Februárový kalendár významných osobností Gemera


Václav Pilous ml.1. február - Václav Pilous ml. (1.2.1930 Dobšiná) - technik, vysokoškolský pedagóg, akademik ČSAV. Študoval na ČVUT v Prahe, VŠSE v Plzni, v roku 1996 získal na STU v Bratislave čestnú vedeckú hodnosť doktora vied DrSc.h.c. Pôsobí na Zápodočeskej univerzite v Plzni, do roku 1993 na katedre materiálov a strojárenskej metalurgie, od roku 1999 na katedre technickej výchovy, ktorej hlavnou úlohou je príprava budúcich pedagógov odboru Technická výchova pre základné školy. Jeho odborné a vedecké zameranie je náuka o kovoch a technológia kovových materiálov. Okrem pedagogickej činnosti sa zaoberá aj poradenskou činnosťou v oblasti kovových materiálov, vyučuje v rámci EWE a IWE - International Welding Engineer, publikuje odborné a vedecké práce z oblasti kovových materiálov.

Ján Garan Krišťák2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová - 18. 7. 2008 Rožňava) - pedagóg, folklorista. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde ako dvadsaťročný založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. V rokoch 1959-1967 pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Venoval sa i ochotníckemu divadlu a bol vedúcim osvetovej besedy. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil na ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri.

Ivan Daxner2. február - Ivan Daxner (2.2.1860 Nagykalló - 28.12.1935 Tisovec) - kultúrny pracovník, publicista, bankový riaditeľ. Syn Štefana Marka Daxnera. Študoval na gymnáziu v Revúcej a na vysokej škole technickej v Nemecku. Pracoval ako úradník Vzájomnej pokladnice v Tisovci. Zohral rozhodujúcu úlohu pri vytváraní prvej veľkej slovenskej banky - Tatra banky v Martine, ktorej bol v rokoch 1905-13 hlavným riaditeľom. V rokoch 1913-24 pôsobil v USA, od roku 1925 žil v Tisovci. V Tisovci a Martine sa zúčastnil na organizovaní národných kultúrnych podujatí, v USA účinkoval v krajanských spolkoch, pôsobil ako redaktor slovenských novín, zaoberal sa otázkami kultúrneho a spoločenského života, o. i. podal porovnávaciu analýzu indiánskych a slovenských piesní, v rokoch 1914-17 bol hlavným tajomníkom Slovenskej ligy, vtedy vrcholnej reprezentantky krajanského národného hnutia. Z jej poverenia v roku 1914 vypracoval Memorandum o krivdách a požiadavkách Slovákov. Organizačne i publicisticky sa angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, v roku 1917 signatár Clevelandskej a 1918 Pittsburskej dohody. Bol jedným z iniciátorov milióndolárovej zbierky na pomoc Slovensku.

Jonáš Záborský3. február - Jonáš Záborský (3.2.1812 Záborie - 23.1.1876 Župčany) - prozaik, básnik, dramatik, novinár a historik. V roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823-1827 pokračoval na gymnáziu v Gemeri, potom navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku, evanjelické teologické kolégium v Prešove a univerzitu v Halle. Pôsobil v Pozdišovciach, Liptovskom Mikuláši, Košiciach, od roku 1853 v Župčanoch. Bol agilným účastníkom národno-kultúrnych pohybov na Slovensku, podporovateľom študujúcej mládeže. Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry), satirických próz (Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Pompézňa), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave), historických poviedok (Blud, Svätoplukova zrada) a drámy (Lžedimitrijady). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny uhorského kráľovstva od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty, detaily zo života a autobiografické prvky. Dnes sú jeho rukopisy uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine.

6. február - Pavel Bútor (6.2.1948 Rimavská Sobota) - folklorista, tanečník, choreograf, kultúrno-osvetový pracovník, patrí medzi významné osobnosti folklórneho hnutia na Slovensku. Detské roky prežil v Kokave nad Rimavicou. V rokoch 1954 - 1963 tancoval v súbore Kokavan, potom v Čierťazni, neskôr bol profesionálnym tanečníkom PUĽS-u v Prešove, účinkoval tiež vo FS Jánošík v Brne a počas štúdií na VŠMU v Bratislave, v triede prof. Štefana Nosáľa, pôsobil ako tanečník a sólista umeleckého súboru Lúčnica. Od roku 1974 pracoval v Krajskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici ako metodik pre ľudový tanec a zároveň pôsobil ako tanečný pedagóg FS Partizán. V roku 1975 sa stal vedúcim choreografom súboru Dimitrovec, ktorý sa v roku 1991 premenoval na Lipu, a tento súbor vedie dodnes. Krátko pôsobil ako riaditeľ SĽUK-u. Viac rokov pôsobil v programových komisiách folklórnych slávností v Detve a Myjave. Od septembra 2001 pracuje v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník pre folklórne súbory a scénický folklorizmus. Sústavne sa venuje práci vo folklórnom hnutí na Slovensku ako lektor pre folklór, člen porôt a programových komisií folklórnych festivalov. V rokoch 2000-2005 bol predsedom Programovej rady FF Východná. Spolupracuje aj pri príprave festivalových ročníkov Kolieska. So súbormi dosiahol pekné úspechy doma i v zahraničí a pre mnohé súbory Slovenska (Lúčnica, SĽUK, Lipa, Vršatec, Zemplín, Zobor, Ponitran, Kokavan, Sinec, Šarišan, Jánošík, Rimavan, Vepor, Gornik) vytvoril vyše 60 zaujímavých tanečných choreografií. V roku 2006 s prof. Oskárom Elschekom uviedli výnimočný program v Paríži pri zapísaní fujary do kultúrneho dedičstva UNESCA.

8. február - Gustáv Lang (8.2.1845 Dobšiná - 23.2.1901 Dobšiná) - policajný úradník, jaskyniar. Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu.

Elena Várossová8. február - Elena Várossová (8. 2. 1926 Rovňany) - filozofka. Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde aj maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Zastávala v ňom funkciu vedúcej oddelenia dejín filozofie, bola členkou Vedeckej rady FÚ SAV a redakčnej rady Filozofického časopisu. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a ako spoluautorka Kapitoly z dejín slovenskej filozofie, Prehľad dejín slovenskej filozofie, Dejiny filozofického myslenia na Slovensku. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia.

Viliam Rozložník8. február - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná - 8.2.1959 Rožňava) - jaskyniar, speleopotápač, baník. Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej spoločnosti, potom nastúpil ako banský merač do Železorudných baní v Rožňave. Postupne sa jeho záujem kryštalizuje smerom k skiaplpinizmu a horolezectvu, ktoré prerástlo do jaskyniarstva, ktorému sa od roku 1951 venoval s plným nasadením. Bol jedným z najuniverzálnejších jaskyniarov - prieskumníkov, nielen v svojej dobe. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov a ich odstránenia, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth. História jeho pôsobenia v slovenskom jaskyniarstve je zároveň aj časťou histórie moderného rožňavského jaskyniarstva.

Martin Lauček9. február - Martin Lauček (12.5.1732 Martin - 9.2.1802 Skalica) - cirkevný spisovateľ, prekladateľ, kňaz. Vzdelanie získal v Necpaloch, Bratislave a Kežmarku. Od roku 1754 pôsobil ako kantor v Brzotíne a ako ev. farár v Kunovej Teplici a vo Vyšnej Slanej, od roku 1783 v Skalici. Venoval sa prevažne písaniu náboženskej literatúry. Zostavil modlitebnú knižku, ktorá obsahuje 61 jeho vlastných modlitieb a 65 piesní vlastných i preložených, ktoré boli určené najmä baníkom, hutníkom a hámorským robotníkom. Vo svojej pozostalosti zanechal v rukopisoch 4 zväzky kázní a tzv. Collectanea, ktoré tvorí 22 zväzkov rukopisného materiálu, čo je asi 10 000 strán, obsahujúcich históriu jednotlivých evanjelických seniorátov a zborov, životopisy cirkevných dejateľov, opisy dokumentov, vlastnú i cudziu korešpondenciu, výpisy z kníh, vlastné poznámky a popisy zvykov pri svadbe a pohrebe a iné.

Alexander Müller9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) - 9.10.1950 Rožňava) - banský inžinier. Po ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, v r. 1908-1909 ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919-1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. Do r. 1938 sa významnou mierou zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji.

10. február - Vojtech Breznay (10.2.1844 Bôrka - 29.4.1928 Balatonbél) - náboženský spisovateľ, pedagód. Študoval na gymnáziu v Košiciach, Egeri a v Rožňave, filozofiu v Trnave, teológiu na univerzite vo Viedni. Písal maďarské a latinské básne, biografie, venoval sa bibliografii, ale najmä cirkevným a politickým otázkam. Člen parížskej Societé bibliographique a Akadémie sv. Štefana. Od roku 1870 pôsobil na univerzite v Budapešti ako jej dekan, neskoršie rektor.

12. február - Ján Palic (12.2.1874 Ratková - 14.5.1948 Skalica) - náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár. Od roku 1887 študoval na gymnáziu v Rožňave, kde v roku 1893 maturoval. Teológiu študoval v Bratislave a v Erlangene. Ako farár pôsobil v Adamovských Kochanovciach, od roku 1925 ako farár a trenčiansky senior v Púchove. Angažoval sa v národnom a kultúrnom hnutí, bojoval proti maďarizácii ev. cirkvi, prívrženec a člen Slovenskej národnej strany. Predseda dobročinnej Podporovne Gustáva Adolfa (dodnes trvajúcej) a vyše 20 rokov predseda Všeobecnej vnútromisijnej a pastorálnej konferencie. Venoval sa najmä cirkevno-politickým a náboženským otázkam, článkami, najmä z liturgie a pastorácie, prispieval do náboženských časopisov.

Erna Masarovičová12. február - Erna Masarovičová (12.2.1926 Betliar - 26.6.2008 Bratislava) - sochárka. Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, po nej v sochárskom ateliéri Fraňa Štefunka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach je oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet a medailí (medaila Za hrdinství, udeľovaná ako štátne vyznamenie v ČR), ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v pätnástich krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Na Medzinárodnom bienále súčasnej medaily v portugalskom Seixal ocenili v roku 2000 jej inovatívny prístup k tvorbe medailí a plakiet a ich vysokú umeleckú hodnotu. Na 1. Bienále voľného výtvarného umenia v roku 2006 získala Cenu Slovenskej výtvarnej únie za prínos do slovenskej sochárskej a medailérskej tvorby. V roku 2001 vyšla monografia, venovaná jej tvorbe.

13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca - 25.2.1831 Klenovec) - ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník. Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky - liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom.

14. február - Matej Néhrer (14.2.1825 Dobšiná - 14.2.1895 Rožňava) - podnikateľ, továrnik. Študoval v Debrecíne. Zúčastnil sa revolučného hnutia v rokoch 1848/49. V roku 1865 založil a prevádzkoval v Rožňave továreň na výrobu klincov, ktorá bola známa aj v zahraničí. Budova továrne stála oproti železničnej stanici až do 70. rokov 20. storočia. V Rožňave mal aj predajňu železiarstva a vlastnil vysokú pec v Lúčke a v Medzeve. Bol členom Rožňavského konverzačného spolku.

Vincent Blanár14. február - Vincent Blanár (14.2.1934 Čakanovce) - pedagóg, ilustrátor, výtvarník. Po ukončení pedagogického štúdia v odbore výtvarná výchova - ruský jazyk, učil v Nižnej Slanej, od roku 1971 na základných školách v Revúcej ako učiteľ i riaditeľ, od r. 1991 až do nástupu do dôchodku pôsobil v Základnej umeleckej škole v Revúcej. Je autorom súboru kresieb historických pamiatok regiónu Gemera. Podieľal sa aj na výtvarnom spracovaní náučných chodníkov v Gemeri. Je autorom ilustrácií v monografií Muránska Zdychava od Jána Galla a ilustrátorom 7 knižných vydaní poľovníckych príbehov od Mokrolúčana Rudolfa Strinku, či knihy Maroša Detka Národný park Muránska planina. Jeho kresby boli použité v knihách Žmeň rozprávok spod Muráňa a Kytka piesní spod Muráňa od Bystríka Muránskeho. Vyhotovil návrhy pre plagáty, ďakovné listy, kalendáre, pútače, ale aj medaily a plakety. Je autorom originálnych kresieb niektorých druhov rastlín, húb a machorastov z Muránskej planiny a okolia Revúcej. Jeho kresby boli uverejnené aj v rôznych novinách a odborných časopisoch, jeho obrazy sa nachádzajú v rôznych inštitúciách a v súkromných zbierkach. Je spoluorganizátorom rôznych detských výtvarných súťaží, aj súťaží dospelých v meste aj okrese. Venoval sa aj folklóru, športovým a kultúrno-spoločenským aktivitám. Angažoval sa ako poslanec v mestskom zastupiteľstve a v rokoch 1991-1994 bol viceprimátorom mesta Revúca. Do roku 2006 bol podpredsedom Okresnej rady dôchodcov Slovenska. Je členom výtvarného klubu Plánka pri MsKS v Revúcej.

Ján Lipták14. február - Ján Lipták (14. 2. 1954 Rejdová) - folklorista, choreograf. Od trinástich rokov pôsobil vo folklórnej skupine Hôra v rodnej obci ako tanečník i spevák, potom vo vojenskom súbore v Brne a v súbore Torysa v Prešove ako sólista tanečník. Neskôr bol umeleckým vedúcim a choreografom vo folklórnom súbore Gemer v Dobšinej a Haviar v Rožňave. V súčasnosti režijne spolupracuje na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová.

Samuel Cyril Bancík15. február - Samuel Cyril Bancík (15.2.1857 Betliar - 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou) - farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej a v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na spoločenskom živote. Po skončení štúdia teológie bol farárom vo Zvolene a v Turíčkach, od roku 1890 v Kokave nad Rimavicou, kde sa stal dekanom, v rokoch 1908-1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu. Publikoval krátke dejiny kokavského cirkevného zboru. Bol regionálnym kultúrnym a osvetovým pracovníkom, autorom náboženských článkov a básní, ktoré boli uverejňované v časopisoch Stráž na Sione, Evanjelický posol spod Tatier, Evanjelický kazateľ a v Tranovského evanjelickom kalendári. Jeho zásluhou bola v obci obnovená ochotnícka divadelná činnosť, v rokoch 1919 až 1924 nacvičil 13 divadelných hier.

15. február - Václav Pilous st. (15.2.1889 Prosenická Lhota - 29.3.1972 Plzeň) - učiteľ, vlastivedný pracovník. Učiteľské vzdelanie získal v Příbrami, 20 rokov pôsobil na Slovensku - v Trenčíne, Trnave, v rokoch 1924-30 v Dobšinej. Prispel k budovaniu slovenského školstva, na všetkých svojich pôsobiskách sa venoval kultúrno-osvetovej a vlastivednej práci, zaujímal sa o miestne dejiny, ľudové umenie. Osvetovými, vlastivednými a pedagogickými článkami prispieval do časopisov a novín a bol agilným organizátorom kultúrneho a spoločenského života. V rozličných družobných česko-slovenských organizáciách pôsobil aj po svojom odchode do Čiech, kde od roku 1939 pôsobil ako riaditeľ obchodnej školy v Plzni.

16. február - Jozef Benkár (1802 Levoča - 16.2.1870 Rimavská Sobota) - hutnícky inžinier, montanista. Základné vzdelanie získal v Jelšave (kde bol jeho otec Pavol, rodom z Mokrej Lúky, banským a železiarskym podnikateľom, vlastníkom bane a banských polí na Železníku a Rákoši a inšpektorom železiarskej Únie), študoval v Rožňave a na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Pôsobil ako správca huty Ján pri Spišskej Novej Vsi, od roku 1827 inšpektor Muránskej únie. V roku 1845 sa zaslúžil o založenie Gemerskej železiarskej spoločnosti a v roku 1852 o spojenie Muránskej únie, Rimavskej koalície a Gemerskej železiarskej spoločnosti do Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti a stal sa jej predsedom.

16. február - Jozef Hörk (3.7.1848 Hnúšťa-Likier - 16.2.1910 Bratislava) - pedagóg, cirkevný historik, autor odbornej literatúry, publicista. Študoval na gymnáziu v Levoči, v Rimavskej Sobote a v Prešove. Profesorský diplom získal v Budapešti, študijné pobyty absolvoval na univerzitách v Nemecku. V rokoch 1884-1896 pôsobil ako profesor, dekan i riaditeľ na teologickom kolégiu v Prešove, zaoberal sa otázkami praktickej teológie, náukou o výchove, dejinami náboženstva a cirkevným právom. Z jeho iniciatívy vznikli na kolégiu tri študentské teologické spolky. Sám bol verejne a spoločensky aktívny, bol funkcionárom vedeckých, spoločenských, cirkevných, školských a kultúrnych spolkov i združení. Od roku 1896 riadny profesor cirkevných dejín a cirkevného práva na bratislavskej teologickej akadémii. Je autorom vyše 20 knižných prác a 400 štúdií a článkov v odborných časopisoch a novinách. V mladosti písal beletriu, fejtóny i humoristické črty. Prispieval do ročenky Prešovského kolégia. Vyvrcholením jeho spisby bolo spracovanie dejín prešovského kolégia v trojzväzkovej monografii.

17. február - Ľudovít Bancík (29.3.1923 Nižný Skálnik - 17.2.1979 Zvolen) - lesnícky a poľovnícky odborník, vysokoškolský pedagóg. Strednú školu absolvoval v Tisovci. Študoval lesné inžinierstvo na SVŠT v Bratislave. Pôsobil ako asistent Ústavu praxe na VŠ poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach, v rokoch 1953-1960 riaditeľ Lesného závodu Štátnych lesov v Čiernom Balogu, od 1963 odborný asistent Katedry krajinárstva a ochrany lesov VŠLD vo Zvolene. V odbornej a výskumnej práci sa orientoval na problematiku zachovania vzácnych druhov zveri, najmä lesných kurovitých vtákov, autor perspektívneho plánu rozvoja poľovníctva na strednom Slovensku. Člen redakčnej rady časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, Poľovnícky zborník - Folia venatoria, člen komisie pre poľovnícku terminológiu. Autor príručiek Základy poľnohospodárstva a pridruženej lesnej výroby (1965), Základy poľovníctva (1978) a odborných článkov v periodikách. Bol tajomníkom ÚV Slovenského poľovníckeho zväzu a držiteľom vyznamenania Za zásluhy o rozvoj poľovníctva I. stupňa.

Jozef Maliak17. február - Jozef Maliak (17.2.1854 Revúca - 31.1.1945 Prievidza) - historik, pedagóg, prekladateľ, kultúrny a národný pracovník. Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku (Chorvátsko). V roku 1903 tam zriadil a viedol súkromnú dievčenskú školu, v roku 1911 založil a viedol časopis Domácnosť a škola. Od roku 1919 učil na gymnáziu v Iloku, od 1923 v Petrovci. Po vzniku Matice slovenskej v Juhoslávii bol vedúcim jej historickeho odboru a archivárom. V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Svoje početné články a štúdie publikoval v rôznych novinách a časopisoch. Pre slovenskú mládež v Chorvátsku a Slovinsku vydal v roku 1902 dva zošity Rečňovaniek pre dospelejšiu mládež. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 - 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc.

21. február - Andrej Matúšik (24.3.1787 Jasenica - 21.2.1839 Rožňava) - jazykovedec, literát, kňaz. Teologické štúdiá absolvoval v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako kaplán v Revúcej a Polomke, od roku 1816 profesor fyziky, prírodných vied a hospodárstva na seminári v Rožňave, od 1829 farár v Žakarovciach. Počas pôsobenia v Rožňave sa venoval hlavne jazykovednému bádaniu. Autor pozoruhodnej práce Alphabetum et orthographia universalis..., v ktorej na základe porovnania ľudových piesní a fonetickej príbuznosti jazykov spracoval jednotnú abecedu a pravopis pre všetky národy sveta, ktoré týmto chcel zjednotiť. Svoje názory dokladá na modlitbe Otče náš v slovanských jazykoch, v taliančine, angličtine, maďarčine a francúzštine.

Ondrej Nagaj21. február - Ondrej Nagaj (21. 2.1940 Ratkovské Bystré) - básnik, učiteľ. Zmaturoval v roku 1957 na Jedenásťročnej strednej škole v Šafárikove (dnes Tornaľa). Potom študoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Učil na ZŠ v Hostoviciach, na SVŠ v Šafárikove a od roku 1969 na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach, kde pôsobil až do roku 1985. Potom sa stal vedúcim redaktorom pôvodnej umeleckej tvorby vo vydavateľstve Osveta v Martine. V roku 1992 sa vrátil na Strednú pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach, kde žije dodnes. Básnik a autor viacerých pozoruhodných básnických zbierok pre dospelých, pre deti i pre najmenších. Po knižnom debute zbierky prírodnej a ľúbostnej lyriky Verše na pni v roku 1966 vydal doteraz vyše dvadsať básnických zbierok (Krajina človeka, Prekrývanie tvárí, Darované súkromie, Nenechajte ma na pokoji, Aj kameň má dušu, Píšem si namiesto Teba, Zastavenie). Pre deti napísal zbierky rečňovaniek, hádaniek a krátkych humoristickych básničiek zo života detí a prírody, i básničky, určené na nácvik výslovnosti (Mám básničku na jazýčku, Riekanky do škôlky, Kamaráti na lúke, Hádanky, Posmešníky, Od čoho má slnko kľúče, Čo slniečko videlo a iné). V roku 2013 mu vyšla dosiaľ jeho posledná zbierka pre dospelých Šepotance.

Michal Bubnič22. február - Michal Bubnič (22.5.1877 Borinka - 22.2.1945 Rožňava) - cirkevný hodnostár, biskup, rožňavský apoštolský administrátor. Zmaturoval na rímskokatolíckom gymnáziu v Ostrihome, kde v roku 1896 ukončil aj Vysokú školu bohosloveckú. Pôsobil ako kaplán a farár v Svätom Jure, Maduniciach a Topoľčanoch, v roku 1925 bol menovaný za biskupa a apoštolského administrátora Rožňavskej diecézy. Po svojom menovaní zavádza vo svojej diecéze slovenské bohoslužby. Vypracoval stanovy Katolíckej akcie a dlhé roky stál na jej čele. Pápežom bol poverený organizáciou 34. celosvetového eucharistického kongresu v Budapešti. V roku 1941 založil Spolok svätého Vojtecha pre Slovákov v Maďarsku. Angažovanosť v politike bola neoddeliteľnou súčasťou jeho pôsobenia. Osobitnú pozornosť venoval práci s mládežou.

23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka - 11.11.1942 Budapešť) - maliar, výtvarný pedagóg. Maliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. Od r. 1899 pôsobil v Košiciach ako profesor výtvarnej výchovy. Keď v roku 1939 premonštrátske gymnázium zrušili, presťahoval sa do Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, portrétoval dejateľov, maľoval obrazy s námetom koní a sedliakov.

Ján Kotoč23. február - Ján Kotoč (23.2.1913 Pohorelá - 10.2.1981 Bratislava) - pedagóg. Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959-66 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom výboru Pedagogickej rady Ministerstva školstva, predsedom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV, podpredsedom Čs. pedagogickej spoločnosti pri ČSAV. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK.

24. február - Eduard Ziman (24.2.1875 Hrušov, okr. Rožňava - 11.3.1941 Bratislava) - lesný inžinier. Absolvoval štúdium na lesníckom odbore baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928-37 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938-41 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.

Ondrej Hronec24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) - vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia (prof. h. c. prof. Ing. DrSc.), publicista a scenárista. Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite v Prešove a v súčasnosti pôsobí na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova a jej významnom rodákovi Jurovi Hroncovi. Je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Spolu s manželkou Danielou, rodenou Faklovou, etnografkou, spisovateľkou a publicistkou spracovali scenár múzejnej expozície pamätného domu Jura Hronca v Gočove. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie (Česko, Bielorusko, Poľsko a i.). Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí.

Eduard Putra25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo - 5.1.1915 Rimavská Sobota) - maliar. Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom ako talentovaný adept umenia sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908-1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote.

Miroslav Baran26. február - Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré - 2.4.2009 Slovenská Ľupča) - pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní. V r. 1974 absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a jeden čas bol aj riaditeľom Základnej školy na Kuzmányho ulici v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne.

Peter Madáč28. február - Peter Madáč (28.2.1729 Veľká Poloma (teraz Gemerská Poloma) - 24. 11.1805 Rimavská Sobota) - lekár, chemik, fyzik, odborný spisovateľ a publicista. Do školy chodil v Hornej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Autor dizertačnej práce o regenerácii ciev a diela o chemických reakciách, ktoré predložil pri nostrifikácii lekárskeho diplomu na trnavskej univerzite a vydal ich tlačou vo Wittenbergu 1770, resp. v Trnave 1774.

28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce - 28.12.1832 Nižná Slaná) - ľudový hrdina, zbojník. Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Jeho družina tvorila organizovanú jednotku, skladala sa prevažne z vojenských zbehov, bývala v horách a na salašoch, zbíjala príslušníkov zámožnejších spoločenských vrstiev. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti, ktorý na rozdiel od svojich predchodcov nie je opradený fantastikou, ale vyniká dôvtipom a obratnosťou. V početných piesňach a rozprávkach sa vyskytujú analógie s tvorbou o Jánošíkovi, jednu z nich - pieseň Čo sa stalo v nove - zaznamenal v roku 1847 Pavol Dobšinský. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2005). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)
Doplnené 27.1.2015