Posledné dni bývalého ministra, ktorý sa dozvie, že ráno ho majú popraviť
Povedzme si niečo bližšie o tomto filme. Osemdesiatriminútový film zobrazuje posledné dni bývalého ministra, ktorý sa dozvie, že ráno ho majú popraviť. Muž sa v cele tesne pred popravou ohliada do minulosti a zhovára sa so svojím advokátom o rozhodujúcich chvíľach svojho politického i osobného života. Spomína na svoju ženu, ktorá je taktiež uväznená, pričom manželia o tom vzájomne nevedia.
Stručná agentúrna správa oznamuje: V priestoroch Slovenskej televízie v Mlynskej doline odpremiérovali v piatok 27. novembra t.r. pre vybraných hostí nový televízny film o politikovi 50-tych rokov, Gemerčanovi Vladimírovi Clementisovi. Snímka s názvom Smrť ministra je vôbec prvým televíznym hraným filmom vyrobeným v Televíznom štúdiu Košice STV po takmer desiatich rokoch. Režisér Miroslav Košický hlavnú úlohu ministra zahraničných vecí Československa zveril slovenskému hercovi Jánovi Kronerovi. Film Smrť ministra v televíznej premiére je možné pozrieť vo štvrtok 10. decembra 2009 o 20:15 na Jednotke.
Prvá klapka padla v máji. Interiérové scény sa nakrúcali v košickom štúdiu STV, na exteriérové zábery zvolili tvorcovia lúku pri Tisovci. Časť budovy Mestského úradu v Tisovci poslúžila ako súdna sieň z obdobia prvej ČSR. Námet a scenár spracoval Ľuboš Jurík v spolupráci s režisérom Košickým. Okrem Jána Kronera si v príbehu z 50-tych rokov zahrali ďalej Ivan Krúpa, Miroslava Pleštilová, Milan Antol, Dušan Jamrich, Ján Gallovič a ďalší.
Vladimír Clementis bol zatknutý 11. októbra v Paríži. V januári 1940, aby sa dostal z tábora, vstúpil do československých jednotiek vo Francúzsku. Spolu so svojou jednotkou sa prepravil do Británie, kde ho spočiatku internovali, na intervenciu česko-slovenskej exilovej vlády ho však prepustili. V roku 1949 bol Clementis zvolený za člena Ústredného výboru strany a zostal ním až do roku 1951. V apríli 1945 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí a neskôr ministrom. V tom čase riadil "repatriácie" maďarského obyvateľstva zo Slovenska. V septembri 1949 cestoval loďou do New-Yorku, kde sa ako vedúci čsl. delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN. Práve tam sa dozvedel o zatýkaní, ktoré sa začalo v Prahe. V roku 1952 bol v procese s Protištátnym sprisahaneckým centrom, pod vedením Rudolfa Slánskeho, odsúdený na smrť a popravený.
(Podľa SITA spracoval OD)