Súzvučenie s báSNENÍM Ivony Ďuričovej- Lengovej

Držím v ruke malú modrú knižku. Na modrom pozadí jagavé perličky a svit tichobledej Luny. Držím v ruke jagavé perly slov. Zasnívaná nesnívam. Cítim ako verše každej básne pretekajú životom človeka, ako sa v jednom rytme vyťukáva súzvuk, ako sa chytajú zlomky času, kde láska je o radosti, o priateľstve a o dôvere, kde i pády na dno priepasti končia v mäkkučkom machu a k zákerným cestám sa pália všetky mosty, aj kde od zrady a bolesti vedie cesta k úniku, cesta poznania i cesta k zneisteniu smútku. A v tej kráse prečítaných myšlienok predsa len snívam. Snívam s jadierkom pod budúcou jabloňou, vo vetrom sa vlniacej tráve, v objatí usínajúcich stromov, pod dokonalým divom dúhy, s chorálmi tónov mokrých kvapiek, so spadaným lístím v ľahučko zvlnenej hladine, v prúdoch snov plachtím a lietam... Predsa len snívam a niektoré verše si mením na rozprávky, v ktorých v novom ráne vidia vtáci na noty a v ružových variáciách sa zrazu duša duše dotýka. Ivonine básne sa dajú čítať aj takto. Sú totiž o múdrosti, sile a o túžbe po víťazstve dobra. Aj Július Lenko sa spokojne usmieva v básnickom nebi, lebo tu niekto dýcha život veľkými dúškami a kuje v sebe, i pre iných, zlaté podkovy.
(Marta Mikitová, 21.január 2008)

Súvisiace články:
"Básne Ivony Ďuričovej - Lengovej sú prevažne o fantázii, predstavách a snívaní"
"... keď ľudia nájdu v sebe vôľu splniť svoje sny"