Ako Jur Hronec využíval suplikácie na prebúdzanie slovenského povedomia

Akademik Jur Hronec, olej (1. pokračovanie z publikácie Jur Hronec z Gočova, ktorú napísali Ondrej Hronec a Daniela E. Komárová. Uverejňujeme so súhlasom autorov)

Študent Jur Hronec pochodil Spiš, Liptov, Považie, Dolnú zem – od Budapešti, Kiškérešu až po Nový Sad. Na Považí a v Ružomberku dostal do rúk slovenské knižky, ktoré sa verejne nepredávali.
Vlastenci, akými boli Jur Janoška, Dr. Dušan Makovický, Vavro Šrobár, či bratia Markovičovci mu do suplikantskej knižky zapísali málo, viac peňazí mu strčili do vrecka ošúchaného kabáta s poznámkou: „ ... odlož si to a zostaň dobrým a verným Slovákom!“

„ ...odmenou za dobrý prospech boli suplikácie, čo znamenalo, že sme pochodili po rôznych kútoch Uhorska a zbierali sme peniaze na podporu nášho gymnázia. Dary sa zapisovali do suplikantskej knižky a tretina vyzbieraných peňazí patrila študentovi – suplikantovi...“


„V Dechtároch u pána farára Kutlíka, ktorý mi ukázal časopis Zlatá Praha, som sa prvýkrát dozvedel, že okrem Maďarov a Nemcov existujú aj vysokovzdelané slovanské národy, ktoré sú nám blízke a ich reč je pre nás zrozumiteľná.

V Žiline ma milo prijal MUDr. Dušan Makovický, osobný lekár L. N. Tolstoja. Obdaroval ma mnohými brožúrkami, ktoré mali národný, slovenský, ľudomilný obsah. Tie som poslal domov poštou. Doktor Makovický mi veľa vysvetlil, odchádzal som od neho nadšený.

Milo si spomínam na Súľov. Starý pán farár ma milo prijal a nechcel ma pustiť ďalej. Presviedčal ma, aby som u neho zostal, čo však nebolo možné. Čím bola fara menšia a odľahlejšia, tým radostnejšie ma vítali. Suplikant prinášal rozruch, rozptýlenie, noviny, a preto sa tešili.
Veľkú spolupatričnosť Slovákov som zažil v Senici a na Myjave. Tam mi do knižočky nezapisovali takmer nič, peniaze mi dávali do ruky, aby som mal na ďalšie štúdiá. Veľa som videl, veľa som skúsil: iný svet ako ten, v ktorom som doteraz žil. Spoznal som slovenských velikánov a hovoril s nimi. Oni vo mne prebudili slovenské povedomie. Dovtedy som si myslel, že vzdelaní a kultúrni sú len Maďari a Nemci.

Išli sme aj na maďarský vidiek. Bol som prekvapený, koľko slovenských cirkví bolo okolo Budapešti, kde všade boli slovenskí farári! Všade, kde som prišiel, prijali ma veľmi pohostinne. Na vidieku žilo veľa bohatých aristokratov, ale i obyčajní ľudia a farári boli zámožní. Všade nás bohato pohostili. Ešte s väčším pohostinstvom nás prijali v Báčke, kde boli sedliaci a kňazi ešte zámožnejší. Boli tu nemecké, ale väčšinou slovenské cirkevné zbory. Takto som sa dostal až do Nového Sadu, kde som veľa videl a najmä skúsil.

Suplikáciami a doučovaním slabších žiakov zo zámožných rodín som mal toľko peňazí, že som od matky a bratov nepotreboval takmer žiadnu pomoc. Chudobným som mohol požičať a bohatým pomôcť vlastným rozumom, ale nie zadarmo.

Koncom júla som suplikácie skončil. Za časť nazbieraných peňazí som v auguste na mesiac odišiel do Tešína zdokonaliť sa v nemčine. Myslím, že som z nemčiny nadobudol solídne vedomosti, lebo profesor nemčiny ma chválil a ohodnotil ma známkou – výborná, čo sa predtým nestalo. Zvyšné peniaze zo suplikácií som potreboval na pohreb, lebo v októbri roku 1901 zomrela moja dobrá mať. Oporný bod našej rodiny zanikol; rodiny bratov, ba ani oni sami sa veľmi neznášali a ja som stratil domov. Nastala deľba domu a majetku. Bratov som podelil ja, s čím súhlasili. Aj potom boli voči mne dobrí a zhovievaví.“
(Pokračovanie nabudúce.)

___________________________________________________________

UVEREJNENÉ POKRAČOVANIA Z KNIHY - JUR HRONEC Z GOČOVA
- Kým sa Jur Hronec stal z dedinskej siroty uznávaný vedec svetového významu