Vedecká cesta mladého Jura Hronca od matematiky k pedagogike

Jur Hronec ako profesor na lýceu Pokračujeme v približovaní života a práce významnej osobnosti nielen nášho Gemera, ale i vedeckého sveta, akademika Jura Hronca, rodáka z Gočova. Päťdesiate výročie jeho úmrtia si pripomenieme 1. decembra 2009.

„Ak chcel matematik niečo znamenať, musel sa zúčastniť aspoň jednoročného študijného pobytu v Göttingene. Tam chodili prednášať najvýznamnejší svetoví matematici. ... tu bola vybudovaná najväčšia matematická knižnica na svete.“

Do Göttingenu po prvýkrát prišiel v roku 1908. Zúčastňoval sa prednášok, pripravoval sa na napísanie dizertačnej práce podľa metodiky prof. Ľudovíta Schlessingera, ktorý ho predtým učil na univerzite v Kluži.
Na univerzitu v Göttingene sa hrnuli vynikajúci študenti zo všetkých kútov sveta. Už v minulosti tu pôsobili jedineční vedci, napr. Carl Friedrich Gauss a Wilhelm Weber. Tu začal svoje pôsobenie aj Max Karl Ernst Ludwig Planck, zakladateľ kvantovej mechaniky. V tom čase tu vyučovali štyria vynikajúci profesori: Felix Klein, David Hilbert, Carl Runge a Hermann Minkowski, neskôr Edmund Landau. Fungoval i ústav mechaniky a aplikovanej matematiky, z ktorého vyšli významné teoretické práce, hlavne z oblasti letectva. Neskôr o tejto problematike napísal vedecký článok.

Jur Hronec na toto obdobie takto spomína:
"V Göttingene pôsobila matematická spoločnosť, ktorá sa schádzala každý týždeň a referovala o najnovších prácach a objavoch z matematiky, mechaniky, dynamiky a teoretickej fyziky. Častokrát sa tu profesori hádali a presviedčali. Vyjasňovali si názory, čo je pre vedu užitočné a plodné. Bola tu najväčšia knižnica matematických kníh. Ktokoľvek si tu mohol preštudovať knihu a časopis a ak si niečo odniesol domov, nepovažovalo sa to za krádež, ale za osoh pre matematiku, lebo ten, kto knižku nevrátil, mal vraj o ňu hlbší záujem.
Cestou domov som sa zastavil vo Frankfurte nad Mohanom, kde bola výstava letectva a vzducholodí. Veľmi zaujímavá...! Modely vyzerali ako malé loďky s krídlami pre jednu osobu. Bol tu aj model Blériotovho lietadla, ktorým preletel kanál La Manche, bola tu aj Zeppelinova vzducholoď. Vo Frankfurte som si prezrel i pracovňu J. W. Goetheho. Zaujalo ma aj Národné múzeum v Mníchove, hlavne svojimi funkčnými fyzikálnymi prístrojmi."

V roku 1910 Jur Hronec podnikol cestu do Nemecka, kde strávil šesť týždňov na berlínskej univerzite. Absolvoval prednášky Waltera Schottkyho, Frebeniusa a iných, ale neskôr sa úplne venoval dizertačnej práci.
V roku 1912 dizertačnú prácu úspešne obhájil na univerzite v Giessene. Jeho závistlivci tvrdili, že mu nestačí maďarský doktorát, ale že musí mať aj veľkonemecký, čo sa mu aj podarilo.
V auguste roku 1914 odišiel do Paríža, aby sa dozvedel čo je nového na Sorbonskej univerzite, kde plánoval odísť na ďalší študijný pobyt. Vypukla však 1. svetová vojna a on ako rakúsko-uhorský občan musel opustiť Paríž do dvadsiatich štyroch hodín. Strastiplná cesta z Paríža cez Švajčiarsko do Kežmarku trvala osem dní a osem nocí.
ParížOdrezaný od matematických učebníc a bez kontaktov so svetovou vedou zhrnul svoje pedagogické poznatky a skúsenosti z praxe do knihy Vyučovanie a vyučovacia osobnosť, ktorá je pokladaná za základ slovenskej pedagogickej literatúry.
V roku 1919 sa stal riaditeľom gymnázia v Kežmarku. Na tomto poste zotrval do roku 1922.

___________________________________________________________________________________

(Pokračovania z publikácie Jur Hronec z Gočova, ktorú napísali Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová. Uverejňujeme so súhlasom autorov)

DOTERAZ UVEREJNENÉ POKRAČOVANIA Z KNIHY - JUR HRONEC Z GOČOVA

- Kým sa Jur Hronec stal z dedinskej siroty uznávaný vedec svetového významu

- Ako Jur Hronec využíval suplikácie na prebúdzanie slovenského povedomia

- Vysokoškolské štúdiá Jura Hronca v Kluži v rokoch 1902 – 1906

- Vždy mal na pamäti, že žiaka pri odpovedi treba povzbudiť, vliať sebadôveru