Môj rodný Gemer má obrovskú klenotnicu ľudových tradícií, piesní a tancov

Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu, v skrátenom názve pomenované ako Rok na Gemeri, si tohto roku pripísali už 14. ročník. Začali sa písať v Slavošovciach, ale už druhýkrát sa časť bohatého programu presunula aj do okresného mesta, do Rožňavy. Rok na Gemeri začal v piatok v Kultúrnom dome v Slavošovciach programom Z kasny do priaškrinka, v ktorom sa prezentovali osobnosti Gemera. Z najhlbšieho dna kasny sme pre divákov vybrali to najcennejšie bohatstvo – ľudí, ktorí sú dušou aj srdcom upísaní folklóru.
Prehliadku otvorili starosta obce Slavošovce Ing. Štefan Bašták a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná. Ako prvá sa predstavila rodina Puškášových z Gemerskej Polomy, ktorej tri generácie sú spojené s účinkovaním vo folklórnych kolektívoch v Gemerskej Polome. Úvod programu patril najstaršej členke rodiny pani Márii Puškášovej, ktorú folkloristi familiárne volajú „mac stará“ a ktorá je šikovnou rozprávačkou i speváčkou, o čom divákov hneď v úvode aj presvedčila. Tí mladší členovia rodiny (dcéry Jana Puškáša – Janka a Jurina) spolu so zaťom Vladimírom sa predstavili v rezkých východniarskych tanečných kreáciách spoločne s folklórnou skupinou Dolina, ktorá bola ich hosťom. Balzamom na dušu boli pesničky z Gemerskej Polomy v podaní Janka Puškáša a Pavla Galajdu.
Hosťami programu boli gajdoši z Veľkej Lehoty a Tisovca. Publiku sa predstavil tiež Milan Katreniak z Tisovca, ktorý sa venuje výrobe fujár, píšťaliek, črpákov, valašiek či gájd. Srdečný potlesk a obdiv divákov patril nielen jemu, ale aj gajdošom Garajovcom z Veľkej Lehoty, ktorí zručnosť zhotovovať gajdy dedia z generácie na generáciu. Pán Dominik Garaj spolu so svojím synom Pavlom priniesli na scénu prekrásne gajdošské rozkazovačky spod Inovca. Ich vystúpenie obohatil aj známy heligonkár a spevák Jozef Suchý.
Záver programu v Slavošovciach patril rodine Šimkových z Revúcej, ktorá je známa na celom Gemeri vďaka „hlave rodiny“ Michalovi Šimkovi, ktorého meno je spojené s účinkovaním vo FS Mladosť Banská Bystrica, Partizán Slovenská Ľupča, Lykovec Revúca, Sinec Hnúšťa, či Rimavan Rimavská Sobota. Tí neskôr narodení ho poznajú ako primáša ľudovej hudby Michala Šimku, ktorá sprevádzala aj detských interpretov kazety Ej, lúčka, lúčka, ktorú vydalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v roku 2001. V programe samozrejme nechýbali ani jeho dve dcéry Katarína a Michaela, ktoré sa predstavili gemerskými, ale aj východniarskymi pesničkami. Ich hosťom bola spevácka skupina Húžva z Revúcej, ktorá umocnila atmosféru celého programu mohutným a čistým spevom. Spolu so Šimkovcami si v závere programu zaspievali aj diváci. Nálada v Slavošovciach bola výborná a konferencierka Katka Birková už rozjarených divákov pozývala na program do Rožňavy, ktorý sa konal na druhý deň v Obchodno - kultúrnom centre.

Na druhý deň síce husté sneženie sťažilo príchod poniektorým účastníkom do Obchodno-kultúrneho centra do Rožňavy, ale tí, ktorí prišli, naozaj neoľutovali.
Sobotňajší program Čo starí pamätujú – mladí zachovajú bol venovaný aj spomienke na zosnulých priateľov folkloristov - gemerského primáša Janka Jasenka, primášov z Ľudovej hudby Haviar Tomáša Krasnovského a Editky Kiselyovej i na nedávno tragicky zosnulého mladučkého tanečníka Miška Dudáša z FS Haviar. Po dojímavých úvodných slovách riaditeľky Gemerského osvetového strediska pani Heleny Novotnej spolu s primátorom mesta Rožňavy MUDr. Vladislavom Laciakom a starostom obce Slavošovce Ing. Štefanom Baštákom slávnostne otvorili štrnásty ročník tohto podujatia.
Ako prvá sa predstavila detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, Evka Dovcová - laureátka celoslovenskej súťaže Detského festivalu ľudovej hudby v sprievode Igora Adlera z Rožňavy. Pre divákov nezabudnuteľným zážitkom isto bolo aj vystúpenie deviatich fujaristov z celého Gemera, ktorí doprevádzali spevácke trio v zložení Ján Šafár, Pavol Galajda a Radoslav Žolko. Prvý tanec, ktorí diváci videli v podaní FS Sinec z Hnúšte, bol spracovaný ešte v období života, už spomínaného Janka Jasenku. Touto malou choreografiou sa odštartoval maratón zvykov a obyčají. Čerstvú vôňu lesa potom na scénu priniesla Folklórna skupina Hôra z Rejdovej v pásme Pri hôre – na dedinke, ktoré vykreslilo atmosféru sadenia stromčekov v rejdovských obecných horách, kde sa robota ušla aj tým najmenším. Po ukončení prác nasledovalo poďakovanie a dobrý oldomáš i zábava.
Slávnosti mali aj svoje špecifiká. Po prvýkrát si diváci mohli zaspievať, tak ako aj v Slavošovciach, spolu s účinkujúcimi pesničky zo stredného Gemera s ľudovou hudbou a spevákmi z Folklórneho súboru Sinec z Hnúšte, ktoré mohli nájsť v programovom zošite, ktorý okrem spevníčka obsahoval aj starodávny recept na vernársky koláč - rozhaňanik, či informácie o jednotlivých účinkujúcich, ale i choreografiách.
Veľkou udalosťou na dedine bola svadba. Na Gemeri sa zachovalo množstvo zvykov a obyčají súvisiacich s touto udalosťou. Od pýtanky po zavíjanku. Folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty priblížila divákom spôsob zhotovenia čepca v Čiernej Lehote, ktorý mal významnú úlohu pri zavíjanke. Tak sme po prvýkrát na scéne mohli vidieť rôzne mašličky, stužky nazbierané do „harmuniky“, či sklenené korálky, ktorými sa čepiec zdobil a samozrejme nechýbali ani prekrásne svadobné piesne z Čiernej Lehoty. Svadba bola motiváciou aj pre ďalšiu folklórnu skupinu. Ženy a chlapi z Vyšnej Slanej, ktorí účinkujú vo folklórnej skupine Radzim, v pásme DAJČ vydávali vyšnoslanskú dievčinu za nemeckého chlapca. Spracovanie tejto témy poukazuje na existenciu nemeckej komunity vo Vyšnej Slanej. Pravá svadobná atmosféra so všetkým, čo k takej gemerskej svadbe patrí, nechýbala ani počas vystúpenia tohto kolektívu.
Letné zvyky na scénu priniesli folkloristi z Heľpy. Diváci videli ukážky hier mládeže na sviatok Svätého Jána, kedy dievčatá čarovali a verili v magickú moc bylín nazbieraných za jasnej Jánskej noci. Chlapci zase v tomto období dokazovali svoju šikovnosť pri preskakovaní ohňa a plieskaní bičom. Nálada nielen na scéne, ale aj medzi obecenstvom bola priam identická a umocnili ju aj horehronské dupáky, bez ktorých si vystúpenie folklórnej skupiny Heľpan ani nemôžeme predstaviť.
Šúpanie kukurice bolo témou pre spracovanie atmosféry jesenného obdobia. Pri tejto práci pomáhali mladí i starí. Nálada, spev i prekáračky boli súčasťou tohto pracovného zvyku. To všetko predviedla folklórna skupina Škorec z Vidinej.
Mládenecké hry a tance z Rejdovej – Na medveďa a Palicový – zase nacvičili chlapci z Folklórneho súboru Haviar a Rimavan a predviedli ich aj na scéne. Tancovali ho s takým zanietením, ako sa tancovalo v minulosti na fašiangových obchôdzkach, na lúke, či na moste. Napodobňovali chôdzu a spôsob správania sa medveďov, ako aj ich šantenie.
Tematikou hory sme začínali aj končili program Roku na Gemeri. V podaní folklórnej skupiny Vernár z Vernára sme sa preniesli do hory – kde sa koncom jesene ukončievali práce. Pásmo Ukončenie hory zachytilo atmosféru tejto udalosti. Už úvodné slová o ťažkej práci horára vyvolali zimomriavky u divákov. Program bol plný spevu, tanca i dobrej nálady, ktorú Vernárčania podali v tej pravej nefalšovanej atmosfére.
A po dobre urobenej robote na gemerskej dedine, tradične nasledovala zábava – bál. Na jeden taký nás pozvali členovia folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy v pásme Tri daromnie tance. Bál dojednali a organizovali mládenci, ktorí vybavili miestnosť i muziku. Takéto zábavy sa vždy začínali zahraním troch, niekedy štyroch tancov zadarmo. A presne tak, ako to bolo kedysi dávno v Gemerskej Polome, po troch tancoch zadarmo vyprázdnili priestory a nasledovalo platenie vstupného a zábava sa mohla začať. Tentoraz však netancovali len Polomčania, ale všetci účinkujúci, ktorí si prišli na svoje. Atmosféru prerušil len hlas moderátorky – Zuzky Bobríkovej, ktorá sa poďakovala organizátorom, účinkujúcim i sponzorom, ale aj našim predkom, ktorí toto krásne bohatstvo pre nás zanechali. Na 14. ročníku slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu Rok na Gemeri sa na scéne vystriedalo 300 účinkujúcich z troch krajov a šiestich okresov historickej Gemerskej župy.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí spolu s nami vytvorili toto prekrásne podujatie.

Božena Miháliková
Fotografie: Marek Koltáš

"Doteraz som bol presvedčený o tom, že naša generácia "päťdesiatnikov" je tá posledná, ktorá ešte pozná, pamätá a zažila tradičné ľudové zvyky i každodennú prácu prarodičov okolo gazdovstva. V dnešnom programe gemerských zvykov a obyčají každá jedna scéna mi niečo pripomenula z môjho detstva. Aj ja som sa radšej naháňal s bratom okolo domu, ako šúpal kukuricu“. Také boli prvé myšlienky Ján Szőllőspodpredsedu Košického samosprávneho kraja pána Ing. Jána Szőllősa po sobotňajšom, skoro trojhodinovom programe Čo starí pamätajú, mladí zachovajú. Hneď ale dodal: "Hrdý som na môj rodný Gemer, na Gemerčanov, máme obrovskú klenotnicu ľudových tradícií, piesní a tancov. Keď som videl to obrovské množstvo účinkujúcich, ale najmä veľký počet detí a mladých ľudí v nádherných gemerských krojoch, som si uvedomil, že kým na Gemeri budú šikovní ľudia, ktorí dokážu objaviť, oprášiť a zároveň i odovzdať naše zabudnuté tradície pre mladých, tak sa vôbec nemusíme báť, že náš folklór sa dostane do zabudnutia."

Rok na Gemeri sa programom pre verejnosť zďaleka nekončil. Účinkujúci pokračovali vo vzdelávacej časti podujatia. Po presune do Kongresového centra v Rožňave nasledovala ľudová veselica, ale aj odborný seminár, ktorý viedol Jaroslav Piliarik z Kokavy nad Rimavicou, ktorý poukázal na klady a nedostatky scénického spracovania jednotlivých zvykov.
Niekedy o polnoci sa súťažilo o titul Gazda Roka 2008 a Gazdiná Roka 2008 a o najchutnejšie tradičné gemerské jedlo.
Gazdinou roka sa stala Ľubica Paralová z Rejdovej v súťaži "Papcún", a to za najchutnejšie tradičné gemerské jedlo Zuzáky na slano.
Gazdom roka sa stal najšikovnejší muž oblečený za ženu v súťaži Drotár - Janko Filip, za vyhotovenie najtenšieho rezancového cesta. Nuž, ako je to na Roku na Gemeri dobrým zvykom, odmenou pre nich bol aj sólo tanec.
S rozvaľkaním cesta sa popasovali aj Jano Vilim z Rejdovej a Lacko Pasiar z Hnúšte, ale ich výtvory pripomínali skôr mapu sveta, ako cesto na rezance! :-)
Porota ochutnávačov tradičných gemerských jedál - riaditeľka Gemerskej knižnice, riaditeľ Baníckeho múzea, riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry (všetci z Rožňavy), starosta Slavošoviec, Gemerský richtár z Podtatier a podrichtár Gemerčanov z Košic - opäť nemala jednoduché rozhodovanie.
Nakoniec sa dohodli na poradí: Zuzáky na slano od pani Paralovej z Rejdovej, Trojfarebný koláč od pani Márie Vidovej z Vyšnej Slanej, Kaša so škvarkami od pani Darinky Figúrovej z Čiernej Lehoty, a cena útechy bola udelená za Sušené pečivo z Vidinej.
Snáď najviac prekvapenou ostala teta Žofka Ďurišková z Vyšnej Slanej, lebo organizátori podujatia nezabudli na jej nedávne okrúhle narodeniny. S veľkou kyticou a úprimným želaním plného zdravia jej zavinšovali k sedemdesiatpäťke a dopriali jej sólo tanec.
Nuž, podujatie Rok na Gemeri máme za sebou, ale blíži sa aj koniec kalendárneho roka. Čo teda popriať Nám a Vám...,čo zaželať gemerskému folklóru a folkloristom..., čo zavinšovať Gemeru? Nám a Vám ZDRAVIE! Folklóru a folkloristom MLADÝCH ĽUDÍ a Gemeru veľa zdravých, spokojných a hrdých Gemerčanov ctiacich si svoje tradície, svoje korene, svoje nárečia a svoj rodný Gemer.

Mgr. Helena Novotná, riaditeľka GOS a Božena Miháliková, metodik GOS