Augustový kalendár významných osobností Gemera


Ľudo Lašán2. august - Ľudo Lašán (2.8.1909 Ratková - 18.1.1994 Bratislava) - pedagóg, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník. Po ukončení meštianskej školy v Jelšave študoval na Učiteľskom ústave v Lučenci. Prvou jeho učiteľskou stanicou sa stala Hnúšťa. V roku 1936 odišiel do Rimavskej Soboty, neskôr do rodnej Ratkovej, kde sa stal riaditeľom Meštianskej školy. Na svojich pôsobiskách sa zaujímal o kultúrne dianie a všestranne podporoval a organizoval rôzne kultúrno-osvetové aktivity. Od roku 1951 pôsobil v redakcii Učiteľských novín v Bratislave. Popri redaktorskej práci vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Trnave, kde po skončení v roku 1956 pracoval ako odborný asistent na katedre dejín. Odtiaľ prešiel na Pedagogickú fakultu v Trnave, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku. V roku 1968 obhájil vedeckú hodnosť CSc., v roku 1969 získal akademickú hodnosť PhDr. a v roku 1972 sa habilitoval na docenta čsl. dejín. Bol aj publikačne činný, jeho správy, recenzie, články i náladové a osobné básne vychádzali v Národných novinách, v Národnom fronte, v týždenníkoch Gemer-Malohont, Obzor Gemera a inde. Zostavil a vlastným nákladom vydal brožúru Z kultúrnej borby jubilujúcej štátnej slovenskej meštianskej školy v Ratkovej za 10 rokov svojho požehnaného účinkovania 1933-1943 (1943, 57 s.). Pre chystanú monografiu Gemera spracoval dejiny gemerských meštianskych škôl v rokoch 1919-1945 a dejiny rimavskosobotského, rožňavského a revúckeho gymnázia a obchodnej školy v Dobšinej. Vydal zbierky básní Kontúry Rudohoria (1933), Poblúdené dni (1943) a Plody času (1980). Ako spoluautor (s J. Albertym) vydal publikáciu Gemer a revolučné roky meruôsme (1948) a ako autor a zostavovateľ aj monografie Trnavský okres 1945-1965 (1966), Mesto Trnava a jeho samospráva v r. 1918 až 1938 (1969), Župa bratislavská a činnosť župného zastupiteľstva 1919 až 1928. Mal účasť aj na tvorbe viacerých celoštátných učebníc dejepisu.

3. august - Daniel Sinapius-Horčička (3.8.1640 Sučany - 27.1.1688 Levoča) - slovenský barokový spisovateľ, evanjelický kňaz. Po štúdiách v Levoči a Wittenbergu pôsobil v rokoch 1662-1665 ako rektor latinskej školy v Jelšave. V roku 1673 bol počas prenasledovania protestantov odsúdený do vyhnanstva, a tak aj s rodinou odišiel najprv do Brehu v Sliezsku, neskôr do Vratislavi a Nového Bojanova. Po návrate z exilu v roku 1683 pôsobil krátko v Radvani a neskôr v Levoči, kde okrem toho, že pôsobil ako rektor, evanjelický kňaz a inšpektor gymnázia, robil aj redaktora a korektora slovenských kníh v Brewerovej tlačiarni. Jeho synom bol pedagóg Ján Sinapius-Horčička mladší (1657-1725). Zanechal rozsiahle literárne dielo veľkého kultúrno-historického významu, ktoré zahŕňa latinskú a slovenskú poéziu, pôsobivú barokovú prózu, divadelné školské hry, zostavenie spevníka a učebníc náboženstva, prekladateľské aktivity a vydavateľskú prácu.

3. august - Fridrich Koroni (Coroni) - (3.8.1738 Hontianske Tesáre - 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) - evanjelický farár, náboženský spisovateľ. Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, v r. 1767-1769 na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1815. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom, a v tejto funkcii vysvätil mnohé evanjelické novopostavené alebo renovované kostoly (Jelšava, Mokrá Lúka, Potok, Brádno, Drienčany, Gočovo, Padarovce a i.). Ako účastník peštianskej synody 1791 zdôrazňoval autoritu duchovenstva oproti svetskému vplyvu v cirkvi. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom, vydanom v roku 1842 v Liptovskom Mikuláši a v Tranovského kancionáli z r. 1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola, ktorý pri poslednom požiari v roku 1827 bol zničený. Požíval veľkú vážnosť v cirkvi ratkovskej i v cirkvách okolitých.

8. august - Jozef Cénik (8.8.1922 Tisovec - 5.1.2002 Bratislava) - stavebný inžinier, architekt. Maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave sa špecializoval na pozemné stavby a pracoval v ateliéri prof. Emila Belluša. V Bratislave vytvoril stredisko architektúry, ktorého sa stal vedúcim a vychoval viacerých výkonných projektantov - architektov. Vytváral architektonickú koncepciu vodných diel na Váhu a pracoval na architektúre čerpacích staníc a objektov vodohospodárskych staníc. Vytvoril koncepciu vodného diela Gabčíkovo, spracoval urbanistické štúdie a koordinoval práce na bioprojekte v súvislosti s týmto dielom.

Peter Kellner - Hostinský10. august - Peter Kellner - Hostinský (6.1.1823 Gemerská Poloma - 10.8.1873 Rimavská Sobota) - spisovateľ, novinár, historik, filozof a redaktor. Vzdelanie získaval v Gemerskej Polome, maturoval na gymnáziu v Rožňave, neskôr pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa venoval štúdiu filozofie a teológie a pomáhal Ľudovítovi Štúrovi redigovať Slovenské národné noviny a Orla tatranského. Na protest proti zbaveniu Ľudovíta Štúra profesúry odišiel do Levoče. Úspešne zachránil mnoho z rukopisných diel Janka Kráľa. V rokoch 1849-50 bol slúžnym v Rožňave, neskoršie adjunktom v Revúcej, kde spolupracoval so svojím celoživotným priateľom Pavlom Dobšinským a Reussovcami. V roku 1861 sa stal aktívnym účastníkom memorandových udalostí, v roku 1862 bol vymenovaný za hlavného slúžneho Rimavskej doliny a presťahoval sa sa do Rimavskej Soboty, kde pracoval aj ako externý pisár pri zostavovaní pozemkových kníh Gemerskej stolice. Základná škola v Rimavskej Sobote je pomenovaná jeho menom, kde v r. 2008 prebehol už 13. ročník súťaže v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma. Na jeho rodnom dome je umiestnená pamätná tabuľa z r. 1934 od Fraňa Štefunku.

Vladimír Mináč10. august - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec - 25. 10.1996 Bratislava) - prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a neskôr v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956-1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. V rokoch 1990-1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry.

Ján Kalinčiak10. august - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie - 16.6.1871 Martin) - spisovateľ, literárny kritik, pedagóg. Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, filozofiu a históiu na univerzite v Halle. Pôsobil vo Vindšachte. Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia - historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal.

Vladimír Daxner10. august - Vladimír Daxner (10.8.1888 Tisovec - 27.3.1971 Žilina) - dôstojník, právnik. Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy.

Karol Salva11. august - Karol Salva (11.8.1849 Liptovská Sielnica - 21.1.1913 Cleveland, USA) - jeden z najvplyvnejších vydavateľov slovenskej literatúry, národný a osvetový pracovník, spisovateľ. V r. 1863-67 študoval na ev. gymnáziu v Revúcej, v r. 1868-69 na revúckom učiteľskom ústave, v r. 1885-87 pôsobil ako učiteľ v Klenovci. Počas štúdia v Revúcej organizoval slovenské ochotnícke divadlo a sám bol ochotnícky herec v Tisovci. Za národno-buditeľskú činnosť bol súdom v Rimavskej Sobote odsúdený a suspendovaný z učiteľského miesta v Klenovci, proti jeho obhajcom Štefanovi Markovi Daxnerovi a R. Kubánimu bolo zavedené disciplinárne pokračovanie. V r. 1888 na radu Ivana Branislava Zocha a s pomocou Š. M. Daxnera si zriadil kníhtlačiareň v Ružomberku, ktorá nadobudla významné miesto v slovenskom kníhtlačiarstve. V r. 1909 emigroval do USA, v Pittsburghu bol redaktorom Amerikánsko-slovenských novín a Slovenského denníka.

Aladár Wahlner11. august - Aladár Wahlner (Walner) (01.02.1861 Betliar -11.08.1930 Budapešť) - banský inžinier, právnik. Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899-1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.

Ladislav Farkaš11. august - Ladislav Farkaš (11.8.1927 Ratkovské Bystré) - herec, režisér. Detstvo prežil v Ratkovej, kde navštevoval aj meštiansku školu. V roku 1944 absolvoval Obchodnú akadémiu v Kežmarku, v rokoch 1945 - 1951 pôsobil ako úradník v Šafárikove (Tornaľa) a v Muráni. Od roku 1951 člen činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, od roku 1974 režisér i herec Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 riaditeľ Domu umenia v Piešťanoch. Ako herec sa uplatnil v žánrovo a typovo rozmanitých postavách. Účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch (Obchod na korze, Nevera po slovensky, Smrť chodí po horách, Explózia a i.). V 60. rokoch začal režírovať najmä veseloherný repertoár (najúspešnejšia bola hra G. Feydeau: Chrobák v v hlave, 1969), inscenácie pre deti a rozhlasové hry. Režíroval vlastné predlohy - Tri prasiatka a vlk, 1962; Dobrodružstvá troch prasiatok, 1968 a vlastnú dramatizáciu Bažovovej rozprávky Kamenný kvietok, 1973, 1974. Činohra DJZ uviedla jeho dramatizáciu románu Ľ. Kubániho Valgatha (1961). V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Boris Farkaš.

Andrej Bystran13. august - Andrej Bystran (13.8.1925 Henckovce - 8.1.2006 Banská Bystrica) - operný spevák. Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr sa stal členom spevohry. Súkromne sa zdokonaľoval v speve u významných operných spevákov, od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994.

Eduard Kojnok14. august - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá - 27.10.2011 Rožňava) - rožňavský diecézny biskup. Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968-1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982-1990 ako správca farnosti Gemerská Poloma. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol konsekrovaný 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu.

16. august - Samuel Rufini (Ruffiny) (16.8.1770 Dobšiná - 22.6.1816 Veľký Slavkov) - včelársky odborník. Pôsobil ako rektor evanjelickej školy v Dobšinej, neskôr ako farár vo Veľkom Slavkove. Je autorom včelárskej príručky Der praktische Bienenvater... (Praktický otec včiel, alebo pokyny na správne včelárenie...), vydanej v r. 1832 v Lipsku, ktorá je zameraná na včelárenie v extrémnych podmienkach chladných oblastí Spiša a Gemera, v ktorej zovšeobecnil vlastné skúsenosti i poznatky slovinského včelára Antona Janšu (1734-1773), učiteľa včelárstva vo Viedni. Bol členom mineralogickej spoločnosti v Jene..

Eva Rysová16. august - Eva Rysová (16.8.1932 Hajnáčka, okres Rimavská Sobota) - slovenská herečka. Po ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Júliusa Pántika vytvorila na Novej scéne v Bratislave množstvo zložitých ženských postáv a recitačných vystúpení. Predstavila sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, pôsobila v Slovenskom rozhlase, venuje sa dabingu. Na VŠMU a Cirkevnom gymnáziu v Bratislave vyučuje operný spev.

Dušan Dubovský16. august - Dušan Dubovský (16.8.1943 Krupina - 7.2.2016 Revúca) - kultúrny a literárny historik, publicista. Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobí v Revúcej, v rokoch 1964-68 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968-77 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venuje kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch: Revúca – kolíska slovenského stredného školstva (1993), Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla, Samuel Ormis, Ivan Branislav Zoch (všetky 1996), Osobnosti z histórie Revúcej (1997), Hasičstvo v Revúcej a okolí (1998), Biografický lexikón mesta Revúca (2000), Prvé slovenské gymnázium, Letokruhy mesta Revúca (obe 2001), Evanjelici v dejinách Revúcej (2004), Pamätnica mesta Revúca (2007), Revúca, jej športovci a majstri Slovenska, Európy, sveta (2009).

Karol Ruppeldt18. august - Karol Ruppeldt (22.11.1840 Partizánska Ľupča-Magurka - 18.8.1909 Liptovský Mikuláš) - zbormajster, hudobný skladateľ, učiteľ, ľudovýchovný pracovník, publicista. V rokoch 1856-58 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj. Bol činný aj ako skladateľ, komponoval najmä zborové spevy, upravoval a vydával slovenské ľudové piesne. Venoval sa aj teórii hudby.

18. august - Samuel Antoni (1669 Bátovce - 18.8.1738 Štítnik) - náboženský spisovateľ, ev. kňaz, cirkevný hodnostár. Študoval v Banskej Štiavnici, Trenčíne, filozofiu a medicínu na uviverzite v Jene. Pôsobil ako učiteľ a farár v Trenčíne, Hybiach, Boci, Novom Meste nad Váhom a inde, od roku 1708 ev. farár v Štítniku. Od roku 1709 až do roku 1738 zastával funkciu gemersko-šarišsko-spišského superintendenta (biskup). Podporoval siroty a chudobných žiakov a študentov (pod jeho ochranou bol napríklad aj Matej Holko, st., neskorší gemerský kultúrny pracovník, historik, kňaz). Je autorom filozofickej a medicínskej dizertácie a rukopisnej práce o výchove detí.

Mária Daxnerová18. august - Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec - 31.5.1901 Tisovec) - osvetová pracovníčka, publicistka. Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Patrónka gymnázia v Revúcej. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Ovplyvnila ju najmä Božena Němcová, s ktorou sa stýkala.

Július Alberty19. august - Július Alberty (19.8.1925 Vyšná Pokoradz, teraz Rimavská Sobota 11.8.2019 Banská Bystrica) - historik, vedec, univerzitný pedagóg, publicista. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v Tisovci a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ, od roku 1955 vysokoškolský profesor a dekan na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, neskôr pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V roku 1990 sa vrátil na Fakultu humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Bol členom mnohých vedeckých spoločností a spolkov - zakladajúci člen Slovenskej historickej spoločnosti a jej predseda, Medzinárodnej asosiácie didaktikov dejepisu, Čs. historickej spoločnosti, zakladajúci člen a predseda Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti. Autor vysokoškolských učebníc (Cesta za poznaním minulosti, Metodika dějepisu jako učebního předmětu, Didaktika dejepisu, Úvod do vyučovania dejepisu) a vedeckých monografií. V mnohých vedeckých zborníkoch, monografiách a časopisoch publikoval vyše 200 príspevkov k dejinám, k poznaniu osobností, k spoločenských otázkam, či k vlastivedným otázkam, zameraných aj na oblasť Gemera-Malohontu (mnohé najmä v časopise Obzor Gemera a Obzor Gemera-Malohontu a v zborníku Vlastivedné štúdie Gemera). Ocenený bol viacerými vyznamenaniami.

Milan Kraus20. august - Milan Kraus (20.8.1924 Tisovec - 8.8.2006 Prievidza) - básnik, esejista, prekladateľ. Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, potom v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a v rokoch 1950–1952 asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983. Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom básnickej tvorby a jej poslaním v spoločnosti.

Marián Lapšanský21. august - Marián Lapšanský (21.8.1947 Tisovec) - hudobník, klavirista. Študoval na Základnej umeleckej škole v Tisovci (u Jaroslava Brzáka - klavír a Leopolda Krulla - husle) a v Rimavskej Sobote (u Vojtecha Molnára - husle). Ako žiak hrával v amatérskom sláčikovom orchestri pri Švermových železiarňach v Tisovci. Hru na klavíri študoval na bratislavskom konzervatóriu, na AMU v Prahe a na Čajkovského konzervatóriu v Moskve. V rokoch 1975-78 bol sólistom Štátnej filharmónie v Košiciach, od roku 1978 je sólistom Slovenskej filharmónie. Od r. 1983 spolupracuje v štvorručnej hre, resp. v hre na dvoch klavíroch s Petrom Toperczerom v klavírnom duu. Ako klavirista vystupuje po celom svete a získal mnoho medzinárodných prestížnych ocenení. Zastáva mnoho významných odborných funkcií. Vydal viac ako 30 hudobných nahrávok. Od roku 1987 je pedagógom (od r. 1997 profesor) na VŠMU v Bratislave. Od roku 2005 pôsobí ako generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie.

Ján Valentík22. august - Ján Valentík (22. 8. 1940 Tisovec – 12. 5. 2019 Tisovec) - – rozhlasový herec. Základné i stredné vzdelanie získal v Tisovci, potom absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Jeho umeleckú tvorbu ovplyvnili významné divadelné osobnosti, akými boli Janko Borodáč a Viliam Záborský. Pôsobil ako herec v Divadle Slovenského národného povstania v Martine, vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku v Bratislave, dlhé roky až do odchodu na dôchodok bol členom Rozhlasového hereckého súboru vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave. Bohatý diapazón hereckých výrazových prostriedkov a schopnosť bezprostredného kontaktu s divákom i rozhlasovým poslucháčom ho nominovali do bezpočetného množstva verejných vystúpení s umeleckým prednesom poézie a prózy a sprievodným slovom koncertných programov. Dominantou jeho hereckej umeleckej tvorby je dlhý rad vytvorených dramatických postáv v rozhlasových hrách pre dospelých, ale aj pre deti a mládež, ktorými sa zaradil do plejády rozhlasových hereckých hviezd. Ochotne a rád pomáhal aj v rodnom Tisovci, či už folkloristom, divadelníkom a nezabudnuteľné boli aj humorné vstupy „Báťu Jana“ na programoch venovaných našim ženám, v ktorých spomínal na Tisovec minulých časov. Získal viacero ocenení za dlhoročnú umeleckú činnosť v oblasti divadla a hovoreného slova.

Michal Laciak24. august - Michal Laciak (16.4.1826 Sirk - 24.8.1904 Horný Tisovník) - pedagóg, skladateľ. Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí.

Gustáv Frák25. august - Gustáv Frák (1.3.1913 Sirk – 25. 8. 2006 Revúca) - regionálny historik, publicista, prekladateľ. Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Pracoval ako baník, neskôr banský technik v Železníku. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, ako napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Magnezitový priemysel Československa, Spracovanie magnezitu v Jelšave. Podrobne sa zaoberal problematikou historickej knižnice Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc - verejných, cirkevných, spolkových, školských a súkromných od 16. storočia do konca roka 1918. Je prvým držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirín.

Samo Bohdan Hroboň27. august - Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica - 30.7.1894 Liptovská Sielnica) - básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec. V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva (Slovopieseň, Svätopomstopej). Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi.

27. august - Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka - 20.11.1926 Budapešť) - lekár, univerzitný profesor. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc.

Samuel Víťazoslav Kuchta28. august - Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec - 11.4.1895 Hodonín) - lekár, básnik, publicista. Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871-1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni, absolvoval v roku 1893. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878-1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883-1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Organizmus, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering - Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.

Július Tichy28. august - Július Tichy (28.8.1879 Rimavská Sobota - 23.6.1920 Krompachy, pochovaný je v Rožňave) - maliar a grafik. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave, na škole modelového maliarstva v Budapešti (L. Gyulai, B. Székely) a navštevoval maliarske kurzy v Baia Mare (S. Hollósy). Od r. 1905 žil v Rožňave, od r. 1909 bol profesorom kreslenia na tamojšom ev. gymnáziu. Venoval sa predovšetkým kresbe a grafike, kde aplikoval secesnú líniu. V maľbáćh a grafických listoch rád zobrazoval kvety a staré stromy. Jeho diela sa nachádzajú aj v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave.

30. august - Ľudovít Augustín Gál (30.8.1822 Ratková - 5.2.1894 Muránska Dlhá Lúka) - učiteľ, farár, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok, publicista. Študoval v Rožňave, Bratislave, Levoči, Halle. Vychovávateľ v Rimavských Janovciach, kaplán v Ratkovej, učiteľ v Tisovci a od roku 1856 farár v Muránskej Dlhej Lúke. Účastník bojov o rečovú rovnoprávnosť, spoluzakladateľ revúckeho gymnázia, zakladajúci člen Matice slovenskej. Prispieval článkami najmä do Pešťbudínskych vedomostí, kde publikoval aj ním zozbierané povesti a rozprávky.


Gustáv Melczer31. august - Gustáv Melczer (31.8.1869 Dobšiná - 3.10.1907 Budapešť) - geológ, mineralóg, kryštalograf, pedagóg. Študoval na gymnáziu v Rožňave. Pôsobil v Budapešti ako asistent na Katedre geológie a mineralógie vysokej školy technickej, neskôr na tamojšej univerzite. Venoval sa hlavne kryštalografii. Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom dieli rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai), v ktorej popisuje výskyt vyše 200 minerálov rôznych druhov, vyskytujúcich sa v jednotlivých gemerských obciach a na ich okolí.

Anton Macák31. august - Anton Macák (25.10.1907 Vištuk - 31.8.1972 Revúca) - zberateľ folklóru, veršovník, prekladateľ, umeleckým menom Bystrík Muránsky. Pôsobil ako duchovný v Plešivci, v rokoch 1952-72 ako administrátor farnosti v Muráni. Zaoberal sa cirkevným spevom a hudbou a spracoval chrámový spevník a slovenskú pohrebnú liturgiu. Zúčastnil sa II. vatikánskeho koncilu (1963-65) ako sprievodca rožňavského biskupa R. Pobožného. Venoval sa aj regionálnej histórii, skúmal archívne pramene k dejinám Muránskeho hradu a obce Muráň. Je autorom lyrických a sociálne ladených veršov, inšpirovaných životom lesných robotníkov, históriou a prírodou muránskeho regiónu. Zbieral ľudové piesne, príslovia a porekadlá z Muráňa a okolia a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) či Žmeň povestí spod Muráňa (1968). V roku 1963 prebásnil do latinčiny ľudové piesne pod názvom Resonantia Tatrae, ktoré v roku 2008 vydala Matica slovenská pod názvom Slovak Songs in Latin Slovak English. Je to unikátne dielo – 170 slovenských ľudových piesní preložených a prebásnených do latinčiny, aj s úplným notovým zápisom, s registrom originálnych slovenských textov i s výberovým súborom anglických prekladov.
Doplnené 8.10.2022

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)