Májový kalendár významných osobností Gemera

1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná - 27.4.1861 Rožňava) - podnikateľ. Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.

3. máj - Eugen Pavol Bohuš (3.5.1892 Brezno - 19.4.1977 Poprad) - publicista, právnik, politik a archivár. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rimavskej Sobote, právo študoval v Kluži a Budapešti. Pracoval ako notár, úradník a archivár. Admistratívne pripravoval podmienky založenia TANAP-u a pričinil sa o založenie Podtatranského múzea v Poprade. Publikoval príspevky s historickou, múzejníckou, archívnickou a knihovednou tematikou. V rokoch 1927-30 pracoval ako komisár Okresného úradu v Rožňave.

Samo Daxner4. máj - Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica - 27.4.1949 Tisovec) - kultúrny pracovník, právnik, advokát. Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Tu sa zapájal do činnosti hudobného súboru, ktorý hrával najmä počas a po divadelných predstaveniach, dirigoval školský študentský spevokol. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov (K. Salva, D. Lauček). V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919-1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922-1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do periodík Národné noviny, Dom a škola, Obzor, Slovenské listy, Cirkevné listy. Spolupracoval s Teréziou Vansovou pri redigovaní Dennice. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. Pre svoje národné cítenie často mal problémy. V roku 1892 bol pozbavený funkcie cirkevného inšpektora. Patril k trinástim bývalým študentom Prvého slovenského gymnázia, ktorí povzbudení Jozefom Škultétym podporili v roku 1933 oživenie gymnázia v Revúcej.

Štefan Chochol4. máj - Štefan Chochol (4.5.1923 Gemerská Poloma - 24.8.2015 Bratislava) - vedecký pracovník, inžinier cestného staviteľstva, pedagóg. Študoval na Stavebnej priemyselnej škole v Prešove, v rokoch 1945-1951 na Fakulte inžinierskeho staviteľstva SVŠT v Bratislave. V rodnej obci založil Zväz mládeže, inicioval spojenie obcí Malej a Veľkej Polomy do jednej obce s dnešným názvom Gemerská Poloma. Pôsobil ako pedagóg na SVŠT v Bratislave, v r. 1959-63 bol jej rektorom, neskôr bol členom Komisie pre školstvo a kultúru SNR, poslancom SNR, v rokoch 1970-1976 ministrom školstva SSR. Svoj vedecko-výskumný a odborný záujem sústreďoval na problematiku prúdového stavania ciest a technológiu ich výstavby, na zvyšovanie protišmykových vlastností povrchu cestných vozoviek, na otázky zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky. Na SVŠT sa zaslúžil o rozvoj jej vedecko-výskumnej práce a skvalitnenie prípravy vysokoškolských odborníkov. Bol členom a predsedom Komisií pre obhajoby vedeckých prác a štátnicových komisií na Slovensku, v Prahe a Brne, pôsobil v rôznych odborných komisiách, zúčastňoval sa mnohých odborných konferencií a sympózií doma aj v zahraničí. Počas svojho aktívneho pôsobenia publikoval vyše 460 rôznych prác, viaceré aj v zahraničí. Z odboru cestného inžinierstva, projektovania a stavby ciest a diaľnic a stavebníctva mu vyšli knihy, učebnice, skriptá, vedecké práce, recenzie, odborné články, expertízy, odborné posudky projektov, podobne aj z problematiky školskej, pedagogickej a všeobecno-politickej. Stal sa nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní: Hrdina Trate mládeže, Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu, Zlatá medaila Univerzity Komenského, Rad práce, Pamätná medaila STU (2007) a mnohé iné medaily a písomné uznania od vysokých škôl doma aj v zahraničí.

10. máj - Samo Chalupka (27.2.1812 Horná Lehota - 10.5.1883 Horná Lehota) - básnik a ev. kňaz. Stál pri vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. V r. 1820-22 študoval na nižšom gymnáziu v Gemeri, v r. 1824-27 na gymnáziu v Rožňave, od roku 1827 filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a vo Viedni. Od r. 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Hrdinský boj Gemerčanov proti Turkom podal v historickej básni Boj pri Jelšave. V obci Jelšavská Teplica (dnes Gemerské Teplice) mu bola v r. 1925 inštalovaná pamätná tabuľa.

11. máj - Ladislav Herényi (30.1.1923 Rožňava - 11.5.1971 Rožňava) - speleológ, učiteľ. Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ Gombaseckej jaskyne (1951) a ďalších jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine - Marciho jaskyňa, Snežná diera, Havrania skala, Farárova jama, Čertova jama, Okrajová Peňažnica a i. Od r. 1955 bol správcom Gombaseckej jaskyne. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska.

12. máj - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota - 17.9.1971 Pavčina Lehota) - speleológ a múzejník, priekopník slovenského jaskyniarstva, speleológie i ochrany anorganickej prírody. V r. 1931-1939 bol správcom jaskyne Domica v Slovenskom krase, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Brezovská jaskyňa) a Kečovskej jaskyne. Redaktor časopisu Krásy Slovenska. Autor prác Slovenské jaskyne, Domica, jaskyňa pravekých tajov a ďalších odborných, propagačných a obrazových publikácií.

13. máj - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo - 26.6.1861 Praha) - historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor. Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.

13. máj - Ján Bystrický (13. máj 1922 Levoča - 3. jún 1986 Bratislava) - geológ, paleontológ, mineralóg. Zaoberal sa stratigrafiou - vrstvami sedimenotv a zvrstvenými vyvretými horninami, rozborom vápencov, keramických materiálov, sadrovca, fosílnych rias. Bol autorom okolo stovky vedeckých prác. Podieľal sa na zostavovaní geologických máp Slovenského krasu, Muránskej planiny a Spišsko-gemerského rudohoria. V rokoch 1959-64 pôsobil v Rožňave.

16. máj - Pavel Beblavý (16.5.1847 Vrbovce, okr. Senica - 18.5.1910 Sobotište) - spisovateľ, ev. kňaz. Študoval na viacerých gymnáziách, o. i. v Revúcej, neskôr teológiu vo Viedni. Na revúckom gymnáziu redigoval rukopisný časopis Svit, do ktorého aj prispieval. V sérii čŕt Obrázky zo života zdokumentoval svoju biografiu i pomery na revúckom a iných slovenských gymnáziách. Gemera sa dotýka jeho historická povesť Dedič Muráňa. Púť na Velehrad

16. máj - Dobroslav Chrobák (16.2.1907 Hybe - 16.5.1951 Bratislava) - prozaik, literárny kritik, poublicista, rozhlasový pracovník, jeden z predstaviteľov lyrizovanej prózy, najmä v diele Drak sa vracia. V r. 1918-19 študoval na gymnáziu v Rožňave. Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg v Bratislave a ako oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku. Popri umeleckej tvorbe sa venoval aj literárnej kritike, písal eseje a fejtóny. Vydal tiež školskú príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry v podobe prehľadných a jednoduchých portrétov slovenských spisovateľov.

16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier - 17.4.2003 Bratislava) - akademický maliar, pedagóg. Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladataeľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží.

17. máj - Martin Kukučín (17.5.1860 Jasenová - 21.5.1928 Pakrac, Chorvátsko) - spisovateľ, publicista, lekár, významný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu. V rokoch 1871 - 74 navštevoval gymnázium v Revúcej. Dej jeho známej poviedky Mladé letá sa odohráva na gymnáziu v Revúcej. Poviedka je nielen výstižnou charakteristikou postáv, ale aj obrazom vtedajších školských a spoločenských pomerov. Na novšej budove prvého slovenského gymnázia v Revúcej je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná Kukučínovmu pobytu na tomto gymnáziu.

17. máj - Jur Hronec (17.5.1881 Gočovo - 1.12.1959 Bratislava, pochovaný v Gočove) - významný slovenský matematik svetovej úrovne, univerzitný profesor, akademik SAV. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku.

19. máj - Augustín Šulek (19. 5.1820 Revúca - 21.9.1890 Ratková) - národný buditeľ, ev. kňaz, publicista. Študoval v Rožňave, teológiu na univerzite v Halle. Pôsobil ako učiteľ a farár v Ratkovej, Mokrej Lúke, Rimavskom Brezove, potom natrvalo v Ratkovej. V duchu štúrovských tradícií sa venoval osvetovej a národnobuditeľskej činnosti. Organizoval ochotnícke divadlo a vzdelávacie spolky, obhajoval prirodzené ľudské právo na vzdelávanie v materinskom jazyku. Finančne podporoval vyššie slovenské gymnázium v Revúcej. Bol členom Matice slovenskej a jej jednateľom v Gemeri.

20. máj - Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná - 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) - maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie. Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov - Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných.

21. máj - August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš - 21.5.1892 Kraskovo) - pedagóg, spisovateľ a folklorista. V rokoch 1841 - 1848 bol kaplánom v Tisovci, neskôr ako farár v gemerských obciach v Dlhej Vsi a v Rozložnej. V období 1862 - 1874 pôsobil ako profesor a správca (riaditeľ) slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1875 - 1891 bol farárom v Kraskove. Zaoberal sa literárnou históriou, zaslúžil sa o rozvoj pedagogiky, hlavne gymnaziálneho školstva. Je autorom 14 učebníc, ktoré však mnohé ostali iba v rukopise. Literárne tvoril hlavne pre deti a mládež, zbieral a vydával slovenské ľudové rozprávky.

21. máj - Adolf Münnich (21.5.1821 Spišská Nová Ves - 15.2.1899 Spišská Nová Ves) - banský inžinier. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V rokoch 1848-72 pôsobil ako riaditeľ kobaltovo-niklových baní v Dobšinej, kedy dobšinské baníctvo dosiahlo svoj najväčší rozkvet. Bol radcom banských podnikateľov a spoločností v gemerskej stolici.

21. máj - Elena Dubnická (21.5.1925 Rejdová - 7.1.1988 Piešťany) - historička a teoretička výtvarného umenia. V rokoch 1948 - 1949 študovala dejiny výtvarného umenia a estetiku na FF Univerzity Karlovej v Prahe, v roku 1953 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, od r. 1963 pracovala ako vedecká pracovníčka Umenovedného ústavu SAV v Bratislave. Venovala sa dejinám staršieho výtvarného umenia na Slovensku, hlavne z obdobia 19. storočia. Svoje poznatky publikovala prevažne v odborných historických časopisoch. Vydala monografiu Peter M. Bohúň – život a dielo (1960) - o akademickom maliarovi, pedagógovi, zakladateľovi národne chápanej historickej maľby a portrétnom dokumentaristovi významných kultúrnych a politických predstaviteľov štúrovského hnutia, medzi nimi i gemerských dejateľov.

Rudolf Hanuštiak23. máj - Rudolf Hanuštiak (23.5.1943) - učiteľ, folklorista, vedúci speváckych zborov a folklórnych súborov, zberateľ ľudových piesní, akordeonista. Bývalý riaditeľ Základnej školy P. K. Hostinského v Gemerskej Polome. Založil a viedol folklórny súbor Rozkvet a zároveň bol členom ľudovej hudby ako akordeonista. Od roku 1973 pracoval ako hudobný pedagóg vo folklórnom súbore pri okresnom osvetovom stredisku. V tom čase sa začal venovať zbieraniu ľudových piesní z Gemerskej Polomy. Pravidelne sa zúčastňoval na regionálnych i celoštátnych folklórnych slávnostiach. Počas svojho pedagogického pôsobenia viedol detský spevácky zbor pri základnej škole, matičný spevácky zbor, detský folklórny súbor Polomšok (založil ho v roku 1992) a svojou hrou na akordeón sprevádzal deti na rôznych súťažiach a vystúpeniach. Vďaka nemu a jeho manželke vyšla zbierka polomských ľudových piesní Povedzže mi, milá, milenká... (1998).

Ján Miklóšik24. máj - Ján Miklóšik (24.5.1902 Betliar - 26.9.1994 Rožňava) - učiteľ, regionálny historik. Pôsobil ako učiteľ v Betliari, kde sa venoval aj kronikárskej činnosti a aktívne pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách, v r. 1951-56 bol riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Rožňave. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi, či porekadlá zo Slavošoviec, Rejdovej, Pače a Silice. Vzácne sú ním spracované Zvyky a obyčaje v Betliari. Knižne mu vyšla Malá vlastiveda Rožňavského okresu (1966), Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese (1966) a Strážna veža v Rožňave (1967)

28. máj - Kálmán Mikszáth (16.1.1847 Sklabiná, okr. Veľký Krítš - 28.5.1910 Budapešť) - maďarský spisovateľ a novinár. V rokoch 1857-1863 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, kde bol členom samovzdelávacieho Kazinczyho krúžku, potom v Banskej Štiavnici, kde v r. 1866 maturoval. Už počas stredoškolského štúdia písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky. Vo viacerých svojich dielach čerpal námety zo Slovenska: Slovenskí rodáci, Dobrí Palovci, Čierne mesto, Posledný hradný pán, Mátoha v Ľubovni a i.

Edita Urvichiarová28. máj - Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca - 4.3.1994 Rožňava) - botanička a ochranárka prírody. Po skončení gymnaziálneho štúdia v rodnom meste si zvolila štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1963-72 pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka v Biologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, potom bola vedúcou pracovníčkou Oddelenia ochrany prírody Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. V roku 1977 sa presťahovala do Rožňavy, kde pracovala v Baníckom múzeu vo funkcii vedúcej biologičky až do roku 1994. V múzeu budovala predovšetkým herbárové, ale aj zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu synantropnej flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Spolupracovala s viacerými ochranárskymi pracoviskami, pre ktoré vypracovávala podklady návrhov na vyhlásenie nových chránených území. Výsledky výskumnej a zbierkotvornej činnosti prezentovala ako autorka a spoluautorka scenárov výstav (Naše huby, Muránska planina, Príroda Slovenského krasu, Liečivé rastliny a i.). Vykonávala poradenskú službu a viedla diplomantov i stredoškolských študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Svoju odbornú prácu prezentovala vo forme vedeckých štúdií a odborných i populárno-náučných článkov, ktoré publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch.

29. máj - Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján - 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) - spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník. Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, v r. 1881-82 študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský.
Doplnené 28.11.2021

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje M. Mikitová)