Radíme vám, ako začať s pestovaním citrusových rastlín v našich podmienkach

Rudolf Pellionis Pán Rudolf Pellionis z Košíc, rodák z Dobšinej, na stránke Maj Gemer sa už viackrát predstavil ako skúsený pestovateľ exotických rastlín. Tentokrát sa podujal na podrobnejšie uverejnenie svojích skúseností, ktorými zaiste pomôže menej skúseným pestovateľom nielen na hornom Gemeri. Jeho príspevky odteraz nájdete na stránke v týždenných cykloch v rubrike Kútik citrusára. Očakávame, že sa aktívne pripojíte k nim aj vy.

Časť prvá

Po mnohoročných skúsenostiach s pestovaním citrusových rastlín, ale aj iných subtropických rastlín, mohol by som rozdeliť pestovateľov týchto rastlín do niekoľkých kategórií, a to najmä z hľadiska možností samotného pestovateľa.
Začal by som azda pestovateľom, ktorý má pre pestovanie tie najhoršie podmienky. Je to obyvateľ panelákového bytu, ktorých je na Slovensku viac ako dosť. Mimochodom, z takéhoto pestovateľa som sa prepracoval aj ja na iný typ pestovateľa, ktorý spomeniem neskôr. Aj takýto pestovateľ však má možnosti dopestovať citrusové plody, aj keď v obmedzenom množstve, a pravda za zvýšeného úsilia.
V panelovom byte sú najmä zimné podmienky pre citrusy zvlášť nevhodné, ktorými sú nízka svetlosť, pomerne vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu. Práve cez zimu citrusy vyžadujú zimný kľud, ktorý sa podobá podmienkam v subtropickom pásme, t.j. teploty približujúce sa k 0o C, s prevažne plusovými hodnotami, vysoká vlhkosť vzduchu, a samozrejme svetelné podmienky, ktoré sú v týchto subtropických oblastiach vyššie, teda lepšie. To všetko sú predpoklady, aby citrusová rastlina na jar bohato zakvitla a následne zarodila. Sú tu pravda aj ďalšie faktory, ako vlastnosti pôdy, zálievka, hnojenie a mnoho ďalších, ktoré si vyžadujú svoje samostatné opísanie.
Relatívne podobné podmienky, aké sú v subtropickom pásme, môže vytvoriť pestovateľ, ktorý vlastní rodinný dom, a obzvlášť taký, ktorý má zasklenenú verandu, respektíve blízko domu zimnú záhradu, alebo skleník, ale tým azda už ani radiť netreba. Vo verande, kde sa teplota pohybuje v zime okolo tých ideálnych 5-8o C a v prípade, že dlhodobo neklesne teplota pod mínus 3o C je predpoklad pre úspešné prezimovanie citrusov. Prečo sa zaoberám hneď na začiatku práve prezimovaním? Nuž z prozaického dôvodu, je to totiž najkritickejšia fáza počas roka, kedy rastlina môže zahynúť.
Tretím pestovateľom sú chatári, chalupári a záhradkári, ktorí majú pri chate aj nejaký ten kus pôdy na pestovanie a pod chatou pivnicu, ktorá v zime nezamrzne. A celkom ideálne je, keď vlastní aj skleník. Je len samozrejmé, že takýto pestovateľ už môže vytvoriť celkom ideálne podmienky pre pestovanie citrusov až natoľko, že úrodu citrusových plodov môže rátať aj do niekoľkých kilogramov. K takým pestovateľom patrím v súčasnosti aj ja. Ako som sa k tomu dopracoval a ako tieto citrusy pestujem, sa pokúsim popísať v niektorých ďalších častiach kútika citrusára. Bol by som veľmi povďačný, keby do kútika citrusára prispeli so svojimi skúsenosťami aj ďalší čitatelia, pretože viem, že len v samotných Košiciach je veľa bývalých členov citrusárskeho klubu, ktorý žiaľ v 90. rokoch zanikol. V rokoch 1980 až 1990 sa v Košiciach v botanickej záhrade stretávali citrusári prakticky z celého bývalého Východoslovenského kraja a viem, že prišli aj dobšinčania a ďalší ľudia z Gemera. Na takomto stretnutí nebolo zriedkavosťou, že prišlo aj cez 100 ľudí z rôznych kútov, kde sa vymieňali skúsenosti, rastlinky, a podobne. Žiaľ v roku 1990, to nejako z nepochopiteľných príčin zaniklo, ale pestovatelia ostali na vlastnú päsť.
19. januára 2009

Časť druhá

Tak ako vlastne začať?

Práve cez zimné obdobie, prípadne aj nadchádzajúce jarné obdobie, je najvhodnejší čas so samotným začatím pestovania citrusov. Všetky tri vyššie popísané typy pestovateľov, práve cez zimné obdobie, by nemali vyhadzovať ani jedno semeno z citróna alebo pomaranča, ale čím skôr ho zasadiť do pôdy v črepníku. Semeno z mandarínky nie je vhodné, pretože samotný mandarínkovník ako podnož pre budúce štepenie je príliš drevnatý a nevhodný pre štepenie a ako prípadný podpník je aj slabšieho vzrastu. Vhodné je zasadiť semená citróna alebo pomaranča vo väčšom množstve do jedného črepníka a keď nad klíčnymi lístkami vyrastú ďalšie tri štyri listy, je potrebné tieto rastlinky jednotiť s tým, že hlavný koreň v jednej tretine od spodnej časti koreňa odrežeme, čím sa vytvorí v budúcnosti širšia koreňová sústava na úkor hlavného koreňa. Keby sme ponechali hlavný koreň, a najmä vtedy, keď nechceme rastlinu pestovať v príliš veľkom kontajneri, alebo voľnej pôde v skleníku, v malom črepníku hlavný koreň stále rastie, až sa môže stať, že sa rastlina tzv. uškrtí, t.j., hlavný koreň vytvorí skoro jeden a pol metra dlhý povrazec, ktorý rastie rôznym smerom, aj hore a stále dokola a tak dochádza k spomínanému tzv. uškrteniu a rastlina hynie.
Čitateľ určite postrehol, že som nespomínal semená grepfruitu. Je možné siať aj tieto semená, najmä vtedy, keď chceme v budúcnosti naštepiť grep na takýto podpník. Platí totiž zásada, že sa štepí sladké na sladké, kyslé na kyslé a teda grep na grep. Podpník totiž odovzdáva svoje „chuťové“ vlastnosti naštepenému materiálu. Pokiaľ naštepíme mandarínku na takýto grep, plody takejto mandarínky naberú určitú horkosť grepu a strácajú na kvalite. Bližšie o tom si však povieme v kapitole Štepenie. Ešte je však potrebné spomenúť semená citrónovníka Poncirus trifoliata. Hneď úvodom, skôr ako si opíšeme Poncirus trifoliata, známy aj pod názvom Citrónovníkovec trojlistý, je potrebné upozorniť panelákového pestovateľa, že tento sa bude musieť kvôli pestovateľským podmienkam tohto druhu pravdepodobne vzdať. Poncirus trifoliata je exotická ovocná, opadavá drevina, pochádzajúca z Číny, resp. známa v tejto krajine už niekoľko tisícročí. Je to tŕnitý ker s ostrými ostňami. Na svojej záhrade som však vypestoval dve rastliny trifoliaty, ktoré sú už desaťročné a rodiace, v tvare stromu o výške tri a pol metra tak, že som stále odstrihoval spodné konáre a tak som vytvoril kmeň a korunu. Na ostnatých vetvičkách má trojlístky skoro ako ďatelina a začína bohato kvitnúť ešte pred čerešňami, ale vytvára kvety aj počas leta, keď už sú na ňom drobné plody. Je ho možné pestovať v záhradách a v parkoch v teplejších oblastiach, je veľmi mrazuvzdorný. Znáša až mínus 23o C. Je známy prípad, že pri mínus 32o C síce vo vrchnej časti vymrzol, ale potom v spodných častiach znovu obrašil. Po odkvitnutí vytvára malé zelené plody podobné citrónom, ktoré pri vyzretí sú zlatožlté a majú okolo 5 cm v priemere. Chuťovo sú horko-kyslé s obsahom veľkého množstva semien. Niektorí pestovatelia napriek horkosti používajú tieto plody na okyslenie čaju. Ja osobne si pri práci na záhrade neraz šťavu jednoducho vytlačím priamo do úst, aj napriek horkosti je plod osviežujúci. Pestuje sa skôr ako okrasná rastlina, ale hlavne ako podpník, či už pre citrónovník, mandarínkovník, pomarančovník, alebo grep. Tu neplatí zásada štepenie sladké na sladké, alebo kyslé na kyslé. Poncirus trifoliata zachová pôvodné chuťové aj iné vlastnosti naštepeného materiálu. Azda len s tou výnimkou, že takáto citrusová rastlina získava vyššiu mrazuvzdornosť. Poncirus trifoliata je pomerne odolný voči rôznym chorobám citrusov, proti hubovým chorobám, ako aj proti mnohým škodcom. Potrebuje až 70 % humusu a pôdu najlepšie piesočnato-ílovitú. Znáša však aj ťažšie pôdy. Neznáša pôdy suché, kamenisté, čisto piesčité a je citlivý na vápenec. Doporučujú sa kyslejšie pôdy s pH 6,5 a menej.
Odrody citrusov, ktoré sú naštepené na trifoliáte skoro plodia, vyznačujú sa dobrou úrodnosťou, ako aj kvalitou plodov. Podnož trifoliáty podporuje zákrskovitý rast, a štepný materiál dobre a zdravo rastie. Ako už bolo spomenuté, rastliny čiastočne preberajú aj odolnosť voči nízkym teplotám, ale nie mrazuvzdornosť. V zime však musíme dodržať podmienky vegetačného pokoja, čo znamená zimovanie pri optimálnej teplote okolo 8o C. Pokiaľ pestujeme citrus na podnoži trifoliáty v bytových – panelových podmienkach, je potrebné rastlinu dať do chladnej miestnosti, prípadne na chodbu, kde nestúpne teplota nad 8o C, a to minimálne na dobu jedného mesiaca, pretože v opačnom prípade nám naštepené listy citrusu opadnú a veľmi často sa stáva, že rastlina následne zahynie. Zo spodnej časti však niekedy zvykne znovu vyrašiť pôvodná trifoliáta. Je zaujímavé, že na opadavej rastline sa udrží pri vhodných podmienkach stále zelený štiepok citrusu. Je však potrebné podotknúť, že pokiaľ trifoliáta je ešte mladá rastlinka, nenaštepená a nerodiaca, zachováva si cez zimu aj listy. Venoval som trifoliáte pomerne dosť miesta, ale je to kvôli tomu, že pestovatelia, najmä so skleníkom, by sa mali rozhodnúť, na akých podnožiach budú citrusové rastliny pestovať. Je to významná podnož, ale aj samotná rastlina ako taká, si zasluhuje z pestovateľského hľadiska svoju pozornosť najmä preto, že ju môžeme pestovať vo voľnej pôde bez ochrany aj v zimných podmienkach.
Semená trifoliáty je možné získať v botanických záhradách, alebo aj u pestovateľov citrusov. V našich podmienkach mierneho pásma je ale iba sezónne dozrievanie týchto plodov a to koncom októbra, až začiatkom novembra.
26. januára 2009

Časť tretia

Zasadili sme semienka citrusov. A čo ďalej ?

Po zasadení semiačok citrusov záleží na tom, kde ich máme umiestnené. Pokiaľ je to v bytových podmienkach, najlepšie je umiestniť črepník so semiačkami na parapetnej doske blízko okna a udržiavať substrát stále vlhký, ale nie premočený. Zhruba po mesiaci, po dvoch, záleží to od teploty, nám vyklíčia semenáče s dvoma tzv. nepravými lístkami (klíčne lístky). Pokiaľ sme zasadili semená trifoliáty, tieto majú o niečo dlhšiu klíčivosť, niekedy aj štyri mesiace. Osobne trifoliátu sadím tak, že semená stratifikujem, to znamená, že v polovici novembra ich dávam do debničky s humusovitou zeminou do pivnice s teplotou okolo 5 oC, odkiaľ ich vyberám koncom februára a dávam do skleníka a začiatkom mája sú semená v debničke už voľne na záhrade, kedy začínajú klíčiť. V bytových podmienkach v máji semenáče citrusov spravidla sú už v takom štádiu, že ich môžeme jednotiť, pokiaľ sme ich zasiali nahusto a súčasne pri presádzaní nesmieme zabudnúť skracovať hlavný koreň, ako som už spomínal v prvej časti. Z pestovania vyraďujeme tzv. albíny, t. j. rastlinky bez chlorofylu, vyskytujú sa najmä pri trifoliáte, ale aj rastlinky, ktoré sú príliš slabé. Z vlastnej skúsenosti viem, že na takéto slabé rastlinky sa štepiť neoplatí, pretože aj v budúcnosti bude táto rastlina stále slabá. Taktiež albíny väčšinou hynú. Za dva mesiace, v júli, zvykne byť rastlina riadne zakorenená a pokiaľ je kmienok silný minimálne ako zápalka, je rastlina prakticky pripravená na preštepenie. Pri trifoliáte štepím túto podnož až po roku a výhoda je v tom, že štepenie robím skôr, začiatkom marca až v apríli, čím zachytím jarný rast a rastlinka je už v jesenných mesiacoch riadne pripravená na prezimovanie s dostatkom vlastných narastených, preštepených listov. Je možné aj letné štepenie, ale už vonkoncom neodporúčam štepenie neskoro v lete, resp. na jeseň, pretože pokiaľ zo štiepku vyrastú listy aj v tej dobe, nie sú dostatočne vyzreté na to, aby prezimovali. Niektorému pestovateľovi možno aj príde ľúto, že by citrus semenáč nechal drasticky zrezať na preštepenie a radšej vypestuje semenáč do vlastnej plodnosti. Je to možné, ale bude musieť mať na to trpezlivosť 10 až 15 rokov, výnimočne pri dobrých podmienkach pestovania okolo 5 rokov. Poncirus trifoliata ako semenáč mne zarodil po prvý raz po siedmich rokoch a druhý, ktorý bol na inom stanovišti, až po deviatich rokoch. Okrem trifoliáty, semenáč či už citrónovníka, mandarínkovníka, alebo grepu, ak aj začne rodiť, jeho plody budú však veľmi otázne. Záleží na tom, kde tá rastlina rástla, aké ďalšie citrusy rástli okolo nej, lebo opelením tento plod a teda aj semeno mohlo získať vlastnosti, ktoré sú nevyspytateľné, ale môže sa stať, že môžu byť aj vynikajúcej chuti a kvalitnej veľkosti. Ak však chceme skorú rodivosť citrusu a jeho zaručenú kvalitu, je potrebné získať štepný materiál už od niektorého skúseného pestovateľa, ktorý ručí kvalitou. Pri štepnom materiáli je azda potrebné spomenúť aj okolnosť množenia rastlín tzv. odrezkami.


2. februára 2009

Časť štvrtá

Pestovanie odrezkami

Je to spôsob, ktorý vlastne o niečo urýchli pestovateľské úsilie v tom smere, že získame rastlinu, ktorá má už zaručené vlastnosti včítane skorej rodivosti. To znamená, že pokiaľ získame z kvalitného citrusu konárik zhruba o piatich očkách (listoch), tento po odstránení troch spodných listov vsadíme do zeme a zvyšné dva lístky vyčnievajúce zo zeminy skrátime na jednu tretinu a takto ho prikryjeme sklenenou nádobou. Substrát udržujeme stále vlhký a spočiatku takýto črepník uložíme do polotieňa. Asi tak za mesiac nám takáto rastlinka zvykne zakoreniť (pri optimálnej teplote okolo 20 oC) a začnú rašiť prvé lístky. Rastlinu odkryjeme spod skla, keď už má dva-tri nové vyzreté lístky. Pri takejto rastlinke sa často stáva, že už pri prvých lístkoch súčasne začne rastlina kvitnúť. Tu ale musíme nemilosrdne už v počiatku kvet odstrániť, pretože by rastlinu značne oslabil, najmä keby sa začal viazať plod. Ten by aj tak na takejto malej rastlinke nedorástol a samotnú rastlinku by natoľko oslabil, že by zahynula. Je pravidlom, že jeden citrusový plod môžeme nechať na mladej rastline až keď má minimálne okolo 25 listov. Na starších rastlinách väčšieho vzrastu je zasa pravidlom, že ponechávame jeden plod na minimálne 15 listov na jednej vetvičke. Tu musím spomenúť z vlastnej skúsenosti svoj nedostatok, že som nedokázal redukovať plody na 10 ročnej rastline Mandarínkovníka, ktorá nahodila asi 100 plodov, ktoré aj dozreli, ale následne mi na nasledujúci rok rastlina vysilením zahynula. Vhodné je zakoreňovať takéto odrezky najmä z rastlín citrónovníka, menej z pomarančovníka a grepu a najmenej vhodná je mandarínka, ktorá veľmi slabo zakoreňuje a málokedy vytvára rodiacu rastlinu. Jedinou nevýhodou takto zakorenených rastlín je to, že nám prakticky málokedy vytvoria rastlinu v tvare malého stromčeka, ale skôr majú tendenciu rásť vo forme kríčku. Aj takáto rastlina však prináša potešenie z pestovateľského úsilia najmä pre panelákových pestovateľov, pretože na druhej strane rastlina je menšieho vzrastu, a teda vhodnejšia do bytu.

Štepenie

Ako už bolo spomenuté, najvhodnejšia doba na štepenie je v jarných mesiacoch, resp. až do Jána, t. j. začiatkom leta. Najvhodnejšie sú jedno až trojročné rastliny, pokiaľ nemajú veľmi drevnatý kmienok. Mne sa osvedčilo štepenie do rázštepu, ktoré je vhodné najmä pri rastlinkách, ktoré sú len o niečo hrubšie ako zápalka. Rázštep robím žiletkou. Samotný postup je pravda najlepšie vidieť a aspoň dva-tri razy si ho odskúšať pod dozorom skúseného citrusára. Napriek tomu v hrubých rysoch opíšem priebeh štepenia.

Čo potrebujeme:

  • Citrusový podpník, t. j. rastlinku citrónovníka, pomarančovníka, grepu, alebo trifoliáty (podľa toho, čo ideme naštepiť),
  • Štepný materiál, t. j. vetvičku o dvoch-troch listoch,
  • Záhradnícke nožnice alebo štepársky nôž,
  • Žiletku,
  • Igelitovú pásku o šírke 1 až 2 cm, do 10 cm dlhú,
  • Pevnú niť (najlepšie šusterská dratva).

Postup

Podpník zrežeme, resp. odstrihneme tesne nad prvým až tretím listom od spodku rastliny, odstránime všetky listy od spodku rastliny. Rez zarovnáme žiletkou podľa možnosti jedným rezom. Do kmienka rastliny urobíme v strede rázštep žiletkou 1 až 3 cm, podľa toho aký bude štep. Vhodnejšie je však urobiť rázštep hlbší ako bude samotný štiepok. Odstrihneme štepný materiál z rodiacej rastliny, t. j. vetvičku o dvoch až troch listoch, nikdy nie viac listov, lebo štepenec o viacerých listoch (očkách) by nemal dostatok výživy, resp. by sa zle ujal alebo neujal vôbec. Na štepe skrátime listy na jednu tretinu. Spodnú časť štepenca zarovnáme jedným rezom žiletkou. Po oboch stranách štepu zrežeme žiletkou podľa možnosti na jeden ťah tak, že vytvoríme kónus o dĺžke jedného očka a tento vsunieme do rázštepu. Rezy nesmú byť strapcovité, musia byť súmerné a na bokoch musí ostať časť zelenej kôry. Na rezoch však musí byť kôra dôkladne odstránená, aby sa v rázštepe kontaktovalo drevo s drevom na hladkom reze. Po vsunutí štepu do rázštepu až potiaľ, že nevidieť na štepe rezné plochy, omotáme pomerne pevne štepenec aj s kmienkom igelitovou páskou, aby nebol prístup vzduchu ku štepným ranám a igelit obviažeme pevne niťou tak, že dva tri razy omotáme niť aj okolo štepu a schádzame nižšie na kmienok. Dávame pri tom pozor, aby sme štiepok nevylomili a ani nejako zvlášť nepohli. Takto zaštepenú rastlinu prikryjeme, najlepšie sklenenou nádobou alebo igelitovým sáčkom a rastlinku dáme do polotieňa zasa do doby, pokiaľ nám nenarastú dva-tri listy a potom postupne začíname rastlinu odkrývať. Keď nové listy vyzrejú a nový výhonok má dostatočne silný kmienok, býva to zvyčajne koncom leta, keď sme štepili skoro na jar, vtedy opatrne odstránime niť, ako aj igelitovú fóliu. V tento rok zvyčajne rastlinu ešte nepresádzame, urobíme to až na budúci rok.

9. februára 2009

Časť piata

Presádzanie a nároky citrusov

Po úspešnom prezimovaní rastlín na jar prichádza obdobie, kedy sa zasa začíname intenzívnejšie venovať citrusovým rastlinám. Je to obdobie najvhodnejšie na presádzanie, pokiaľ sú ešte vo vegetačnom kľude. Týka sa to najmä rastlín pestovaných v skleníku, ale týka sa to aj rastlín pestovaných v bytových podmienkach. Začiatkom marca minuloročné preštepené rastliny, ale aj staršie skontrolujeme, odstrihneme vyschnuté vetvičky, vetvičky na ktorých minulý rok boli plody podstrihujeme a o niečo skrátime, najmä odstrihneme čapík na ktorom visel plod. Taktiež vystrihujeme silné letorasty, ako aj niektoré zahusťujúce konáriky, aby sme mohli vytvárať peknú korunku. Súčasne tieto konáriky môžeme využiť ako štepný materiál, pokiaľ máme dostatok podpníkov.

Pokiaľ je črepník so zeminou mierne preschnutý, pretože v zime sme podstatne obmedzili zálievku, v skleníku napríklad cez zimu nezalievame vôbec, je veľmi vhodné, alebo ľahké vybrať celý koreňový bal, ktorý podľa možnosti neporušíme a presadíme do črepníka väčšieho aspoň o jednu tretinu. Pokiaľ sa týka zeminy, citrusy sú pomerne nenáročné. Osobne sa mi osvedčila zemina priamo zo záhrady, s primiešaním kompostovanej zeminy. Po presadení rastlinu dobre zalejeme. V odbornej citrusárskej literatúre sa uvádza, že vedľa minerálneho podielu zeminy má táto obsahovať aj značné množstvo organickej hmoty, ktorá má význam na udržanie vhodného pomeru medzi obsahom vody a obsahom vzduchu v obdobiach medzi zálievkami. Platí to najmä pre rastliny pestované v byte. Reakcia substrátu má byť pre citrusy veľmi slabo kyslá až neutrálna, s hodnotami pH 6 a 7. Pri trifoliáte by mala byť zemina kyslejšia a nie neutrálna.

Pokiaľ sme rastlinu zimovali v ideálnych, t. j. chladnejších podmienkach, napríklad na chodbe alebo v chladnej pivnici, pri prenášaní do teplejšieho prostredia to má byť postupné a nie náhle, aby neutrpeli rastliny tepelný šok. Napríklad, pokiaľ zimujem rastliny v úplne chladnej pivnici, kde teplota klesala až ku 0 oC, do skleníka ich dávam už koncom februára, kedy teplota v skleníku za slnečného počasia stúpa ku 15 až 20 oC. Vhodnejšie je však prenášanie za zamračeného počasia, kedy sa teploty v skleníku ešte tiež pohybujú okolo 0 oC. Musím však podotknúť, že mám skleník postavený z uhorkových fliaš, ktorý do istej miery akumuluje teplo a pokiaľ sa vonkajšie teploty pohybujú okolo mínus 6 oC, v skleníku klesne maximálne k 0 oC. Keď sa rastliny prispôsobia zvýšeným teplotám začíname so zálievkou a pri teplotách okolo 20 oC aj s prihnojovaním. Mne sa osvedčilo prihnojovanie kravincom. V odbornej literatúre sa uvádza kvasený kravinec, ktorý sa riedi vodou 1:20, a týmto treba zalievať citrusové rastliny dva-trikrát za vegetačné obdobie. Z praxe viem, že najlepšie prihnojenie je dobrým vysušeným kravincom, ktorý namrvíme na vrch pôdy, v ktorej rastlina rastie, respektíve ho mierne prihrnieme ku vrchným korienkom a mierne prisypeme zeminou. Takto máme po starosti s hnojením. Rastlina sa nám odvďačí peknými tmavozelenými listami a bohatým kvetenstvom, ako aj kvalitnými, peknými vyzretými plodmi.

Ako je známe, citrusy sú teplomilné subtropické až tropické rastliny a sú svetlomilné, preto musíme primerane prispôsobovať podmienky pre ich pestovanie. V našej zemepisnej šírke je dostatok svetla a tepla v jarných a letných mesiacoch, ale v jesenných a najmä v zimných mesiacoch je značný deficit ako svetla, tak aj tepla. Práve tu treba zladiť pestovateľské umenie s podmienkami svetelnými a ostatnými vegetačnými faktormi.

Optimálna teplota pre pestovanie citrusov vo vegetačnom období je medzi 22 a 30 oC. Rast zastáva pri teplotách pod 13 oC a nad 38 oC. Vysoké teploty nad 38 oC sa často vyskytujú v skleníkoch, ale niekedy aj za oknom, ktoré je vystavené slnečnému žiareniu po celý deň a v prípade, že sa ešte aj prikuruje. Tieto vysoké teploty sú nepriaznivé najmä pri dozrievaní plodov. Zle sa vyfarbujú a ostávajú zelené. Ba stáva sa, že už vyfarbené mandarínky do zlatožlta, na začiatku vykurovacej sezóny pri vyšších teplotách znovu zozelenejú.

Opačný extrém sú zasa nízke teploty, ale to sme si už spomenuli pri prezimovaní rastlín. Pomerne odolné voči chladu sú teda rastliny hlavne zaštepené na trifoliáte, hodne vydrží pomaranč, ale aj grep. Z vlastnej skúsenosti mám poznatok, že krátkodobo, t. j. maximálne asi 24 hodín, vydržia aj premrznutie pôdy. Raz sa mi vlámali do skleníka pri mínus 15 oC, takže všetko bolo vystavené takému extrémnemu chladu, čo je pre citrusové rastliny takmer nemysliteľné. Je pravdou, že mnoho rastlín namrzlo, hlavne citrónovníky, a to mladšie rastliny, ale v podstate to prežili.

Viac o pestovaní citrusových rastlín sa dozviete priamo na stránkach: http://www.citrusy.cz

16. februára 2009

Časť šiesta

Ako som prešiel z bytového pestovateľa na skleníkového

Bolo to v roku 1986, keď sa vytvoril v Košiciach Citrusársky klub pri botanickej záhrade, kedy som vlastne mohol začať s pestovaním citrusových rastlín, ktoré rodia. Predchádzalo tomu pravda moje mnohoročné experimentovanie, pretože takmer od malička som sa pokúšal dopestovať z kôstok citrónov, mandarínok, či pomarančov stromčeky, ale bolo to bez úspechu, pretože som nemal skúsenosti, a tak väčšinou mi cez zimu zahynuli a teraz už viem, že to bolo následkom nedostatku svetla, veľa tepla a vody. Pravda, skúšal som to aj s inými rastlinami, napríklad figovníkom, od roku 1982, kde som bol o niečo úspešnejší a ten som už pestoval na záhrade. Čo bolo exotické, to som sa snažil dopestovať. Napokon som zistil, že bez odbornej literatúry a výmeny skúseností s inými úspešnými pestovateľmi to vlastne poriadne nejde a rastlinka musela byť mimoriadne otužilá a životaschopná, aby ako-tak vôbec rástla, nieto ešte zarodila. V panelovom byte to však išlo ťažko. Keď som začal zimovať rastlinky na chodbe paneláku, kde bolo predsa chladnejšie, tak buď ich niekto zo zlomyseľnosti olámal (najskôr nejaké deti ), alebo dostali „nohy".

V byte už toho bolo neúnosne veľa, pretože na parapetoch okien a inde sa tiesnilo okolo 70 rozličných rastlín. Neďaleko bloku v Košiciach som už v tom čase mal záhradu, získaval som bohaté skúsenosti s pestovaním rôznych subtropických rastlín (citrusársky klub a literatúra), ale najmä som sa dozvedel o možnosti ako si postaviť skleník z uhorkových fliaš, ktorý je mimoriadne vhodný pre pestovanie citrusov. Tak sa stalo, že som ho postavil a svoje rastlinky postupne z bytu premiestnil na záhradu alebo do skleníka. Okrem toho mám na záhrade pivnicu, ktorá takmer nepremŕza ani v zime a tam som citrusové rastliny zimoval. Podotýkam, že rastliny v tme a chlade v pivnici bez problémov vydržia aj tri mesiace.

Chcelo to dosť dobrú silu, pretože postupne som rastliny presádzal stále do väčších črepníkov, až kontajnerov a niektoré vážili viac ako 50 kg. Takže aké patálie to prinášalo. Na jar som citrusy prenášal asi tak koncom februára (podľa počasia) do skleníka. Začiatkom mesiaca mája som ich vynášal na záhradu. Niektoré som aj priamo presádzal do zeme, ale to sa mi veľmi neosvedčilo, pretože zem je v našich podmienkach dosť studená aj cez leto a rastliny strácali na rodivosti. Koncom septembra som rastliny znova preniesol do skleníka a začiatkom decembra znovu do pivnice. Keď si predstavíte, že som v období rokov 1988 až 1999 mal okolo 120 rozličných rastlín citrusov a ďalších subtropických rastlín, dalo to veru riadnu námahu všetko to preniesť. Nehovorím ešte napríklad aj o starostlivosti cez jar a leto s pravidelnou zálievkou a ostatnou starostlivosťou. Stal som sa temer otrokom vlastných rastlín, ale kvety citrusov, samotné rastliny a potom ich plody mi vždy prinášali potešenie, ktoré dali zabudnúť na vynaloženú námahu. Napriek tomu prípadnému pestovateľovi odporúčam pestovať najviac tak do 10 rastlín, lenže ako to poznám, kto tomu raz prepadne, veru neostane iba pri jednom druhu a skúša vždy iné, a týmto aj viac.
Zhruba pred siedmimi rokmi som v skleníku natrvalo zasadil 4 rastliny priamo do pôdy dva citrónovníky, z toho jeden Meyer a jedno Lunario a mandarínku Unsiu a Okitsu. Citrónovník Lunario rodí každý druhý rok, mandarínka Okitsu každý rok, lenže Unsia mi zahynula a Lunario som musel vybrať z pôdy, lebo nerodil vôbec. Pribudla ďalšia starostlivosť, pretože skleník z uhorkových fliaš udrží teplotu do 0 oC iba pri vonkajšej teplote do mínus šesť, a tak robím v skleníku ešte jednu ochranu z dosák a s výplňou izolačnej vaty alebo polystyrénu, a takto majú šancu rastliny prezimovať aj pri nižších teplotách. Zatiaľ prežili pri vonkajších mínus 16 oC. Som zvedavý, ako to bude po tejto zime, keď dlhodobo boli aj nižšie teploty. V tejto skleníkovej dvojitej ochrane prezimujem aj ostatné rastliny, ktoré nie sú vyššie ako 2 metre, tieto dávam ešte stále do pivnice. Musím povedať, že vzhľadom k ubúdajúcim silám, a to vekom, som značne zredukoval množstvo rastlín a ostalo mi zhruba tých 20 rastlín, teda citrusových. Okrem toho pestujem ešte asi 20 figovníkov a iných rastlín, ale o tom zasa nabudúce.

23. februára 2009

Časť siedma

Iné subtropické rastliny

V prvom rade by som v tejto časti upriamil pozornosť čitateľov na pestovanie figovníkov, ktoré sú pestované aj v našich oblastiach, a to najmä v južných polohách Slovenska, kde sa darí pestovaniu viniča. Znášajú naše zimy do mínus 10 až mínus 12 stupňov Celzia.
Najprv si povieme niečo o samotnej rastline. Botanicky patrí do rodu FICUS a voľne rastie v oblasti Čierneho a Stredozemného mora. Pôvodne pochádza zo svojej pravlasti v južnej Ázii, odkiaľ sa rozšíril do mnohých subtropických oblastí. Je ich niekoľko druhov, ale až do takých detailov tu nezájdeme, len je potrebné spomenúť, že sú rastliny jednodomé a dvojdomé. V našich podmienkach pestujeme jednodomé, t.j. samoopeľovacie. Dvojdomé majú pomerne zložité opeľovanie a zabezpečuje ich osička, ktorá v našich podmienkach neprežíva. Figovník je opadavá rastlina, ktorá rastie v našich podmienkach a krovitá rastlina, avšak pri dobrých podmienkach rastie ako strom a vo svojej domovine dorastá do mohutných rozmerov podobne ako u nás orech. Plody má hruškovité, príjemnej chuti od fialovo čiernej farby až po žltú a samotné plody sú veľmi citlivé na prepravu pre svoju mäkkosť.
Podelím sa teraz o svoje skúsenosti s pestovaním tejto rastliny. Prvé rastliny figovníka som získal kúpou od pána Dziaka z Vranova nad Topľou v roku 1982. Kúpil som tri rastlinky, a to dve päťročné, kus za 150.- Kčs a jednu ročnú za 30.- Kčs. Bolo to koncom októbra, keď už rastlinky mali opadané listy. Odporúčal mi ich prezimovať v chladnej miestnosti, alebo v pivnici. Ja pravda nedočkavý, som predsa riskoval a jednu som v panelovom teplom byte zasadil do črepníka a tak sa stalo, že v decembri už rastlina mala listy a začala aj plodiť. Lenže málo vegetačného pokoja, priteplo, suchý vzduch, málo svetla, malo ten následok, že v januári začal vädnúť, opadali listy aj plody. Napriek tomu, že som ho dal potom v marci do pivnice, dôsledok bol ten, že rastlina uhynula až po samotný koreň. Neskôr v lete, keď som korene dal do pôdy, predsa len nahnal nové výhonky od spodku a rastlina sa v neskorších rokoch z toho šoku spamätala. Ponaučenie - rastlinka v prvom rade potrebuje vegetačný kľud! Viem však, že figovník na trvalom stanovišti niekde na chodbe, prezimuje aj s listami, ale teplota sa musí pohybovať do tých 10 stupňov Celzia.
Neskôr, keď som si namnožil ďalšie rastlinky, a to pomerne jednoducho odrezkami tak, že jednoročné výhonky, asi tak 10 centimetrové, dáme do ľahkého substrátu a udržiavame v stálej vlhkosti, veľmi rýchlo zakorenia, mal som teda v zásobe dosť rastlín na experimentovanie. Vysadil som najstaršie rastliny, a to jednu do skleníka a niekoľko do voľnej pôdy. V skleníku začala rastlina tak bujnieť, že zabrala takmer polovicu celého skleníka, ale pritom mala dve úrody do roka a to niekoľko kíl. Pre jej bujnosť som túto rastlinu zo skleníka tiež nakoniec vysadil do voľnej pôdy.
V Košiciach však väčšinou aspoň na pár dní klesá teplota v zime aj pod mínus 12 stupňov Celzia a tak sa stalo, že figovníky vysadené do voľnej pôdy namrzli až po samotný koreň a v budúcom roku aj keď znovu nahnali výhonky zospodu a nasadili plody neskoro v lete, nikdy nedozreli. Po tie roky, čo ich pestujem, boli zatiaľ asi 3 alebo 4 zimy také, že skutočne prezimovali bez namrznutia a vtedy bola na nich bohatá úroda. Keď však chceme mať úrodu vo voľnej pôde každoročne, odporúčam tento postup: rastlinku na jeseň, či už z pôdy alebo črepníka, dať na zimu do chladnej pivnice, alebo aspoň do skleníka. Pre rastlinu z pôdy je potrebné zakryť koreňový systém pieskom, alebo inou pôdou, aby nepreschol. Podľa poveternostných podmienok, keď nehrozia mrazy pod mínus 12, možno rastlinu vysadiť do voľnej pôdy. Robím to zvyčajne od konca februára do polovice marca. Asi v mesiaci júli až auguste sa dočkáme úrody, síce o niečo slabšej, ale predsa. Na jeseň, keď opadnú listy, koncom októbra rastlinu opäť vyberieme a zazimujeme. Tieto rastlinky takto zimované potrebujú časom jarný strih a pomerne hlboký, pretože konáriky po rokoch slabnú následkom zásahu do koreňového systému. Po omladení je rastlinka zasa pomerne plodná. Toľko teda z mojich skúseností s pestovaním figovníka.
Nabudúce si povieme niečo o ďalších rastlinách.

2. marca 2009

Časť ôsma - záverečná

Ďalšie subtropické rastliny

Aj ďalšie subtropické rastliny majú obdobné požiadavky na pestovanie, ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich častiach. Teda hlavne ide o ich citlivosť na mrazivé podmienky v našich oblastiach. Jedna z vďačných rastlín na pestovanie je Granátovník púnsky, ktorý je však voči mrazu ešte odolnejší ako napríklad figovník. Znáša dokonca ešte nižšie teploty, a to až do mínus 15 stupňov Celzia. Takže v našich najteplejších oblastiach, v chránených zákutiach záhradiek na južných svahoch ho možno pestovať aj vo voľnej pôde. Rastie ako opadavý ker, alebo dokonca ako stromček.
Granátovník pravdepodobne pochádza z horských oblastí Iránu, Afganistanu, Pakistanu a južnej Ázie. Taktiež je rozšírený v súčasnej dobe vo všetkých subtropických až tropických oblastiach a má množstvo rôznych druhov, pokiaľ sa týka chuti jeho plodov. Od kyslých, až po príjemne sladké.
V našich podmienkach najčastejšie pestujeme tzv. Granátovník nanna, ktorý sa vyznačuje malým vzrastom, je prispôsobivý na pestovanie aj v bytových podmienkach, dokonca som sa stretol aj s takým druhom, že cez zimu ani neopadáva a zdá sa akoby nepotreboval ani vegetačný pokoj. Odráža sa to však na jeho plodnosti, pretože plody sú pomerne malé a až nevhodné ku konzumu.
Ja osobne pestujem asi 5 rastlín, z toho dve voľne v pôde sú na trvalom stanovišti, vysadené zo semena. Sú pôvodom od Čierneho mora a môžem povedať, že sa im veľmi nedarí. Zatiaľ iba niekoľkokrát zakvitli, ale plody nedozreli. Zvyčajne aj dosť namŕzajú. Ďalej tri kusy pestujem v črepníkoch, z ktorých jeden mám už od roku 1986. Pestujem ho na balkóne a v zime ho dávam na chodbu v panelákovom bloku. Koncom marca ho dávam na balkón, kde ostáva až do začiatku decembra, pokiaľ nezhodí všetky listy. Cez jarné a letné obdobie pekne kvitne a odvďačí sa mi mnohými plodmi, ktoré sú sladkokyslej chuti. Iste každý z vás tento plod pozná, pretože ho bežne dostať kúpiť takmer v každom obchodnom dome.
Ďalšia vďačná rastlina, ktorú možno pestovať vo voľnej pôde je HURMI KAKI. Pôvodom je z Číny a Japonska, kde sa aj najviac pestuje. Odtiaľ sa táto rastlina rozšírila do takmer všetkých subtropických oblastí sveta a zdomácnela aj v okolí Čierneho a Stredozemného mora. Je to pomerne odolná rastlina, ktorá znáša mrazy až do mínus 22 stupňov, z uvedených dôvodov sa tejto rastline darí aj v našich teplejších oblastiach. Dorastá do výšky 6 metrov a vo svojej domovine dosahuje výšku 13 metrov a viac. V severnejších a chladnejších oblastiach je možné túto rastlinu pestovať vo väčších nádobách, ktoré na zimu prenášame na chodbu domu, alebo do pivnice.
Túto rastlinu som si kúpil asi pred 15 rokmi v botanickej záhrade v Košiciach a pestujem tento strom v Košiciach vo voľnej pôde na záhrade, kde každoročne donáša bohatú úrodu výborných plodov. Je to iba sezónne ovocie, pretože dozrieva koncom októbra až do polovice novembra. Ku nám sa dovážajú nezrelé plody, ktoré sa dosť podobajú akoby rajčine (paradajke) a pokiaľ sú nezrelé majú trpkú a veľmi zvieravú chuť. Ja oberám tieto plody pred príchodom mrazov do mínus 6 stupňov, to zvykne byť práve v polovici novembra. Stalo sa mi, že som nestihol obrať plody pred príchodom týchto mrazov a keď namrzli, a tým pádom aj úplne dozreli, bolo ich potrebné konzumovať ihneď a veľké množstvo. Z toho dôvodu oberám plody nie celkom zrelé, uschovávam ich buď v špajze, alebo chránené v debničke na balkóne. Takto vydržia takmer do konca decembra. Pokiaľ chcem konzumovať tieto plody čo najskôr, vyberiem niekoľko kusov a dám ich do igelitového vrecúška spolu s dozretými jablkami na teplé miesto, takto plody kaki dozrejú do troch až štyroch dní. Je to šťavnaté aromatické ovocie, na ktoré si azda aj treba zvyknúť, pretože nie každému toto ovocie chutí.
V kútiku citrusára som teda spomenul rastlinky, ktoré možno pestovať v našich podmienkach a donášajú úžitok. Pre svoje potešenie z pestovania však existuje rad ďalších subtropických rastlín, pričom iba heslovite spomeniem napríklad VAVRÍN (bobkový list), ktorý je vždyzelená rastlina pekného vzhľadu. Z dvoch takýchto rastlín, ktoré pestujem, som v domácnosti pri používaní týchto aromatických listov v kuchyni sebestačný.
Ďalej pestujem na záhrade kiwi, pochádzajúce z Nového Zélandu, ktoré má tiež mnoho variant. Pestujem menšiu formu, ktorá dozrieva v októbri a má príjemnú egrešovitú chuť. Skúšal som aj ananás, ďalej pestujem kávovník, ktorý kvitne bielymi voňavými kvetmi a prináša tmavočervené plody, v ktorých sú zrnká kávy. Pestujem Mišpulník japonský, viac iba pre okrasu, skúšal som rôzne druhy guajáv, avokádo, olivovník - tento tiež len pre okrasu, pretože plodí až po 100 rokoch, ale v špecializovaných obchodoch dostať už aj naštepené a plodiace. Ďalej som skúšal rôzne kaktusy a aj bonsaje, pričom citrusy v črepníkoch sú vpodstate vlastne tiež skoro bonsajmi. Nemožno nespomenúť napríklad aj orchidey a mnoho ďalších iných subtropických a tropických rastlín.

Kto má záujem dozvedieť sa o týchto, ako aj o ďalších rastlinách niečo podrobnejšie, odporúčam mu stránku na internete www.citrusy.cz, alebo www.kvetyazahrada.sk , prípadne pokiaľ sa chce spojiť s pestovateľmi z Košíc, kde sa obnovuje staronový citrusársky klub, nech sa obráti na stránku: majo-citrusy.wz.cz .

K O N I E C !

9. marca 2009

Rudolf Pellionis