Bratia Belákovci spoločne v Povstaní, spoločne aj na pomníku
JUDr. Pavel Belák (11.1.1920 – 23.10.1944)
Ján Belák (13.6.1922 – 23.10.1944)
Po skončení letných prázdnin v roku 1944 pod vplyvom udalostí sa rozhodol nevrátiť sa do Bratislavy, vlasť ho volala. Na začiatku SNP chcel pracovať v rozhlase, ale brat Pavel ho získal pre myšlienky SNP, a preto odchádza k partizánom pod Kráľovu hoľu do Gemera. Bol jedným z organizátorov partizánskeho hnutia v Štítnickej a Slanskej doline. Chránil po boku brata Gemer proti hitlerovským votrelcom. Za úspešné bojové akcie bola ich skupina ocenená z Moskvy (HSPH). Zúčastňoval sa všetkých bojových akcií. Žiaľ, aj jeho mladý život pretrhol tragický výbuch v Slavošovciach po úspešnej bojovej akcii pri Henckovciach. 25.7.1946 mu udelili Vojnový kríž in memoriam. Za zásluhy o obnovenie ČSR a oslobodenie slovenského národa mu bol v roku 1946 udelený Rad SNP II. triedy in memoriam. Univerzita Komenského v Bratislave mu v roku 1947 udelila akademický titul PhDr. in memoriam. Jeho meno niesli viaceré pionierske skupiny pri vtedajších školách. Na pamätnej tabuli má jeho meno aj Základná škola v Rožňavskom Bystrom. S jeho menom bol spätý aj hádzanársky turnaj vysokoškolákov v bratislavskom PKO - Memoriál Janka Beláka, ako dôstojná spomienka na jednu z mnohých obetí SNP, ktoré nesmú upadnúť do zabudnutia.
Mal za sebou 24 rokov, vysokoškolské štúdiá, pred sebou nádejný život, no nezaváhal a odišiel do SNP k partizánom. Jeho životná dráha sa začala v Hornej Lehote pri Podbrezovej. Do školy začal chodiť pri svojom otcovi – učiteľovi. Odtiaľ prešiel na gymnázium do Banskej Bystrice. Po stredoškolskom štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave v štúdiu práva. Radil sa medzi pokrokových študentov. Za doktora práv bol promovaný v júni 1944 v čase leteckého náletu na Bratislavu. Po promócii začal pracovať v Slovenskej obilnej spoločnosti a dostáva sa ako komisár k mlatbe obilia v obci Rozložná. V Dobšinej sa stretával s organizátormi SNP, odkiaľ sa vrátil do Bratislavy, kde sa skontaktoval s ilegálnymi pracovníkmi. Posledné augustové dni spolu s Ing. J. Bušniakom odišiel na povstalecké územie do Banskej Bystrice a stal sa spolupracovníkom SNR. Vykonával v nej zvláštne úlohy pre veci vnútorné v ôsmich okresoch. Rýchlo pochopil, že jeho miesto má byť inde a zaradil sa medzi partizánov. Bol príslušníkom a komisárom oddielu Sláva pri partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov. Zúčastnil sa viacerých bojových akcií i bojov o Telgárt. Jeho srdce od Telgártu ho tiahlo do Gemera k rodine. Medzi obyvateľstvom a bojovými druhmi v Štítnickej a Slanskej doline bol známy. Všade si ho vážili ako rozvážneho, rozumného a ľudského. Zúčastnil sa na poslednej bojovej akcii a víťaznom boji v okolí Nižnej Slanej a Henckoviec pod Macovým vŕškom. Po návrate z akcie zahynul pri výbuchu v Slavošovciach 23. októbra 1944, pochovaný je v Rožňavskom Bystrom. Jeho zásluhy boli ocenené mnohými najvyššími vyznamenaniami, Radom SNP I. tr. Univerzita Komenského v Bratislave mu udelia in memoriam Pamätnú medailu UK, za jeho účasť v SNP a za zásluhy o vznik ČSR.
Narodil sa tiež v Hornej Lehote, kde pri otcovi – učiteľovi získal základné školské vzdelanie. Jeho životným vzorom bol veľký národný pevec Samo Chalupka. Na gymnáziu v Banskej Bystrici a na vysokej škole v Bratislave písal básne, s ktorými vystupoval na večierkoch a slávnostiach. V jeho rodnej obci si na neho často spomínali ako ohnivo dokázal recitovať báseň „Mor ho“, myšlienky ktorej ho neskôr priviedli aj do SNP. Vzorom mu bol aj jeho starší brat Pavel. V týchto myšlienkach ho podporoval aj jeho vtedajší profesor Stráňai. Pre dobrý vzťah k vedám, zapísal sa na vysokoškolské štúdiá na Univerzitu Komenského v Bratislave, kde študoval telesnú výchovu, slovenčinu a zemepis. Podobne ako ďalší vysokoškoláci, aj on vykonával funkciu mlatobného komisára a dostal sa, okrem iných obcí, do Ochtinej, kde na neho v dobrom dlho spomínali. Bol dobrosrdečný, talentovaný a telesne pozoruhodne pružný. Bol nadaným športovcom. Prostredníctvom športu sa dostával do kontaktov s podzemným hutím a s prácou v ilegalite, na čom mal zásluhy hlavne jeho brat Pavel.
S jeho menom bol spätý aj hádzanársky turnaj vysokoškolákov v bratislavskom PKO o memorial Janka Beláka, ako dôstojná spomienka na jednu z mnohých obetí SNP, ktoré nesmú upadnúť do zabudnutia. V okresnom meste Rožňava je na znak vďaky za ich hrdinstvo v SNP pomenovaná po bratoch Belákovcoch jedna z ulíc.
Obaja bratia – Pavel i Janko Belákovci boli všade tam, kde bolo potrebné. Boli zapojení do ilegálenj činnosti, do organizátorskej práce, do formovania partizánskych vojenských akcií. Bratia Belákovci sa zúčastnili hrdinských bojov o Telgárt pod vedením „ železného kapitána“ Staneka, v partizánskej skupine Sečanského. Okolo 20. októbra 1944 sa prebojovali z obkľúčenia, zakrátko už pôsobili v Slavošovciach. Paľkova a Jankova mama našla svojich synov na druhý deň po výbuchu. Odviezla si ich počas bojov na tomto území cez Štítnik na voze do Rožňavského Bystrého, kde sú pochovaní. Rodina Belákovcov stratila v SNP troch mužov – švagra, kpt. Kaliského, a dvoch synov. Jankov najlepší priateľ a spolubojovník Karol Adler bol po zajatí na výstrahu obesený na námestí v Dobšinej. Aj takéto boli obete bojovníkov v SNP, na ktoré ani s odstupom 65 rokov nezabúdame.