VIANOCE
2002
O Vianociach
sa toho popísalo, a ešte aj popíše. Veď nie sú to hocijaké sviatky. Majú
pre nás obrovskú magickú silu. Mnohých z nás spájajú s rodinou,
detstvom, darčekmi, ale i starosťami o to, aby sme ich každoročne
prežili v dobrom zdraví a v pokoji.
Moje
Vianoce boli najkrajšími, keď som ich prežíval ešte ako celkom malý chlapček
žijúci v peknej prírode môjho rodného Gemera. Veď kde inde ak nie
v rodnom kraji ich môže mladý človek prežiť najkrajšie i najlepšie?
Radosť
je sprevádzaná pokojom, zdravím, šťastím a láskou. Život však nie je len
dobre ustlatá posteľ, bohato prestretý stôl, teplo v duši, ale aj smútok
a strádanie. Tak to býva. Iba u jedného viac u iného
menej...
Požiadal
som mojich priateľov žijúcich ďaleko od rodného kraja, aby sa na mojej stránke
podelili so svojimi skúsenosťami o tom, čo pre nich Vianoce znamenajú a ako
ich prežívajú.
Tu
sú niektoré z ich príspevkov:
Oľga Osrncová je prvou z tých, ktoré sa mi ozvali príspevkom k Vianociam. Osobne sa nepoznáme. O to sú pre mňa úprimnejšie jej slová, ktoré o sebe napísala. Hoci sa narodila v Prahe, kde prežila svojich prvých desať rokov tvrdí, že je slovenskej národnosti. Od roku 1993 žije v zahraničí. Momentálne býva vo Francúzsku na jednom z našich zahraničných pracovísk. Hoci tohto roku bude tráviť Vianoce doma na Slovensku, ešte pred Vianocami, keď som ju poprosil o krátky príspevok o tom, ako trávia Slováci tieto krásne sviatky v zahraničí, mi napísala:
„Vianoce sú pre mňa vždy a za každých okolností udalosťou, ktorú si vytváram k obrazu svojmu a svojich detí. A je jedno, kde ich trávim. A navyše včera (2.decembra) na mňa dýchla nostalgia, krásne smutno, aj slzičky naplnili očká, pretože v meste, kde bývam, začali Vianočné trhy a zvony na katedrále tak krásne zvonili a ľudia boli k sebe milí a sladké pečivo voňalo a mne chýbali synovia .... A tak si myslím, že aj ten môj príspevok by bol veľmi smutný.“
Do tejto stránky však poslala príspevok o láske. Veď Vianoce sú sviatkami i lásky, priateľstve, štedrosti a vzájomného porozumenia.
Je krásny, je vzrušujúci, je
dynamický, je výbušný, je hrejivý, je krutý, ale i nežný a pokojný. Niekedy
sa k nám dostane nečakane, celých nás svojou krásou a intenzitou
prekvapí a my žasneme nad jeho silou. Inokedy naň čakáme dlhý čas, týždne,
mesiace, niekedy i roky. A keď ho získame, chránime a opatrujeme
si ho v najtajnejšom kútiku svojho srdca.
Všetci
veľmi dobre viete, o akom zázračnom kvete tu hovorím. Ak teraz máte na
mysli to jedinečné slovíčko LÁSKA – nie ste ďaleko od pravdy. Pretože kvet,
o ktorom je teraz reč, má meno PRIATEĽSTVO. A PRIATEĽSTVO je vždy
sprievodcom LÁSKY.
Láska má veľa podôb. Od prvých
láskavých slovíčok vyslovených mamou nad našimi postieľkami, prvých láskavých
pohľadov učiteľov na nás, bezradných prváčikov, prvých nesmelých dotykov
spolužiakov alebo spolužiačok na prísne strážených verejných miestach, prvých
bozkov s prvou či prvým, prvým pohľadom na vlastné dieťa v postieľke,
či láskavým pohľadom na zvráskavenú tvár matky
a otca.
Akoby mihnutím čarovného prútika
vymizli z nášho sveta časy dávno minulé – vyznania lásky v listoch,
zviazaných ružovými mašľami, v navoňaných obálkach, a predsa sa práve
dnes vraciam týmito slovami k časom, keď neexistovali telefóny, internet,
rýchle pošty, k časom, keď pri písaní listov rozvoniavali v záhrade
ruže, lokaji prinášali na strieborných podnosoch navštívenky a pozvania na
plesy, k časom tak minulým a predsa tak krásnym, keď odpoveď na
napísaný list prinášali kuriéri, k časom, ktorých spomienku má
v kútiku srdca každá žena, i keď tieto nikdy
nezažila.
Lásky nie je na svete veľa, no
život bez nej je nekonečne prázdny. Kvitne v každom veku, kvitne
v každom z nás a predsa nie každý má to šťastie ju objaviť.
Polievajme teda túto kvetinu, ktorú sme dostali do daru a ktorá nás vie
v čase svojho najkrajšieho rozkvetu očariť svojou silou, prekvapiť svojou
intenzitou, udiviť vlastnými činmi spáchanými v jej mene, starajme sa
o jej rast pravdivými a úprimnými skutkami. Ten, kto nemiluje, nežije.
Pestujme teda a opatrujme lásku, aby sme raz na staré kolená (alebo na
lavičke pred domovom dôchodcov) neľutovali, že sme nežili, keďže sme lásku
nepoznali.
Krásne Vianoce, všetko dobré do Nového roka, veľa úspechov, šťastia, spokojnosti, najmä ale zdravia!
Druhý
príspevok mi prišiel z ďalekého Chile. Na opačnom konci sveta si našla svoj
druhý domov pani Mária Tapia. Už 14-ty rok tam žije s
manželom a dvomi deťmi. Ako o sebe píše, že má: „... polstoročia života za
sebou. A to je už pekný kus histórie. Naozaj histórie, lebo moje bezstarostné
časy doma vystriedali časy tvrdej práce, starostí, odlúčenosť, neustále reflexie
o živote, o budúcnosti mojich detí, o vývoji v mojej vlasti.“ Na Slovensku
v Nitre vyštudovala pedagogickú fakultu. Manžel, ktorý je poľnohospodárskym
inžinierom, pracuje v komunálnom výbore "Macul" na úseku životného prostredia.
Bývajú v najľudnatejšej komúne Chile, v Puente Alto vo vlastnom rodinnom dome.
Ich tri dospelé deti v súčasnosti študujú: dcéra Gladys pokračuje v
doktorandskom štúdiu v Barcelone,
syn Enrique študuje na konzervatóriu v Santiagu a najmladšia dcérka Mária sa v
týchto dňoch uchádza o vysokoškolské štúdium. Pani Mária už deväť rokov
pracuje v jednej polosúkromnej škole v komúne La Florida v Santiagu.
V siedmom a ôsmom ročníku základnej školy vyučuje matematiku.
“Chile
je naša druhá vlasť, ale tú prvú - Slovensko, si nedáme za nič na svete“ -
pripomína mi v liste. Svoje "niečo o sebe" končí citátom z už viac než
dvadsaťpaťročného svadobného oznámenia: "Kde má človek vlasť, keď skr - naskrz
sám je ňou a v nej, keď sám je ňou." (....a tak ju "vláčim " so sebou pevne
a hrdo, neprestajne...).
A borovica, ktorú
starostlivo opatruje na dvore, jej Slovensko každodenne pripomína.
Deti v Chile veria v
"papá Noel", ktorý sa populárne nazýva "Viejo
pascuero".
Štedrovečerná
večera pozostáva z pečeného moriaka s gaštanmi a zemiakového majonézového
šalátu. Ďalej je tam zelerový šalát s "aguacate", kapustový šalát s
jablkami,
cviklový šalát a ryža s hrozienkami.
V žiadnom prípade na
štedrovečernom stole nesmie chýbať "pebre", zeleninová omáčka,
ktorá znamenite chutí
ako príloha k jedlu. Ako zákusok sa je chutný "pan de pascua"
(sladký medový bochník s orechmi, hrozienkami a kandizovaným ovocím), ktorý sa
predáva po celý rok v predajniach s pečivom.
Z tradičných nápojov sa
pije tzv. "Cola de Mono", pripravená z "pisco" (alkohol z hrozna), kávy, kondenzovaného
mlieka osladeného cukrom a dochuteného škoricou.
Ďalší obľúbený nápoj je
"vayna", ktorý sa pripravuje z "vino añejo" (má chuť
omšového vína ), mlieka, vaječných žĺtkov, vanilky, škorice a
cukru.
Nápoje
sa podávajú chladené, nakoľko počas Vianoc "kraľuje" na južnej pologuli horúce
leto.
Štedrá
večera trvá až do polnoci, kedy sa rozbalia
darčeky...
Obdobie Vianoc sa v Chile
završuje 6. januára aktom zvaným "La pascua de los Negros",
venovaná na počesť jedného z "Troch kráľov", ktorý pochádzal z
Afriky.
Na
fotografii: Dúha nad Torre
de Paine na juhu Chile nie je nič mimoriadnym v tejto krajine ani počas
Vianoc.
S
pani Danicou Samkovou a jej manželom Milanom sa poznám aj
osobne. Ako jedna z mnohých Sloveniek už niekoľko rokov žije i pracuje
v hlavnom meste Českej republiky - v Prahe. Rada cestuje a doma
rada varí a pečie. Jej dom je miestom, v ktorom s radosťou
privíta aj svojich krajanov zo Slovenska. Pracovné povinnosti jej neraz umožnia
stráviť čas i ďaleko v zahraničí a tak nie je zriedkavosťou, že
dostanem od nej mail raz z Južnej Afriky, raz zase z Belgicka, či iného
kúta zemegule. V týchto sviatočných dňoch sa mi ozvala s týmto
príspevkom:
Milý
Ondrej!
Tak ako som sľúbila, chcem Vám napísať pár slov. Pre mňa je posledný mesiac v znamení cestovania. Týždeň som strávila v mojej milovanej Bratislave s mojimi najbližšími. Dokonca sa mi vydala sestra a bola som na jej svadbe v prekrásnom zámočku v Topoľčiankach. Takže miesto tradičných predvianočných činností si užívam a predstavte si Vianoce budú! Teším sa na prekrásnu atmosféru Štedrého večera, teším sa na oddych s mojou rodinou tu v Prahe.
Verím, že aj Vy využijete sviatky vo svoj prospech,
oddýchnete si, načerpáte síl do ďalšej práce. K tomu Vám prajem do ďalšieho
roka veľa zdravia, sviežosti, úspechov a vlastne všetko, čo si prajete
Vy.
Danica.