Decembrový kalendár významných osobností Gemera


Samuel Pačenovský2. december - Samuel Pačenovský (2.12.1892 Vyšná Slaná - 30.12.1971 Košice) - telovýchovný pedagóg, tréner. Ľudovú a meštiansku školu navštevoval vo Vyšnej Slanej, učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, vysokú školu telesnej výchovy v Budapešti a v Prahe. Pôsobil na gymnáziu v Košiciach, po r. 1947 pracovník Povereníctva školstva, súčasne externý pedagóg Telovýchovného ústavu UK v Bratislave, v r. 1952-64 bol vedúci katedry TV na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Zaslúžil sa o rozvoj školskej telovýchovy a športu, priekopník klasického gréckorímskeho zápasenia. Venoval sa však predovšetkým šermu, sám aktívne závodil, založil a viedol šermiarsku školu v Košiciach, začiatočníkov trénoval paličkami z lieskových orechov, ktoré chodil sám vyrezávať. Košickí šermiari trénovali v jeho dome, v telocvični pod obytnými priestormi, kde vychoval viacerých čs. reprezentantov, majstrov republiky i budúcu olympioničku Katarínu Ráczovú. Venoval sa aj teórii a metodike telesnej výchovy, ako pedagóg robil výskumné merania telesnej vyspelosti a výkonnosti žiakov, je autorom populárnych i odborných príspevkov v rôznych periodikách, napísal učebnicu šermu, knihu o taktike šermu na základe učenia o vyššej nervovej činnosti a metodickú príručku pre školenie trénerov šermu. V roku 1964 mu bol udelený titul Zaslúžilý tréner.

4. december - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen - 28.7.1855 Jelšava) - ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár. Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1841-47 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Zaujímalo ho aj všetko, čo súviselo s počasím, v roku 1852 mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poslal meteorologické prístroje a ako jeden z prvých výsledky svojich krátkodobých aj dlhodobých meteorologických pozorovaní a predpovede počasia uverejňoval v slovenských novinách. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku. Vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč 1829, Duchovní reč při příležitosti konventu a Duchovní reč při příležitosti úvodu dvojctihodného muže Sam. Tomášika. Písal do nemeckých časopisov, rozširoval slovenské časopisy, najmä Slovenské národné noviny a Orol tatranský, kde aj prispieval svojimi článkami, publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou.

Gustav Lojko4. december - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagóg, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853-1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866-1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Hneď po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Napísal tiež Dejiny literatúry všeslovanskej, latinskej a gréckej, ale rukopis sa nezachoval. Poviedkami, besednicani, fejtónmi i historickými, folkloristickými a pedagogickými článkami prispieval tiež do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.

Ján Slávik4. december - Ján Slávik (4.12.1855 Dačov Lom - 8.2.1934 Banská Bystrica) - cirkevný historik, ev. kňaz, osvetový pracovník, publicista. Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti o hospodárstve, histórii a kultúre slovenského národa publikoval vo viacerých časopisoch.

6. december - Ján Fábry (6.12.1827 Poprad - Veľká - 27.5.1897 Dobšiná) - pedagóg. Študoval filozofiu a teológiu na ev. lýceu v Kežmarku, potom v Berlíne a Budapešti. Pôsobil ako učiteľ v Dobšinej. Priekopník organizovania materských škôl, v roku 1853 založil takúto v Dobšinej. Napísal niekoľko učebníc a pomôcok pre materské školy. V r. 1857 inicioval založenie ľudovej a mládežníckej knižnice v Dobšinej. Pôsobil tiež ako predseda spolku Červeného kríža, Spolku gemerských učiteľov, bol aj viceprezidentom Uhorského spolku materských škôl. Za projekt materskej školy bol v roku 1873 vyznamenaný na svetovej výstave vo Viedni.

Rudolf Homola6. december - Rudolf Homola (1.4.1822 Revúca - 6.12.1898 Revúca) - pedagóg. Štúdium teológie ukončil v Halle. Krátko pôsobil ako kaplán v Revúcej a profesor na ev. kolégiu v Prešove, od roku 1862 opäť v Revúcej ako profesor a správca prvého slovenského gymnázia, neskôr ako účtovník revúckej Pomocnice. Zaslúžil sa o založenie i rozvoj revúckeho gymnázia, bol zostavovateľomn jeho výročných správ. Je autorom učebníc dejepisu, dejín nemeckej literatúry, úvodu do harmonizácie chorálov pre učiteľské školy a didaktickej poviedky, propagujúcej sporenie a sporiteľne. Jeho činnosť pripomínajú aj informácie v Pamätnej izbe slovenského gymnázia v Revúcej.

6. december - Adolf Titus Reuss (6.12.1823 Revúca - 21.1.1902) - národopisec, ekonóm. Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, potom študoval v Levoči, Bratislave a Halle. Pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a Muráni. Už počas štúdií sa zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok, prispel do prvej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho-Rimavského, v rokoch 1858-61 do zbierky Slovenskje povesti, v rokoch 1880-83 do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí i do rukopisnej zbierky rozprávok svojho otca Samuela Reussa, nazvanej Codex revúcky, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine.

7. december - Ján Polomský (7.12.1896 Jelšava - 20.8.1981 Banská Bystrica) - hrebenár. Základnú školu navštevoval v Jelšave, za hrebenára sa vyučil u svojho otca a pokračoval v hrebenárskom remesle aj po jeho smrti spolu s matkou a bratom Samuelom v jeho dielni. Po r. 1951 pracoval v magnezitovom závode v Lubeníku. Pôvodne vyrábal hlavne hrebene zvané všiváky ručne, neskôr hrebene tzv. štyločky, frizíre a konťové hrebene pre ženské účesy na strojoch s elektrickým pohonom. Rohovinu na výrobu objednával z Čiech a Maďarska, výrobky sa predávali na trhoch v Jelšave a okolí a na východnom Slovensku. Bol posledným hrebenárom, ktorý sa v Jelšave venoval tomuto remeslu.

Mikuláš Holéczy8. december - Mikuláš Holéczy (8.12.1886 Kobeliarovo - 31.12.1972 Rimavská Sobota) - múzejník, maliar, sochár, učiteľ. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Pôsobil ako učiteľ meštianskej školy v Nyíregyháze, potom ako profesor kreslenia, krasopisu, slovenského jazyka, prírodopisu a fyziky na gymnáziu v Rimavskej Sobote. V rokoch 1945-1958 sa zaslúžil o rozvoj Gemerského múzea v Rimavskej Sobote, kde pracoval ako jeho správca a riaditeľ. Jeho sociálne cítenie sa prejavilo vo výtvarnej tvorbe, ktoré ovplyvnili i zážitky z 1. svetovej vojny. Venoval sa aj krajinomaľbe a zanechal mnoho olejomalieb s tematikou gemerskej prírody.

Jozef Bahéry8. december - Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň - 12.3.1931 Pohorelá) - hudobný skladateľ, pedagóg, publicista. Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učitelského spolku v rožňavskom biskupstve.

Jela Mlčochová9. december - Jela Mlčochová (9.12.1959 Revúca) - spisovateľka, vydavateľka. Zmaturovala v roku 1978 na gymnáziu v Senici, potom študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení pracovala v Manželskej a predmanželskej poradni v Senici. Roku 1990 založila vydavateľstvo Arkus, ktoré sa zameriava na vydávanie prózy, poézie, esejistiky a literatúry faktu s dominujúcou knižnou tvorbou pre deti a mládež. Publikovať začala časopisecky krátke prózy v Slovenke, poviedky pre deti v Kamarátovi a preklady z francúzštiny v Živote a Exprese. Spolupracovala s rozhlasom a televíziou. Knižne debutovala zbierkou poviedok Jazero (1980). Pre deti pripravila detektívne príbehy Kto kradol v cirkuse Zlatá hviezda? (1996) a Kto vyčíňal v Starom lese? (1997). Je aj autorkou filmovej poviedky k filmu Princezná z vilovej štvrte (1981) a scenára k televíznej komédii Čierna jazda (1985). Jej knižka Adrianin prvý prípad získala ocenenie Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana Najlepšia detská kniha jesene 1997.

Imrich Pekár9. december - Imrich Pekár (9.12.1838 Rožňava - 12.7.1923 Budapešť) - strojný inžinier, národohospodár. Študoval na gymnáziu v Rožňave, na polytechnike vo Viedni a Karlsruhe. Od r. 1859 pracoval v mlynárskom priemysle v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr profesor hospodárskej akadémie v Debrecíne. V r. 1880-81 bol na študijnej ceste v USA, zaujímal sa o americký obchod so pšenicou a mlynárenský priemysel. Iniciátor zavedenia systému verejných skladov v Uhorsku. V Rijeke dal postaviť prvý elevátor v Uhorsku. Bol spoluzakladateľom úč. spol. pre riečnu a námornú dopravu v Uhorsku. Vypracoval systém zisťovania kvality múky podľa jej farby, ktorý bol po ňom pomenovaný pekarizáciou. Prispieval do technických a hospodárskych časopisov. V roku 1910 zriadil základinu na pomoc chudobným žiakom rožňavského evanjelického gymnázia.

10. december - Kristián Paecken (10.12.1728 Rožňava - 24.8.1779 Petrohrad) - lekár, organizátor zdravotníctva v Rusku. Základnú školu a gymnázium navštevoval v Rožňave. Potom pracoval ako praktikant v baniach v Ratkovej, neskôr študoval medicínu a matematiku vo Wittenbergu, Jene a v Halle. V rokoch 1752-55 pôsobil ako stoličný lekár v Rožňave. Od roku 1755 žil v Rusku ako vojenský lekár, primár petrohradskej vojenskej nemocnice, súčasne prednášal anatómiu a chirurgiu v škole pre námorných dôstojníkov a vojenských chirurgov. Ako tajomník Štátneho lekárskeho kolégia bol ústrednou postavou riadiaceho aparátu ruského zdravotníctva. V Smolensku organizoval protiepidemické opatrenia proti morovej nákaze, viedol práce pri budovaní karanténnych staníc, pôsobil aj ako lekár na dvore Kataríny II. Autor liekopisu, publikácie Domašnij lečebnik, ktorá bola prvou knihou zdravotníckej osvety v ruštine. Spolupracoval na opatreniach na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.

Otto Sztehlo10. december - Otto Sztehlo (10.12.1851 Dobšiná - 23.6.1923 Budapešť) - architekt, reštaurátor. Študoval na vysokej škole technickej v Budapešti. Pôsobil ako architekt Krajinskej správy historických pamiatok v Budapešti. V niekoľkých etapách reštauroval košický Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala v Košiciach. Projektoval a viedol rad reštaurátorských a rekonštrukčných prác na historických objektoch na Slovensku a v Maďarsku. Na pozvanie ev. a. v. cirkvi pricestoval v apríli 1908 do Rožňavy. V zmysle objednávky a uzavretej zmluvy s cirkevným úradom prezentoval svoje námety, už aj s projektovou dokumentáciou a rozpočtom, na plánovanú výstavbu kostolnej veže so zvonicou vedľa evanjelického chrámu. Prípravné stavebné práce mali započať v jeseni 1908. Na zabezpečenie potrebných financií úspešne prebiehala dobrovoľná zbierka medzi veriacimi v meste i v susedných obciach Čučma a Jovice.

Viliam Szontágh12. december - Viliam Szontágh (12.12.1885 Štítnik - 5.2.1962 Debrecín) - právnik, publicista, univerzitný profesor. Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od 1930 prednášal na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch.

13. december - Michal Grossmann (13.12.1848 Jablonov nad Turňou - 23.2.1927 Viedeň) - lekár. Medicínu študoval na univerzite vo Viedni. Pôsobil ako hlavný lekár železníc vo Viedni, súkromne prednášal na univerzite a venoval sa lekárskemu výskumu, najmä v oblasti nosného a krčného lekárstva. Experimentálne pracoval v lekárskom historickom ústave, laboratóriu, na neurologickom a fyziologickom ústave vo Viedni. Spoluzakladateľ a funkcionár viedenskej laryngologickej spoločnosti. Najvýznamnejšie boli jeho štúdie o fyziológii hrtana. Zaslúžil sa o rozvoj zdravotníckej starostlivosti u pracovníkov železníc a o zlepšenie hygieny v železničnej doprave.

Alexander Kovtun14. december - Alexander Kovtun (14. 12. 1953 Rusko) - hudobník, učiteľ, dirigent, kapelník, trúbkár, spevák, ladič. Na Slovensko sa dostal vďaka manželke, ktorá pochádza z Betliara. Po dvojročnom bývaní v Betliari sa presťahoval do Rožňavy. Pracoval ako vedúci Závodného klubu v Nižnej Slanej a šesť rokov viedol Banícku dychovku, s ktorou koncertoval aj v zahraničí. Potom pôsobil v Slovkoncerte v slobodnom povolaní. Neskôr začal učiť na Základnej umeleckej škole v Rožňave hru na dychových nástrojoch a na bicích. Doplnil si vzdelanie štvorročným štúdiom vo firme Petrof v Hradci Králové a stal sa tak aj profesionálnym ladičom hudobných nástrojov. Popritom viedol súbor Rožňavská dychovka, známy a obľúbený RV-band, viedol školský súbor ZUŠ v Rožňave. Okrem vystúpení v zahraničí pôsobí v Rožňave a v okolí, svoj repertoár rozšíril o tanečnú hudbu a klasickú hudbu koncertného charakteru. Venuje sa deťom a vedie komorný súbor fláut Flauta dolce. V roku 2005 mu bola udelená Cena primátora mesta Rožňava za dlhoročné účinkovanie a rozvoj kultúry v meste.

Viktor Madarász14. december - Viktor Madarász (14.12.1830 Štítnik - 10.1.1917 Budapešť, pochovaný v Štítniku) - maliar. Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín.

Anton Lammel14. december - Anton Lammel (14.12.1871 Resita - 29.6.1963 v Balaton Zamárdi) - maliar. Študoval na vysokej škole umeleckého priemyslu a kreslenia v Budapešti. 25 rokov pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Rožňave. Tvoril nápadité karikatúry počas poľovačiek, piknikov a športových podujatí v Betliari, ktoré sa nachádzajú v dvoch albumoch, nájdených v historickej knižnici kaštieľa v r. 2014. Ako priateľ majiteľa kaštieľa Gejzu Andrášiho maľoval portréty rodiny a učil grófske deti kresliť. Je aj autorom závesného obrazu pre kostol sv. Františka Xaverského v Rožňave.

Imrich Oravecz15. december - Imrich Oravecz (15.12.1894 Haniska - 22.12.1971 Rožňava) - maliar, predstaviteľ medzivojnovej umeleckej avantgardy, tvorí špičku neprofesionálneho umenia tohto obdobia. Od roku 1918 sa začal amatérsky venovať výtvarnej tvorbe. Navštevoval súkromnú školu Ľ. Čordáka a v rokoch 1922-26 kresliarsku školu E. Króna v Košiciach. Žil vo Veľkej Ide pri Košiciach, od roku 1967 v Rožňave. V svojej tvorbe vyšiel zo secesného symbolizmu, v olejomaľbách a pasteloch z dedinského prostredia predviedol insitný variant ľudového žánru. Pracoval v technike oleja, kresby a najmä pastelu, v ktorom vytvoril svoje najkvalitnejšie diela. Člen výtvarného odboru Kazincyho spolku a Spolku východoslovenských umelcov. Zúčastnil sa na veľkoryso koncipovanej výstave Výtvarné umenie na Slovensku v roku 1938, usporiadanej vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a tiež na retrospektíve Krónovej školy vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1964. Súborné výstavy mal v Košiciach v rokoch 1970, 1995, naposledy v lete v roku 2007.

Samuel Roth18. december - Samuel Roth (18.12.1851 Vrbové - 17.11.1889 Levoča) - geológ, speleológ a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.

18. december - Peter Pavol Bartoš (11.6.1901 Stará Turá - 18.12.1975 Bratislava) - pedagóg a matematik. Študoval na Masarykovej univerzite v Brne a ako učiteľ pôsobil v rokoch 1937-38 v Rimavskej Sobote, 1938-39 v Tisovci, potom v Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach. Zaoberal sa aj ochotníckym divadlom. Svoje odborné znalosti a pedagogické skúsenosti uplatnil pri tvorbe učebníc matematiky pre stredné školy a aj ako autor úloh pre matematickú olympiádu. Publikoval desiatky odborných a pedagogických prác, čím sa podieľal na zvyšovaní úrovne vyučovania matematiky. V publikačnej činnosti veľmi tvorivo pokračoval aj po odchode do dôchodku. Vedecké práce z oblasti elementárnej geometrie a teórie čísel uverejňoval v matematických časopisoch a bol členom redakčnej rady časopisu Matematika v škole. Za úspešnú odbornú a pedagogickú činnosť bol vyznamenaný medailou J. A. Komenského, Jednota slovenských matematikov a fyzikov mu v roku 1975 udelila titul Zaslúžilý člen.

18. december - Štefan Pekár (18.12.1773 Rožňava - 8.2.1829 Pondelok) - cirkevný historik, publicista. Školu navštevoval v Gemerskej Panici a v Rožňave, študoval v Levoči a Prešove, v roku 1796 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako vychovávateľ v Štítniku, 1797-1806 evanjelický farár v Kunovej Teplici, v roku 1806-09 v Rimavskej Sobote, potom v Pondelku, dnes Hrnčiarska Ves. Bol členom Malohontskej učenej spoločnosti, v jej ročenkách uverejnil básne a príspevky, ktoré majú dokumentárny význam k poznaniu snáh gemerských vzdelancov v období osvietenstva. V oblasti ľudovýchovy bojoval proti poverám a šíril vzdelanosť, dbal na rozvoj a hmotné zabezpečenie cirkevného školstva, spracoval históriu cirkvi v Pondelku, vrátane životopisov kazateľov a učiteľov. V roku 1824 bol vyznamenaný krajinským miestodržiteľom za obetavosť počas morovej epidémie.

Samuel Cambel18. december - Samuel Cambel (24.8.1856 Slovenská Ľupča - 18.12.1909 Budapešť) - jazykovedec, kodifikátor modernej spisovnej slovenčiny. Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách.

Štefan Mišovic19. december - Štefan Mišovic (19.12.1921 Tisovec - 30.4.2008 Martin) - herec. Dlhoročný člen hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. S divadlom začínal na ochotníckych doskách ako 14 ročný v Tisovci, do martinského divadla nastúpil v roku 1951 z Divadla pracujúcich v Žiline. Na profesionálnej scéne najprv stvárňoval mladých ľudí plných vitality a životnej energie s presahom do prirodzenej komediálnosti. Jeho doménou sa stali zemité naturálne postavy s vyhraneným postojom k ľudským hodnotám. Do realistických postáv dokázal vnášať tóny vnútorného vzdoru, hrdosti a nezlomnosti. Uplatnil sa aj vo filme, naposledy v roku 2000 v Šulíkovej Krajinke. Jeho poslednou divadelnou postavou bol major Friedli v Dürrenmattovej hre Meteor.

Karol Adler19. december - Karol Adler (20.3.1910 Kolta - 20.12.1944 Dobšiná) - partizánsky veliteľ. Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí Slovenského národného povstania príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce - Rožňava - Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa.

19. december - Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava - 12.7.1896 Rožňava) - podnikateľ v baníctve a hutníctve. Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884-96 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8.3.1874, kde bol štatút prijatý.

Július Markovič21. december - Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo - 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) - lekár, verejný činiteľ. Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874-80 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotnoosvetovými článkami.

Ján Meličko22. december - Ján Meličko (22.12.1846 Martin - 7.9.1926 Martin) - pedagóg, zbormajster. Základnú školu navštevol v Martine, strednú v Gemeri a v Banskej Bystrici, študoval na učiteľskej prípravke v Nyíregyháze. Spočiatku pomocný učiteľ, neskôr riadny učiteľ a kantor, od roku 1875 v Martine, kde viedol Slovenský spevokol. Spolu s Karolom Ruppeldtom redaktor Slovenských spevov, zápismi slovenských ľudových piesní prispel do ich 2. zväzku. Jeho vlastná hudobná tvorba je závislá na ľudovej piesni a určená pre spoločenskú zábavu, skladal i vlastnenecké piesne. Ako evanjelický kantor komponoval cirkevné zbory pre Slovenský spevokol.

Július Koššuth28. december - Július Koššuth (28.12.1882 Betliar - 11.6.1953 Betliar) - zakladateľ poisťovacieho spolku, kantor, zámočník. Vyučil sa za zámočníka, neskôr odišiel do Ameriky. Po návrate prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947, zaujímal sa aj o ochotnícke divadlo. V roku 1928 sa zaslúžil o založenie Pohrebného podporného združenia v Betliari a bol jeho prvým tajomníkom a mimoriadne aktívnym funkcionárom. V krátkom čase boli založené odbočky v Malej a Veľkej Polome (teraz Gemerská Poloma), v Nižnej Slanej, vo Vlachove, v Pači, v Ochtinej a v Rožňavskom Bystrom. V roku 1930 vzniklo v Betliari Ústredie a odbočky sa zakladali po celom Slovensku. Cieľom a programom združenia bolo „vzájomné podporovanie sa členov v prípade úmrtia a postaranie sa o slušný pohreb zosnulého“. Toto poslanie si združenie so sídlom v Betliari zachovalo dodnes a s 211 odbočkami je najstaršou poisťovacou inštitúciou s celoslovenskou pôsobnosťou. 24.5.2008 sa v Betliari pri príležitosti 80. výročia založenia spolku konalo slávnostné zasadnutie Ústredného výboru PPZ na Slovensku a účastníci si spomienkou a položením vencov k pamätnej tabuli, osadenej na jeho rodnom dome v roku 1996, uctili pamiatku svojho zakladateľa.

Ivan Halát28. december - Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo - 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) - prvý misionár ev. a. v. cirkvi na Slovensku. Vyštudoval teológiu a ako mladý evanjelický kňaz sa rozhodol pomáhať ľuďom praktickým evanjeliom. Odišiel na misijnú školu do Francúzska a s misionárskou službou začal v roku 1948. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Prinášal im evanjelium, zakladal školy a nemocnice. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde aj prednášal. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. 31.10.2005 STV 2 vysielala polhodinový dokumentárny film o jeho živote a činnosti, ktorý bol v Slovenskom evanjelizačnom stredisku vydaný aj na DVD.

Janko Jesenský30. december - Janko Jesenský (30.12.1874 Martin - 27.12.1945 Bratislava) - básnik, prozaik, prekladateľ, významný predstaviteľ slovenskej modernej prózy. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od apríla 1919 gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, po návrate bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov, šéfredaktorom časopisu Slovenské smery umelecké a kritické, členom Akadémie vied a umení. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, básnickou tvorbou sa zaradil medzi priekopníkov slovenskej literárnej moderny, prózami pokračoval v tradíciách kritického realizmu. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu. Významnou zložkou jeho literárnej aktivity bola prekladateľská tvorba, orientoval sa na preklad ruskej poézie. Sporadicky sa venoval aj literárnej publicistike, cenné sú najmä jeho spomienkové články o predprevratovom literárnom a kultúrnom Martine. V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca.

(Kalendár významných osobností Gemera zostavuje Marta Mikitová)

Naposledy upravené 31.3.2022