Prezentácia tradičného bývania a odievania v regióne Horný Gemer
Medzi základné potreby človeka patrí okrem výživy a odevu aj prístrešie ako ochrana proti nepriaznivým účinkom prírody, čiže príbytok. Ten sa mení vzhľadom na spôsob života ľudí a vplyv etnických skupín, vyvíja sa spolu s hospodárskym, technickým i technologickým pokrokom, sociálnym a kultúrnym usporiadaním spoločnosti.
Najstaršie doklady existencie slovenského ľudového domu sa viažu na južné a juhozápadné Slovensko a na Východoslovenskú nížinu. Tieto územia osídlili Slovania už v 4. – 5. stor. pre ich výhodné podmienky na poľnohospodárstvo a chov statku.
Počas svojho vývinu prešiel ľudový dom od jednopriestorových stavieb k dvoj- až trojpriestorovým, koncom 20. stor. sa objavujú i viacpriestorové domy so zložitým pôdorysom. Vzhľadom k týmto zmenám sa menilo i zariadenie obydlia.
Hlavným obytným priestorom bola vždy izba. V nej sa sústreďoval všetok život - vykonávali sa tu mnohé práce, pripravovalo jedlo, spalo sa tu, bolo to miesto na rodinné a výročné slávnosti a obrady, prijímali sa v nej návštevy.
Vzhľadom na jej veľký význam v dome bolo všetko zariadenie účelovo prispôsobené a naplno využívané. Okrem pece s ohniskom boli dôležitou súčasťou vnútorného zariadenia lavice. Tie patria k najstarším zariadeniam domového interiéru. Slúžili na sedenie, spanie, odpočinok, vykonávanie rozličných prác, prípravu jedla, jedenie a pod.
Ďalším významným prvkom bol stôl umiestnený v prednom kúte izby pred lavicami. Predovšetkým slúžil na prípravu a podávanie jedál, zaujímal však i kultovú funkciu (vykonávanie rodinných a výročných obradov – svadba, krst).
Spomenutú dispozíciu izby so stolom, lavicami, pecou a výzdobou stien pobožnými obrázkami začínajú koncom 19. a začiatkom 20. stor. dopĺňať nové kusy nábytku – postele, komody, truhlice, skrine.
Tradične zariadenú izbu z regiónu Horný Gemer (v prípade jednopriestorového domu, to znamená, že všetok život sa sústreďoval iba v jednej miestnosti), datovanú do 1. polovice 20. stor., mohli uvidieť a dokonca aj navštíviť všetci tí, ktorí v stredu 27. mája 2009 prišli do OKC v Rožňave. Konala sa tu prezentácia Obchodnej akadémie v Rožňave a jej partnerských škôl a organizácií v rámci projektu PHOENIX COMENIUS PARTNERSHIP.
V rámci tejto spolupráce pripravilo výstavu „Bývanie a odev na Gemeri“ občianske združenie VESNA z Gemerskej Polomy (Mgr. Štefan Lipták a Jana Švarcová).
Celé podujatie otvorili hrou na fujaru, drumbľu a trombitu Š. Lipták, J. Švarcová a A. Kovtun.
Potom už každý, kto chcel, mohol do izby nahliadnuť a chvíľu posedieť na laviciach pod starodávnymi fotografiami obyvateľov domu, evanjelickými maľovanými obrázkami a zrkadlom, potešiť sa pohľadom na komodu plnú originálnych, pôvodných krojov či občerstviť sa kalíškom „pravej pálenky“. Odvážnejší si vyskúšali hru na trombitu a fujaru. A ak niekomu začali v žalúdku vyhrávať hudci, posilnil sa grúlovníkmi (tradičné jedlo z obce Rožňavské Bystré – recept pripájame nižšie). Komu bolo dlho, snažil sa rozlúštiť texty pobožnej knižky, písané v kralickej češtine, alebo si zaspieval pri heligónke.
Ďalšou pastvou pre oči bola druhá časť expozície, venovaná gemerskému ľudovému odevu - gemerským krojom z 1. polovice 20. stor. Zastúpené boli typické sociálne vrstvy a povolania obyvateľstva regiónu:
- baník a jeho žena (baník v uniforme Rimamuráňskošalgotariánskej banskej spoločnosti, pretože baníctvo bolo dlhoročnou obživou ľudí z Rožňavy a okolitých dedín, kde sa dolovala najmä železná ruda, ale i zlato a striebro),
- bača s bačovkou (od 16. stor. bola oblasť Horného Gemera kolonizovaná valašskou kultúrou, čím sa pastierstvo stalo významným zdrojom obživy miestneho ľudu),
- mužský odev z Rejdovej (typický je vyšívaný kožúšok a košeľa, súkenné chološne, štrikované zápästky a vysoký klobúk),
- nevesta pred začepčením (na hlave má „pártu“ – veniec – symbol panenstva a okolo rúk prehodenú „pôlku“),
- zimný odev ženy (kroj ladený do tmavších farieb a hrubších materiálov, vyšívaný kožuch, oblečenie dopĺňal paličkovaný čepiec a na ňom šatka na hlavu),
- zimný odev muža mohli prítomní vidieť naživo počas otvorenia výstavy (chlapi nosili počas zimy súkenné chološne, vyšívanú košeľu, vyšívaný kožúšok a kabanicu).
Okrem toho bolo možné zúčastniť sa vizuálnej prehliadky Rožňavy, Českého Tešína a poľského Cieszyna (v podaní študentov participujúcich škôl), získať informácie o okrese Rožňava v stánku Turistického informačného centra v Rožňave a v Štós-kúpeľoch, v stánku Kúpeľov Štós, a. s.
Napriek tomu, že sa celá akcia ukončila asi 3 hodiny pred plánovaným vyvrcholením (v dôsledku toho, že výprava z francúzskeho Cambrai Cedexu nestihla pricestovať), nepochybne potešila nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Pomohla im rozvinúť anglický jazyk, dozvedieť sa niečo o partnerských školách i o regióne Horný Gemer a jeho tradíciách.
Foto: Štefan Kesi