Rimavskej Sobote sú po ňom pomenované dve školy, kníhkupectvo a fuguje aj klub Mihálya Tompu. Po tomto poetovi je nazvaná aj celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy.

28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín - 21.3.1950 Banská Bystrica) - osvetový pracovník, učiteľ. Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909-1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. V Hrachove založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských a ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty.

Lívius Maderspach29. september - Lívius Maderspach- (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko - 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) - banský inžinier. Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, v r. 1862-1866 na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.

Václav Vraný30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR - 8.9.1929 Tisovec) - botanik, múzejník, učiteľ. Štúdiá ukončil vo Vyšných Strelciach a na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Ako učitel bol ako pansláv prekladaný zo školy na školu. A tak pôsobil v Revúcej, Drienčanoch, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla známa botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, Lehnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši a v Martine. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol tiež významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii. Písal tiež odborné a zábavné články, bol aj dirigentom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objaviteľ lokalít viacerých rastlinných druhov v Tatrách a okolí Tisovca. Zanechal písomné popisy flóry a niekoľko veľkých herbárov, venoval sa aj mykológii. Záver svojho plodného života prežil v Tisovci. Tam se narodil i jeho známy vnuk - dr. Vladimír Clementis. Prírodu miloval aj po svojej sedemdesiatke a na jednom z výletov, uprostred prírody na vrchu Tŕstie pri Tisovci i zomrel.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová) Upravené 19.3.2017