Koho poznáte z priloženej fotografie žiakov Ľudovej školy v Rožňavskom Bystrom?
Váš rodák Ondrej Doboš
Každý záber z minulosti našej obce Rožňavské Bystré, či jej obyvateľov, ktorý sa mi dostane do rúk, ma poteší. Uvedomujem si v ňom nielen jeho obsah, ale i život, ktorý v tom čase pulzoval v tejto malej dedinke na hornom Gemeri. Veľa ľudí mi prezradilo, že sa veľmi radi na také fotografie z dávnej, ale i nedávnej minulosti pozerajú. Rozpoznávajú na nej známe, ale i menej známe objekty, či postavy. Žasnem aj ja, keď na fotografii spoznávam mojich predkov v ich mladom, alebo i najmladšom veku. Porovnávam najmä tváre s mojou a zisťujem, že si vo väčšine zachovávame rovnaké črty tváre, ako sme mali vtedy.
Predkladám vám teraz fotografiu, ktorú mi poslala moja sestra Božena. Získala ju od tetky Ujháziovej, ktorej rodina si ju opatrovala hádam od 30. rokov minulého storočia. Vraj spoznala na nej našu mamu, keď chodila ešte do ľudovej školy. Sedí kdesi vpravo celá v bielych šatách. Tvrdila mi, že ju spoznala podľa mojej tváre, keď som bol aj ja malý chlapec. Našli by ste ju podľa toho aj vy? Nuž hľadajte. Možno aj vám sa podarí na fotografii spoznať svojich predchodcov, či blízkych. Máte si z čoho vyberať. Detí, ako maku. Sestra takto rozpoznala tetku Zuzanu Dávidovú, Helenu Dobošovú, Ján Gajdoša, Petra Ďurského, Petra Ujháziho, možno aj iných. V popredí sedia medzi deťmi dvaja dospelí ľudia v slušnom obleku. Na tie roky by sa dalo povedať - v panskom. Keďže ide o ľudovú školu, ktorú v tom čase riadila cirkev, bude z nich jeden evanjelický farár a ten druhý učiteľ, alebo rechtor, ako sa vtedy označoval učiteľ na dedine. Skúsil som spočítať, koľko detí sa pomestilo do záberu neznámeho fotografa.
Neveril som očiam, keď som prestal pri čísle 80 a ešte som všetky deti nespočítal. Že by naozaj vtedy do školy v Bystrom chodilo až toľko detí? Stíhal na nich jeden učiteľ? Posúďte sami. V 30. rokoch mala obec Rožňavské Bystré asi 500 obyvateľov. Škola pozostávala z jednej triedy a učiteľského bytu. Učilo sa na dve smeny. Časť žiakov prišla do školy ráno a druhá časť popoludní. Nepodarilo sa mi zistiť, ako sa podelili. Z rozprávania mojich rodičov som sa o tom nedozvedel. Aj starší súrodenci od nich spomínali, že chodili do školy iba podľa ročných období, väčšinou v zime, keď nebolo čo doma, či na gazdovstve robiť. Mladšia generácia o tom zrejme ani nepočula. Stará škola v R. Bystrom už neexistuje, už iba na fotografiách, ktoré mi poslal Igor Duda z Košíc, ktorého otec Július po vojne v dedine rechtorčil. Prečo tomu tak bolo, že je na fotografii tak veľa detí z takej malej dediny, s istotou neviem.
Myslím si však, že po 1. svetovej vojne nastal slobodnejší život a vznikali mnohopočetné rodiny. Štyri až 6 detí v rodine nebol nijaký zvláštny jav. Veď napr. aj moja mama mala ďalších troch súrodencov. A otec dokonca mal 5 súrodencov, hoci neskoršie najmladší brat im zomrel ako 2-ročný. V cirkevnej kronike v roku 1929 sa dokonca uvádzalo, že: "Vo škole v Rožňavskom Bystrom v tomto roku 102 dietky chodievajú. Miestnosť je malá, nezodpovedná. Za to je povinná cirkev nariadiť striedavé vyučovanie." Ako si s nimi vtedy vedel poradiť jeden učiteľ, ťažko mi vysvetliť.
To bolo na rozhraní 30. rokov minulého storočia.
Dnes do Základnej školy v Rožňavskom Bystrom chodí ani nie sto detí z troch susedných dedín. Z toho vidieť, ako sa znížila pôrodnosť nielen v Bystrom, ale aj inde. Učia sa v deviatich triedach. Jedného učiteľa z minulosti nahradzuje dnes 10 kolegov. O ostatných veciach nebudem ani hovoriť. Na fotografii som si všimol, že medzi žiakmi sa našlo aj 5 cigánskych detí. Všetci boli slušne oblečení a zapadli medzi ostatné deti.
Obraciam sa teda na vás, milí rodáci. Iste budete lepšie hľadať svojich predchodcov na fotografii, keď Vám navyše pomôžu s identifikáciou tí z fotografie, ktorí sa sa tešia zo súčasnosti. Budem rád, keď mi pomôžete spoznať všetkých odfotografovaných, vrátane vtedajšieho farára i učiteľa. Svoje "objavy" mi prosím napíšte na e-mailovú adresu: odobos(zavínač)gmail.com. Prípadne požiadajte o to svoje deti. Vopred vám za to ďakujem.