3. október - Libuša Mináčová (3.10.1925 Rimavská Sobota - 10.7.2006 Bratislava) - spisovateľka a publicistka. Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944-1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971-1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Aktívne sa zúčastnila SNP a zastávala viacero kultúrno-spoločenských funkcií v ženskom hnutí. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh (Pri brehoch Atlantiku, Blato na ceste, Kvet v ohni, Putovanie za nežnosťou, Súcit). V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy - spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti, rozpamätávanie na "obrazy starého sveta", v ktorých spomína na malomestské aj dedinské prostredie Gemera, na svoje rodisko a jeho obyvateľov s plastickým obrazom krajiny, ľudí, zvykov a obyčajov, kultúry a vzdelanosti tých rokov.

3. október - František Hora (3.10-1948 Rimavská Sobota - 16.1.2017 Bratislava) - hudobný redaktor, publôicista, dídžej. Vyrastal v Tisovci, kde mala jeho rodina korene, maturoval na Strednej škole priemyselnej spojovacej techniky v Banskej Bystrici (1967). Do Bratislavy prišiel v roku 1969, nastúpil ako zvukár do Československej televízie. Niekoľko mesiacov bol zamestnaný v Opuse a potom nastúpil do hudobnej redakcie Československého rozhlasu. Zostal v ňom do roku 1981. Pripravoval relácie Experiment s beatom, Beatová hudba, Hudobný kalendár, Hudobný glóbus. V 70. rokoch pripravoval a moderoval televíznu hitparádu Našich deväť. Články o populárnej hudbe publikoval v časopise Aktuality melodie a najmä pre Populár, v tých časoch jediný slovenský časopis o populárnej hudbe. Bol členom hudobnej redakcie rádia Elán, od roku 1992 v Rádiu Rock FM, vysielal v Rádiu Slovensko. Známu hitparádu Pop antikvariát mal v Rádiu Regina. V roku 2002 bol spoluautorom a moderátorom televízneho programu Staré, ale hity. Uvádzal mnohé diskotéky po celom Československu, zábavu na plesoch a spolupracoval s viacerými významnými spevákmi.

7. október - Ľudovít Vladimír Rizner (10.3.1849 Zemianske Podhradie - 7.10.1913 Zemianske Podhradie) - zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik. V rokoch 1865-67 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v r. 1873 zložil skúšky na učiteľskom ústave v Trnave. Od r. 1870 pôsobil v Zemianskom Podhradí. Ako pedagóg sa usiloval v praxi ovplyvniť úroveň učiteľskej práce, osobne zhotovoval didaktické pomôcky, založil školskú knižnicu, písal a upravoval učebnice, pripravil metodické pomôcky. Prostredníctvom mnohostrannej publicistickej činnosti upriamoval pozornosť na moderné pedagogické tendencie. Jeho dôraz na význam knihy v živote vyústil do monumentálneho bibliografického programu, takmer štyri desaťročia pripravoval svoje životné dielo - retrospektívnu Bibliografiu písomníctva slovenského, ktorým sa stal zakladateľom slovenského bibliografického myslenia a slovenského národného bibliografického systému. Významná bola aj jeho činnosť literárna, publicistická, folkloristická a historiografická.

7. október - Zlatica Oravcová (7.10.1932 Pondelok – Hrnčiarska Ves - 9.7.1991 Žehňa, pochovaná je v Pondelku) - poetka, autorka duchovnej poézie, ev. farárka. Základné vzdelanie získala v rodisku a v Tisovci, kde jej otec pôsobil ako profesor na tamojšom gymnáziu. V roku 1951 maturovala na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Študovala na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. V roku 1955 nastúpila ako kaplánka do Martina. Od roku 1959 pôsobila v Košiciach, neskôr vo Vyšnej Pokoradzi (dnes Rimavská Sobota) a od roku 1963 v Kraskove. V roku 1977 sa natrvalo usadila v Žehni pri Prešove. Venovala sa tvorbe duchovnej poézie, celé desiatky jej básní a modlitieb boli uverejnené v Evanjelickom posle spod Tatier, v Cirkevných listoch, v Tranovského kalendári, v časopise Cestou svetla, Stráž na Sione a v iných. Jej precítená lyrická poézia je preplnená láskou k Bohu, plná porozumenia i uvažovania o zmysle života a ľudského údelu. Jej básne sa dodnes recitujú na mnohých cirkevných slávnostiach. V roku 1990 vydala prvú básnickú zbierku V moci Tvojej lásky, nasledovali zbierky Verše moje, leťte v diaľ (1993), Poď za mnou (1999), a Podaj nám ruku (2008). V rukopise ostal nedokončený autobiografický román Moje detstvo, mnohé poviedky, básne a zveršované biblické príbehy pre deti. Jej menom je pomenovaná Evanjelická základná škola Zlatice Oravcovej v Rimavskej Sobote.

8. október - Viera Briestenská (8.10.1930 Podolínec - 31.12.1993 Rožňava) - maliarka, grafička. Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Levoči absolvovala Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde potom pracovala ako reklamná grafička. Od roku 1967 žila a tvorila v Rožňave. Vo svojej umeleckej tvorbe používala novú techniku škrobu a ako prvá na Slovensku sa venovala batikám, v ktorých kombinovala farby s rôznymi druhmi podkladovej textílie. Pracovala aj so železom, cínom a inými kovmi, opracovávala prírodné kamene na plastiky. Bola autorkou drobných reliéfov pre účastníkov medzinárodného architektonického kongresu v Rožňave (1967), vytvorila pamätníky SNP, v Rožňave vyzdobila interiér smútočnej siene, jej dielom je aj reliéf v bývalom kine a slnečné hodiny pri hvezdárni. Z rôznych druhov kovu zhotovila ozdobné trezorové dvere pre Košický zlatý poklad a numizmatickú zbierku Východoslovenského múzea v Košiciach. Okrem toho sa venovala i knižnej grafike a ilustráciám.

11. október - Vendelín Bránsky (11.10.1845, Banská Štiavnica - 1.10.1915, Rožňava) – banský inžinier. Po skončení strednej školy v Banskej Štiavnici navštevoval do roku 1868 Banícku a lesnícku akadémiu. Nasledujúci rok nastúpil ako banský praktikant do služieb erárneho banského závodu v Banskej Štiavnici. Od roku 1872 pracoval v erárnom závode v Tisovci. V rámci reorganizácie erárne bane v roku 1881 prevzalo centrálne riaditeľstvo Ministerstva financií a na Železníku zriadilo samostatnú závodnú správu. V súvislosti s tým bol v roku 1882 preložený z Tisovca do Železníka a poverený vedením tamojších gemerských a turnianskych baní. Posledné pracovné roky od roku 1901 strávil v Rožňave. Počas svojej aktívnej činnosti v Železníku viedol početné významné projekty, medzi inými: razenie dedičnej štôlne Alžbeta, hĺbenie šachty Dionýz, vybudovanie lanovej dráhy Železník – Tisovec a výstavba pražiacich pecí. Aktívne sa angažoval v Boršodsko – gemerskej pobočke Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti v Rožňave. V roku 1902 založená pobočka muzeálnej komisie ho zvolila za svojho predsedu a poverila koncepciou vzniku Baníckeho múzea v Rožňave. Okrem toho bol predsedom komisie na zriadenie baníckej odbornej školy, ktorá vznikla v roku 1909 a zúčastňoval sa na získavaní finančných prostriedkov pre jej existenciu. Mal veľké zásluhy pri vzniku Baníckeho múzea a aktívne sa podieľal na verejnom živote mesta Rožňava.

12. október - Ondrej Miloslav Bella (8.5.1851 Liptovský Mikuláš - 12.10.1903 Krakov) - básnik, prekladateľ. V rokoch 1863-70 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života. Štúdium teológie ukončil vo Viedni. Pôsobil na rôznych miestach, od r. 1890 v Krakove. Literárne činný bol už počas štúdia na gymnáziu v Revúcej, kde prispieval do rukopisného časopisu Svit. Publikoval básne v časopisch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch. V r. 1923 mu v Martine vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu.

13. október - Alžbeta Güntherová-Mayerová (13.10.1905 Bratislava - 12.11.1973 Bratislava) - výtvarná historička, pamiatkárka, spoluzakladateľka slovenskej umenovedy. Študovala na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, absolvovala odbor dejiny umenia na Univerzite Komenského v Bratislave. V 40. rokoch začala jej pedagogická činnosť na slovenských vysokých školách a v roku 1946 bola menovaná za docentku na SVŠT. Po roku 1945 pôsobila aj na Povereníctve školstva, vied a umení v oblasti ochrany pamiatok, z ktorých 14 bolo i jej zásluhou v roku 1949 vyhlásených za prvé štátne kultúrne pamiatky. V rokoch 1952-1955 bola riaditeľkou kaštieľa v Betliari. Po návrate do Bratislavy pracovala na Univerzite Komenského, potom na Pamiatkovom ústave a neskôr na VŠVU. Publikovala viac než 200 štúdií, monografií, recenzií. Významnou publikáciou je Súpis pamiatok na Slovensku, ktorého vedeckou redaktorkou sa stala v roku 1967. Gemeru sa venovala v štúdiách Štátny kaštieľ Betliar a okolie (1954), Štátny hrad Krásna Hôrka a okolie (1954) a i.

14. október - Teofil Tertulián Bohumil Nosák (14.10.1819 Tisovec - 2.9.1887 Čierna Lehota) - národný pracovník, veršovec. Ľudovú školu navštevoval v Čiernej Lehote, gymnázium v Gemeri, teológiu študoval v Levoči. Bol vychovávateľom dcéry Jána Kollára Ľudmily v Budapešti, po vysvätení za kňaza pôsobil ako farár v Sabinove, od 1877 farár v Čiernej Lehote. Jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava. Už počas štúdií v Levoči bol aktívnym členom Spoločnosti československej a Ústavu reči a literatúry. Zapojil sa do slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848-49, šíril mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na zimnej výprave slovenského dobrovoľníckeho zboru. Bol účastinár martinského Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, kolportér slovenských kníh a časopisov, zakladateľ Besedy (Cassina) v Sabinove. Bol jedným z iniciátorov vydania zborníka Jintřenka, v ktorom vyšla i jeho poézia s romantizujúcimi vlasteneckými motívmi. Prekladmi z ruštiny prispieval do Dobšinského časopisu Sokol.

16. október - Ľudovít Kubáni (16.10.1830 Záhorany - 30.11.1869 Rimavské Brezovo) - básnik, prozaik, kritik. Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch - už tam prejavil záujem o literatúru a založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848-1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri - v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v ratkovskom nárečí, v gemerskom dialekte balockej doliny a historická povesť Valgatha, zasadená do jemu dôverne známeho kraja v Gemeri.

17. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava - 31.10.1806 Rožňava) - sochár a rezbár, výrazná postava neskorobarokovo-klasicistického sochárstva. Vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, vytvoril tu vlastnú dielňu, kde zhotovoval oltáre, kazateľnice a iné súčasti chrámového mobiliáru. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave.

18. október - Vladimír Čaplovič (18.10.1905 Kovačica - 25.9.1963 Bytča) - literárny historik, profesor. Študoval na FFUK v Bratislave. V r. 1931-1932 pôsobil ako učiteľ v Štítniku, v r. 1932-1938 ako stredoškolský profesor v Rožňave, od r. 1960 v Bytči. Publikoval príspevky o živote a diele slovenských osobností a štúdie o slovenskej hymnológii v rôznych časopisoch, o. i. v časopise Šafárikov kraj, ktorý aj redigoval v rokoch 1934-38 počas svojho pôsobenia v Rožňave. V Cirkevných listov vyšiel jeho príspevok o P. Kellnerovi-Hostinskom (1935) a A. H. Škultétym v Rozložnej (1937), bol aj spoluautor publikácie Domica, jaskyňa pravekých tajov (1937) a vydal rukopisný zborník piesní Sama Tomášika (1947).

18. október - Ján Bodnár (18.10.1924 Hnúšťa-Likier -20.12.2016 Bratislava) - filozof a historik filozofie. Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Doktorát získal v roku 1949, hodnosť kandidáta filozofických vied dosiahol v roku 1958, doktora filozofických vied v roku 1967, docenta v roku 1967. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie. Monograficky spracoval dejiny svetovej filozofie 20. storočia, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil svetových filozofických kongresov v Benátkach, Mexiko-City, Varne, Düsseldorfe, Brightone. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra.

19. október - Adalbert Ladislav Arany (19.10.1909 Betliar - 14.10.1967 Rožňava) - jazykovedec, múzejník. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943-1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956-57 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka.

19. október - Alžbeta Göllnerová-Gwerková (19.10.1905 Čierny Balog - 18.12.1944 Kremnička - Banská Bystrica) - literárna vedkyňa, historička, prekladateľka, publicistka, pedagogička. Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke.

20. október - Gábor Uherkovich (20.10.1912 Dobšiná - 7.3.2002 Pécs) - biológ, univerzitný profesor, prvý zahraničný algológ (náuka o riasach) vyznamenaný Holubyho pamätnou medailou Slovenskej botanickej spoločnosti. Narodil sa v Dobšinej, po r. 1918 sa jeho rodičia presťahovali do Budapešti. Na Slovensko sa však pravidelne vracal. Aj jeho prvé algologické práce patrili štúdiu riasovej vegetácie horských potokov v okolí Dobšinej (1942-43), publikoval hydrobotanické príspevky o východoslovenských riekach, jeho posledná algologická práca z územia Slovenska sa týka Vysokých Tatier a Spiša (1993). Niekoľkokrát prednášal v Bratislave. Za zásluhy o poznanie sinicovej a riasovej flóry Slovenska a za rozvoj slovensko-maďarských vzťahov v botanike mu SBS v r. 1996 udelelia Holubyho pamätnú medailu.

20. október - František Zagiba (20.10.1912 Rožňava - 12.8.1977 Viedeň) - muzikológ, hudobný historik a publicista. V r. 1824-32 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom hudobnú vedu na FF UK v Bratislave. Od r. 1942 riaditeľ oddelenia hudobnej vedy SAV v Bratislave, od 1947 prednášal dejiny slovanskej hudby na univerzite vo Viedni. Hlavnými tematickými oblasťami jeho výskumu boli dejiny slovenskej hudby, hudobné pamiatky, rané dejiny hudby Slovanov a národov krajín východnej a strednej Európy. Venoval sa aj výskumu slovenskej ľudovej piesne. Inicioval vznik Hudobnovedného ústavu SAV v Bratislave. Jeho bohatá publikačná činnosť sa týka aj Gemera, publikoval state o tisovskom spevokole, o dejinách reformácie a rekatolizácie Rožňavy a okolia, o melodike ľudovej piesne, o hudobnej minulosti východného Slovenska, knižne mu vyšli publikácie Pamiatky posvätnej piesne evanjelickej v seniorálnej knižnici gemerskej v Revúcej (1938), Hudobné pamiatky kapitulskej knižnice v Rožňave (1938), Dejiny slovenskej hudby (1943), Literárny a hudobný život v Rožňave v 18. a 19. storočí (1947) a i.

23. október - Pavel Jozef Belák (11.1.1920 Horná Lehota - 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) - právnik, protifašistický bojovník. Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom a inými partizánmi zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.

23. október - Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota - 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) - študent, protifašistický bojovník. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života.

25. október - Juraj Marikovský (Marikovszky) (25.10.1770 Rožňava - 23.12.1832 Rožňava) - lekár, prírodovedec. Medicínu študoval na viedenskej univerzite. Od r. 1798 praktický lekár v Rožňave, od r. 1806 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, istý čas s pôsobiskom v Rimavskej Sobote, potom v Rožňave. Vynikajúci odborník v liečení nákazlivých chorôb a v prekonávaní epidémií. Prvý lekár, ktorý zaviedol ochranné očkovanie proti kiahňam v Gemeri. Vo svojich prácach oboznamoval širokú verejnosť s nákazlivými chorobami a prevenciou proti nim. Publikoval články z odboru patologickej anatómie a imunológie. Venoval sa aj geológii, mineralógii a botanike. Popísal všetky liečivé a minerálne pramene Gemersko-malohontskej stolice a pri väčšine z nich uviedol chemické zloženie a upozornil na ich liečivé účinky. Člen mineralogickej spoločnosti v Jene.

26. október - Michal Steigel (20.2.1769 Vyšná Slaná - 26.10.1829 Rimavské Brezovo) - filozof, spisovateľ, básnik, kňaz. Navštevoval školu vo Vyšnej Slanej, v Dobšinej a Gemeri, teológiu študoval v Bratislave. Od r. 1971 pôsobil ako ev. farár v Drienčanoch, od r. 1805 v Rimavskom Brezove. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti malohontskej. Publikoval rôzne filozofické úvahy a články z oblasti výchovy a vzdelávania, podával návrhy na zlepšenie pedagogického procesu, metodike vyučovania sa venoval v preklade spisu: Knižečka o vyučování školním aneb metodologie, z poručení slavného gemerského seniorátu auspurgského vyznání k dobrému učitelu sepsaná (1811). Usiloval sa o pozdvihnutie hmotného zabezpečenia pospolitého ľudu, propagoval racionálnejšie obrábanie polí a lúk. Osobitná prednáške k tejto téme vyšla i tlačou.

28. október - Matej Holko st. (28.3.1719 Tisovec - 28.10.1785 Nižný Skálnik) - historik, kultúrny pracovník. Prvé dva roky vyrastal v Tisovci, potom sa v r. 1721 s rodičmi presťahoval do Ochtinej. Študoval v Dobšinej, Ožďanoch, teológiu vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a 30 rokov v Nižnom Skálniku, kde udržiaval osobný a korešpondenčný styk s početnými vzdelancami a spisovateľmi. Venoval sa kultúrnej histórii, autor latinsky písaných katalógov spisovateľov, slovenských kníh, uhorských škôl, zoznamu evanjelických farárov, teologických a vlastivedných štúdií, ktoré ostali v rukopise. Skladal latinské verše, písal veršované listy a vinše. Zostavil zbierku slovenských ľudových piesní, z ktorých niekoľko uverejnil Ján Kollár v Národných spievankách. V roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte. Svojou činnosťou sa včlenil medzi výrazné postavy počiatkov slovenského národného obrodenia.

28. október - Ľudovít Greiner (10.5.1796 Lichtentanne, Nemecko - 28.10.1882 Jelšava) - lesný hospodár. Študoval na lesníckej škole a matematiku, fyziku a chémiu na polytechnike vo Viedni. Následne v rokoch 1826-1828 bol správca lesov a splavovania dreva na majetkoch regenta Ernsta von Sachsen-Coburg und Gotha v Greinburgu. To bol odrazový mostík k postu riaditeľa coburgovského panstva so sídlom v Jelšave, do ktorého ho ako vysokokvalifikovaného lesníka ustanovil Ferdinand Coburg. Ako riaditeľ pracoval až do penzionovania v roku 1874. Popredný lesný hospodár spravoval 69 tisíc ha lesa. Premenil exploatačné hospodárenie na produktívne, vytvoril novú organizáciu lesnej správy zriadením lesných úradov v Polomke, Šumiaci, Muráni, Mokrej Lúke a inde. Organizoval meranie, mapovanie, súpis a taxáciu, systematické vypracúvanie dlhodobých hospodárskych plánov, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. Mal veľmi precízne vykalkulované náklady na obnovu lesa i podklady k finančnému efektu z hospodárenia. Je tvorcom tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Ako geograf vlastným meraním stanovil aj nové výškové poradie najvyšších tatranských vrcholov. Aktívne pracoval v Uhorskom lesníckom spolku. Je autorom dvojzväzkovej práce o lesníctve. Za svoju činnosť bol vyznamenaný mnohými diplomami, vyznamenaniami a čestnými uznaniami. Ctitelia Greinerovej práce 24.9.1886 na Popovej - priehybe medzi Vernárom a Pustým Poľom - odhalili obelisk s nápisom „Na pamiatku 54 ročného účinkovania Ľudovítovi Greinerovi, lesnému radcovi jeho Kráľovskej výsosti kniežaťa Coburg, postavili jeho ctitelia r. 1885.“ Dnes je snaha tento pomník vôbec objaviť, nevie sa, či z neho ešte niečo zostalo.

28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná - 14.7.1871 Brezno) - dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia, evanjelický farár. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku.

28. október - Štefan Prukner, pôvodným menom Štefan Bartušek (28.10.1931 Stratená - 24.5.2011 Banská Bystrica) - akademický maliar, pedagóg. Maturoval na breznianskom gymnáziu, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v oddelení krajinárskej maľby u prof. F. Hoffstädtera a prof. D. Millého. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, v roku 1967 sa stal docentom, od roku 1971 pracoval ako slobodný umelec, neskôr opäť pôsobí na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Venuje sa maľbe a grafike, zúčastňuje sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch.

29. október - Pavol Markovič (20.12.1829 Banská Bystrica-Radvaň - 29.10.1902 Hrachovo) - národnokultúrny dejateľ. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček.

30. október - Dezider Balázsy (30.10.1880 Dobšiná - 19.3.1963 v Košice) - lekár, pediater, osvetový pracovník. Lekársku fakultu absolvoval na univerzite v Budapešti. Pracoval v anatomickom ústave a v detských nemocniciach v Budapešti, v r. 1925-1939 mestský lekár v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj zdravotníckej osvety, najmä v pediatrii. Usporiadal výstavy zdravotníckej starostllivosti o dojčatá. Prispieval do novín a časopisov, autor popularizačnej state o liekoch a pacientoch, ktorá vyšla v Dobšinej.

30. október - Mikuláš Marko (31.10.1865 Rožňava - 13.8.1933 Budapešť) - publicista, novinár. Študoval na strednej škole v Rožňave. Pôsobil ako úradník, špecialistia pre železiarsky tovar vo väčších mestách Uhorska, potom redaktor a dopisovateľ do časopisov, kde písal o regionálnych udalostiach z Rožňavy a okolia, dejinách a zaoberal sa aj problematikou cigánskych muzikantov. V r. 1889 majster Uhorska v rýchlokorčuľovaní, v r. 1895 a 1897 zorganizoval súťaže v rýchlokorčuľovaní v Dobšinskej ľadovej jaskyni.

30. október - Koloman Tichy (31.10.1888 Rožňava - 22.10.1968 Budapešť, pochovaný v Rožňave) - maliar, grafik, spisovateľ a zberateľ ľudového umenia. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, na súkromnej škole E. Hollósyho v Mníchove, na výtvarnej akadémii v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave, kde sa popri grafike a maľbe venoval aj vedeniu miestneho múzea a zbieral predmety ľudového umenia v Gemeri, ktorých časť je v múzeu v Budapešti, časť v Baníckom múzeu v Rožňave. Pôsobil aj ako dopisovateľ pražských a bratislavských novín, v časopisoch publikoval básne, prózu, etnografické a literárne štúdie. Knižne vydal monografiu o histórii Plešivca, vedecko-fantastický román Štyri ročné obdobia a román Osudy pána Sýkorku, ktoré si aj sám ilustroval. Vo výtvarnej oblasti spočiatku tvoril voľné kresby a grafiky, neskôr zachytáva mestské zákutia a okolie Rožňavy a Bardejova. V r. 1927 získal striebornú medailu na kolektívnej výstave v Kežmarku. Jeho dielo je v zbierkach Galérie hlavného mesta SR Bratislavy, v Maďarskej národnej galérii v Budapešti, v Baníckom múzeu v Rožňave a v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Posledná úprava 30.9.2023 (Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)