Prezentácia tradičného bývania a odievania v regióne Horný Gemer

Medzi základné potreby človeka patrí okrem výživy a odevu aj prístrešie ako ochrana proti nepriaznivým účinkom prírody, čiže príbytok. Ten sa mení vzhľadom na spôsob života ľudí a vplyv etnických skupín, vyvíja sa spolu s hospodárskym, technickým i technologickým pokrokom, sociálnym a kultúrnym usporiadaním spoločnosti.
Najstaršie doklady existencie slovenského ľudového domu sa viažu na južné a juhozápadné Slovensko a na Východoslovenskú nížinu. Tieto územia osídlili Slovania už v 4. – 5. stor. pre ich výhodné podmienky na poľnohospodárstvo a chov statku.
Počas svojho vývinu prešiel ľudový dom od jednopriestorových stavieb k dvoj- až trojpriestorovým, koncom 20. stor. sa objavujú i viacpriestorové domy so zložitým pôdorysom. Vzhľadom k týmto zmenám sa menilo i zariadenie obydlia.
Hlavným obytným priestorom bola vždy izba. V nej sa sústreďoval všetok život - vykonávali sa tu mnohé práce, pripravovalo jedlo, spalo sa tu, bolo to miesto na rodinné a výročné slávnosti a obrady, prijímali sa v nej návštevy.
Vzhľadom na jej veľký význam v dome bolo všetko zariadenie účelovo prispôsobené a naplno využívané. Okrem pece s ohniskom boli dôležitou súčasťou vnútorného zariadenia lavice. Tie patria k najstarším zariadeniam domového interiéru. Slúžili na sedenie, spanie, odpočinok, vykonávanie rozličných prác, prípravu jedla, jedenie a pod.
Ďalším významným prvkom bol stôl umiestnený v prednom kúte izby pred lavicami. Predovšetkým slúžil na prípravu a podávanie jedál, zaujímal však i kultovú funkciu (vykonávanie rodinných a výročných obradov – svadba, krst).
Spomenutú dispozíciu izby so stolom, lavicami, pecou a výzdobou stien pobožnými obrázkami začínajú koncom 19. a začiatkom 20. stor. dopĺňať nové kusy nábytku – postele, komody, truhlice, skrine.
Tradične zariadenú izbu z regiónu Horný Gemer (v prípade jednopriestorového domu, to znamená, že všetok život sa sústreďoval iba v jednej miestnosti), datovanú do 1. polovice 20. stor., mohli uvidieť a dokonca aj navštíviť všetci tí, ktorí v stredu 27. mája 2009 prišli do OKC v Rožňave. Konala sa tu prezentácia Obchodnej akadémie v Rožňave a jej partnerských škôl a organizácií v rámci projektu PHOENIX COMENIUS PARTNERSHIP.
V rámci tejto spolupráce pripravilo výstavu „Bývanie a odev na Gemeri“ občianske združenie VESNA z Gemerskej Polomy (Mgr. Štefan Lipták a Jana Švarcová).
Celé podujatie otvorili hrou na fujaru, drumbľu a trombitu Š. Lipták, J. Švarcová a A. Kovtun.
Potom už každý, kto chcel, mohol do izby nahliadnuť a chvíľu posedieť na laviciach pod starodávnymi fotografiami obyvateľov domu, evanjelickými maľovanými obrázkami a zrkadlom, potešiť sa pohľadom na komodu plnú originálnych, pôvodných krojov či občerstviť sa kalíškom „pravej pálenky“. Odvážnejší si vyskúšali hru na trombitu a fujaru. A ak niekomu začali v žalúdku vyhrávať hudci, posilnil sa grúlovníkmi (tradičné jedlo z obce Rožňavské Bystré – recept pripájame nižšie). Komu bolo dlho, snažil sa rozlúštiť texty pobožnej knižky, písané v kralickej češtine, alebo si zaspieval pri heligónke.
Ďalšou pastvou pre oči bola druhá časť expozície, venovaná gemerskému ľudovému odevu - gemerským krojom z 1. polovice 20. stor. Zastúpené boli typické sociálne vrstvy a povolania obyvateľstva regiónu:
- baník a jeho žena (baník v uniforme Rimamuráňskošalgotariánskej banskej spoločnosti, pretože baníctvo bolo dlhoročnou obživou ľudí z Rožňavy a okolitých dedín, kde sa dolovala najmä železná ruda, ale i zlato a striebro),
- bača s bačovkou (od 16. stor. bola oblasť Horného Gemera kolonizovaná valašskou kultúrou, čím sa pastierstvo stalo významným zdrojom obživy miestneho ľudu),
- mužský odev z Rejdovej (typický je vyšívaný kožúšok a košeľa, súkenné chološne, štrikované zápästky a vysoký klobúk),
- nevesta pred začepčením (na hlave má „pártu“ – veniec – symbol panenstva a okolo rúk prehodenú „pôlku“),
- zimný odev ženy (kroj ladený do tmavších farieb a hrubších materiálov, vyšívaný kožuch, oblečenie dopĺňal paličkovaný čepiec a na ňom šatka na hlavu),
- zimný odev muža mohli prítomní vidieť naživo počas otvorenia výstavy (chlapi nosili počas zimy súkenné chološne, vyšívanú košeľu, vyšívaný kožúšok a kabanicu).
Okrem toho bolo možné zúčastniť sa vizuálnej prehliadky Rožňavy, Českého Tešína a poľského Cieszyna (v podaní študentov participujúcich škôl), získať informácie o okrese Rožňava v stánku Turistického informačného centra v Rožňave a v Štós-kúpeľoch, v stánku Kúpeľov Štós, a. s.
Napriek tomu, že sa celá akcia ukončila asi 3 hodiny pred plánovaným vyvrcholením (v dôsledku toho, že výprava z francúzskeho Cambrai Cedexu nestihla pricestovať), nepochybne potešila nielen domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Pomohla im rozvinúť anglický jazyk, dozvedieť sa niečo o partnerských školách i o regióne Horný Gemer a jeho tradíciách.

Text: Janka Švarcová
Foto: Štefan Kesi

Recept na:
Grúlovníky
Suroviny: zemiaky, soľ, vajce, hladká alebo polohrubá múka, bravčová masť alebo olej.
Postup: Zemiaky umyjeme, uvaríme v šupke, po vychladnutí ošúpeme a pretlačíme. Pridáme vajce, štipku soli a múku podľa potreby, aby vzniklo polotuhú cesto. Cesto rozvaľkáme na tenko, vykrajujeme placky a pečieme ich nasucho na platni sporáka, resp. na panvici bez pridania oleja. Hotové grúlovníky podávame na sladko (posypané kryštálovým cukrom, makom, orechmi, potreté slivkovým lekvárom) alebo na slano (s kapustovou plnkou).