Januárový kalendár významných osobností Gemera


Gustáv Maurícius Reuss4. január - Gustáv Reuss (4.1.1818 Revúca - 12.1.1861 Revúca) - lekár, botanik, historik, etnograf. Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, v ktorom ešte pred Julesom Verne uvažoval o možnosti letu človeka balónom na Mesiac. Na pozadí neuveriteľných dobrodružstiev gemerského vzdelanca Krutohlava a jeho družiny vo vesmíre a na obežnej dráhe Zeme je umožnené čitateľovi spoznať dobové vedecké poznatky a názory na vesmír. Dialóg v Hviezdovede nemá dejotvornú, ale výlučne náučnú funkciu. Originál bol písaný v gemerskom nárečí. Slovenský syndikát autorov fantastiky udeľoval v rokoch 1991 až 2002 v súťaži o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky Cenu Gustáva Reussa a vydal 12 ročníkov finálových zborníkov pod názvom Krutohlav. Okrem jedinej knihy Května Slovenska, ktorá vyšla tlačou v r. 1853 a mnohých odborných článkov v časopisoch, celé jeho dielo zostalo v rukopise. Až v roku 1982 vydalo vydavateľstvo Tatran pod názvom Muránska venuša dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisnú črtu Obraz zo Zdychavy (1855-1856), dej ktorých sa odohráva na Muránskom hrade a v malej gemerskej dedinke v Muránskej Zdychave. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu.

5. január - Eliáš Sartorius (okolo 1640 asi Tvrdošín - 5.1.1706 Jelšava) - náboženský spisovateľ, učiteľ. Navštevoval šľachtickú školu Jánokych v Hrachove, školy v Štítniku, v Kameňanoch a v Ratkovej. Študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako rektor školy v Liptovskom Jáne, potom v Štítniku, od roku 1685 v Jelšave, potom v Mošovciach a v Necpaloch, v rokoch 1694-1704 opäť v Štítniku, od roku 1704 evanjelický farár v Jelšave. Učiteľské stanice menil v dôsledku prenasledovania v období protireformácie. V Necpaloch a v Štítniku písal latinské evanjelické duchovné hry, v ktorých spracúval vieroučnú tematiku.

Janko Čajak5. január - Janko Čajak (5.1.1830 Paludza - 4.2.1867 Liptovský Ján) - básnik, učiteľ. Otec Jána Čajaka (1863-1944) a starý otec Jána Čajaka ml. (1897-1982), jeho manželkou bola sestra Terézie Vansovej Adela, rodená Medvecká, ktorá sa po jeho smrti stala manželkou Pavla Dobšinského. Študoval na gymnáziu v Rožňave, na ev. lýceu v Levoči a teológiu vo Viedni. Pôsobil ako učiteľ a farár v Liptovskom Jáne. Jeho tvorbu ovplyvnila najmä činnosť v Jednote mládeže slovenskej. Aj keď sa považuje za štúrovského básnika, do formovania tejto literatúry zasiahol až v porevolučnom období. Pre jeho diela je typický smútok, beznádej a sklamanie, ktoré charakterizovalo porevolučnú literatúru. Vo svojej tvorbe využíval ľudovú slovesnosť a reflexívne piesne, v satirickej tvorbe kritizoval neduhy v národnom a spoločenskom živote. Básne publikoval v rôznych almanachoch, kalendároch a časopisoch. O ich súborné vydanie pod názvom Básne Janka Čajaka sa v r. 1875 zaslúžil Pavol Dobšinský.

Ján Fedor Houdek5. január - Ján Fedor Houdek (5.1.1877 Ružomberok - 26.2.1953 Bratislava) - politik, národohospodár, publicista. Študoval v Ružomberku a v rokoch 1890-91 na gymnáziu v Rožňave, neskoršie na obchodnej akadémii v Prahe. Po ukončení štúdií pracoval ako úradník v Úverovej banke v Ružomberku, potom založil veľkoobchodod s koloniálnym tovarom a pracoval ako samostatný podnikateľ a veľkoobchodník. Bol predsedom správnej rady slovenskej pobočky Národnej banky a Slovenskej všeobecnej úverovej banky, predsedom Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, podpredsedom celoštátnej muzeálnej rady, funkcionárom Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Učenej spoločnosti Šafárikovej, Zemedelskej akadémie československej. Po roku 1945 bol predsedom Ústredného družstva, blízkeho Demokratickej strane. Vo svojej publicistike sa zameral najmä na ekonomické otázky, propagáciu družstevníctva a jeho históriu, ale aj na aktuálne politické a spoločenské otázky a na najnovšiu históriu a miestopis Slovenska.

6. január - Ján Ladislav Bartolomeides (Bartholomaeides) (6.1.1787 Ochtiná - 15.5.1862 Uhorské) - historik, náboženský spisovateľ. Do školy chodil v Ochtinej, Štítniku a Gemeri, teológiu, filozofiu a históriu študoval vo Wittenbergu. Pôsobil ako kaplán a farár v Ochtinej, Kameňanoch, Hnúšti-Brádne a v Ratkovskom Bystrom, potom v Uhorskom. Záujem o históriu a literárnu tvorbu nadobudol u otca Ladislava (1754-1825) a na bratislavskom lýceu. Najdôležitejšie dielo napísal o účinkovaní uhorských študentov na univerzitách vo Wittenbergu a Krakove, založil ho na dôkladnej znalosti prameňov a literatúry. Jeho náboženská spisba, písaná v v bibličtine, zahŕňa výlučne kázne.

6. január - Gašpar Dianiška (6.1.1820 Tisovec - 17.6.1873 Tisovec) - jazykovedec, veršovník. Študoval v Rožňave, Levoči, štúdium teológie ukončil v Bratislave. Od roku 1856 bol učiteľom v Tisovci. Venoval sa jazykovednému bádaniu. Aj keď bol prívržencom Jána Kollára, svoju učebnicu slovenčiny pre Nemcov oprel o štúrovskú slovenčinu. Vo Fejérpatakyho Slovenskom pozorníku v rokoch 1846-47 publikoval popularizačné články z prírodných vied, vlastenecko-intímnu lyriku a didaktické verše. Vlastil vyše 200 zväzkovú knižnicu, ktorú po smrti zanechal gymnáziu v Revúcej a Čítaciemu spolku v Tisovci, čím vznikla v Tisovci na ten čas veľká knižnica aj s čitárňou.

6. január - Pavel Kurek (6.1.1885 Nyiregyháza, Maďarsko - 1947 Betliar) - osvetový pracovník, ev. farár. Narodil sa v rodine dolnozemských Slovákov. Od augusta 1924 pôsobil ako evanjelický farár v Betliari, kde sa venoval aj kultúrno-osvetovej práci. Bol prvým kronikárom obce. Spracoval stručný vývoj obce, najmä za roky 1933-1937.

Branislav Kriška7. január - Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec - 30.4.1999 Bratislava) - popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg. Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.

Július Rudnay9. január - Július Rudnay (9.1.1878 Plešivec - 4.1.1957 Budapešť) - maliar, grafik, výtvarný pedagóg. Podmienky na Gemeri, v ktorých prežil detské roky, podnecovali jeho obrazotvornosť. Rád spieval a od dedinského primáša sa naučil hrať na husliach. Mal iba trinásť rokov, keď stratil otca a matka sa presťahovala do Budapešti Šudoval na Umeleckopriemyslovej škole v Budapešti a v Hollósyho súkromnej škole v Mníchove. Počas štúdií bol na študijnom pobyte v Taliansku a maliarskej kolónii v Nagybányi. V roku 1903 žil v Paríži, 1904 v Gemeri, potom v Budapešti. Od roku 1914 pôsobil v Lučenci, od roku 1922 ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti, kde učil viacerých slovenských výtvarníkov. V roku 1947 založil v Baji umelecké dielne, kde sa aj natrvalo usadil. V Rimavskej Sobote viedol letný kurz maľovania. Počas návštev Gemera robil štúdie postáv dedinčanov vo výrazných farbách modrej, červenej a svietiaco bielej, ktoré vystupujú zo žltohnedého pozadia. Jeho diela sú v zbierkach SNG v Bratislave a v galériách v Nových Zámkoch, Lučenci, Komárne, v MNG Budapešti a vo viacerých európskych galériách.

Ondrej Herich9. január - Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk - 19.4.2010 Revúca) - kultúrny pracovník, folklorista a zberateľ ľudových piesní. Pracoval ako redaktor v rožňavských novinách Zora Gemera, bol členom ľudovej hudby folklórnej skupiny Lykovec v Revúcej. Spracovateľ piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919 od autora Jozefa Škultétyho, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venuje sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Zomrel v Revúcej.

Janko Matúška10. január - Janko Matúška (10.1.1821 Dolný Kubín - 11.01.1877 Dolný Kubín) - štúrovský básnik, spisovateľ, publicista, autor textu slovenskej hymny. Študoval na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom pôsobil na Orave ako vychovávateľ a úradník na súde, kde pôsobil s Hviezdoslavom. Neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik. Písal aj historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Pieseň Nad Tatrou sa blýska vznikla za osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta námestníka Katedry reči a literatúry československej v Prešporku na Silvestra v roku 1843. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844). Kolovala v odpisoch, znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Prvá upravená strofa tejto básne sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou česko-slovenskej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou.

10. január - František Sobota (Szobota) (30.8.1891 Košice - 10.1.1939 Levoča) - atlét, právnik. Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako sudca v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta (traja v nej boli východoslovenskí atléti) postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami.

12. január - Andrej Milár (12.1.1915 Podolínec - 17.7.2000) - lekár, odbojár. Venoval sa imunochémii a imunológii. Podieľal sa na vybudovaní Ústavu sér a očkovacích látok Imuna v Šarišských Michaľanoch. Zaoberal sa aj genetikou a evolučnou teóriou vzniku človeka. Výsledky svojho výskumu publikoval v odborných časopisoch. Vydal knihu Pôvod, vznik a vývoj človeka, je spoluatorom vysokoškolskej učebnice Syntetická biológia pre medikov. Počas vojny sa dostal do koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau, po oslobodení sa stal členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a aktívne sa podieľal na jeho činnosti. Pracoval v Košiciach, neskôr ako lekár v Slavošovciach a v Plešivci.

Pavol Kušnír13. január - Pavol Kušnír (13.1.1935 Trebišov) - jazykovedec, pedagóg. Študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V rokoch 1957-1961 pôsobil na Jedenásťročnej strednej škole v Rožňave, potom ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Košiciach, od roku 1997 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Prešovskej univerzity. Okrem pedagogickej práce pracoval v oblasti výskumu spisovnej slovenčiny a publikoval mnohé príspevky, zaoberajúce sa najmä jazykovou kultúrou a jazykovou výchovou, tvorením slov, terminológiou, profesionálnym slangom, dva roky viedol jazykové okienko v novinách Sme. Ako jazykovedec s veľkým citom pre slovenčinu sa presadil aj v oblasti logických úloh, zameraných na rozvoj vzdelania, osobnosti, ducha a aktívnu náplň voľného času ako tvorca i riešiteľ jazykovedných hádaniek a krížoviek. Je zakladajúcim členom košického hádankársko-krížovkárskeho krúžku Maratónci (1978) a pravidelne sa zúčastňuje na celoslovenských turnajoch, organizovaných Slovenským zväzom hádankárov a krížovkárov.

Štefan Terray13. január - Štefan Terray (13.1.1847 Lučenec - 7.5.1912 Rimavská Sobota) - archeológ. Pôsobil ako pokladník Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Hnúšti. V roku 1882 bol jedným zo zakladateľov župného múzea v Rimavskej Sobote (teraz Gemersko-malohontské múzeum) a odkázal mu svoje zbierky archeologických predmetov. Zúčastnil sa na rôznych archeologických výskumoch, o. i. aj žiarového pohrebiska pilinskej kultúry z 15.-12. storočia pred n.l., v roku 1903 sa zaslúžil o získanie bronzových pokladov zo Včeliniec a Zabara. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea je jeho zakladateľom (Ján Fábry, Viliam Groo, Štefan Terray a Ľudovít Huvossy) osadená pamätná tabuľa.

Samuel Kollár14. január - Samuel Kollár (14.1.1769 Hrnčiarska Ves - 8.8.1830 Čerenčany) - historik. Do školy chodil v Pondelku a v Ratkovskom Bystrom, študoval v Ožďanoch, Dobšinej a na univerzite v Halle a Wittenbergu. Od roku 1791 bol rektor šľachtickej školy v Ožďanoch, od roku 1803 ev. farár v Čerenčanoch pri Rimavskej Sobote. Člen Učenej spoločnosti malohontskej, ktorej daroval svoju knižnicu, do jej časopisu Solennia prispieval článkami o histórii, polohe, podnebí, obyvateľstve, poľnohospodárskej výrobe, či architektúre obce a regiónu, písal aj náboženskú literatúru. Je autorom monografií obcí Čerenčany a Ožďany.

Jozef Mikulík14. január - Jozef Mikulík (18.3.1852 Dobšiná - 14.1.1886 Rožňava) - historik, úradník. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera. Autor práce o živote uhorského malomesta 1526-1715, o dejinách Dobšinej a histórii jej baníctva a hutníctva.

Vladimír Filo15. január - Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň - 18.8.2015 Nitra) - biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy. Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií ako tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 - 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. V roku 2001 mu bolo zverené vedenie cirkevného školstva a katechetického strediska v arcidiecéze. V súčasnosti je predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v Rožňavskej diecéze.

Abrahám Sontág16. január - Abrahám Sontág (Szontágh) (16.1.1830 Dobšiná - 21.3.1902 Budapešť) - lekár-homeopat, popularizátor telocviku. Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom.

Daniel Gabriel Lichard17. január - Daniel Gabriel Lichard (17.1.1812 Slovenská Ľupča - 17.11.1882 Skalica) - prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, učiteľ, evanjelický farár, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie, propagátor zakladania sporiteľní, zakladateľ svojpomocného roľníckeho družstevníctva, popularizátor vedeckých poznatkov, jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, na lýceu v Kežmarku a v Bratislave. Tu sa stal spoluzakladateľom a aktívnym členom Literárnej jednoty, z ktorej vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie. Centrom jeho záujmu sa stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia. V rokoch 1837-1938 pôsobil ako ev. kaplán v Tisovci a v Ochtinej, neskôr ako profesor na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa začal profesionálne venovať novinárstvu a jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Vydával ľudovýchovnú a popularizačno-vedeckú literatúru, brožúry, kalendáre, časopisy, noviny, významným činom bolo vydávanie kalendára Domová pokladnica, v r. 1863 - 1882 vydával najvýznamnejší slovenský hospodársky časopis Obzor a pod. Rozsah jeho publicistickej činnosti je úctyhodný, počet článkov, ktoré napísal, sa odhaduje na viac ako 5000. Okrem toho bol všestranným ľudovýchovným a organizátorským pracovníkom.

Ľudovít Skalník19. január - Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava - 7.12.1848 Jasov) - cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik. Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby - omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. K poznaniu jeho života a diela prispel aj František Zagiba, z Rožňavy pochádzajúci muzikológ, hudobný historik a publicista.

Otto Smik20. január - Otto Smik (20.1.1922 Boržom, Gruzínsko - 28.11.1944 Zwolle, Holandsko) - najúspešnejší slovenský pilot v službách britskej RAF (Royal Air Force). Narodil sa a prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny, kde sa potom aj oženil s Gruzínkou. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. V roku 1937, ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po rozpade Československa a vypuknutí druhej svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie - záslužný letecký kríž D.F.C. V novembri 1944 sa stal veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Peruť sa podieľala na leteckej podpore britských jednotiek, sprievode bombardérov a podnikala útoky na nemeckú dopravu. Pri útoku na stanicu v Zwolle protilietadlová obrana jeho lietadlo ťažko poškodila. Pri pokuse o pristátie havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní.

Ladislav Bánesz22. január - Ladislav Bánesz (22.1.1932 Silica - 11.1.2000 Nitra) - archeológ, vedecký pracovník. Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc pred n.l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice - paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach - paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku.

Ján Stráňai22. január - Ján Stráňai (21.7.1906 Rajec - 22.1.1972 Martin) - školský a telovýchovný pracovník. Po skončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe pôsobil ako učiteľ zemepisu a telesnej výchovy v Rožňave, potom na gymnáziu v Martine. Od roku 1949 vedúci oddelenia telesnej výchovy a krajský inšpektor, od roku 1962 vedúci Kabinetu telesnej výchovy na Pedagogickom inštitúte a od roku 1964 okresný školský inšpektor ONV v Martine. Ako účastník SNP bojoval v Turci a v okolí Banskej Bystrice. Cvičiteľ, metodik, tréner, vychovávateľ, organizátor a funkcionár telesnej výchovy, špecializoval sa najmä na hromadné cvičenia a športovú gymnastiku, najprv v Robotníckych telovýchovných jednotách a v Sokole, potom v ČSZTV. Článkami o telovýchove prispieval do odbornej tlače. Vyznamenaný Za zásluhy o rozvoj telesnej výchovy a športu, Radom SNP II. triedy, Čs. vojenskou medailou Za zásluhy, Za vynikajúcu prácu, Zaslúžilý školský pracovník.

Erich Wiszt22. január - Erich Wiszt (22.1.1949 Rimavská Sobota) - teoretický fyzik, vedecký pracovník. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, bol na študijnom pobyte na Fyzikálnom ústave ČSAV v Prahe. Pracuje v Ústave materiálov a mechaniky strojov SAV, detašované pracovisko Martin. Súčasne je školiteľom diplomantov a doktorandov na Žilinskej univerzite. Ako člen ÚV fyzikálnej olympiády sa podieľal na rozvoji záujmov študentov o tento odbor. Zaoberá sa aplikáciou matematickej teórie ciest v akustike, teóriou teplotných anomálií dynamických modulov pružnosti, teóriou parciálnych diferenciálnych rovníc, mechanickým kmitaním stavebných konštrukcií a dynamických sústav a pod. Je členom nedzinárodnej vedeckej organizácie Central European Associations for Computational Mechanics.

23. január - Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica - 24.11.1834 Bratislava) - cirkevný hodnostár. Do školy chodil v Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave v spoločnosti národne uvedomelých konškolárov (Bohuslav Tablic, Ján Feješ, Michal Godra st., Pavol Jozeffy, Ondrej Palumbini a iní), neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800-1817 prednášal na ev. lýceu v Bratislave predovšetkým prírodné vedy (matematika, fyzika, biológia, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky, ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok.

Mária Puškášová24. január - Mária Puškášová (24.1.1932 Gemerská Poloma - 31.8.2019) - speváčka ľudových piesní, rozprávačka, krojárka. Členka Folklórnej skupiny Dolina v Gemerskej Polome. Aj vďaka nej sa v repertoári folklórnej skupiny objavujú takmer zaniknuté zvyky, tradície, piesne, ktoré boli v minulosti súčasťou každodenného života, i polomský kroj. Aktívne sa zapájala do činnosti FSk Dolina nielen ako speváčka, ale aj ako rozprávačka na mnohých kultúrnych podujatiach, súťažiach a folklórnych festivaloch. Účinkovala na vydanom CD Ore Jäník ore, Ej, mám jä lúšku, Polomská svadba, Ako môhol, tak spomôhol a i., spoluúčinkovala pri tvorbe viacerých folklórnych pásiem. Venovala sa aj výrobe krojov, hlavne z obce Gemerská Poloma. V r. 2007 získala ocenenie Národného osvetového centra. .

Andrej Vandrák24. január - Andrej Vandrák (24.1.1807 Štítnik - 14.9.1884 Prešov) - filozof, pedagóg, psychológ, estetik, významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy. Navštevoval školu v Štítniku a v Rožňave, študoval na ev. kolégiu v Prešove, filozofiu na univerzite v Jene. Od roku 1833 pôsobil ako riadny profesor a rektor na evanjelickom kolégiu v Prešove, neskôr aj na tamojšej Právnickej akadémii. Filozofickými rozpravami a pedagogicko-organizátorskou prácou zasiahol do kultúrneho života v Uhorska. V Prešove prednášal filozofiu, logiku, psychológiu, metafyziku, estetiku, etiku a latinčinu. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, vypracoval podrobné štúdie o školskom poriadku ev. gymnázií, autor prvých dejín prešovského kolégia, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch, autor latinských oslavných príležitostných básní, filozofických rozpráv, vedeckých prác a pedagogických spisov, v rukopise ostala jeho učebnica estetiky. V roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa za celoživotnú činnosť a prínos v oblasti školstva.

24. január - Pavol Marko (25.1.1751 Nógrád Kisfalu - ?) - podnikateľ, továrnik. V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a je tu umiestnená historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože - skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva.

J. Alexy: Juraj Jánošík, olej25. január - Juraj Jánošík (25.1.1688 Terchová - 18.3.1713 Liptovský Mikuláš) - zbojnícky kapitán, ľudový hrdina. Od detstva pracoval s rodičmi - poddanými na panstve. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho, neskôr ho začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku. Tam ho Tomáš Uhorčík nahovoril na zboj. Utiekli spoločne s inými príslušníkmi „zelených regimentov“ a zoskupili ozbrojenú družinu. Prepadali kupcov a pánov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohotskej stolici, ale aj v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Keď sa Uhorčík oženil a odišiel žiť ako krčmár pod falošným menom Martin Mravec do Klenovca, Jánošík prevzal vodcovstvo v družine. Zimu na prelome rokov 1712 a 1713 prečkával Jánošík práve v Klenovci v dome Tomáša Uhorčíka. Prvýkrát ho tu aj s Uhorčíkom chytili na jeseň 1712. Zadržiavali ich v Hrachove, no potom ich prepustili. Na jar v roku 1713 ho drábi opäť v Klenovci chytili a stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho odsúdil na smrť.

Janko Alexy26. január - Janko Alexy (25.1.1894 Liptovský Mikuláš - 22.9.1970 Bratislava) - maliar, prozaik, publicista, národný umelec. Základné vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši a na gymnáziu v Lučenci. V roku 1912 bol kominárskym učňom v Rožňave a ešte dlhé roky sa o problémy kominárstva zaujímal, napr. v roku 1932 bol uchádzačom o riadenie jedného kominárskeho obvodu v Bratislave. Študoval v Prahe na maliarskej akadémii. Po ukončení štúdia pracoval ako profesor kreslenia na gymnáziu v Bratislave a od roku 1927 sa venoval iba umeleckej činnosti. Jeho rozsiahle dielo obsahuje okolo 1300 olejov, pastelov, tempier a kresieb inšpirovaných ľudovou tvorbou, legendami a krajinou. Stal sa jedným zo zakladateľov slovenskej modernej výtvarnej maľby a bol organizátorom kultúrneho života. Aj jeho literárna činnosť je významná, vydal vyše 20 kníh. Spolu s Gejzom Vámošom vydával literárno-umelecký časopis Svojeť. V novinách a časopisoch publikoval mnoho recenzií, profilov osobností, čŕt, poviedok i umelecko-historických prác.

Pavol Krman26. január - Pavol Krman (26.1.1836 Partizánska Ľupča - 23.8.1879 Budapešť) - spisovateľ, učiteľ. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864-72 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu a gréčtinu. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá.

Július Bolfík28. január - Július Bolfík (28.1.1915 - 4.8.1993 Rimavská Sobota) - učiteľ, publicista, odborný pracovník v kultúre. Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti, ktorá vznikla v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. GVS viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou a obetavou prácou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu, akej svojho druhu na Slovensku nebolo obdoby. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách - recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera (8 zväzkov), Gemer - národopisné štúdie (4 zväzky) a Literárne postavy Gemera (4 zväzky). Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu.

Mária Loyová28. január - Mária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) - 10.9.1982 Spišská Nová Ves) - literárna historička, učiteľka. V rokoch 1926-34 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938-45 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945-69 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca.

Samuel Klein29. január - Samuel Klein (29.1.1847 Dobšiná - 6.2.1915 Dobšiná) - učiteľ, ľudový básnik, autor poviedok, etnograf. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave. Učiteľ ľudovej školy, riaditeľ základnej školy v Dobšinej. Zaslúžil sa o založenie priemyselnej a baníckej školy, profesor v meštianskej škole, neskôr riaditeľ. Známy bol ako ľudový básnik a prozaik, básne i krátku prózu písal zväčša v dobšinskom nárečí. Vydal knihu Topscher Gatscholper, ktorá je zbierkou ľudových piesní, rozprávok, rozprávaní a humoristických básní v dobšinskom nemeckom nárečí, kde žartovne opísal napríklad aj voľbu starostu, ako skutočný príbeh zo starých čias v článku As Richtersetzen en der Topscha - Richtárska voľba v Dobšinej. Vzácnosťou je zachytenie miestneho nemeckého nárečia tupschrisch, alebo tzv. bulinerčina, v ktorom sa už v súčasnosti hovorí veľmi zriedka, ale v písomnej forme zostala zachovaná aj vďaka dielu Samuela Kleina a ďalšieho dobšinského ľudového básnika Samuela Pellionisa.

Pavol Jozeffy31. január - Pavol Jozeffy (31.1.1775 Vrbovce - 29.3.1848 Tisovec) - kňaz, cirkevný hodnostár, národovec. Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. V slovenskom národnom hnutí vynikol zvlášť v 40. rokoch 19. storočia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. V rokoch 1843-1844 vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť.

Posledná úprava 29.4.2022 (Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)