Júnový kalendár významných osobností Gemera

1. jún - Ján Francisci-Rimavský (1.6.1822 Hnúšťa - 7.3.1905 Martin) - národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej. Základnú školu vychodil v Hnúšti, neskôr študoval v Ožďanoch a v Bratislave. Istý čas pracoval u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. Bol organizátor slovenského národného hnutia, zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca. V Hnúšti mu odhalili v r. 1925 pomník (autor Vojtech Ihriský), v Plešivci v r. 1928 pamätnú tabuľu (Frico Motoška) a v r. 2006 v Rimavskej Sobote bronzový reliéf (Andrej Melicherčík).

1. jún - Ján Kamenický (1.6.1928 Dobšiná - 9.11.1983 Zvolen) - drevársky inžinier, nábytkár. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, študoval na odbornej drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, Košiciach a VŠLD vo Zvolene. Zameral sa na náuku o dreve, najmä na problematiku sorpcie vodnej pary zdrevnatenými bunkovými blanami, navrhoval nábytkové konštrukcie podľa pevnostných parametrov s využitím metodiky ich statickej analýzy.

Fedor Kriška1. jún - Fedor Kriška (1.6.1935 Tisovec - 1.1.2011 Bratislava) - výtvarný teoretik, galerista a publicista. V Tisovci získal základné vzdelanie a navštevoval aj gymnázium, v rokoch 1954 až 1958 študoval Dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Napriek nedokončenému vzdelaniu vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963 - 2000 v Galérii mesta Bratislavy ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v rokoch 1993 až 1996 bol poverený jej vedením. Kurátorsky pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí. Ako jeden z prvých sa začal systematicky venovať autorom zo Skupiny Mikuláša Galandu. Zabezpečil aj realizáciu viacerých významných zahraničných výstav na pôde GMB. Počas svojho pôsobenia publikoval v Novom slove, Pravde, Práci, Kultúrnom živote, Národnej obrode, Romboide či vo Výtvarnom živote množstvo umenovedných statí s výrazným literárnym akcentom. Charakteristickým bol jeho vybrúsený štýl písania s vlastným špecifickým interpretovaním umeleckej tvorby, rovnako precizované bývali aj jeho známe príhovory pri otváraní početných, kurátorsky dôkladne pripravených výstav. Jeho erudované texty vyústili do viacerých monografií o slovenských umelcoch, ako boli Miroslav Cipár, Agnesa Sigetová, Dušan Kállay, Katarína Vavrová a Kamila Štanclová. V roku 2005 sa za dovtedajšiu umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia stal laureátom Ceny Mariana Várossa, v roku 2009 získal Cenu Andreja Kmeťa.

2. jún - Vladimír Krno (21.6.1874 Čerenčany - 10.3.1955 Partizánska Ľupča) - verejný činiteľ, politik, advokát. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Bratislave, potom právo na univerzite v Budapešti. Od roku 1923 pracoval ako advokát v Bratislave. Stotožnil sa s programom hlasistov, stal se stúpencom Vavra Šrobára a československej jednoty. V tomto duchu vystupoval i v čase vojny a účinne sa zapojil do slovenského odboja. Po vzniku Československa stál na čele Hospodárskej banky v Trnave. V rokoch 1930-33 bol primátorom Bratislavy a s jeho menom je spojený nielen rozvoj mesta, ale i energické kroky pri riešení zložitej situácie v období hospodárskej krízy, kedy se uplatnil aj ako senátor Národného zhromaždenia (1933-35). Bol organizátorom právnictva, členom štátneho súdu, predsedom Zväzu vinohradníckych spolkov, členom Štefánikovej spoločnosti. Prispieval do Právneho odboru, Hlasu, Slovenskej politiky, Slovenského denníka. V roku 1926 vydal knižne Občiansky súdny poriadok.

2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň) - slovenský spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Píše detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. E. Dobšinského je venovná kniha Rozprávkar a rozprávnica (2006).

3. jún - Daniel Sartorius (3.6.1704 Štítnik - 5.2.1767 Banská Bystrica) - náboženský spisovateľ. Navštevoval školu v Kameňanoch a v Ožďanoch, študoval na univerzite vo Wittenbergu. Od r. 1727 pôsobil ako rektor v Štítniku, od 1746 ako farár v Banskej Bystrici. Popredný barokový autor nábožensko-popularizačných spisov. Písal výlučne po slovensky - slovakizovanou češtinou.


7. jún - - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca - 21.6.1872 Revúca) - národopisec, inžinier. Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na novšiu budovu prvého slovenského gymnázia a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií.

8. jún - Karla Brocková (8.6.1903 Revúca - 23.9.1982 Banská Bystrica) - pedagogička. Študovala v Dobšinej a v Revúcej. Učiteľka v Gemerskej Polome, r. 1919-31 v Revúcej a Rimavskej Sobote, potom na Krajskom pedagogickom ústave v Banskej Bystrici. Propagovala pokrokové pedagogické metódy v pracovnom vyučovaní a spojenie školy so životom, zaslúžila sa o uplatňovanie zásad jednotnej školy. Je autorkou metodických príručiek a učebníc slovenského jazyka pre ZŠ.

8. jún - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec - 5.9.1986 Praha) - dôstojník československej a slovenskej armády podieľajúci sa podstatnou mierou na príprave Slovenského národného povstania, náčelník štábu povstaleckej armády, generálporučík. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. V roku 1966 bol rehabilitovaný, v r. 1970 bol preložený do zálohy. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vyznamenania.

9. jún - Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná - 13.4.1894 Dobšiná) - meteorológ, právnik. Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za starostu Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou.

9. jún - Anton Neogrády (9.6.1861 Držkovce, okr. Revúca - 19.12.1942 Alag, MR) - maliar, ilustrátor, výtvarný pedagóg. Žil v Maďarsku, pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, ale celý život navštevoval Slovensko, kde čerpal výtvarné motívy v Jelšave, Revúcej, Tisovci, Muráni, Štítniku, Krásnej Hôrke a vo Vysokých Tatrách. V r. 1896 si u neho Gemerská župa objednala pre župný dom v Rimavskej Sobote obraz Stretnutie Márie Séčiovej a Františkom Vešelénim pod Muránskym hradom. Jeho obrazy sa nachádzajú aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote a v múzeu v Betliari.

9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica - 13.12.1911 Ózd, MR) - banský inžinier. V rokoch 1880-841 študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde, neskôr v Železníku. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879-1900 vedúcim banského závodu v Železníku, v rokoch 1900-05 banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. V roku 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracoval projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska.

9. jún - Róbert Pobožný (30.5.1890 Tisovec - 9.6.1972 Rožňava) - cirkevný hodnostár, biskup. Študoval a pôsobil v Rožňave. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici, pôsobil v biskupskej rezidencii ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník, riaditeľ. Bol kanonikom rožňavskej kapituly. V r. 1949 prijal biskupské svätenie a stal sa titulárnym biskupom Neilenským. Pápež Ján XXIII. ho menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy. Bol známy aj tým, že v rokoch neslobody cirkvi tajne svätil kňazov.

10. jún - Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa) - hudobný skladateľ, pedagóg. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponuje skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i.

13. jún - Juraj Palkovič (27.2.1769 Rimavská Baňa - 13.6.1850 Bratislava) - novinár, básnik, jazykovedec, prekladateľ, organizátor literárneho života, dramatik, vydavateľ, profesor, spoluzakladateľ Katedry reči a literatúry česko-slovenskej, poslanec uhorského snemu za mesto Krupina (1832-36). Študoval na gymnáziu v Ožďanoch a v Dobšinej, potom na univerzite v Jene. Pôsobil ako profesor na evanjelickom lýceu v Bratislave, na ktorom umožnil činnosť Ľ. Štúrovi, neskôr ako vychovávateľ v dome Gabriela Prónaya - hlavného župana Gemerskej stolice. Bol vydavateľom kalendárov, novín Týždenník a časopisu Tatranka, ktorými sa snažil prispieť k duchovnému a kultúrnemu rozvoju Slovákov

14. jún - Jonatán Dobroslav Čipka (14.6.1819 Tisovec - 14.2.1861 Drienčany) - spisovateľ, folklorista, učiteľ, farár. Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845-1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i poézie určenej deťom.

15. jún - Ondrej Mikloda (15.6.1928 Ratková – 8.9.2000 Bratislava) – regionalista, pracovník v zahraničnom obchode. Navštevoval Meštiansku školu v rodisku, študoval na Drevárskej fakulte Vysokej školy drevárskej a lesníckej v Košiciach a vo Zvolene a odbor zahraničný obchod na Vysokej škole politickej v Prahe. Po absolvovaní nastúpil do podniku zahraničného obchodu Ligna v Prahe. V roku 1969 sa presťahoval do Bratislavy, kde pomáhal zakladať podnik zahraničného obchodu Drevounia, v ktorom sa stal v roku 1974 generálnym riaditeľom. Tieto roky intenzívne cestoval do zahraničia, v rokoch 1980-1983 bol obchodným pridelencom na veľvyslanectve v Belehrade. Potom nastúpil ako námestník riaditeľa do podniku zahraničného obchodu Kerametal, kde zotrval do dôchodku. Napísal a zostavil 11 kníh, týkajúcich sa histórie a spoločenského diania v Ratkovej, ktoré však ostali v rukopise, ale pripravuje sa ich zverejnenie na webových stránkach: Osobnosti v histórii obce, Kultúrno-spoločenský život, Telovýchovná a športová činnosť, Ratková v tlači a fotografii, Ratkovské kabarety a estrády, Pamätná kniha obce Ratkovej, Príspevok k dejinám školstva obce Ratkovej, Ratkovské kuplety, O povodni Ratkovské L.P. 1845, Príspevok do obecnej kroniky, Obyvateľstvo – nárečie.

18. jún - Juraj Doboš (18.6.1918 Rožňavské Bystré - 18.2.1954) – verejný činiteľ. Pochádzal z početnej chudobnej baníckej rodiny. Ako malý chlapec sa stal polosirotou, keď mu otec zomrel na následky zranenia z l. svetovej vojny. Ako mladý muž sa zúčastnil SNP a po oslobodení bol v rodnej obci predsedom MNV. Počas jeho krátkeho pôsobenia v obci sa vybudovalo niekoľko obecných stavieb. Najdôležitejšia bola prístupová cesta so železobetónovým mostom ku kostolu a kultúrny dom. Zomrel ako 36 ročný na následky baníckej choroby. Pochovaný je na obecnom cintoríne.

18. jún - Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková - 13.4.1906 Budapešť) - učiteľ, ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista a organizátor divadelného ochotníctva. Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Prešove, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov.Bol aj literárne činný. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním.

18. jún - Jonáš Bubenka (okolo 1650 Ochtiná - 18.6.1705 Levoča) - učiteľ, výtvarník, drevorytec, hudobný skladateľ. Pôsobil ako učiteľ a kantor evanjelickej cirkvi v Prešove, neskôr prešiel do Levoče, kde bol profesorom tamojšieho evanjelického gymnázia. Ilustrátor levočského vydania Komenského diela Orbis pictus (1685), podľa niektorých on preložil pôvodné latinské texty tejto učebnice do češtiny. Vydal aj učebnicu matematiky Arithmeticae vulgaris nucleus (Levoča 1689). Komponoval duchovné piesne a zhudobňoval príležitostné básne. V rodnej obci sa nachádza jeho Pamätný dom, ktorý je venovaný aj L. Bartholomeidesovi a D. Lichardovi.

Rudolf Strinka19. jún - Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka - 11.7.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ. Študoval na PF v Banskej Bystrici, pôsobil v Revúčke, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky (od roku 1958) bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Príroda si ho svojou nádherou podmanila, zážitky, ktoré prežil, zaznamenal a literárne pretvoril, a potom uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. Zbierky poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšli knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Prvé poviedky vyšli v r. 1997 pod názvom Zelený svet pod Kohútom, potom nasledovali zbierky Pod Muránskou planinou (1998), Listy pre Devanu (2000), V Šivetickom háji (2002), Kozia dolina (2003), Na okraji lesa (2005), Chata v Striebornom (2006), Katarínsky diviak (2011). Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči.

21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla - 22.6.1922 Banská Bystrica) - ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle. Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci.V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články.

22. jún - Ján Glosius (22.6.1764 Jelšava - 2.8.1794 Roštár) - včelár. Študoval v Modre a Kežmarku. Od r. 1785 pôsobil ako farár v Roštári. Autor jednej z prvých slovenských včelárskych kníh "Obsah potrebných naučení a pravidiel, vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati mají" (Banská Bystrica, 1792), v ktorej v osvietenskom duchu nabádal včelárov, aby popri praktických skúsenostiach študovali aj novú včelársku literatúru.

24. jún - Ivan Branislav Zoch (24.6.1843 Jasenová - 27.12.1921 Modra) - polyhistor, pedagóg, publicista, prekladateľ, ľudovýchovný pracovník, tvorca slovenskej matematickej, prírodovedeckej a telocvičnej terminológie, priekopník školskej telesnej výchovy na Slovensku. V roku 1866 nastúpil na prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Začal vyučovať najprv matematiku, fyziku, chémiu, postupne prešiel aj na spev, telocvik, pridal si kreslenie a krasopis, popritom výdatne prispieval k divadelníctvu, ochotníčil, písal i hral, stál pri zrode hudobného telesa zvaného hudbokol, venoval sa metrológii, literatúre, astronómii, psychológii, botanike, poľnohospodárstvu, stavebníctvu, jazykovede... Dôkazom Zochovej obrovskej všestrannosti je 270 publikovaných prác z rôznych oblastí, ktoré po sebe zanechal. V čase jeho pôsobenia na revúckom gymnáziu napísal okrem iných aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska, so 140 vlastnoručne kreslenými obrázkami a s orginálnym, pôvodným slovenským názvoslovím. Na budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej má umiestnenú pamätnú tabuľu.

25. jún - František Hajný (25.6. 1901 Rataje - 29.1.1972 Revúca) - entomológ-zberateľ, úradník. Pôsobil ako daňový úradník v Revúcej, krátko aj v Rimavskej Sobote a inde. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Podnikal cesty aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV.

25. jún - Radek Roubal (25.6.1920 Bôrka - 1990 Bratislava) - propagátor Vysokých Tatier. Výkonný redaktor horolezeckého časopisu Iamesák. Vydal niekoľko príručiek: Horolezectvo pre každého (1953), Tatranské doliny (1961), Vysoké a Belanské Tatry (1963), Pieniny a Spišská Magura (1965), Tatranskou magistrálou (1971), Vysoké Tatry, turistický sprievodca (1972), Autom po ČSSR : Slovensko (1976), Slovensko- sprievodca (1984) a ďalšie.

27. jún - Samuel Pellionis (27.6.1870 Dobšiná - 12.7.1953 Dobšiná) - básnik, povolaním obuvník. Svojím rozsahom predstavuje jeho básnické dielo najmenej tisíc básní, dialógov a jednoaktoviek. Väčšinu z nich napísal v niekdajšom dobšinskom nárečí a sú významnou a nenahraditeľnou dokumentáciou dnes už odumierajúceho nárečia. Jeho dielo je aj príspevkom k histórii, etnografii a veľmi plastickým obrazom sociálnych pomerov v Dobšinej v prvej polovici 20. storočia. Jeho dielo sa zachovalo zväčša iba v rukopise, vyšlo iba niekoľko desiatok básní v roku 1993 pod názvom Topscher Gakrokel (Dobšinské čmáranie) na 126 stranách, kde sa však nachádza iba zlomok z jeho básnickej tvorby.

27. jún - Viera Topinková (27.6.1933 Rimavská Sobota - 27.2.2017 Bratislava) - herečka. Po štúdiách na VŠMU v Bratislave účinkovala v Divadle J. Záborského v Prešove, od r. 1958 v Činohre SND v Bratislave. Počas rokov svojho pôsobenia na divadelných doskách stvárnila desiatky postáv, zahrala si v množstve hier na mnohých bratislavských scénach, účinkovala aj vo viacerých slovenských filmoch. V r. 1999 dostala prémiu Literárneho fondu za postavu Eugénie v inscenácii S. Mrožka Tango a v r. 2003 jej bola udelená Cena Slovenského literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

28. jún - Matúš Dula (28.06.1846 Blatnica - 13.06.1926 Ružomberok) - advokát, popredný predprevratový politik, publicista. V r. 1861-64 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom.

30. jún - Ján Pavel Tomášek (30.6.1802 Jelšavská Teplica (teraz Gemerské Teplice) - 8.11.1887 v Budapešť) - národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg, historik. Študoval v Jelšavskej Teplici, Jelšave, Gemeri, v Rožňave, vo Viedni a v Halle. Je autorom historického spisu Pamäti jelšavské a muránske (1829), kde priblížil dejiny Jelšavy a Muráňa od rímskych čias po 19. storočie a podáva cenné poznatky o veľkomoravských a husitských tradíciách v Gemeri. Ako pedagóg pôsobil na viacerých miestach. Zúčastňoval sa na riadení školských záležitostí, staral sa o riešenie sociálnych otázok pedagógov i študentov, vystupoval na obranu slovenčiny. Bol aj literárne činný ako básnik, prozaik, prekladateľ a publicista.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje M. Mikitová) Naposledy upravené 25.6.2018