Ilustračné foto - internet

O vyučovaní cudzích jazykov s PaedDr. Evou Radótzyovou

Päť najlepších učiteľov cudzích jazykov na Slovensku si 25. septembra 2009 v Bratislave slávnostne prevzalo ocenenie Európsky učiteľ jazykov za rok 2009. Certifikát si za svoje aktivity prevzala aj vyučujúca anglického jazyka Eva Radótzyová z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Využil som príležitosť na to, aby som Vám ocenenú pedagogičku nielen predstavil, ale položil jej aj niekoľko otázok.


PaedDr. Eva Radótzyová

PaedDr. Eva Radótzyová, rod. Plajdičková, pochádza z Hrušova, okres Rožňava. Študovala odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov - anglický jazyk a literatúra na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po ukončení štúdia pracovala na Základnej škole v Jablonove nad Turňou ako učiteľka anglického jazyka a zástupkyňa riaditeľa školy, zároveň ako odborný garant projektu Infovek, neskôr na Základnej škole akad. Jura Hronca v Rožňave ako učiteľka anglického jazyka, koordinátorka školského projektu Comenius a ako vedúca okresnej predmetovej komisie anglického jazyka. Od roku 2006 vyučuje anglický jazyk na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave, kde zároveň pôsobí ako koordinátor partnerstva Comenius a realizátor projektu Konto Orange. Vedie krúžok mladých filmárov, kde sa zaoberajú tvorbou filmov zo života školy a následným dabovaním do anglického jazyka.

1.) - Čo Vás viedlo k tomu, že ste si vybrali cudzí jazyk ako jeden z predmetov Vašej pedagogickej práce a kadiaľ viedla Vaša cesta, kým ste sa dostali na Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave?

- Študovať anglický jazyk som sa rozhodla už ako pätnásťročná, keď mi moji rodičia umožnili navštevovať Akadémiu vzdelávania v Rožňave. Tam som stretla lektorku, ktorá mi je dodnes vzorom. Motivovala ma svojimi vyučovacími metódami a kreatívnym prístupom. Študovala som na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ. Ďalej som tu pokračovala na pedagogickej fakulte a v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov som šudovala anglický jazyk a literatúru. Po doštudovaní učiteľstva som sa rozhodla dorobiť si tlmočníctvo a prekladateľstvo na Tlmočníckom ústave Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Svoje vedomosti som si obohatila v rámci Medzinárodného študijného programu v Cheltenhame (Veľká Británia) pre európskych učiteľov anglického jazyka. Svoje zanietenie som rozvíjala aj počas rigorózneho pokračovania na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde som získala titul doktor pedagogiky - učiteľstvo akademických predmetov: anglický jazyk a literatúra – zaoberala som sa počítačom podporovanou výučbou anglického jazyka. A nakoniec som v rámci druhej kvalifikačnej skúšky na MCPO napísala učiteľskú príručku – Využitie IKT na hodinách konverzácie v anglickom jazyku.

2.) - Kde všade ste využili a využívate svoje vedomosti?

- Angličtine sa venujem už 12 rokov - učila som ju v materskej škole, na prvom stupni ZŠ, na druhom stupni ZŠ a teraz aj na strednej škole. Učím dospelých vo firmách SCA Hygiene Products a SHP Slavošovce. Venujem sa technickej angličtine a takisto aj obchodnej. Momentálne učím pre ŠPU - učím učiteľov prvého stupňa, ktorí si musia rozšíriť svoju aprobáciu o anglický jazyk pre 1. stupeň ZŠ.

3.) - Začiatkom roka 2009 sa stal kolega zo Základnej školy na ulici Pionierov v Rožňave Richard Szőllős najobľúbenejším učiteľom na Slovensku, a tým aj nositeľom Zlatého Amosa. Myslíte si, že je to náhoda, alebo aj Vaše získanie certifikátu Európskeho učiteľa jazykov 2009 dokazuje, že Rožňava je ozaj dobre „zásobená“ kvalitnými pedagógmi?

- Tieto dve súťaže sú trochu odlišné. Kolega získal Zlatého Amosa na základe obľúbenosti. A toto ocenenie bolo skôr o inovatívnom prístupe na hodinách anglického jazyka, o využívaní informačných a komunikačných technológií, o úspechoch žiakov a využívaní anglického jazyka aj v mimovyučovacom čase. Takže muselo sa dokázať, že sa vyučuje inými metódami, ako je to bežné. Preto z tohto hľadiska je ťažké určiť, či je Rožňava dobre „zásobená“ kvalitnými pedagógmi. Ale s istotou viem povedať, že aj ja, aj kolega Richard sa jednoznačne snažíme motivovať našich žiakov, zabaviť ich aj vo výchovno-vzdelávacom procese a vytvárať taký vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý by nebol direktívny. Takisto samozrejme nám určite obom ide o to, aby sme si žiakov získali, a tým ich motivovali k ďalšej práci a k štúdiu.

4.) Rožňava a jej okolie je známe tým, že sa v bežnom živote rozpráva viacerými jazykmi. Myslíte si, že sa to prejavuje aj vo vyučovaní Vašich študentov, alebo musia v tomto smere na sebe tvrdšie pracovať ako inde?

- Schopnosť učiť sa jazyky určite závisí od schopností žiakov, a každý žiak má iné predpoklady. Treba mať samozrejme aj akési cítenie a talent. To, že sa v okolí Rožňavy rozpráva viacerými jazykmi, myslím si, že sa na vyučovaní neprejavuje. Bohužiaľ by som skôr tvrdila, že pociťujeme nedostatok kvalifikovaných jazykárov na základných školách v našom okrese, nie sú to len angličtinári, a bohužiaľ toto sa premieta aj do vedomostnej úrovne našich žiakov. Dôraz by sa mal klásť na rozvoj komunikatívnej zložky u žiakov, t. j. hlavne na porozumenie a rozprávanie, ale keďže komunikácia v cudzom jazyku v školách väčšinou prebieha v slovenskom jazyku, tak žiaci prichádzajú na gymnázium s veľkými nedostatkami. A hlavne nie sú schopní porozumieť ani základným inštrukciám. Takto oberáme našich žiakov o možnosť maturovať z cudzieho jazyka na vyššej úrovni. Dúfam, že toto je len dočasná situácia, že sa to čoskoro vyrieši a ďalšia generácia už nebude mať strach z cudzieho jazyka.

5.) - Má gymnázium v Rožňave všetky predpoklady k tomu, aby i naďalej vychovávalo dobre pripravených študentov aj po stránke jazykovej, alebo máte o tom inú predstavu?

- Ako som už vyššie spomenula, dôraz by sa mal klásť, ako na základných školách, tak aj na stredných, na rozvoj komunikatívnych schopností. Naše gymnázium má kvalifikovaných jazykárov s viacročnou praxou. Takže žiaci majú všetky predpoklady na to, aby sa v cudzom jazyku rozvíjali. Ocenila by som však, keby sa na školách viac orientovalo aj na spoluprácu so žiakmi z cudzích krajín.
6.10.2009

Za rozhovor ďakuje Ondrej Doboš.