VIANOCE 2002

 

 

O Vianociach sa toho popísalo, a ešte aj popíše. Veď nie sú to hocijaké sviatky. Majú pre nás obrovskú magickú silu. Mnohých z nás spájajú s rodinou, detstvom, darčekmi, ale i starosťami o to, aby sme ich každoročne prežili v dobrom zdraví a v pokoji.

Moje Vianoce boli najkrajšími, keď som ich prežíval ešte ako celkom malý chlapček žijúci v peknej prírode môjho rodného Gemera. Veď kde inde ak nie v rodnom kraji ich môže mladý človek prežiť najkrajšie i najlepšie? 

Radosť je sprevádzaná pokojom, zdravím, šťastím a láskou. Život však nie je len dobre ustlatá posteľ, bohato prestretý stôl, teplo v duši, ale aj smútok a strádanie. Tak to býva. Iba u jedného viac u iného menej...

Požiadal som mojich priateľov žijúcich ďaleko od rodného kraja, aby sa na mojej stránke podelili so svojimi skúsenosťami o tom, čo pre nich Vianoce znamenajú a ako ich prežívajú.

Tu sú niektoré z ich príspevkov:

 

 

Oľga Osrncová je prvou z tých, ktoré sa mi ozvali príspevkom k Vianociam. Osobne sa nepoznáme. O to sú pre mňa úprimnejšie jej slová, ktoré o sebe napísala. Hoci sa narodila v Prahe, kde prežila svojich prvých desať rokov tvrdí, že je slovenskej národnosti. Od roku 1993 žije v zahraničí. Momentálne býva vo Francúzsku na jednom z našich zahraničných pracovísk. Hoci tohto roku bude tráviť Vianoce doma na Slovensku, ešte pred Vianocami, keď som ju poprosil o krátky príspevok o tom, ako trávia Slováci tieto krásne sviatky v zahraničí, mi napísala: 
        „Vianoce sú pre mňa vždy a za každých okolností udalosťou, ktorú si vytváram k obrazu svojmu a svojich detí. A je jedno, kde ich trávim. A navyše včera (2.decembra) na mňa dýchla nostalgia, krásne smutno, aj slzičky naplnili očká, pretože v meste, kde bývam, začali Vianočné trhy a zvony na katedrále tak krásne zvonili a ľudia boli k sebe milí a sladké pečivo voňalo a mne chýbali synovia .... A tak si myslím, že aj ten môj príspevok by bol veľmi smutný.“ 
        Do tejto stránky však poslala príspevok o láske. Veď Vianoce sú sviatkami i lásky, priateľstve, štedrosti a vzájomného porozumenia.

 

O zázračnom kvietku

 

Je krásny, je vzrušujúci, je dynamický, je výbušný, je hrejivý, je krutý, ale i nežný a pokojný. Niekedy sa k nám dostane nečakane, celých nás svojou krásou a intenzitou prekvapí a my žasneme nad jeho silou. Inokedy naň čakáme dlhý čas, týždne, mesiace, niekedy i roky. A keď ho získame, chránime a opatrujeme si ho v najtajnejšom kútiku svojho srdca.

Všetci veľmi dobre viete, o akom zázračnom kvete tu hovorím. Ak teraz máte na mysli to jedinečné slovíčko LÁSKA – nie ste ďaleko od pravdy. Pretože kvet, o ktorom je teraz reč, má meno PRIATEĽSTVO. A PRIATEĽSTVO je vždy sprievodcom LÁSKY.

Láska má veľa podôb. Od prvých láskavých slovíčok vyslovených mamou nad našimi postieľkami, prvých láskavých pohľadov učiteľov na nás, bezradných prváčikov, prvých nesmelých dotykov spolužiakov alebo spolužiačok na prísne strážených verejných miestach, prvých bozkov s prvou či prvým, prvým pohľadom na vlastné dieťa v postieľke, či láskavým pohľadom na zvráskavenú tvár matky a otca.

Akoby mihnutím čarovného prútika vymizli z nášho sveta časy dávno minulé – vyznania lásky v listoch, zviazaných ružovými mašľami, v navoňaných obálkach, a predsa sa práve dnes vraciam týmito slovami k časom, keď neexistovali telefóny, internet, rýchle pošty, k časom, keď pri písaní listov rozvoniavali v záhrade ruže, lokaji prinášali na strieborných podnosoch navštívenky a pozvania na plesy, k časom tak minulým a predsa tak krásnym, keď odpoveď na napísaný list prinášali kuriéri, k časom, ktorých spomienku má v kútiku srdca každá žena, i keď tieto nikdy nezažila.

Lásky nie je na svete veľa, no život bez nej je nekonečne prázdny. Kvitne v každom veku, kvitne v každom z nás a predsa nie každý má to šťastie ju objaviť. Polievajme teda túto kvetinu, ktorú sme dostali do daru a ktorá nás vie v čase svojho najkrajšieho rozkvetu očariť svojou silou, prekvapiť svojou intenzitou, udiviť vlastnými činmi spáchanými v jej mene, starajme sa o jej rast pravdivými a úprimnými skutkami. Ten, kto nemiluje, nežije. Pestujme teda a opatrujme lásku, aby sme raz na staré kolená (alebo na lavičke pred domovom dôchodcov) neľutovali, že sme nežili, keďže sme lásku nepoznali.

Krásne Vianoce, všetko dobré do Nového roka, veľa úspechov, šťastia, spokojnosti, najmä ale zdravia!
 

 

Druhý príspevok mi prišiel z ďalekého Chile. Na opačnom konci sveta si našla svoj druhý domov pani Mária Tapia. Už 14-ty rok tam žije s manželom a dvomi deťmi. Ako o sebe píše, že má: „... polstoročia života za sebou. A to je už pekný kus histórie. Naozaj histórie, lebo moje bezstarostné časy doma vystriedali časy tvrdej práce, starostí, odlúčenosť, neustále reflexie o živote, o budúcnosti mojich detí, o vývoji v mojej vlasti.“ Na Slovensku v Nitre vyštudovala pedagogickú fakultu. Manžel, ktorý je poľnohospodárskym inžinierom, pracuje v komunálnom výbore "Macul" na úseku životného prostredia. Bývajú v najľudnatejšej komúne Chile, v Puente Alto vo vlastnom rodinnom dome. Ich tri dospelé deti v súčasnosti študujú: dcéra Gladys pokračuje v doktorandskom štúdiu v  Barcelone, syn Enrique študuje na konzervatóriu v Santiagu a najmladšia dcérka Mária sa v týchto dňoch uchádza o vysokoškolské štúdium. Pani Mária už deväť rokov pracuje v jednej polosúkromnej škole v komúne La Florida v Santiagu. V siedmom a ôsmom ročníku základnej školy vyučuje matematiku. Chile je naša druhá vlasť, ale tú prvú - Slovensko, si nedáme za nič na svete“ - pripomína mi v liste. Svoje "niečo o sebe" končí citátom z už viac než dvadsaťpaťročného svadobného oznámenia: "Kde má človek vlasť, keď skr - naskrz sám je ňou a v nej, keď sám je ňou." (....a tak ju "vláčim " so sebou pevne a hrdo, neprestajne...).

A borovica, ktorú starostlivo opatruje na dvore, jej Slovensko každodenne pripomína.

 

Vianočné tradície v Chile

 

 

Deti v Chile veria v "papá Noel", ktorý sa populárne nazýva "Viejo pascuero".

Štedrovečerná večera pozostáva z pečeného moriaka s gaštanmi a zemiakového majonézového šalátu. Ďalej je tam zelerový šalát s "aguacate", kapustový šalát s jablkami, cviklový šalát a ryža s hrozienkami.

V žiadnom prípade na štedrovečernom stole nesmie chýbať "pebre", zeleninová omáčka, ktorá znamenite chutí ako príloha k jedlu. Ako zákusok sa je chutný "pan de pascua" (sladký medový bochník s orechmi, hrozienkami a kandizovaným ovocím), ktorý sa predáva po celý rok v predajniach s pečivom.

Z tradičných nápojov sa pije tzv. "Cola de Mono", pripravená z "pisco"  (alkohol z hrozna), kávy, kondenzovaného mlieka osladeného cukrom a dochuteného škoricou.

Ďalší obľúbený nápoj je "vayna", ktorý sa pripravuje z "vino añejo" (má chuť omšového vína ), mlieka, vaječných žĺtkov, vanilky, škorice a cukru.

Nápoje sa podávajú chladené, nakoľko počas Vianoc "kraľuje" na južnej pologuli horúce leto.

Štedrá večera trvá až do polnoci, kedy sa rozbalia darčeky...

Obdobie Vianoc sa v Chile završuje 6. januára aktom zvaným "La pascua de los Negros", venovaná na počesť jedného z "Troch kráľov", ktorý pochádzal z Afriky.

 

Na fotografii: Dúha nad Torre de Paine na juhu Chile nie je nič mimoriadnym v tejto krajine ani počas Vianoc.

 

 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


S pani Danicou Samkovou a jej manželom Milanom sa poznám aj osobne. Ako jedna z mnohých Sloveniek už niekoľko rokov žije i pracuje v hlavnom meste Českej republiky - v Prahe. Rada cestuje a doma rada varí a pečie. Jej dom je miestom, v ktorom s radosťou privíta aj svojich krajanov zo Slovenska. Pracovné povinnosti jej neraz umožnia stráviť čas i ďaleko v zahraničí a tak nie je zriedkavosťou, že dostanem od nej mail raz z Južnej Afriky, raz zase z Belgicka, či iného kúta zemegule. V týchto sviatočných dňoch sa mi ozvala s týmto príspevkom:

 

Milý Ondrej!

Tak ako som sľúbila, chcem Vám napísať pár slov. Pre mňa je posledný mesiac v znamení cestovania. Týždeň som strávila v mojej milovanej Bratislave s mojimi najbližšími. Dokonca sa mi vydala sestra a bola som na jej svadbe v prekrásnom zámočku v Topoľčiankach. Takže miesto tradičných predvianočných činností si užívam a predstavte si Vianoce budú! Teším sa na prekrásnu atmosféru Štedrého večera, teším sa na oddych s mojou rodinou tu v Prahe.

Verím, že aj Vy využijete sviatky vo svoj prospech, oddýchnete si, načerpáte síl do ďalšej práce. K tomu Vám prajem do ďalšieho roka veľa zdravia, sviežosti, úspechov a vlastne všetko, čo si prajete Vy.

Danica.