Zo spomienok PhDr. Ladislava Tomka, rodáka z Rožňavského Bystrého, na minulé roky

NEOSTAŤ STÁŤ (6)

NÁVRAT DO SVITU

Po absolvovaní priemyslovky sme sa s kamarátom Jankom Mikušom vrátili do Svitu. Pracovalo sa nám veľmi dobre, pretože pobyt v Zlíne bol pre nás veľkou školou na celý život. Voľný čas sme venovali najmä tenisu, tanečným zábavám a výletom do Tatier, ktoré sme mali veľmi radi. Tie necelé tri mesiace, ktoré sme tam prežili, patrili medzi najkrajšie v našom živote, a často sme potom na nich spomínali.

Ako čerstvý absolvent chemickej priemyslovky som bol zaradený do výskumného laboratória, z ktorého sa potom od 1.1.1951 stal výskumný ústav chemických vlákien. Postupne sa rozširoval a získal si veľmi dobrú povesť v rámci sovietskeho bloku.

Výskumné laboratórium viedol vtedy pán Martinovič – veľmi príjemný človek, ktorý vedel vytvoriť dobré pracovné ovzdušie.

Tenisu sme sa s kamarátom Jankom venovali denne. Robili sme do 14.00 hod., potom obed a menší odpočinok a po 15.00 hod. sme už boli na tenisových kurtoch. Boli sme tam až do večera, potom sprcha, preoblečenie a už sa išlo do Spoločenského domu na tancovačku. Ja som sa v auguste 1950 podieľal i na tenisovom stretnutí Svitu s Považskou Bystricou a to v zmiešanej štvorhre. S pani Šebíkovou sme boli nominovaní ako druhá dvojica, avšak pre neodkladné rodinné povinnosti nemohla hrať a s ďalšou spoluhráčkou som zohratý, preto sme prehrali. Podobne dopadli aj iní – prehrali sme 0:9. Boli sme z toho veľmi smutní, ale na tenis sme nezanevreli. Škoda len, že ani ja, ani ani môj kamarát Janko sme už v ďalšom živote nemali také dobré pre tenis, ako boli vo Svite. Tam som robil dokonca i rozhodcu reprezentantom ČSR, ktorí boli v lete na sústredení v Tatrách a prišli si zahrať do Svitu. Jednu dvojicu tvoril v štvorhre Vladimír Zábrodský s ďalším tenistom z Prahy a druhú Ing. Svaťa Stojan so Skládalom, obaja zo Zlína. Poznali sme sa s nimi už zo Zlína. So Skládalom som sa stretol na turnaji v Zlíne už roku 1949. Hneď po prvom kole sa to samozrejme skončilo pre mňa debaklo 6:1 a 6:1, pretože bol vtedy vo veľmi dobrej forme. Som rád, že som si vyskúšal i úlohu rozhodcu vo Svite, pretože taká príležitosť sa len tak ľahko nepritrafí. Nie je ľahké, ako si mnohí myslia, obzvlášť keď ide o rozhodovanie reprezentantom i keď len na neoficiálnom vystúpení. Aj tam však bolo vidieť nie dobrú povahu exibicionistu V. Zábrodského. Až po zápase som sa dozvedel, že na víťazstvo sa stavil o „kilo“. Ako potom vysvitlo išlo o 1.000.- Kčs, čo však zrejme pre nich už vtedy nebola nejaká veľká suma. Úroveň čsl. koruny bola pomerne nízka, veď potom o necelé tri roky došlo i k peňažnej reforme, kde sa menila čsl. koruna v pomere 1:5 len v malom množstve a väčšie sumy v pomere 1:50.

  • Prvá časť spomienok TU

  • Druhá časť spomienok TU

  • Tretia časť spomienok TU

  • Štvrtá časť spomienok TU

  • Piatia časť spomienok TU