Richard Szőllős z Rožňavy - víťaz ankety o najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku

Richard Szőllős zo Základnej školy Zlatá 2 z Rožňavy

Vyvrcholenie v poradí už 3. ročníka ankety o najobľúbenejšieho učiteľa, učiteľku na Slovensku „Zlatý Amos“ sa uskutočnilo 4. apríla 2009 v Dome umenia v Košiciach. V tomto ročníku bolo do ankety prihlásených 59 učiteľov. Odbornú porotu tento rok spomedzi ôsmich finalistov najviac zaujal Richard Szőllős zo Základnej školy Zlatá 2 z Rožňavy, ktorý sa tak stal tretím Zlatým Amosom a druhým mužom s týmto titulom. Pán učiteľ je v súčasnosti riaditeľom tejto školy a do ankety ho prihlásili jeho žiaci z triedy, ktorej bol triednym učiteľom. Pri tejto príležitosti som položil pánovi Richardovi Szőllősovi niekoľko otázok, aby som návštevníkom stránky Maj Gemer prilblížil túto zaujímavú osobnosť z učiteľských kruhov nielen na Gemeri.

1)
Priznám sa, že o Vašom víťazstve v celoslovenskej ankete Zlatý Amos som sa dozvedel až z krajskej tlače. Aj preto, že som Gemerčan, keďže pochádzam z neďalekého Rožňavského Bystrého, Vaše prvenstvo aj mňa veľmi potešilo. Čo podľa Vás rozhodlo o tom, že ste v Košiciach v treťom ročníku tejto ankety zvíťazili?

- Porota hodnotila okrem voľného programu a videovizitky aj príbeh, ktorým ma moji žiaci do tejto súťaže prihlásili. Myslím, že práve príbeh, ktorý bol deťmi predložený mohol prikloniť misku váh na moju stranu, pretože v rámci voľných programov bola konkurencia obrovská a takmer všetky mali svoju pointu a diváka pobavili.

2)
Povedzte mi niečo o sebe. Akúsi Vašu biografiu, napríklad koľko máte rokov, odkiaľ a z akej rodiny pochádzate. Kde ste chodili do školy a aké máte najvyššie vzdelanie. Vaše záujmy a koníčky.

- Narodil som sa 30. septembra 1974 v Revúcej, keďže rožňavská pôrodnica bola vtedy v rekonštrukcii. Celé detstvo som prežil v Čučme so svojimi rodičmi a sestrou Adrianou. Mal som a stále mám veľmi blízko k prírode, čo ovplyvnilo aj moju ďalšiu orientáciu. Základnú školu som navštevoval tú najlepšiu: čiže na Zlatej ulici, vtedy na ulici Klementa Gottwalda. Pokračoval som na Gymnáziu v Rožňave a zoológiu som študoval na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, takže aj k tomuto mestu mám veľmi pozitívny vzťah a vždy sa tam rád vraciam. Promoval som v roku 1998 a s čerstvým diplomom v ruke som nastúpil na výkon civilnej služby na Správe Národného parku Slovenský kras - zatiaľ ideálny scenár! Po skončení civilky však pre mňa už nebolo miesta tak som začal hľadať inde. Príležitosť som dostal v školstve a to hneď na Zlatej ulici. Asi som sa rozhodol správne, keď sa na to spätne pozerám. Doplnil som si pedagogickú kvalifikáciu a stal som sa plnohodnotným učiteľom. Po ôsmich rokoch prišla príležitosť a zúčastnil som sa výberového konania na post riaditeľa školy. A ..vyšlo to, takže teraz riadim svoju najobľúbenejšiu školu a mnohí moji kolegovia sú aj mojimi bývalými učiteľmi. A koníčky? Hlavne rodina. S manželkou Kristínou máme takmer trojročného syna Filipka a v júni čakáme ďalší prírastok, takže veľa času popri mojej práci na koníčky nezostáva. Zatiaľ medzi koníčky patrí aj práca s deťmi, hlavne volejbal, ktorý naše vzťahy s niektorými mojimi žiakmi dostal na úplne inú úroveň ako žiak - učiteľ. A potom je tu ešte ornitológia, ale k tej sa správam v posledných rokoch veľmi macošsky. Snáď sa k nej raz vrátim!!!

3)
Zvykne sa opýtať: Prečo ste sa chceli stať učiteľom, čo o Vašom súčasnom povolaní rozhodlo? Nemali ste záujem aj o iné povolanie?

- Vždy som chcel byť zoológom, ale nevyšlo to. A som spokojný, neľutujem. V niektorých situáciách v škole sa aj cítim ako zoológ

4)
Mali ste svoj vzor správneho učiteľa ako žiak a kto ním bol, alebo ešte aj dnes je?

- Ťažko hľadať nejaký vzor, keď som ani neuvažoval o učiteľskom povolaní, ale moja pani učiteľka prírodopisu, pani Kavečankyová, mi veľmi pomohla pri ďalšom smerovaní. Rozvinula môj vzťah k prírode a povyhrávali sme aj nejaké olympiády. Ale samozrejme, všetci moji učitelia mi niečo odovzdali a bez nich by som asi nebol tam, kde momentálne som.

5)
Vaše predstavy o správnom učiteľovi sa naplnili, alebo máte ešte rezevery ako ich doplniť?

- Ja a správny učiteľ??? Kto to posúdi? Moji žiaci? Môj zamestnávateľ? Moji kolegovia? Školská inšpekcia? To sa nedá asi objektívne povedať. Zlatý Amos je o najobľúbenejšom učiteľovi z pohľadu detí. V mojej práci, a hlavne teraz, keď je tá zodpovednosť obrovská, je ešte určite mnoho rezerv a asi to je to, čo človeka poháňa ďalej, núti ho stále študovať a zdokonaľovať sa. Mám veľkú výhodu aj v tom, že som muž. V prefeminizovanom školstve je to pre žiakov veľké osvieženie a mnohí aj potrebujú mužské vzory, keďže pochádzajú z neúplných rodín, kde absentuje práve otec.

6)
Pamätáte sa na svoju prvú triedu a svojich žiakov? Splnili ste ich očakávania? Aj deti vedia formovať svojho učiteľa. Spoločne vytvárajú vlastne vzťah jeden voči druhému. Chcú deti niečo aj viac od Vás ako si predstavujete Vy?

- Mal som dve triedy, prvú som dostal, keď boli siedmaci a nič lichotivé mi o nich nepovedali. Bola to takzvaná céčka, do ktorej sa prepadávalo a v ktorej sa školská dochádzka končila aj skôr ako v deviatom ročníku. Až s odstupom času vychádza najavo, že tie deti potrebovali skôr oporu ako výčitky a myslím si, že sme spolu vychádzali dobre a s mnohými si aj teraz máme čo povedať, keď sa stretneme. Druhá trieda - to sú teraz deviataci a práve oni ma prihlásili do súťaže. Tu sú tie vzťahy ešte intenzívnejšie. Mal som ich od piateho ročníka a viem, že keď príde posledný školský deň, slzám sa neubránim. Napriek mnohým lotrovstvám, ktoré vyparatili. Tu je to o trochu ďalej ako učiteľ - žiak. Verím, že to aj oni tak vnímajú.

7)
Ako ste si začali Vy formovať svoj vzťah so svojimi žiakmi? Pre koho to bolo náročnejšie?

- Asi rovnaké pre obe strany. V piatom ročníku deti zažívajú akúsi sociálnu revolúciu. Pokúsim sa to vysvetliť. Celé štyri roky stretávajú jedného učiteľa, ktorý je na každej hodine a na ktorého sú mimoriadne naviazané. A Zrazu!!! Na každú hodinu príde iný učiteľ. A to doslovne: iné nálady, iný prístup, iné metódy, iný vek a pohlavie..... Je to veľmi stresujúce pre tie deti a je dôležité aby v tomto prechodnom období triedny učiteľ držal uzdy triedy pevne a nasmeroval to tak, aby po pár mesiacoch trieda fungovala samostatne ako jednotný celok. A práve toto je nesmierne náročné a nedá sa to robiť len počas vyučovania. Možno som mal šťastie v tom, že som s nimi trávil veľa času aj mimo triedy: hrávali sme už spomínaný volejbal, chodili sme spolu na rôzne exkurzie a výlety. To nás dosť zblížilo.

8)
Neprekvapuje ma, že niekto v Rožňave je takýmto kvalitným učiteľom, aby sa presadil aj v celoslovenskom regióne. Prekvapuje ma, že deti vedeli správne vybrať takého učiteľa, ktorý im dáva niečo viac, než čo je pre nich napísané v učebnici. Sú dnešní žiaci tak dobre pripravovaní, že nie je to pre nich ťažká úloha?

- Pripravenosť dnešných detí žiť reálny život sa trochu zlepšuje oproti minulosti. Ešte stále je však veľký nepomer medzi vedomosťami, ktoré sa v školách naučia a medzi tým, ako ich dokážu v živote aplikovať. Podľa môjho názoru tento problém zatiaľ nerieši žiadna reforma koncepčne. Veľa sa hovorí o samostatnosti, zodpovednosti alebo tvorivosti, ale výstupy stále vedú len k tým istým cieľom: obstáť v rôznych testovaniach, ktoré opäť zisťujú vedomosti a dostať sa na stredné školy - v súčasnosti to nie je žiadny problém (aj tie najlepšie sa bijú o našich žiakov). Je veľmi dôležité, aby učitelia aj v tomto smere vystupovali ako partner, na ktorého názor sa dá spoľahnúť a aby svojim žiakom dali viac ako len vedomosti. A to je veľmi náročné, hlavne pre spoločenské postavenie učiteľa v našej spoločnosti. Kadekto si trúfa hodnotiť a kritizovať našu prácu, a niekedy je až zarážajúce, aké požiadavky majú niektorí rodičia na školu a akým spôsobom sa ich dožadujú.

9) Myslíte si, že hodnotenie učiteľa podľa vzťahu žiakov a pedagógov je tým správnym stupňom kvality jeho vedomostí a schopností formovať mladého človeka?

- Budem sa asi opakovať, ale myslím si, že samotné vedomosti učiteľa nestačia na to, aby ich žiakom odovzdal. Ten stupeň kvality je veľmi subjektívny a v tom je práca učiteľa ešte náročnejšia: musí byť odborníkom vo svojej aprobácii, hercom, priateľom, niekedy aj náhradným rodičom, a všetko to musí robiť tak, aby nikoho nesklamal. Kto to neskúsil, nepochopí.

10)
Čo si u svojich žiakov hodnotíte najviac?

- Úprimnosť. Aj keď často neohrabanú a krutú. Radosť z reprezentácie školy a hrdosť na svoju školu.

11)
Má na kvalitách vedomostí žiakov vplyv aj dnešná rodina, alebo väčšinou je to úroveň školy a prístup pedagógov k žiakom, alebo aj niečo iné? Čo konkrétne Vy za také považujete?

- Skvelá otázka. Bez rodinného zázemia je ťažké dosahovať so žiakmi pokroky. Často sa školy porovnávajú svojimi výsledkami, ale málokedy sa uvádza napríklad sociálne zloženie žiakov. Stretávam sa aj s prípadmi, keď napr. v zimnom období je zber dreva na kúrenie prednejší ako škola, keď samotný žiak musí zabezpečovať rodinu potravinami, a v takých prípadoch je zložité očakávať, že tieto deti budú jednotkári. Úspechom je aj to, keď nemusia opakovať ročník. Postavenie vzdelania v hodnotových rebríčkoch mnohých rodín je na veľmi nelichotivom mieste, ak sa ešte vôbec do tohto rebríčka dostane.

12)
Aký ohlas malo vaše víťazstvo v tomto ročníku v rodine, škole, prípadne v meste? Pocítili ste to na niečom konkrétnom a na čom?

- V rodine a škole to bolo skvelé, všetci sme tým žili. V škole mi pripravili krásne prijatie s tortou. V meste? Dostal som niekoľko gratulácií, väčšinou sa to ľudia dozvedeli z tlače. Niektorí sa ma pýtajú, či som to naozaj ja? Mne samému nie je celkom prirodzené vidieť svoju fotku v tlači alebo na internete. Učím sa zvládať to.

13)
Aký je Váš vzťah ku Gemeru? Ako sa prejavujete k svojmu prostrediu, v ktorom žijete? Myslíte si, že je dôležité pre učiteľa vytvárať aj u žiakov lásku k rodnému kraju a rodisku? Aké v tomto smere majú učitelia Základnej školy na Zlatej ulici v Rožňave skúsenosti?

- Ja som rád, že pochádzam z tohto regiónu, a to hlavne kvôli prírode, ktorá vďaka stretu Karpát s panónskou kotlinou vytvára nezvyčajnú bohatosť na relatívne malom území. Viem, že tento región má aj krásny folklór a zaujímavú históriu, ale musím sa priznať, že mňa oslovili skôr Slovenský kras a Rudohorie.

14)
Dovoľte mi, aby som Vám na záver zagratuloval k tomuto doteraz nevšednému prvenstvu. Zlatý Amos je značkou kvality učiteľa. Ako si to ceníte Vy osobne a čo to pre Vás znamená?

- Ďakujem za gratuláciu, som na tento titul hrdý a som šťastný, že sa dostal do Rožňavy na Zlatú. Hlavne to veľa znamená pre žiakov školy, ktorí to celé prežívali ešte intenzívnejšie ak ja. Preto aj na tomto mieste ešte raz ďakujem všetkým deťom na Zlatej, všetkým svojim kolegom, svojim bývalým učiteľom a v neposlednom rade svojej rodine: manželke Kristíne, synovi Filipovi a svojim rodičom, že ma podporovali a podporujú v tom, čo robím.

Otázky za webovú stránku Maj Gemer
zostavil Ondrej Doboš


FOTOREPORTÁŽ Z FINÁLE ANKETY ZLATÝ AMOS 2009