Radíme vám, ako začať s pestovaním citrusových rastlín v našich podmienkach

Rudolf Pellionis Pán Rudolf Pellionis z Košíc, rodák z Dobšinej, na stránke Maj Gemer sa už viackrát predstavil ako skúsený pestovateľ exotických rastlín. Tentokrát sa podujal na podrobnejšie uverejnenie svojích skúseností, ktorými zaiste pomôže menej skúseným pestovateľom nielen na hornom Gemeri. Jeho príspevky odteraz nájdete na stránke v týždenných cykloch v rubrike Kútik citrusára. Očakávame, že sa aktívne pripojíte k nim aj vy.

Časť štvrtá

Pestovanie odrezkami

Je to spôsob, ktorý vlastne o niečo urýchli pestovateľské úsilie v tom smere, že získame rastlinu, ktorá má už zaručené vlastnosti včítane skorej rodivosti. To znamená, že pokiaľ získame z kvalitného citrusu konárik zhruba o piatich očkách (listoch), tento po odstránení troch spodných listov vsadíme do zeme a zvyšné dva lístky vyčnievajúce zo zeminy skrátime na jednu tretinu a takto ho prikryjeme sklenenou nádobou. Substrát udržujeme stále vlhký a spočiatku takýto črepník uložíme do polotieňa. Asi tak za mesiac nám takáto rastlinka zvykne zakoreniť (pri optimálnej teplote okolo 20 oC) a začnú rašiť prvé lístky. Rastlinu odkryjeme spod skla, keď už má dva-tri nové vyzreté lístky. Pri takejto rastlinke sa často stáva, že už pri prvých lístkoch súčasne začne rastlina kvitnúť. Tu ale musíme nemilosrdne už v počiatku kvet odstrániť, pretože by rastlinu značne oslabil, najmä keby sa začal viazať plod. Ten by aj tak na takejto malej rastlinke nedorástol a samotnú rastlinku by natoľko oslabil, že by zahynula. Je pravidlom, že jeden citrusový plod môžeme nechať na mladej rastline až keď má minimálne okolo 25 listov. Na starších rastlinách väčšieho vzrastu je zasa pravidlom, že ponechávame jeden plod na minimálne 15 listov na jednej vetvičke. Tu musím spomenúť z vlastnej skúsenosti svoj nedostatok, že som nedokázal redukovať plody na 10 ročnej rastline Mandarínkovníka, ktorá nahodila asi 100 plodov, ktoré aj dozreli, ale následne mi na nasledujúci rok rastlina vysilením zahynula. Vhodné je zakoreňovať takéto odrezky najmä z rastlín citrónovníka, menej z pomarančovníka a grepu a najmenej vhodná je mandarínka, ktorá veľmi slabo zakoreňuje a málokedy vytvára rodiacu rastlinu. Jedinou nevýhodou takto zakorenených rastlín je to, že nám prakticky málokedy vytvoria rastlinu v tvare malého stromčeka, ale skôr majú tendenciu rásť vo forme kríčku. Aj takáto rastlina však prináša potešenie z pestovateľského úsilia najmä pre panelákových pestovateľov, pretože na druhej strane rastlina je menšieho vzrastu, a teda vhodnejšia do bytu.

Štepenie

Ako už bolo spomenuté, najvhodnejšia doba na štepenie je v jarných mesiacoch, resp. až do Jána, t. j. začiatkom leta. Najvhodnejšie sú jedno až trojročné rastliny, pokiaľ nemajú veľmi drevnatý kmienok. Mne sa osvedčilo štepenie do rázštepu, ktoré je vhodné najmä pri rastlinkách, ktoré sú len o niečo hrubšie ako zápalka. Rázštep robím žiletkou. Samotný postup je pravda najlepšie vidieť a aspoň dva-tri razy si ho odskúšať pod dozorom skúseného citrusára. Napriek tomu v hrubých rysoch opíšem priebeh štepenia.

Čo potrebujeme:

  • Citrusový podpník, t. j. rastlinku citrónovníka, pomarančovníka, grepu, alebo trifoliáty (podľa toho, čo ideme naštepiť),
  • Štepný materiál, t. j. vetvičku o dvoch-troch listoch,
  • Záhradnícke nožnice alebo štepársky nôž,
  • Žiletku,
  • Igelitovú pásku o šírke 1 až 2 cm, do 10 cm dlhú,
  • Pevnú niť (najlepšie šusterská dratva).

Postup

Podpník zrežeme, resp. odstrihneme tesne nad prvým až tretím listom od spodku rastliny, odstránime všetky listy od spodku rastliny. Rez zarovnáme žiletkou podľa možnosti jedným rezom. Do kmienka rastliny urobíme v strede rázštep žiletkou 1 až 3 cm, podľa toho aký bude štep. Vhodnejšie je však urobiť rázštep hlbší ako bude samotný štiepok. Odstrihneme štepný materiál z rodiacej rastliny, t. j. vetvičku o dvoch až troch listoch, nikdy nie viac listov, lebo štepenec o viacerých listoch (očkách) by nemal dostatok výživy, resp. by sa zle ujal alebo neujal vôbec. Na štepe skrátime listy na jednu tretinu. Spodnú časť štepenca zarovnáme jedným rezom žiletkou. Po oboch stranách štepu zrežeme žiletkou podľa možnosti na jeden ťah tak, že vytvoríme kónus o dĺžke jedného očka a tento vsunieme do rázštepu. Rezy nesmú byť strapcovité, musia byť súmerné a na bokoch musí ostať časť zelenej kôry. Na rezoch však musí byť kôra dôkladne odstránená, aby sa v rázštepe kontaktovalo drevo s drevom na hladkom reze. Po vsunutí štepu do rázštepu až potiaľ, že nevidieť na štepe rezné plochy, omotáme pomerne pevne štepenec aj s kmienkom igelitovou páskou, aby nebol prístup vzduchu ku štepným ranám a igelit obviažeme pevne niťou tak, že dva tri razy omotáme niť aj okolo štepu a schádzame nižšie na kmienok. Dávame pri tom pozor, aby sme štiepok nevylomili a ani nejako zvlášť nepohli. Takto zaštepenú rastlinu prikryjeme, najlepšie sklenenou nádobou alebo igelitovým sáčkom a rastlinku dáme do polotieňa zasa do doby, pokiaľ nám nenarastú dva-tri listy a potom postupne začíname rastlinu odkrývať. Keď nové listy vyzrejú a nový výhonok má dostatočne silný kmienok, býva to zvyčajne koncom leta, keď sme štepili skoro na jar, vtedy opatrne odstránime niť, ako aj igelitovú fóliu. V tento rok zvyčajne rastlinu ešte nepresádzame, urobíme to až na budúci rok.

9. februára 2009

Rudolf Pellionis

(Pokračovanie o týždeň - Presádzanie a nároky citrusov)

Doteraz uverejnené časti - Kútika citrusára