Šva mi rospráväli tetka u Pašäna
(Spomienky na život počas vojny)

Rozprávala pani Mária Hlaváčová, 78-ročná rodáčka z obce Rakovnica, zapísané v apríli 2008. Zapísal Mgr. Gabriel Rožai.

Vysvetlivky k textu: text som sa snažil zapísať tak, aby bol čo najviac zrozumiteľný, zachoval som však niektoré náležitosti zápisu nárečového materiálu. V texte nepoužívam literu (grafému) "y", nahrádzam ju literou "i", napr. kím, midlo; mäkčeň zapisujem všade tam, kde sa vyskytuje, napr. ťia, baňík, ak pri spoluhláske mäkčen chýba, výslovnosť je tvrdá, napr. nesla, prídem; dodržiavam prirodzené spodobovanie spoluhlások, t.j. zapisujem ich tak, ako reálne znejú, napr. otedz buli (otec boli), muš tam búl (muž), vas (voz); v texte do zátvoriek uvádzam buď vysvetlenie slova, alebo upresnenie deja, ak je to potrebné; nárečový text je zapísaný kurzívou. Snažil som sa ponechať text v čo najautentickejšej podobe, niektoré slová som však konzultoval aj s inými nositeľmi miestneho nárečia, pre zachovanie čo najdokonalejšieho obrazu pôvodného miestneho nárečia. Niektoré opakovania (slov, textu), kazy reči či odbočenia od témy som do textu neumiestnil. Okrem slova "obchod" sa v minulosti užíval na Gemeri aj výraz "sklep".
Podčiarknutý znak ä znamená široké ä s dĺžňom, napr. porädok.

Zážitky z vojny
1.

Otedz buli zamurovaní vo hvare v edné baňi a mali zmo sä stretnút dló pod hvaró a jä im nesla provijant, takia ďiavšä, vo fronte. A mala som nasmerovano tam, de ední Nemci bívali. Ale mä upozornela edná: Jój, ta ti tam nechot, ta tam, pódá, oficiar nemeckí bívá. Bo buli v dedine ubitovaní Nemci. Ni takí tí bojoví, ale tí oficiare. To takí buli inteligentní luďe. No ale jä potom poznala edon chodníšok, že de - käd mám is, ta jä potom sä skrútla a išla som tä. A stretli zmo sä potom z ocom. Ta tam f tom Mníchu, hor, tam taká stará baňä jesto. No ta tam ako tí chlapi sä z dedini pobrali a tot fchot si zamurovali. A tam šekali, kim prejde fronta. No. Aj som nesla im (stravu), aj zas na túto stranu - do dolini, do Bušini. Dostali oslobodeňia, baňíci. No oni už buli v bunkroch skrití. No ta jä som na Silvestra rano o štverté, takia ďiavšä, mala iz edná žena so mnó, bo jé aj muš tam búl. Ona sä bála, nejšla. Jé treba kravi kermit. A jä taká (= malá). No jä bi som to nebula urobela, že jä bi si bula tag ditä poslala, že ag mnä pusteli. Mnä pusteli. Poslali. No a jä f té tme, tä krížom šez dvori, šez humná, do té dolini a hor takto. De uš takí felimag búl (borievka), ta som lem tak stála, šekala, ši sä nebude híbat. Prídem tam do edniho järku velikiho a zašnem volat: Apó, apó! Niš. Ale som zazrúla tak, pomedzi takia konáre, kus svetlo. A reku, tu to bude. Zaz lem volám, volám. Ta potom otvorial edon, vibehnúl: Ejbohatvojho, ale si nás naläkala! No ale oni už mali rozum. Oni mä zobrali gu sebä a už lem ag búl den, ta zmo prišli domó. No. Alebo aj toto bulo - staňia právo. A mi ďiavšätá na prätki chodeli, nebulo slebodno v noci chodid uš po dedine a tajšli zmo edná gu druhé. Mi zmo tak chodeli, ráz gu edné, ráz gu druhé. A tam zmo si obloki pozakrívali, bo nebulo slebodno ani sviatit. Taká smelá som bula fše.

2.

Neviam, kelo som mohla mad roki, bulo to vo vojne, vo fronte. Brad mál kelo, ďesäd-edonádz roki a jä som mohla mat trinác? Tak trinác-šternác. A bulo nám treba iz na drevo. Z volmi, z vozom. No a otec chodeli na baňu, ta povedali nám: Deti mojo, chote, pódá, do Bušini, višikujte mi voli z vozom a jä prídem z baňi, ta vibehnem za vamí. Dobre, ta mi tajšli, takia deti. A ešte sä nám aj vaz rospojal tam, visoko-visoko, uš pot Strosí. No ale darme zmo buli malí alebo mladí, ale zmo vedeli si to poradit, no. Jä som popotkladala skoro skali pot kolesá, bo to tak kuz do kopca a van ťia voli kuz hékal, a skoro zmo si tot klín založeli, no, a tag zmo si popraveli vas (voz). No šekámo, šekámo, otedz nám nejdú. Otedz ag išli popred opchot (de je klup terás), partizáni prišli. Na víno, na pálenku. A chto išól popred opchot, každiho zhaltovali dnu, ta aj mojho oca tak, dnu. A oni museli tam but, kim tí sä nabaleli. A išli dló (partizáni) a tu mali, polä nich tam - pri Miškové stodole, mali koňä. Alebo aj dva. A to šitko nesli tam. No a otedz potom ag ich vipusteli, partizáni išli dló dedinó a oni sä pobrali tät krížom šez zahradi, humná, tä do té dolini. Prídú tam na koncu od zahradoch, akurát išli todi tí partizáni. Ťúj, ta lem sä skoro skrili do kríka, bo bi ich zaz lem buli zhaltovali. Jój, akí prišli prestrašení, ak prišli hor do kopca, tam - pot planinó. Jój, deti mojo, deti mojo, šva sä mnä stálo! A tag nám vikladali, že ak pochodeli.

Za Maďarského štátu

To tag bulo, že dali hranicu tu (= na rázcestí), hor, po hlavné. No a viate, to naší baňíci mali robotu lem tam za hranicó (v Rudnej), aj mesto, no ta to de bi zmo buli chodeli! No ta tu edňia staria ženi sä pobrali po dedine, no, ťia tepše si zobrali a búchali po tepšoch a zvolávali luďí a krezanténi zmo naterhali, a tag zmo tajšli hor. A do financoch skali metali a šva, bo financi uš tam buli, na hranici. No a nastelo, nastelo, toto sä ako manifestovalo, že potom tú hranicu dali tam, za dedinu. Tagže zmo uš potom patreli gu Maďarom. V Maďarskom štáte zmo už buli. Ta jä viam po maďarski aj písat, aj šítat, šitko. No. A tä až hin na Betlär bula hranica.
Aj vojáci tu bívali, tam buli ubitovaní hor - na Hostincu. A edon starí mi rospráväli z Genšä, že prišli šez hranicu täto. Ta búl mladí ešte parobok, to mi rospráväl nedávno, teráz rok to bulo. A mi tag rosprávä: Jój, viaž Marin, jä som, pódá, velé razi prejšól šes tú hranicu tä, pódá, popod medzu, ponad mlín. A prišli zmo tu, pódá, do Šenglärä, bo tetka ot Šenglärä buli z Genšä. A (hovorí): Tetko, požište nám pät pengéje... A osemďesät filére, pódá, stálo liter víno. Dáridó, víborňia víno. Dvä buli tí Genšäne. A oni sä f keršme popili, zašnúli si spiavat, že: Hej, Slováci, ešte našä slovenská reč žije! Ta ich pobrali a tam ich odvezli gu tim vojácom na Hostincu. Ta tam, pódá, to drevo píleli, pódá, a na druhí den nás pusteli.
Aj jä som chodela šez hranicu. V noci, vešiar. Mali zmo takú roďinu ďälšú tam v Bistrom a mi zmo dostávali, no otedz buli baňík, ta mi zmo dostávali takia prídele tu dávali baňícom. No šitko, skrátka - i mas, i múku, i midlo. No a tam to ako chibälo dašva tam, v Bistrom, to oni horši stáli, bo to Slovänsko, samostatňia Slovänsko bulo uš potom. Nestálo barz dobre. No ta jä som tam tak fše im daž odnesla a oni mi zas kúpeli lebo sveter, lebo hantúšku, lebo takia tam daš sä dalo lepši kúpit. Ta tag v noci. Popod medzu a hibaj.

Zo života

Jój, šakovia som jä pozažívala, aj po robotoch. Kelo zmo robeli dakodi. I na polu, i sprädli, i tkali, sekali, jójoj, to... velé zmo sä narobeli. A na cherpte zmo seno donášäli. Ale, šva jä viam, mi zmo to tag ako nepocíteli todi. Ani kod vojna bula, bo náž otedz oni sä tag vedeli postarat, no. Oni tajšli dló na Maďare dagde, dovlekli zerno, lebo kukuricu, lebo múku a dohán, a takiato veci, a mnä nabaleli, a jä zas potom išla, to už bulo po fronte, potom jä zaz išla kolo Brezna, po tich dedinoch. Do Dopšiné zmo išli na vlaku, z Dopšiné do Lädové na pešo, no, a stä potom zaz na vlaku do Brezna, a tam zas po tich dedinoch na pešo. Krám, hned za Breznom, potom Valašská, täto to zmo chodívali. A po tich bránoch, to si pamätám, takia bráni velikia dreväňia f tom Brezne, tí takí väší gazdove, páni, no ta to jä i plátno som nesla, i dohán som nesla, a to fšäd za sol, za sol som šärívala. A to z našó tetkó, bo jä sama ešte ni. No, som bula ešte mladá, ta to zmo išli väcé z dedini. Ta to takiato zážitki jä mám fšelijakia.
Zapísal Mgr. Gabriel Rožai, foto: dr. Jozef Sabo.