Zo spomienok PhDr. Ladislava Tomka, rodáka z Rožňavského Bystrého, na minulé roky

NEOSTAŤ STÁŤ

BÝVANIE V ROŽŇAVSKOM BYSTROM (8)

Rodný dom autoraStaré rodinné domy si neskoršie upravovali v záujme kultúrnejšieho bývania. Rodinný dom Petra ĎurskéhoSkromné životné podmienky na Gemeri sa odrážali u nás i v bývaní. Rodinné domy – podlhovasté, boli postavené z hlinených nevypálených tehál, ktoré spravidla robili cigáni. Dom pozostával z prednej izby, kuchyne, komory a ďalej bola stajňa. Pivnica bola vymurovaná zo skál. Rodina väčšinou trávila čas v kuchyni, kde sa nielen varilo, piekol sa chlieb, ale sa i spávalo. Napríklad u nás to bolo tak, že rodičia spali na jednej posteli a my so sestrou na postieľke, ktorá sa cez deň zasunula pod posteľ. Predná izba bola len pre prípadné návštevy, kde sa im rozostlala posteľ – opäť len jedna. My sme mali to šťastie, že bratranec mojej starej matky bol murársky majster, preto štukatúra na prednej časti domu bola veľmi pekne urobená. Pôvodne sme mali mať v izbe i v kuchyni plafón, avšak stará mama zasiahla, vraj ktože to videl, aby na dedine boli plafóny. Moja matka musela ísť preto nočnou hodinou nahlásiť zmenu a namiesto plafónu boli dosky, ktoré bolo treba pravidelne natierať farbou. Nakoniec boli po 28 rokoch vyhodené. V kuchyni sme mali dobrú pec – kachľovú svetlomodrej farby. Veľmi dobre hriala a mala zabudovaný kotlík na teplú vodu, ako i trúbu, v ktorej sa mohlo piecť mäso, či koláče. Túto výhodu pec mala v zime, dobre nás hriala i bez toho, že by v noci niekto do nej prikladal – vedela udržať naakumulované teplo. V lete cez prázdniny som s kamarátom spával na šope v sene. Dlho sme si vykladali príhody, najmä za mesačnej noci.

Elektrina bola našej dediny zavedená asi v roku 1940, či 1941. Svietilo sa petrolejkami, avšak i karbidkami, pretože baníci si vedeli ušetriť karbid i na svietenie doma. Rozhlas mal v dedine v tej dobe len pán notár.

V roku 1938 sa začal stavať prvý dom v našej dedine – štvorec, kde už boli okrem kuchyne a komory i dve izby a bol dokonca z vypálených tehál. Z nevypálených tehál sa stavalo ešte aj v päťdesiatych rokoch. Boli to už však štvorce a všade so zabudovanou elektrinou. Studne boli vykladané zo skál. Každý dom mal spravidla svoju studňu, ale boli tiež studne pre viac domov. Problémy s vodou boli len pri suchých letách. Naša dedina je totiž poddolovaná baníckymi chodbami, keďže bane boli u nás už asi od 13.-14. storočia.

V 50 rokoch vnikla nová ulica Za jarkom, vyrástli i nové domy Na Porvazoch Najväčší rozvoj v bývaní na našej dedine bol v 60. a 70. rokoch, keď sa stavali nielen viacizbové byty, ale i poschodové domy. Veľmi sa zmenil nielen vzhľad, ale i život na dedine. Bolo to aj tým, že takmer v každom dome bol baník. Bane boli nielen v našej dedine, ale i v Rakovnici, v Rudnej i v Rožňave. Okrem toho sa úspešne rozvíjalo i JRD, preto väčšina ľudí mohla pracovať priamo v dedine.

  • Prvá časť spomienok TU

  • Druhá časť spomienok TU

  • Tretia časť spomienok TU

  • Štvrtá časť spomienok TU

  • Piatia časť spomienok TU

  • Šiesta časť spomienok TU

  • Siedma časť spomienok TU