Gemerský veľkonočný jarmok plný radosti i starosti

Kde bolo, tam bolo, raz si sadli traja chudobní bratia a povedali si: "Urobme v Rožňave veľkonočný remeselnícky jarmok!" Od nápadu k činu veru nebolo treba veľa špekulovať. Chudobní bratia - takto sme si so štipkou sebairónie pomenovali partnerstvo Gemerského osvetového strediska, Združenia gemerských remeselníkov a Folklórneho súboru Haviar - dali hlavy dokopy a využijúc svoj fortieľ a sedliacky rozum povedali: "Veď čo nám treba? Pľac, zručných remeselníkov, trocha dobrej muziky a jarmok bude na svete". Akéže bolo prekvapenie chudobných bratov, keď sa na výzvu o konaní jarmoku začali hlásiť remeselníci z rôznych kútov Slovenska, ale aj z Maďarska i Rumunska! Nuž, a tak ako je u nás na Gemeri dobrým zvykom, že hosť nemôže odísť bez toho, aby sme ho neponúkli nejakou tou našou dobrotou, tak chudobní bratia vymysleli, že pocestným aspoň ukážu - veď peniaze nemajú na to, aby každého aj nakŕmili - ako sa dakedy dávno na Gemeri pripravovali chutné a výdatné jedlá. Odišli teda chudobní bratia za kompetentnými múdrymi na "hygienu" (RÚVZ) do Rožňavy, aby im povedali čo všetko musí byť dodržané, ak by sa náhodou nejaký ten pocestný rozhodol, že ochutná naše starodávne gemerské pokrmy - grúľovníky a kapustníky. No poviem vám, to boli podmienky a (ne)zmyselné zákony i predpisy, že ak by sa malo podľa toho riadiť na celom svete, tak nikdy neochutnáme ani cukrovú vatu. Ale čo už? Zákony sú zákony, keď "bumážka" musí byť, nedá sa nič robiť. Viete si predstaviť, ako sa nám z hlavy dymilo, keď sme sa dozvedeli, že jahniatka, ktoré sme plánovali vystaviť na Námestí baníkov v Rožňave, musia mať takú výstelku, aby nedajbože ani pol deci močoviny neodtieklo tým nesprávnym smerom! Len sme si pomysleli na tých dezorientovaných a mierne spoločensky unavených,ktorých veru často vídame v meste ako kropia kríky, kamže to tá ich močovina asi odteká? Chudobní bratia sa ale nevzdávali svojho sna, pripravili aj pampersky, ak by náhodou nestačila výstelka zo slamy podložená igelitom. Chudobní bratia svojím gazdovským rozumom vymysleli aj spôsob prezentácie tradičných gemerských jedál, gazdinky mali svoje platné "bumážky i biléty" o pôvode polotovaru nachystané. Lenže viete ako to už chodí v tom našom meste! Pôvodný plán na prípravu jedál sme nemohli z technických príčin uskutočniť, na poslednú chvíľu sme teda využili ponuku mesta a obsadili jeden z drevených domčekov na Námestí baníkov. Domček, ktorý vyhovoval na predaj občerstvenia, žiaľ, nevyhovoval na vaľkanie cesta, čo sme sa dozvedeli, keď sa okolo obeda objavili kontrolóri. A starosti boli na svete! Piecť grúľovníky a kapustníky pod holým nebom? Kto to kedy videl? Jedine pod strechou! Chudáci traja bratia, nielen, že sú chudobní ale ešte sú aj hlúpi?! Veď im sedliacky rozum napovedal, že keď prezentácia, tak prezentácia pred zrakmi okoloidúcich, aby to čo najviac ľudí videlo! Tým sme ale porušili zákony! Takže kto nestihol doobeda ochutnať gastronomické špecialitky, už veru poobede nemal šancu, lebo sa to zakázalo. Len pre poriadok, môžem každého ukľudniť, že do dnešného dňa nikto z nás, čo sme si pochutnali na špecialitkách neumrel, ani črevné problémy nemal. A veru, ochutnávali to aj tí najmocnejší, či už mesta, alebo Košického samosprávneho kraja! Trom chudobným bratom ortieľ "hygieny" veru zobral vietor z plachiet, ale len na chvíľu, kým to poriadne nepredýchali a nepovedali si, že všetko zlé je predsa na niečo dobré. Viac už hlúpi nebudú a tým aj odkazujú gazdinkám Janke a Katke, ktoré si vybrali dovolenku, suroviny nakúpili za vlastné..., že "nás už nedogonia"! (alebo lepšie: .., že už nabudúce "nas nedogoňat"!)
No, nech ale dokončím svoje rozprávanie o jarmoku. Odmysliac si to nepríjemné, náš prvý jarmok dopadol na jedničku. O dobrú atmosféru sa postarali zruční remeselníci i folkloristi, aj slniečko sa nás usmievalo počas celého dňa, presne tak, ako to predpovedal doktor Iľko. Veselo bolo aj v Gemerskom osvetovom stredisku, kde sa na tvorivých dielňach vystriedalo vyše stopäťdesiat detí. Veru, podaktorým sa ani domov nechcelo odísť, veď šikovní remeselníci ich neúnavne zasväcovali do tajov tradičných techník zdobenia kraslíc i perníkov, výroby veľkonočných ozdobných predmetov zo šúpolia, ale aj z textilu, či dreva. Určite najväčším prekvapením dňa bola návšteva Mons. Vladimíra Fila, biskupa Rožňavskej diecézy. Dôstojný pán navštívil tvorivé dielne v GOS, prihovoril sa deťom, samozrejme nezabudol pochváliť ich šikovnosť a zručnosť. Nás troch chudobných bratov tiež pochválil za myšlienku organizovať takýto jarmok v Rožňave a povzbudil nás, aby sme aj v budúcnosti robili podobné aktivity na podporu tradičnej ľudovej kultúry.
Keď píšem tieto riadky, už s odstupom času niektoré veci, ktoré nám nie až tak dobre dopadli nevnímam tak tragicky. Podstatné je, že sme dokázali pre Rožňavčanov i všetkých náhodne okoloidúcich pripraviť jeden nezvyčajný a prekrásny jarný deň, obohatený tradičnou ľudovou kultúrou a jarmokom ľudovo-remeselných výrobkov. A že náš zámer nebol od veci a že podľa možností sme to zvládli naozaj dobre, svedčia pochvalné slová tak od remeselníkov, ako i od návštevníkov jarmoku. Možno chýbali stánky s dobrým jedlom, ale jedno je isté, nikto z okoloidúcich nehľadal pivo, paplóny, či rifle, ani iný brak s pochybnou kvalitou i nejasným pôvodom. Máme dobrý pocit z toho, že sme u Rožňavčanov prebudili záujem o tradície a kultúru našich predkov a opäť sme dokázali, že k dobrej a prospešnej veci nepotrebuje človek veľa peňazí. Stačí len zopár ľudí, ktorí sú správne zapálení pre propagáciu tradičnej ľudovej kultúry a vďačne, i bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu, ochotne svoje umenie, ktoré sa naučili práve od svojich predkov, odovzdajú ďalej širokej verejnosti. (Alebo: Stačí len zopár ľudí, ktorí sú správne zapálení pre propagáciu tradičnej ľudovej kultúry a vďačne a ochotne, i bez nároku na akúkoľvek finančnú odmenu, odovzdajú ďalej širokej verejnosti svoje umenie, ktoré sa naučili práve od svojich predkov.)
Toto si myslíme my, traja chudobní bratia! Že práve uctievanie si vlastných tradícií, ich prezentácia na verejnosti je našou devízou minimálne tu u nás na Gemeri. Keď chceme prilákať turistov a udržať ich v regióne, musíme nájsť spoločnú cestu a spoločné ciele i východiská aj na takú - všade inde vo svete jednoduchú a samozrejmú vec - akou je prezentácia a degustácia miestnych gastronomických špecialít.
Už by som aj skončila svoje rozprávanie, ale akosi mi chýba tá pomyselná bodka. Veď každá rozprávka by mala mať dobrý koniec. Pre nás troch chudobných bratov preto neostáva už žiadna iná povinnosť, len sa z celého srdca poďakovať predovšetkým remeselníkom, že prijali naše pozvanie a prispeli tým k úspešnému priebehu jarmočného dňa. Osobitná vďaka patrí Erike Čuňočkovej, Štefánii Szabovej, Bélovi Rigovi, manželom Emodi z Kazincbarciky a členkám Klubu paličkovanej čipky pri GOS, ktorí sa neúnavne venovali deťom v rámci tvorivých dielní. Ďakujeme heligonkárovi Jánovi Šafárovi z Gemerskej Polomy za to, že dokázal vyčarovať celodennú dobrú náladu medzi návštevníkmi, Jurajovi Liptákovi, tiež z Gemerskej Polomy, za jeho zručnosť a ochotu s akou predvádzal tradičnú výrobu metiel a za to, že sa celý deň staral aj o jahniatka. Vďaka patrí členom Združenia gemerských remeselníkov a Folklórneho súboru Haviar. Ďakujeme Poľnohospodárskemu družstvu v Gemerskej Polome, hlavne jeho predsedovi MVDr. Viktorovi Demkovi za prepožičanie jahniatok, ďakujeme mestu Rožňava za poskytnutie verejného priestranstva na Námestí baníkov a za prepožičanie dreveného domčeka, ktorý bohužiaľ pre naše účely nebol vyhovujúci. Nakoniec ďakujeme aj "hygiene" že nás poučili, ako v budúcnosti nemáme prezentovať tradičné jedlá. A ďakujeme všetkým, ktorí náš 1. Gemerský veľkonočný jarmok remesiel navštívili a pochválili nás.
Moji milí priatelia, bratia chudobní Ďuri a Pišta (Juraj Nagy a Štefan Lipták), bolo mi cťou dať sa s Vami do partnerstva Troch chudobných a pustiť sa do organizovania jarmoku tradičných remesiel. Ďakujem za Vaše dobré nápady, za skutky, ktoré sa zdali byť nemožné a vďaka Vášmu gazdovskému rozumu sa predsa len zrealizovali. Ďakujem, že Vaša dobrá nálada Vás neopustila ani vtedy, keď moja už dávno áno. Teším sa na ďalšie výzvy a ďalšie dobré skutky v podobe pestrých podujatí pre podporu tradičnej ľudovej kultúry Gemera, pri ktorých Gemerské osvetové stredisko môže byť Vaším partnerom, Vaším tretím chudobným bratom. Tri grošíky v mešci, alebo tri centíky v mešci? Ale o tom bude určite ďalšia rozprávka a rozprávanie o partnerstve troch chudobných bratov.

Mgr. Helena Novotná, riaditeľka GOS
Fotografie: Valéria MUNKOVÁ