Aprílový kalendár významných osobností Gemera

Ján Kadár1. apríl - Ján Kadár (1.4.1918 Budapešť - 1.6.1979 Los Angeles, Kalifornia, USA) - filmový scenárista a režisér. Detstvo a rozhodujúce roky mladosti prežil v Rožňave. Od roku 1952 spolupracovník českého režiséra Elmara Klosa, s ktorým nakrútili osem celovečerných filmov. Ich film Obchod na korze je prvým československým filmom, ktorý bol ocenený Oscarom (1966). Od roku 1968 žil Kadár v USA, kde pokračoval v svojej režisérskej práci. Dňa 19. októbra 2005 mu bola v Rožňave slávnostne odhalená pamätná tabuľa na dome, v ktorom prežil roky svojej mladosti. ktoré pripravilo mesta Rožňava a Slovenský filmový ústav. Autorom bronzovej pamätnej tabule je výtvarník Peter Balogh z Revúcej. Slávnostné odhalenie bolo spojené s projekciou filmu Obchod na korze v miestnom kine Panoráma s lektorským úvodom filmového historika prof. Václava Maceka, ktorý je aj autorom pripravovamej monografie o Jánovi Kadárovi.

Mikuláš Moyzes2. apríl - Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina - 2.4.1944 Prešov) - hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg, jeden z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor kompozícií, upravovateľ ľudových piesní, najmä z oblasti Zvolena a Šariša. Napísal niekoľko učebníc pre slovenské školy. V roku 1883-1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej.

2. apríl - Eliáš Ladiver (narodil sa okolo roku 1633 Žilina - 2.4.1686 Prešov) - pedagóg, filozof, teológ. Pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskej Teplej, v r. 1973-74 v Tisovci. Počas jeho účinkovania ako profesor, neskôr ako rektor evanjelického kolégia v Prešove bol jedným z vedúcich predstaviteľov tzv. prešovskej filozofickej školy. Popri starých scholastických metódach vyučovania uplatňoval aj niektoré Komenského zásady, usiloval sa priblížiť školské vyučovanie praktickým potrebám.

Ján Tomlain2. apríl - Ján Tomlain (2.4.1932 Muránska Huta) - vedecký pracovník v odbore meteorológie a klimatológie. Gymnázium navštevoval v Revúcej a v Košiciach, kde na Pedagogickom gymnáziu maturoval. Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, absolvoval v r. 1956. Krátko pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a v Košiciach. Potom pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK, Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a od r. 2000 na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. V roku 1966 sa habilitoval na docenta pre odbor meteorológie a klimatológie, univerzitný profesor od r. 1973, doktor vied od r. 1980. Zaoberal sa najmä radiačnou, energetickou a vodnou bilanciou územia ČSR, šírením exhalátov v atmosfére, dôsledkami klimatickej zmeny na prírodné prostredie. Bol spoluriešiteľ viacerých medzinárodných vedeckých projektov, vypracoval okolo 400 výskumných správ, expertíz a odborných posudkov, vypracovával učebnicové texty aj vysokoškolské skriptá. Výsledky svojej vedeckej práce prezentoval na vyše 100 domácich i medzinárodných konferenciách a počas pobytov v zahraničí. Je autor a spoluautor celkom 260 vedeckých a odborných prác v našich i zahraničných časopisoch, z toho 17 monografií: Klíma Tatier (1974), Klíma a bioklíma Bratislavy (1979), Klimatické zmeny a ich dopad na poľnohospodárstvo (1997), Žiarenie v atmosfére (1997), Aplikovaná agrometeorológia (2000), Atlas krajiny SR (2002) a i. Je členom vedeckých a redakčných rád, zakladajúci člen Česko-slovenskej meteorologickej spoločnosti pri ČSAV. Získal veľký počet verejných ocenení, uznaní a medailí

3. apríl - Samo Vozár (Vozárik, Vozáry) (3.4.1823 Hrachovo - 5.12.1850 Hrachovo) - básnik, publicista a prekladateľ. Narodil sa v rodine garbiara a vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatäry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote.

Rudolf Koštial3. apríl - Rudolf Koštial (3.4.1913 Stará Turá - okt. 1991 Zvolen) - ev. kňaz, biskup, redaktor, venoval sa aj literárnej a prekladateľskej činnosti. Desať rokov bol členom Medzinárodnej pravoslávno-evanjelickej ekumenickej komisie, v roku 1990 založil Slovenskú ekumenickú spoločnosť. Prvým miestom jeho účinkovania ako kňaza bol Detroit, USA. Po návrate na Slovensko účinkoval ako slovensko-nemecký farár vo Veľkej pri Poprade a v Hrušove. Tu prežil obdobie Slovenského národného povstania i jeho potlačenie a aktívne pomáhal a organizoval pomoc členom odboja. Po zvolení za biskupa Západného dištriktu sa presťahoval do Zvolena.

Teodor Glatz3. apríl - Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň - 3.4.1871 Sibiu) - rumunský maliar, grafik, fotograf. V rokoch 1840-42 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela - Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i.

Ondrej Haľák4. apríl - Ondrej Haľák (4.4.1912 Muránska Dlhá Lúka - 20.4.1998 Martin) - lekár, vysokoškolský pedagóg, vedec. Patril medzi čelných predstaviteľov československej pneumológie a ftizeológie. Gymnázium vyštudoval v Revúcej a v Levoči, študoval na LF UK v Prahe. Pracoval ako lekár a primár v sanatóriách vo Vysokých Tatrách, ako prednosta tuberkulózneho oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice v Prahe a od roku 1967 ako prednosta Kliniky tuberkulózy a pľúcnych chorôb Nemocnice s poliklinikou a LF UK v Martine, neskôr jej dekan. Od roku 1974 hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre odbor tuberkulóza a respiračné choroby. Vedecko-výskumnej činnosti sa venoval od začiatku svojej profesionálnej dráhy. Z toho vyplynula aj jeho bohatá prednášková a publikačná činnosť doma i v zahraničí. Súpis jeho odborných prác tvorí asi 120 odborných publikácií. Zameral sa najmä na prevenciu, diagnostiku a liečbu tuberkulózy, ale venoval sa aj iným nešpecifickým pľúcnym ochoreniam (resekcia pľúc, chronická bronchitída, astma a i.) Pôsobil v mnohých významných spoločenských a odborných spoločnostiach (člen Medzinárodnej únie boja proti tuberkulóze v Paríži, Societas Eureopea Physiologiae Clinicae Respiratoriae, Vedeckej rady ministerstva zdravotníctva, predseda Slovenskej pneumologickej spoločnosti, predseda Československej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti a i.). Získal viacero štátnych ocenení a medailí. Od roku 2001 sa každé dva roky koná v Martine vedecká konferencia pod názvom Haľákove dni.

Bohuš Nosák - Nezabudov5. apríl - Bohuš Nosák - Nezabudov (3.2.1818 Tisovec - 5.4.1877 Sabinov) - básnik, novinár a prekladateľ. Základné vzdelanie získal od otca na ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave a patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a na Muráni. Venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií.

5. apríl - Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná - 5.4.1874 Rožňava) - lekár. Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave.

7. aprílJarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč - 7.4.1980 Bratislava) - spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického. Venovala sa najmä písaniu intímnej lyriky, bábkových hier, no neskôr sa naplno realizovala najmä v Československom rozhlase v Bratislave, pre ktorý písala rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Pred deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.

Július Strinka7. apríl - Július Strinka (7.4.1928 Mokrá Lúka - 11.2.1997 Bratislava) - filozof, vedec a publicista, dlhoročný zástanca ľudských práv. Po absolvovaní gymnázia v Tisovci a vo Zvolene študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil na Filozofickom ústave Slovenskej akadémie vied a v redakcii časopisu Filozofia a denníka Smena. V rokoch 1971-86 pracoval ako katalogizátor Univerzitnej knižnice a ako jazykový redaktor Ústavu klinickej onkológie v Bratislave. Od roku 1990 do roku 1994 zastával post riaditeľa Filozofického ústavu SAV. Vo funkcii predsedu Slovenského helsinského výboru bol od februára 1990. Zaoberal sa filozofickými problémami aktuálneho spoločenského diania, filozoficko-sociologicky zdôvodňoval potrebu inštitucionalizácie politickej opozície voči vtedajšiemu politickému systému a potrebu jeho plurality. Predmetom jeho výskumnej aktivity v nových podmienkach boli základné možnosti a predpoklady otvorenej demokratickej spoločnosti. Zaoberal sa aj riešením metodologických otázok dejín slovenskej filozofie. Jeho bohatá publikačná činnosť do roku 1970 zahŕňa: Človek a zmysel filozofie, Myšlienky o demokratickom socializme, Otázky politiky a demokracie, Problémy dialektiky, od roku 1990: Demokracia, kultúra a identita v otvorenej spoločnosti, Intelektuál a moc, Ľudská identita a hodnoty demokracie, Od totality k otvorenej spoločnosti, Hľadanie demokracie a mnohé iné.

Ľudovít Kenyeres8. apríl - Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár. Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od roku 1960 majster ľudovej umeleckej výroby, v rokoch 1957-1967 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Bol posledným pokračovateľ rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti.

Ján Kačala8. apríl - Ján Kačala (8.4.1937 Dobšiná) - slovenský jazykovedec. Základnú školu vychodil v rodisku, maturoval na gymnáziu v Rožňave, študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V roku 1963 sa stal pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave, od roku 1992 pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo vedeckej práci sa sústreďuje na gramatický systém súčasnej spisovnej slovenčiny, osobitne na slovenskú a všeobecnú syntax, na výskum slovnej zásoby a jej lexikografický opis, na teóriu národného a spisovného jazyka a jazykovej kultúry a na dejiny spisovnej slovenčiny. Jeho doterajšia vedecká činnosť zahŕňa šesť samostatných knižných monografií.

Štefan Marko - Daxner11. apríl - Štefan Marko - Daxner (26.12.1822 Tisovec -11.4.1892 Tisovec) - politik, právnik, národovec, publicista. Ľudovú školu vychodil v Tisovci, nižšie gymnaziálne triedy absolvoval v latinskej škole v Ožďanoch a v Spišskej Novej Vsi, potom študoval v Rožňave, v Bratislave a v Prešove. V r. 1843-46 bol advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a v Pešti, kde r. 1846 zložil advokátsku skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Tisovci. Bol jednou z hlavných postáv vrcholnej a záverečnej fázy obrodeneckého hnutia v 19. storočí. Už v roku 1847 skoncipoval program zjednocujúci požiadavky národných, kultúrnych, politických i sociálnych slobôd. Bol autorom Memoranda slovenského národa z roku 1861, iniciátorom a organizátorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej (r. 1862) a stál pri zrode Matice slovenskej (r. 1863).

Viliam Chorváth11. apríl - Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová - 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku.

Jozef Vozár11. apríl - Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) - geológ. Základné a stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave a v rokoch 2002-2006 bol riaditeľom Geologického ústavu SAV. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 geologických máp regionálnych, republikových i medzinárodných. Výsledky predniesol na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 - doposiaľ najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako člen a predseda Edičnej rady Geologického ústavu Dionýza Štúra, predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Pôsobil tiež vo viacerých vedeckých radách geologických spoločností doma i v zahraničí. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988) podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). Vo voľnom čase sa venuje fotografovaniu, o. i. aj okolia Dobšinej.

Igor Ciel13. apríl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava - 4.7.2010 Bratislava) - scenárista, režisér, pedagóg. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, v r. 1998-2003 ako vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992-1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Záme sú jeho televízne filmy: Dvaja (1971), Vivat Beňovský (1975), Kto ste Jozef Gabčík I. a II (1977), Naša Gizka (1993), Medzihra (1995) a iné. Účinkoval aj ako herec vo filme Posledný návrat (1958).

Terézia Vansová18. apríl - Terézia Vansová (18.04.1857 Zvolenská Slatina -10.10.1942 Banská Bystrica) - spisovateľka, redaktorka, predstaviteľka ženského hnutia. Vyrastala vo vzdelanej rodine, ktorá udržiavala priateľské vzťahy s mnohými významnými spisovateľmi a národovcami. Ján Čajak a Pavol Dobšinský boli postupne manželmi jej najstaršej sestry Adely. Dobšinský neraz Terézii poskytoval cenné rady vo veciach literárnych. Študovala v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote. Takmer tridsať rokov žila v Rimavskej Píle pri Tisovci, v rodisku jej manžela Jána Vansu, evanjelického kňaza, spisovateľa, publicistu a osvetového pracovníka. Tu vznikli i jej významné literárne diela. Aktívne sa zapájala do kultúrneho života obyvateľov Gemera, podporovala manžela pri aktivitách potravinového spolku, školení včelárov a ovocinárova a hlavne pri založení obecnej knižnice.

Ľudovít Adolf Reuss18. apríl - Ľudovít Reuss (18. 4. 1822, Revúca – 25. 9. 1905, Revúca) - folklorista, zberateľ slovenských ľudových rozprávok, ev. farár. Študoval na gymnáziu v Gemeri, Levoči a teológiu v Bratislave. Od roku 1848 bol kaplánom v Revúcej. Zúčastnil sa revolučných pohybov gemerských národovcov. Bohatý národopisný materiál z oblasti ľudovej viery o vzniku a vývoji vesmíru spracoval v rukopisnej práci Bájeslovie drievnych Slovákov. Z ďalších rukopisov je známy Etymologický slovník reči slovenskej a jej príbuzných. Bol aj verejne činný. Ako evanjelický farár uplatnil svoj vplyv pri zriaďovaní prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Bol členom Matice slovenskej a členom Chemicko-technickej spoločnosti v Erlangene, v Nemecku. S bratom Júliusom sa zaoberali štúdiom slovenskej ľudovej piesne. Najmä za ním prišla do Revúcej 13. októbra 1855 Božena Němcová, ktorá chcela vydať Reussovcami zozbierané rozprávky a povesti.

18. apríl - Ladislav Bohuslav Bartholomeides (známy aj ako Bartolomeides) (16.11.1754 Klenovec - 18.4.1825 Ochtiná) - vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ - zoológ a entomológ. V rokoch 1768-1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na Kežmarskom lýceu a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy.

18. apríl - Juraj Ambrozi (iné varianty mena boli Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín - 5.7.1746 Štítnik) - spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár, organizátor stredných škôl na Gemeri. V Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. O. i. študoval v Rožňave a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, v r. 1738 v Štítniku a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter.

Viliam Ujházy18. apríl - Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier) - lekár, onkológ, vedecký pracovník. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983-1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie národov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch popísal mechanizmus účinku niektorých cytostatík a ich klinickej účinnosti a publikoval svoje zistenia niektorých biochemických podkladov a biologických znakov počas vývoja rezistencie choroby. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Je členom vedeckých organizácií Academia Scientiarum at Artium Europaea, Medzinárodná únia proti rakovine, Vedecké kolégium SAV pre lekárske vedy, Liga proti rakovine a i.

Ján Vladimír Hroboň19. apríl - Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné - 29.1.1965 Rimavská Sobota) - publicista, prekladateľ, ev. kňaz. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 v Rimavskej Sobote. Publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920-30 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejín evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou - 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny a i.

Rudolf Markovič20. apríl - Rudolf Markovič (20.4.1868 Hrachovo - 21.11.1934 Nové Mesto nad Váhom) - politik a advokát, významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jednen zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady.

Július Lux20. apríl - Július Lux (20.4.1884 Henckovce - 4.11.1957 Budapešť) - stredoškolský profesor, regionalista. Hoci nebol priamym dobšinským rodákom, za Dobšinčana (po rodičoch) sa bytostne považoval. Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 vyštudoval aprobáciu nemecký jazyk na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Po skončení 1. svetovej vojny sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede, kde bol v roku 1933 promovaný na doktora filozofie. V roku 1944 bol na vlastnú žiadosť penzionovaný. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov. Nájdeme tu diela z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie i demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959.

Juraj Antalík20. apríl - Juraj Antalík (20.4.1948 Tisovec - 24.1.2007 Tisovec) - rozhlasový režisér, publicista. Základnú a strednú školu ukončil v Revúcej, potom študoval na FF UPJŠ v Prešove. Pracoval ako redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, v rokoch 1975-1991 bol režisérom Československého rozhlasu, štúdio Košice, medzitým absolvoval aj druhú vysokú školu - VŠMU v Bratislave, odbor rozhlasová réžia. Popri réžii spravodajských a publicistických programov sa venoval aj réžii literárnych a umelecko publicistických pásiem a rozhlasových dramatizácií. Svoj záujem orientoval aj na stereofonickú tvorbu, kde dosiahol niekoľko pozoruhodných realizácií. Okrem toho pôsobil ako dramatizátor mnohých poviedok a noviel zahraničných spisovateľov, ale aj ako autor pôvodných rozhlasových pásiem, jednak s historickou tematikou (Strieborný odkaz, Kat a komisár, Posledná kapitola a i.) a jednak zo súčasnosti (Druhý zával, Nová chuť gruntu, Písmo alebo hlava a i.). Ako režisér hosťoval v Štátnom divadle v Košiciach, kde bol aj interným dramaturgom. V roku 1996 sa vrátil do rodného Tisovca a tu ako novinár a publicista prispieval do Tisovského mesačnka a Gemerských zvestí. Za celé obdobie svojej činnosti uverejnil v odborných časopisoch, regionálnych periodikách i v denníkoch Sme a Pravda mnoho recenzií, poznámok, glôs, komentárov, úvah, článkov a fejtónov, najmä z oblasti rozhlasovej a divadelnej tvorby.

22. apríl - Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota - 26.7.2012 Bratislava) - lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ. Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, rozpracoval širokú škálu odborných a vedecko-výskumných problémov v oblasti urológie, vrátane detskej. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach.

23. apríl - Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) - horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom. Absolvoval 285 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazské päťťisícovky. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave.

Igor Kovačovič24. apríl - Igor Kovačovič (24.4.1938 Kokava nad Rimavicou ) - choreograf, kultúrno-osvetový pracovník. Od roku 1963 vytvoril 94 choreografií pre folklórne súbory na Slovensku, najmä v Banskej Bystrici, i v zahraničí. Scenáristicky, choreograficky a režijne pripravil 15 televíznych filmov, 18 scenárov a réžií Slovenského rozhlasu. Autorsky sa podieľal na 26 publikáciách a štúdiách z oblasti tradičnej kultúry. Je zostavovateľom a spoluzostavovateľom viacerých gramoplatní a gramoalbumov s ľudovou hudbou.

Janko Kráľ24. apríl - Janko Kráľ (24.4.1822 Liptovský Mikuláš - 23.5.1876 Zlaté Moravce) - básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848-49, publicista, burič a revolucionár. V rokoch 1835-37 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, v obci ktorá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Ján Kalinčiak a iní).

25. apríl - Andrej (Ondrej) Šmál (25.4.1706 Necpaly - 30.12.1766 Ratková) - ev. farár, senior, literárny historik, publicista. Od r. 1731 pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, v r. 1745 ako notár v Gemeri, v r. 1751-66 farár a neskôr senior v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež.

Ľudovít Samuel Orphanides25. apríl - Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe - 25.4.1895 Hybe) - učiteľ, pomológ, záhradkár, publicista. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Publikoval najmä v časopise Obzor a svoje poznatky z ovocinárstva vydal aj knižne. Študoval na gymnáziu v Gemeri, v Prešove a Levoči. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku.

27. apríl - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš - 27.4.1967 Rimavská Sobota) - pedagóg. Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia.

Ján Botto28. apríl - Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik - 28.4.1881 Banská Bystrica) - básnik, najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdii praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856-58 pracoval v Tisovci. Finančne podporoval literárny odbor Matice slovenskej i prvé slovenské gymnázium v Revúcej, ktorého bol zakladateľom a patrónom.

Miloslav Francisci30. apríl - Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín - 29.1.1926 Cleveland) - lekár, hudobný skladateľ, syn Janka Francisciho. Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice - zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje M. Mikitová)

Doplnené 15.5.2023