Básne Ivony Ďuričovej - Lengovej sú prevažne o fantázii, predstavách a snívaní


Ivona Ďuričová - Lengová: Básnenie – básnická zbierka, prvotina. Vydavateľ: Centrum pre podporu regiónov, o.z. Tlač: Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov (VMV). Rok vydania: december 2007. Foto na obálke: Tatiana Bužeková. Na zadnej strane obálky je napísané: Autorka (1964) sa narodila a vyrastala na krásnom Gemeri, v obci Rožňavské Bystré. Vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Láska k prírode, literatúre a k životu vo všetkých jeho šírkach, výškach a hĺbkach ju priviedli na cestu písania lyrickej poézie. Žije a tvorí v Bratislave a v Ivanke pri Dunaji.

Pani Ivonka, Vy ste pripravili svoju básnickú prvotinu. Ešte cítiť, ako z nej dýcha tlačiarenská čerň. Ja som pre Vás pripravil sedem otázok. Verím, že nie ste poverčivá, aj keď pre niekoho je to šťastné číslo.

1) Povedzte nám, Ivonka, niečo o sebe, kde bolo Vaše miesto, kým ste začali písať básne.

Pochádzam z krásneho kraja a každodenný pohľad na kopce a lúky, pri ktorých som vyrastala, mi pohládzal dušu a zanechával v nej nezmazateľné stopy. Najviac som milovala chvíle, keď som sa sama alebo so psom denne túlala po okolí Rožňavského Bystrého, napríklad po bučine v Bielom potoku, skúmala, ako rastú a voňajú rôzne kvety, stromy, spoznávala som, kde majú vtáci hniezda alebo len tak si ľahla do trávy, pozerala do oblakov, pozorovala a počúvala, vnímala a priamo či nepriamo absorbovala všetko okolo. Tie časy detstva ostali navždy vo mne.

2) Čo bolo podnetom na vydanie Vašej prvej zbierky a čo je jej obsahom?

Ťažko povedať, čo bolo podnetom na vydanie mojej zbierky Básnenie. Možno sčasti to, že pri listovaní kníh v dnešných bohato zásobených kníhkupectvách som natrafila na skutočne široké spektrum rôzneho čítania i menej známych, či úplne neznámych autorov. Možno v podvedomí mi vtedy napadlo, či by som aj ja nevedela vydať knihu. Ďalší podnet bol, keď som na jednom internetovom portáli pokusne anonymne uverejnila pár básní, vždy sa našli nejakí ľudia, ktorým sa to páčilo a napísali mi to. Jeden človek mi potom priamo napísal, prečo nevydám knihu básní. Ten nápad sa mi postupne začal uhniezďovať, až kým som nedozrela k rozhodnutiu, že to teda skúsim. Kniha Básnenie obsahuje výber 48 básní a ako napovedá názov, sú prevažne o fantázii, predstavách, snívaní – ktoré tiež majú v živote človeka svoje miesto.

3) Básne sú oknami do duše mladosti. Čo týmito oknami do Vašej mladej duše prenikalo?

Ako som už spomenula, prežila som krásne detstvo v objatí nádhernej prírody, okrem toho som veľa čítala, počúvala hudbu... ako špongia, ktorá nasáva krásna, ktoré nezapadajú prachom a ku ktorým sa človek niekedy vracia ako k studničke čerstvej osviežujúcej vody, keď vysmädne v realite dnešnej hektickej doby. Za gymnaziálnych čias som prvýkrát „pričuchla“ k poézii, keď som si z okresnej knižnice nosila domov takmer všetko, čo tam v oddelení poézie mali. Citáty klasikov a verše slovenských básnikov, ktoré sa mi najviac páčili, som si zapisovala do špeciálnych zošitov. Recitačné súťaže mi neboli až tak blízke, skôr som si introvertne – sama sebe - básne „čítala“ a predstavovala si, čo všetko za tým môže byť.

4) Hovoríte o sebe, že ste samorast. Kde bolo jeho miesto, kým sa ním stal a kto objavil, že niekde patrí, aby potešil iných?

Každý človek je individualitou a má svoj pohľad na svet. V tomto prípade som myslela pod samorastom to, že nemám literárne vzdelanie, ani som neskúmala ako sa píše poézia, ani som moje veci neporovnávala s inými. Skrátka - píšem tak, ako mi „zobák narástol“ a ako to cítim, bez ohľadu na to, či sa to niekomu bude páčiť alebo nie. Kritizovať druhých je najľahšie a pri tvorbe, myslím si, nie sú určené nejaké fyzikálne merateľné kritériá alebo mantinely. Ľudia sme rôzni, niekomu sa páči to, niekomu ono a mala by sa akceptovať rôznorodosť. Každý má možnosť výberu a každému je bližšie niečo iné. Za tým, že som sa rozhodla vydať výber z mojich básní, nestojí žiadny konkrétny človek, jednoducho to postupne vo mne dozrelo a sama som sa rozhodla, že básničky mi neostanú len na papieri a v počítači, ale aj vo forme knižky.

5) Myslíte, že treba mať nejaký vzor, ktorý obohacuje čitateľa o nové poznanie, aby toto on posunul do jemu vyhovujúcej polohy? Kto bol pre Vás takým vzorom?

Keďže človek je tvor spoločenský a žije medzi ľuďmi, chtiac či nechtiac má od malička svoje vzory, najprv v najbližšom okolí, potom i inde - záleží na jeho rozhodnutí, koho si „vyberie“. Ja som mala šťastie na výborných rodičov i najlepšiu starú mamu, u ktorej bol môj druhý domov, na učiteľov, priateľov. Vzorom mi boli a aj sú rôzne zdroje poznania, príroda, knihy, hudba, fascinuje ma výtvarné umenie – a vlastne každý svojský spôsob vyjadrenia sa, tvorby ľudí. V tejto súvislosti by som ale rada osobitne konkrétne spomenula i národného umelca Júliusa Lenka, s ktorým som sa priatelila niekoľko rokov až do jeho smrti. Ako básnik, umelec a predovšetkým ako človek mi dal neuveriteľne mnoho a až postupne si uvedomujem a často premietam, o čo všetko ma obohatil i obohacuje, hoci už nie je medzi živými.

6) Vašou láskou je hudba a spev. Ako táto ovplyvňuje Vaše básnenie? Alebo je to naopak?

Existujú celé knihy o vzťahoch medzi jednotlivými kultúrnymi zložkami, napríklad i medzi hudbou a poéziou, v antickom Grécku bola hudba súčasťou poézie. Neformulovala by som to tak, že u mňa hudba ovplyvňuje básnenie alebo naopak – jedno i druhé (okrem ešte mnohých iných vecí) mám rada - boli, sú a budú súčasťou môjho života.

7) Na záver, nie som síce Zlatá rybka, ale máte nejaké tri želania?

Hovorí sa, že chorý človek má iba jedno želanie: zdravie, zdravý ich má na tisíce. Mám tiež veľa želaní, no skutočne – to základné – byť zdravým je najdôležitejšie. Ostatné postupne príde aj samo a ak človek niečo veľmi chce, vytrvalo si za tým ide, presvedčený, že je to správna vec – aj všetky vesmírne sily sa spoja a pomôžu mu jeho sny pretransformovať do reality – dôkazom toho je napríklad i existencia mojej knižôčky. A želám aj všetkým, aby stále mali svoje sny a s trpezlivosťou, odvahou a vierou ich realizovali.

Ivanka pri Dunaji, 10. január 2008

Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš

______________________________________________________________________

Môj príspevok k článku:

Pridajte svoj názor k článku, alebo odkaz a podpíšte sa!