Júlový kalendár významných osobností Gemera


Samuel Ormis1. júl - Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca - 18.10.1875 Revúca) - pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ. Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel.

Ján Pohronský2. júl - Ján Pohronský (2.7.1908 Brezno - 23.9.1995 Žilina) - spisovateľ pre deti a mládež. Pracoval ako pomocný pracovník Okresného súdu v Rožňave a na notárskom úrade v Gočove, bol právnikom na Podnikovom riaditeľstve Slovenskej knihy v Žiline. Debutoval zbierkou ľúbostne ladených a rodným krajom inšpirovaných veršov, je autorom 9 kníh, naturalistickej prózy, tematický register vlastného prozaického diela obohatil knihou z poľovníckeho prostredia a najmä románmi zo sveta dospievajúcej mládeže.

3. júl - Cyril Kraus (3.7. 1928 Tisovec – 11.8.2012 Bratislava) - literárny historik a kritik. Po štúdiu na FF UK v Bratislave pracoval od roku 1951 ako vedecký pracovník v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho romantizmu a klasicizmu. Je autorom mnohých literárnych štúdií, úvah a kritík, vydaných knižne i časopisecky. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované monografie: Generácia v pohybe (1973), Retrospektívy a kontinuita (1978), Impulzy a inšpirácia slovenského romantizmu (1979), Poézia Jána Bottu (1981), Čas literatúry (1986), Začiatky slovenskej kritiky (1991), Slovenský literárny romantizmus (1999), Slovenský klasicizmus (2004). Výsledky svojich výskumov popularizoval najmä v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Významným vkladom do literárnohistorického bádania bola editorská činnosť Cyrila Krausa. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky (Kritika v slovenskom národnom obrodení, 1990) pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel J. Kollára, A. Sládkoviča, J. Francisciho, J. Bottu, S. H. Vajanského, Ľ. Podjavorinskej, F. Kleischnitzovej, J. Silana, V. Beniaka, antológiu z poézie klasicizmu a i. S nevšedným čitateľským ohlasom sa stretol jeho objavný dvojzväzkový výber z romantickej poézie a prózy, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Slovenský Tatran (prvé vydanie 2001 – 2002). Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia, ktorý doplnil a vydal v roku 2012 Ján Caban.

Ján Gallo3. júl - Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné - 12. 12. 2008 Prešov) - učiteľ, zveľaďovateľ kultúry Gemera. Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave n./Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Počas svojho pôsobenia v Revúcej sa pričinil o otvorenie pamätných izieb I. slovenského gymnázia, v ktorej významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Napísal množstvo odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 - 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19.stor., Muránska Zdychava, Muráň, Chyžné, P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej a iné. Mestské zastupiteľstvo v Revúcej doc. PhDr. Jánovi Gallovi, CS. udelilo dňa 16. mája 1997 Čestné občianstvo mesta Revúca za celoživotnú prácu venovanú spracovaniu histórie Revúcej a Prvého slovenského gymnázia.

Boris Farkaš4. júl - Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) - slovenský herec. Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov strednej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch (jednu z hlavných postáv stvárnil v slovenskom filme Rozhovor s nepriateľom), v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách. Je aj rozhlasový a dabingový herec. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov.

Štefan Ferenci4. júl - Štefan Ferenci (Ferenczy) (24.2.1792 Rimavská Sobota - 4.7.1856 Rimavská Sobota) - sochár. Zámočníctvo sa učil u otca, študoval na AVU vo Viedni. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Niekoľko jeho prác sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Andrej Chazár4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice - 1.2.1816 Rožňava) - liečebný pedagóg, právnik. Do školy začal chodiť v Brzotíne, potom navštevoval školu v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790-94 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901-1939).

4. júl - Miloslav Takáč (4.7.1907 Tisovec – 6.11.1968 Bratislava) - právnik. Študoval na meštianskej škole v Rimavskej Sobote a v Tisovci, na gymnáziu v Lučenci, právo na PF UK v Bratislave. Počas štúdií sa prejavil ako ľavicovo orientovaný funkcionár študentského hnutia, prispieval do Robotníckych novín a Mladého Slovenska. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, potom úradník Krajského súdu v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom, neskôr ako sudca v Banskej Bystrici, Nitre a Ružomberku. V rokoch 1938-39 bol tlačový referent Ministerstva spravodlivosti v Prahe, 1939-44 legislatívny referent Ministerstva pravosúdia, 1945 vedúci Úradu verejnej obžaloby, v rokoch 1945-51 podpredseda, neskôr predseda Najvyššieho kontrolného dvora, od roku 1944 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Príslušník ilegálneho protifašistického hnutia, zúčastnil sa na prípravách SNP ako vedúci úradu Povereníctva spravodlivosti SNR v Banskej Bystrici v r. 1944 a v Košiciach v r. 1945. Po oslobodení sa venoval organizácii súdnictva a advokácie. Zameral sa na problematiku čs. trestného práva a vydal niekoľko monografií: Zákon o trestných činoch... (1941), Podmienečné odsúdenie a prepustenie (1946), Československé trestné hmotné právo platné na Slovensku (1948). Svojimi odbornými štúdiami prispieval do Právneho obzoru. Pôsobil aj ako funkcionár poľovníckych spolkov na Slovensku, v rokoch 1849-51 bol predsedom Zväzu ochranných loveckých spolkov, zaslúžil sa aj kodifikáciu slovenskej poľovníckej terminológie.

Juraj Daniel Szabó4. júl - Juraj Daniel - Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná - 23.11.1990 Košice) - slovenský fyzik, univerzitný profesor. Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády.

4. júl - Florián Berky - Rožňavský (4.7.1855 Szécsény - 22.8.1893 Nálepkovo - Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) - huslista, primáš. Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam - srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky.

Ján Brocko7. júl - Ján Brocko (1.3.1924 Revúca - 7.7.1946 Revúca) - povstalecký básnik, publicista. Gymnázium navštevoval v Rožňave. Pracoval ako redaktor povstaleckých časopisov v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Ťažko prežívanú okupáciu mesta vyjadril básňou Boj o Revúcu. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Umrel na následky vojnových útrap krátko po skončení druhej svetovej vojny. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej.

Johanna Gyürkyová, rod. Markušová11. júl - Jana Gyürkyová, rod. Markušová (11.7.1796 Ochtiná - 20.8.1865 Slavošovce) - zakladateľka slavošovských papierní, podnikateľka, vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn.

11. júl - Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota - 22.7.2004) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista. Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov tak pre dospelých, ako aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež knihu spomienok s názvom Šťastie novinára.

Jozef Kvetoslav Holub12. júl - Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica - 12.7.1899 Revúca) - pedagóg, osvetový pracovník. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865-1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie - zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. Zaoberal sa aj botanikou, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín.

Ján Stacho15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava - 15.7.1995 Bratislava) - básnik, prekladateľ, lekár. Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960-63 lekárom v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti.

Michal Miloslav Bakulíny16. júl - Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok - 18.1.1892 Kameňany) - národnokultúrny pracovník, úradník. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. V r. 2006 mu bola odhalená v Rimavskej Sobote bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka.

Dr. Štefan Burčo16. júl - Štefan Burčo (16.7.1947 Dobšiná) - pedagóg, výtvarník, cestovateľ, filatelista. Absolvent Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, odbor výtvarná výchova pod vedením akademických maliarov J. Háka, Š. Hapáka, A. Gaja a I. Šafranka (1969). Doktorát z pedagogiky, psychológie a estetiky získal v roku 1984. Od roku 1969 pôsobil ako vedúci oddelenia estetiky v Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave. V rokoch 1976-1990 ako riaditeľ tohto mimoškolského výchovno-vzdelávacieho zariadenia sa zaslúžil najmä o rozvoj telovýchovy, športu a turistiky, a to i založením TJ Elán. Do odchodu do dôchodku v roku 2009 pôsobil i ako učiteľ a zástupca vedúceho odboru školstva v Rožňave. V tejto funkcii, najmä v spolupráci s Maticou slovenskou, inicioval čestné pomenovania škôl po významných osobnostiach Gemera. Z tohto obdobia je i jeho značná časť publikačnej činnosti, týkajúca sa pedagogiky, tvorivosti detí a regionálnej histórie (napr. Výpravy za poznaním, Malá vlastiveda povodia Slanej pre základné a stredné školy a i.). V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe, ale najmä drobnej úžitkovej grafike. Je autorom desiatok návrhov na logá (napr. Nemocnica sv. Barbory v Rožňave), odznaky (zimné zrazy turistov), plagáty a ilustrácie (Vranová: Dvanásť mesiačikov). Viackrát samostatne vystavoval a na pedagogickom Chalupkovom Brezne získal najvyššie zlaté ocenenie. Je autorom návrhov na reliéf-medailón S.Tomášika na budove školy, reliéf Rozprávkové dedičstvo P. E. Dobšinského na budove Gemerskej knižnice v Rožňave. Jeho záľuba vo filatelii (pôsobil i ako funkcionár SZF) ho priviedla aj k navrhovaniu príležitostných poštových pečiatok. Medzi pozoruhodné patria najmä pečiatky k uvedeniu známok: Návšteva pápeža Jána Pavla II., P. Dobšinský, Kaštieľ Betliar, Muránska planina a i. Ako dlhoročný tajomník klubu turistov TJ Elán organizoval každoročné putovania po pohoriach Európy s výstupmi na najvyššie vrcholy. Doteraz spolu s rodinou precestoval takmer všetky štáty Európy. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený rôznymi poctami a v roku 2009 i Cenou primátora mesta Rožňava - za významnú mimoškolskú pedagogicko-výchovnú prácu, za výtvarnú a grafickú návrhársku prácu, za rozvoj telovýchovného hnutia a filatelie v Rožňave.

Štefan Znám17. júl - Štefan Znám (9.2.1936 Veľký Blh - 17.7.1993 Bratislava) - matematik. V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Napísal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom.

Štefan Kollárčik18. júl - Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany - 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár. Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.

Ján Čajak ml.18. júl - Ján Čajak ml. (18. 7. 1897 Selenča, Srbsko - 3. 7. 1982 Bratislava) - spisovateľ, redaktor, publicista. Bol profesorom na gymnáziu v Báčskom Petrovci, popritom bol redaktorom viacerých časopisov. Písal poviedky, romány, drámy, publicistické články, prekladal z juhoslovanskej tvorby a podieľal sa na tvorbe slovenských etnografických filmov v Juhoslávii. Bol nevlastným vnukom P. Dobšinského a jeho rodina venovala niekoľko vzácnych predmetov do zbierky v Pamätnej izbe P. Dobšinského v Slavošovciach. V r. 1970 pri jeho osobnej účasti na oslavách výročia narodenia P. Dobšinského ho obec Slavošovce menovala jej čestným občanom.

Štefan Pasiar20. júl - Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa - 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) - vysokoškolský pedagóg, osvetový a knižničný pracovník, historik knižníc, venoval sa aj otázkam výchovy a vzdelávania dospelých. Bol horlivým organizátorom kultúry ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ a publicista. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou.Vydal Dejiny slovenských ľudových knižníc a podieľal sa na tvorbe Encyklopédie Slovenska a Pedagogickej encyklopédie Slovenska. Aktívne spolupracoval s Maticou slovenskou. Viedol Katedru knihovníctva a vedeckých informácií FFUK v Bratislave.

Ján Fábry21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec - 28.12.1907 Rimavská Sobota) - botanik, stredoškolský učiteľ. Študoval na univerzite vo Viedni. Pôsobil ako vychovávateľ v Rimavských Janovciach, ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch a Rimavskej Sobote. Funkcionár miestnych spolkov, spoluzakladateľ Gemerského múzea, potom jeho riaditeľ. Viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Štefan Gyöngyösi22. júl - Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko - 22.7.1704 Rožňava) - básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o . i. u Jána Amosa Komenského. Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrássyovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan.

Gejza Andráši22. júl - Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť - 29.8.1938 v Budapešť) -podnikateľ, politik. V r. 1891-97 a 1901-10 bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu. V roku 1881 podnikol študijnú cestu do USA. Získané poznatky uplatňoval vo vlastných podnikoch v Gemeri. Majiteľ banského a železiarskeho podniku „Železiarska a banská spoločnosť Gejzu Andrášiho“ so sídlom v Betliari, ktorý koncom 19. storočia patril k najväčším na Slovensku. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881-86 prestavbu kaštieľa na poľovnícko-reprezentačný zámok.

24. júl - Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) - autor národných obrán, statkár. Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Po roku 1859 bol statkárom v Maďarsku. Bol odporcom násilnej maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva). Ako alternatívu predkladal národnú toleranciu a rovnoprávnosť. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevnohistorickým štúdiám. Angažoval sa za Slovenský prestolný prosbopis.

Július Botto24. júl - Július Botto (24.7.1848 Rozložná - 29.9.1926 Revúca) pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ. Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval právo v Prešove. V r. 1869-1974 bol výpomocným profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, potom pôsobil ako advokát a verejný notár v Revúcej, kde bol v r. 1920-24 aj externým profesorom na Československom štátnom reálnom gymnáziu. Sústavne sa venoval aj štúdiu histórie, jeho publicistické práce vyjadrovali podporu slovenskému národnému hnutiu, je autorom mnohých miestopisných a historických článkov o Gemeri. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou v budova bývalej evanjelickej fary, kde sa narodil, pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou.

Miroslav Ďurinda24. júl - Miroslav Ďurinda (24.7.1932 Ratková – 10.5.2017 Košice) – lekár, básnik. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Revúcej a v rokoch 1951-1957 na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Po štúdiu pôsobil ako lekár v Košiciach na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice a v Železničnej nemocnici. Vo svojej lekárskej praxi, odborných prednáškach a publiko­vaných článkoch sa zameriaval na cievne mozgové príhody, sekundárne epilepsie, vertebrogénne poruchy a iné neurologické postihnutia. Popri odbornej práci sa venoval básnickej tvorbe, vydal zbierky reflexívnej poézie, v ktorých akcentuje hľadanie zmyslu ľudského údelu v ubiehajúcom čase a zachytáva aj spomienky na mladosť a rodný kraj: Okamihy a reflexie (1996), Chvíle a chvíľky (1997), V krivkách pocitov, v priamkach nálad (1998), Verše z medzičasu (1999), Z averzov a reverzov (2001), Na nič nezabúdam (2005), Z prítomna a nenávratna (2013), Na linke s múzou (2017). Zaoberal sa aj históriou rodnej Ratkovej a napísal o nej a jej osobnostiach veľa odborných článkov. V roku 2015 vydal knižnú publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach, v roku 2017 vyšla jeho ďalšia kniha Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Je držiteľom ministerského vyznamenania a medaily „Za rozvoj mesta Košice“.

Jakub Graichman25. júl - Jakub Graichman (25.7.1822 Hybe - 9.6.1897 Hybe) - dramatik, básnik, učiteľ. Študoval o. i. na lýceu v Gemeri a teológiu v Halle. Istý čas pôsobil ako farár v Dobšinej, potom ako radca stoličného súdu a notár v Liptove. Prispieval básňami a neskôr divadelnými hrami do rôznych literárnych časopisov a almanachov. Bol účastníkom revolúcie v rokoch 1848/49.

Juraj Kazamek26. júl - Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar - 26.7.1956 Koblenz) - slovensko-americký virtuóz a hudobný skladateľ. S rodičmi sa vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil 9 pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov - na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí - v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934.

Matej Šulek28. júl - Matej Šulek (28.7.1748 Veličná - 27.6.1815 Tisovec) - historiograf, básnik, evanjelický kňaz. Študoval o. i. aj v Ožďanoch. Po teologických štúdiách pôsobil v Hybiach, Paludzi a od r. 1791 v Tisovci. Zaslúžil sa o tisovskú evanjelickú cirkev, kostol a faru, usporiadal a obohatil cirkevnú knižnicu a archív. Podal opis mesta Tisovec a vyhotovil súpis tisovských rodín. Zbieral a odpisoval listiny týkajúce sa cirkevných dejín, spisovateľov, rechtorov, farárov a zanechal aj bohatú korešpondenciu a 2500 zväzkovú knižnicu. Jeho cirkevné piesne prevzal Karol Kuzmány do Zpěvníka a Evanjelického koncionála. Bol aktívnym členom Učenej spoločnosti malohontskej.

Andrej Reiprich31. júl - Andrej Reiprich (31.7.1912 Dobšiná - 23.2.2002 Spišská Nová Ves) - významný slovenský entomológ-lepidopterológ európskeho formátu, ktorý sa zaoberal otázkami výskumu motýľov a ich ochrany na území Slovenska s prevažným zameraním na oblasť Slovenského raja a Spišskonovoveského okresu. Ako odborník na štúdium hmyzu publikoval mnoho odborných článkov s touto problematikou. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Spišskej Novej Vsi a za jeho úspešné účinkovanie mu bol udelený titul Zaslúžilý učiteľ.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)Posledná úprava 3.7.2023 a